Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/97/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu: V. Q., K.. XX.X.XXXX, O. P. X, XXX XX S., zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Adamovskou so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice proti žalovanej v l. rade: A. P., Y.. Š., K.. X.X.XXXX, O. B. X, XXX XX S., zastúpená advokátom JUDr. Jurajom Birošom, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 267 866, žalovanému v 2. rade: Q. I., K.. XX.X.XXXX, O. Č. XX, XXX XX S. v konaní o zaplatenie 13.609,51 EUR a 1.327,76 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

P r i p ú š ť a zmenu žaloby podľa návrhu žalobcu v znení :

Žalovaný v 2.rade je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 14.937,26 EUR spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.327.76 EUR od 12.4.2013 do zaplatenia a s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.609,51 EUR odo dňa nasledujúceho po dni doručenia tohto návrhu žalovanému v 2.rade v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu voči žalovanej v 1.rade a taktiež voči žalovanému v 2.rade v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobca je povinný n a h r a d i ť žalovanej v 1.rade trovy právneho zastúpenia vo výške 2.244,68 EUR s DPH na účet jej právneho zástupcu JUDr. Juraja Biroša do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je povinný n a h r a d i ť žalovanému v 2.rade trovy konania vo výške 0 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.4.2013 (na základe povinnosti uloženej mu súdom Rozhodnutím Okresného súdu Košice I. pod sp.zn.č.40C/256/2012-50 zo dňa 14.12.2012 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.1Co/56/5013-64 zo dňa 28.2.2013 (práv 19.3.2013) domáhal voči žalovanej v l. rade zaplatenia sumy 13.609,51 EUR, vyplatenú podľa neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 22.6.2004, spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.609,51 EUR od 12.4.2013 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia, ako aj náhrady trov konania. Voči žalovanému v 2. rade sa žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.4.2013 domáhal z titulu bezdôvodného obohatenia zaplatenia sumy 1.327,76 EUR spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.327,76 EUR odo dňa 12.4.2013 do zaplatenia, nakoľko odpadol právny dôvod na vznik provízie podľa Zmluvy o sprostredkovaní prevodu nehnuteľnosti zo dňa 14.7.2004, ako aj náhrady trov konania. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že ako kupujúci, so žalovanou v l. rade ako s predávajúcou, uzavrel dňa 22.6.2004 kúpnu zmluvu predmetom, ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti na liste z vlastníctva č. XXXXX v okrese Košice I, obci S.-W., B. S. Ú. W. Q. U. to k X- H. O. Č.. X B. R. P. W.. Č.. XXX K. T. B. Č..X B. S. o celkovej výmere XX,XXmX, ďalej

k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XXX/XXXXX-H. z celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu B. Č..X,X,X B. S. a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XXX/XXXXX- H. z celku k pozemkom na V.. Č.. XXXX R. B. XXXmX, na V..Č..XXXX R. B. XXXmX U. na V.. Č.. XXXX R. B.e XXXmX zastavané plochy a nádvoria (ďalej v texte „nehnuteľnosti“). Zmluvné strany sa dňa 22.6.2004 dohodli na kúpnej cene za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo výške 410.000,-Sk t.j.13.609,51 EUR pri prepočte konverzným kurzom. Ako sprostredkovateľ na uzavretie tejto kúpnej zmluvy pôsobil na základe zmluvy o sprostredkovaní prevodu nehnuteľnosti žalovaný v 2. rade, v tom čase vystupujúci pod názvom Dôvera plus-Realitná kancelária. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 22.6.2004 odovzdal žalovanému v 2. rade sumu 450.0000,-Sk (14.937,26 EUR) za účelom vyplatenia nehnuteľností, čo žalovaný v 2. rade potvrdil svojim podpisom na doklade „Potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov“ zo dňa 22.6.2004, a na ktorom žalovaný v 2. rade uznal svoj podpis za vlastný u notára dňa 18.2.2005. Následne žalovaný v 2. rade priniesol žalobcovi kúpnu zmluvu podpísanú žalovanou v l. rade s notárskym osvedčeným podpisom a tiež potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov vo výške 410.000,-Sk s notárskym osvedčeným podpisom žalovanej v 1.rade zo dňa 22.6.2004. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.6.2004 bol v prospech žalobcu príslušnou správou katastra povolený dňa 19.7.2004 pod B. XXXX/XXXX. Tento prevod bol napadnutý zo strany predávajúcej (žalovanej v l. rade) neplatnosťou na súde, kde v konaní Okresný súd Košice I rozhodol Rozsudkom Okresného súdu Košice I pod sp.zn.13C/285/2004-316 dňa 24.11.2010 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn.1Co/97/2011-427 zo dňa 31.10.2012 tak, že kúpnu zmluvu zo dňa 22.6.2004 určil za neplatnú podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej poukázal na to, že vyššie uvedené rozhodnutie prvostupňového odvolacieho súdu vo veci neplatnosti právneho úkonu vychádzali v otázke zaplatenia kúpnej ceny za prevod nehnuteľnosti z konštatovania, že nebolo preukázané prevzatie kúpnej ceny predávajúcou t.j. žalovanou v l. rade, ale podvodné konanie jej dcéry, B. P.. Žalobca však trvá na tom, že žalovaná v 1.rade peniaze prevzala, o čom svedčia aj výpovede svedkov v iných konaniach, napr. v č.k. na Okresnom súde Košice I na pojednávaní dňa 29.3.2006 (Q. I. U. X. W.), na pojednávaní dňa 20.2.2008 (výpoveď svedkyne B. P., ktorá potvrdila aspoň čiastočné prevzatie kúpnej ceny žalovanou v l. rade), v trestných konaniach na výpoveď svedka X. J. (ČVS:ORP-2013/4-OJP-KE-2008BU zo dňa 3.2.2009), ktorý výslovne uviedol, že „ p. I. vyplatil kúpnu cenu predávajúcej, ktorá si peniaze prepočítala a dala I. kúpnu zmluvu, rovnako v tejto veci vypovedal ako svedok aj žalovaný v 2. rade Q. I., ktorý vo svojej výpovedi zo dňa 16.12.2011 v rámci trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ Košice, odborom kriminálnej polície (pod ČVS:ORP1104/7-OEK-KE-2011) uviedol: „Po skontrolovaní podpisov som osobne odovzdal peniaze majiteľke P. v dohodnutej výške 410.000,-Sk a napokon, prevzatie sumy 410.000,-Sk (13.609,51 EUR) predstavujúcou bolo konštatované v uznesení vyšetrovateľa PZ (sp.zn. ČVS:ORP-1104/7-OEK-KE-2011 zo dňa 18.1.2012), ktorým bolo trestné stíhanie začaté na základe trestného oznámenia žalobcu vo veci pokusu trestného činu podvodu spáchaného žalovanou v l. rade, ktoré bolo zastavené z dôvodu premlčania. Na základe týchto skutočností si žalobca uplatnil voči žalovanej v l. rade vrátenie peňažnej sumy 13.609,51 EUR vyplatenej podľa neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 22.6.2004 v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka a súčasne aj úroky z omeškania v zákonnej výške z dôvodu, že žalovaná nesúhlasila s mimosúdnou dohodou a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie 1.327,76 EUR z dôvodu, že si žalovaný v 2. rade ponechal z titulu provízie za uskutočnený prevod nehnuteľností túto sumu ako províziu, pričom z dôvodu určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy odpadol dôvod pre vznik provízie žalovaného v 2. rade na základe zmluvy o sprostredkovaní prevodu nehnuteľnosti zo dňa 14.7.2004 v súlade s ust. § 645 Obchodného zákonníka.

Rozhodnutím Okresného súdu Košice I. pod sp.zn.č.40C/256/2012-50 zo dňa 14.12.2012 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.1Co/56/5013-64 zo dňa 28.2.2013 (práv 19.3.2013) uložil odporkyni (vo vzťahu k tomuto konaniu v procesnom postavení takto : odporkyňa = žalovaná v 1.rade) povinnosť zdržať sa nakladania s O. Č.. X v obytnom dome W..Č..XXX K. B. T.. Č..X B. S.ciach, zapísaným v katastri nehnuteľností na J. Č.. XXXXX S.. Ú. W. Q., vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a pozemkoch na ktorých je bytový dom postavený a to v rozsahu jeho predaja, darovania, zámeny alebo iného scudzenia alebo zaťaženia, do právoplatného skončenia konania a žalobe navrhovateľa proti odporkyne o zaplatenie sumy 13.609,51 EUR a súčasne uložil navrhovateľovi (vo vzťahu k tomuto konaniu v procesnom postavení takto : navrhovateľ = žalobca) v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podať žalobu proti odporkyni A.J. P. o zaplatenie 13.609,51 EUR.

Žalovanej bola žaloba doručená dňa 26.4.2013, žalovanému v 2. rade dňa 24.4.2013. Žalovaná v l. rade sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu dňa 13.5.2013 tak, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu, že neprevzala žiadne finančné prostriedky od žalobcu alebo od údajného sprostredkovateľa, žalovaného v 2. rade. Poukázala na výsledky dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. , ako aj na výsledky vyšetrovania, vyšetrovací spis ČVS:ORP-739/OEK-K2-2004, ako aj na spis Okresného súdu Košice II pod sp.zn.č. , v ktorom bola trestne stíhaná B. P., v ktorých vykonaným dokazovaním jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností boli preukázané nasledovné skutočnosti, že žalovaná podpísala kúpnu zmluvu v notárskom úrade bez toho, aby vedela, že podpisuje kúpnu zmluvu na predaj svojho bytu a bez toho, aby prevzala nejaké peniaze ako kúpnu cenu za predaj bytu podpísala súčasne aj predložené potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov v sume 410.000,-Sk, ďalej, že žalovaná so žalobcom sa pred údajným predajom bytu nikdy nestretla a ani nerokovala o predaji svojho bytu a od žalobcu nikdy neprevzala žiadne finančné prostriedky ako kúpnu cenu, napriek potvrdeniu zo dňa 22.6.2004, ale žalobca podľa jeho vyjadrenia a potvrdenia o prijatí finančných prostriedkov zo dňa 22.6.2004 sumu 450.000,-Sk vyplatil žalovanému v 2. rade pričom zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá medzi žalobcom a Q. I. - Dôvera plus na prevod nehnuteľnosti dňa 14.7.2004, teda až po podpise spornej kúpnej zmluvy, podľa ktorej sa sprostredkovateľ zaviazal sprostredkovať uzavretie kúpnej zmluvy na predmetný byt do 25.7.2004. V sprostredkovateľskej zmluve nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a udelené splnomocnenie na prevzatie a vyplatenie kúpnej ceny žalovanej ako predávajúcej a žalovaný v 2. rade nepredložil žiadny písomný dôkaz o tom, že kúpnu cenu v hotovosti vyplatil žalovanej, a v kúpnej zmluve na prevod bytu v čl. VI je dohodnuté, že kúpnu cenu uhradí žalobca ako kupujúci žalovanej ako predávajúcej pred podpisom tejto zmluvy, čo predávajúca potvrdzuje svojim podpisom na tejto kúpnej zmluve, čo bolo rozpore so zistenými skutočnosťami.

Žalovaný v 2. rade sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov založených v spise, výpoveďou účastníkov konania, výsluchom svedkov, písomnými vyjadreniami účastníkov a ich právnych zástupcov a zistil tento skutkový stav:

Dňa 22.6.2004 žalovaná v 1.rade, ako predávajúca (ktorej pravosť podpisu bola osvedčená podľa knihy osvedčovania pod č.R. XXXXXX/XXXXX dňa 22.6.2004) a žalobca, ako kupujúci podpisom uzavreli Kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľnosti a to O. Č..X, pozostávajúceho z 2 obytných miestnosti a príslušenstva (kuchyňa, predsieň, kúpeľňa a WC, pivnica) a súčastí bytu o výmere 54,31m2. Podľa článku IV. tejto zmluvy kúpna cena bola dohodnutá na základe znaleckého posudku, ktorý vypracoval H.. W. X. vo výške 410.000,-Sk, ktorá mala byť podľa článku VI. zmluvy zaplatená predávajúcej v hotovosti, pred podpisom tejto zmluvy, čo predávajúca potvrdila svojim podpisom na kúpnej zmluve a súčasne prehlásila, že nemá ďalšie finančné ani bytové nároky od kupujúceho ani od tretej osoby. Pravosť z podpisov na tejto listine bola osvedčená u notára na notárskom úrade JUDr. X. V. P. XX.X.XXXX pod poradovým číslom: R. XXXXXX/XXXX.

Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 22.6.2004 bola nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva Č..XXXXX B. R. S. H., R. S. - W., S. Ú. W. Q. ako O. Č..X, B. B. Č..X K. X.V. a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti XXX/XXXXX- H. v obytnom dome súp.číslo:XXX, W. K. V. XXXX K. B. X,X,X K. V. číslo: XXXX, XXXX, XXXX. Výlučnou vlastníčkou nehnuteľností je žalovaná v l. rade na základe Rozsudku Okresného súdu Košice I -316 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach -427, Z-409/2013.

Z písomného Potvrdenia o prijatí finančných prostriedkov zo dňa 22.6.2004 vyplýva, že žalovaný v 2. rade dňa 22.6.2004 prevzal od žalobcu sumu 450.000,-Sk vcelku a v hotovosti ako kúpnu cenu za X-H. O. K. T.. B. X/XXX K. X.V..Č..O..X B. S., zapísaný na J. XXXXX, W. Q., a že táto finančná čiastka mala byť použitá na kúpu predmetného bytu od žalovanej v 1.rade a zároveň na pokrytie nákladov spojených s prevodom. Pravosť podpisu žalovaného v 2.rade bola osvedčená prehlásením podpisujúceho uznaním podpisu za vlastný na notárskom úrade X.. Q. Q. dňa 18.2.2005 pod poradovým číslom: R. XXXXXX/ XXXX.

Žalovaná v 1.rade dňa 22.6.2004 písomne prehlásila, že prevzala od V. Q. finančnú čiastku vo výške 410.000,-Sk vcelku a v hotovosti ako kúpnu cenu za X-H..O. na ul. B. X, K. X. V.., Č..O.. X B. S. a že nemá

žiadne ďalšie bytové ani finančné nároky od kupujúceho. Pravosť jej podpisu bola úradne osvedčená podľa knihy osvedčenia pravosti podpisov dňa 22.6.2004 na notárskom úrade X.. X. V. pod poradovým číslom: R. XXXXXX/XXXX.

Ako vyplýva zo Zmluvy o sprostredkovaní prevodu nehnuteľnosti zo dňa 14.7.2004 žalobca ako záujemca a žalovaný v 2. rade, ako konateľ spoločnosti Dôvera plus-Realitná kancelária, IČO:17159563 sa dohodli, že sprostredkovateľ zabezpečí pre záujemcu kúpu nehnuteľnosti - X-H.É. O. K. T.. B. X, K. X.V.., Č..O. X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku zapísaný na LV Č..XXXXX a sprostredkuje uzavretie kúpnopredajnej zmluvy na predmetný byt do 25.7.2004 za kúpnu cenu 450.000,-Sk.

Okresný súd Košice II dňa 11.12.2009 (práv. 11.12.2009) v konaní č.7T 47/2009-167 rozhodol, že obžalovanú B. P. uznáva vinnou, že dňa 22.6.2004 na notárskom úrade na ul. Y. X B. S. pod zámienkou úhrady dlžôb a späťzískania jej bytu na ul. Z. XX B. S. predložila svojej matke A. P. na podpísanie kúpnu zmluvu, podľa ktorej A. P. predáva V. Q. svoj dvojizbový O. Č.. X K. X. poschodí nachádzajúci sa na ul. B. X B. S. a takisto aj potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov vo výške 410.000,-Sk od V. Q., pričom takto svojim konaním spôsobila A. P. škodu vo výške 720.000,-Sk (23.899,62 EUR), teda spôsobila škodu na cudzom majetku tým, že uviedla niekoho do omylu čím spáchala prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 ods.2 Trestného zákona, za čo bola odsúdená podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov s probačným dohľadom.

Okresný súd Košice I Rozsudkom č.k.13C/285/2004-316 zo dňa 24.11.2010 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.11 Co/97/2011-427 zo dňa 31.10.2012 () určil, že Kúpna zmluva uzavretá dňa 22.6.2004 (uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom, vo vzťahu k tomuto konaniu v procesnom postavení takto : navrhovateľka = žalovaná v 1.rade ako predávajúca a odporca = žalobca, ako kupujúci) predmetom ktorej bol prevod vlastníctva X-H. O. Č.. X, X. V. obytného domu W. Č. XXX K. T.. B. Č.. X B. S. o celkovej výmere podlahovej plochy XX,XX Q. (na liste vlastníctva Č.. XXXXX, R. S. H., R. S. H., S.. Ú. W. Q.) a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na ul. B. Č.. X, X, X B. S. vo veľkosti XXX/XXXXX-H. k celku a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch V.. Č.. XXXX - zastavané plochy o výmere XXX Q.X, V.. Č.. XXXX - zastavané plochy o výmere 264 m2, V.. Č.. XXXX - zastavané plochy o výmere XXX Q.X vo veľkosti XXX/XXXXX- H. v pomere k celku, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 19.7.2004 pod č. B. XXXX/ XXXX, je neplatná. K tomuto záveru dospel na základe výsledkov vykonaného dokazovania a aj napriek tomu, že navrhovateľka podpísala na notárskom úrade notára X.. X. V. dňa 22.6.2004 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva svojho bytu s odporcom, avšak v skutočnosti nemala nikdy vôľu svoj byt predať, nejednala o predaji tohto bytu ani s odporcom, ani so svedkom Q. I., ktorý uzavrel s odporcom zmluvu o sprostredkovaní prevodu nehnuteľností. Kúpnu zmluvu podpísala v domnienke, že pomôže svojej dcére získať naspäť byt na T.. Z. B. S.. Zo strany svojej dcéry B. P. bola podvedená, o čom svedčí aj vyššie citovaný rozsudok Okresného súdu Košice II, ktorým bola táto odsúdená za prečin podvodu. Rovnako v konaní nebolo preukázané, že svedok Q. I. odovzdal kúpnu cenu navrhovateľke, hoci on finančné prostriedky - kúpnu cenu prevzal od odporcu, čo potvrdil svojim podpisom. Zo zisteného skutkového stavu súd uzavrel, že išlo o dohodnuté konanie zorganizovanej skupiny ľudí, ktorá podvodným spôsobom pripravila navrhovateľku o vlastníctvo jej bytu, pričom nepochybne X. W. U. Q. I. (vo vzťahu k tomuto konaniu v procesnom postavení = žalovaný v 2.rade) takto využili životnú situáciu dcéry navrhovateľky B. P. (prišla o byt, mala maloleté deti, bývala v podnájme) a vylákali prostredníctvom nej od navrhovateľky pôvodnú zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorú uzavrela navrhovateľka s Mestom Košice. Z ostatných zistených okolností prípadu súd uvádza, že odporca s Q. I. ale bez vedomia navrhovateľky objednali vyhotovenie znaleckého posudku na hodnotu jej bytu, vypracovali kúpnu zmluvu i potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov. Aj zmluva o sprostredkovaní prevodu nehnuteľností uzavretá medzi odporcom a Realitnou kanceláriou Dôvera plus, zastúpená Q. I. bola uzavretá dňa 14.7.2004, hoci kúpna zmluva bola uzavretá už dňa 22.6.2004. Touto zmluvou sa Q. I. zaväzoval zabezpečiť uzavretie kúpnej zmluvy na byt navrhovateľky do 25.7.2004, hoci v deň podpisu zmluvy o sprostredkovaní prevodu nehnuteľností už bol predmetný byt navrhovateľky prevedený kúpnou zmluvou do vlastníctva odporcu, o čom Q. I. vedel. Za ďalšiu prekážku platnosti kúpnej zmluvy súd označil aj opravu kúpnej zmluvy v časti článok I, ktorú podpísal len odporca bez vedomia navrhovateľky a v rozpore s vyhláškou č. 7/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva .

Ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu svedka X. J. v trestnom konaní (ČVS:ORP-1104/7-OEK-KE-2011) zo dňa 3.2.2009, pána Q. poznal cez jeho staršieho brata Jozefa od detstva, ktorý bola zase I. spolužiak. Uviedol, že Q. požičal na uvedený byt peniaze asi vo výške 200.000,-Sk, pán Q. ho požiadal, aby išiel spolu s pánom I. za predávajúcou s kúpnou cenou, stretli pred blokom na ulici Z. B. S. s predávajúcou, kedy pán I. jej odovzdal kúpno-predajné zmluvy s tým, že keď sa podpíšu, aby mu zavolali, že sa stretneme na ulici Z.. Svedok uviedol, že pri odovzdávaní zmlúv bol pri predávajúcej ešte jeden pán vo veku okolo 30 rokov, volal sa X., v aute škodovke 100 bol jej syn a dcéra. Asi za dve hodiny zavolal X. I., opäť sa stretli na ulici Z., kedy predávajúca mala podpísané zmluvy od notára, p. I. vyplatil kúpnu cenu predávajúcej, ktorá si peniaze prepočítala a dala I.Á. kúpnu zmluvu, videl, že predávajúca peniaze prepočítala s pánom I.. Uviedol, že I. odovzdal predávajúcej sumu, ktorá bola pripravená v obálke od pána Q., presnú sumu nevedel uviesť a požičané peniaze mu Q. do mesiaca od predaja vrátil.

Ďalej z výsluchu svedka (v tomto konaní je to žalovaný v 2. rade) v trestnom konaní (ČVS:ORP-1104/7- OEK-KE-2011) zo dňa 16.12.2011 vyplýva, že asi deň alebo dva pred podpisom zmluvy obdržal znalecký posudok a pripravenú zmluvu aj s posudkom, ktoré ukázal Q., v deň podpisu zmluvy po dohode času a s p. P. sa stretol aj s Q., ktorý mu odovzdal peniaze s tým, aby ho sprevádzal X. J. na stretnutie s p. P.. Stretli sa na Z. T. B. S., kde odovzdal predávajúcej kúpne zmluvy, návrh na vklad a potvrdenie o prevzatí peňazí, peniaze si ponechal u seba, dohodli si stretnutie po podpise zmluvy. Asi o hodinu mu zavolal X. W., tak sa stretli s J., predávajúcou, jej dcérou na ul. Z., po prevzatí podpísaných zmlúv osobne odovzdal peniaze pani P. v dohodnutej výške 410.000,-Sk.

Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície pod č.:ČVS:ORP-1104/7-OEK-KE-2011 zo dňa 18.1.2012 trestné stíhanie voči žalovanej v l. rade vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1.,2 Trestného zákona pre neprípustnosť zastavené s odôvodnením, že keďže po zabezpečení odpisu registra trestov A. P. bolo zistené, že táto v premlčacej dobe nespáchala žiadny trestný čin, je vzhľadom na vyššie uvedené trestné stíhanie premlčané podľa § 67 ods. 1 písm. d)Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

Na pojednávaní dňa 22.5.2014 žalobca vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že v roku 2004 mal záujem odkúpiť dvojizbový byt na B. T. a aj som ho kúpil za 450.000,-Sk. Následne však žalovaní v l. a ani v 2. rade nereagovali kladne na výzvy z jeho strany na vrátenie kúpnej ceny, a v súčasnosti je byt späť prevedený na žalovanú v l. rade. Uviedol, že v roku 2004 odovzdal peniaze žalovanému v 2. rade vo výške celej kúpnej ceny, t.j. 450.000,-Sk, pričom žalovaný v 2. rade mu povedal, že túto sumu odovzdal žalovanej v l. rade, pričom mal byť prítomný aj pán J.. V tom čase mu tiež povedal, že žalovaná v l. rade už mala byť zbalená v byte, že všetky veci majú už pobalené v čiernych vreciach na chodbe, preto na základe tejto informácie od žalovaného v 2. rade si išiel obzrieť kupovaný byt zvonku. Následne namiesto odovzdania bytu prišla žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalobca uviedol, že sám nevie, v ktorých rukách skončili jeho peniaze, ktoré vyplatil na kúpnu cenu. Zo sumy 450.000,-Sk bolo dohodnuté, že 40.000,- Sk ide pre realitnú kanceláriu na základe zmluvy o sprostredkovaní a suma 410.000,- Sk ide pre žalovanú v l. rade na zaplatenie kúpnej ceny, o čom žalovaná v l. rade podpísala doklad o prevzatí 410.000,- Sk a nikto ich prevzatie nespochybňoval. Uviedol, že považujete za normálne, že kúpnu cenu vyplatil žalovanému v 2.rade bez podpísanej zmluvy o sprostredkovaní, nakoľko ho ústne splnomocnil na odovzdanie kúpnej ceny žalovanej v l. rade, rozprávali sa o tom 5 až 10-krát v hoteli F. a kúpnu cenu odovzdal žalovanému v 2. rade z dôvodu, že ho dlhodobo poznal, dôveroval mu, bol to spolužiak jeho brata. Do osobného jednania so žalovanou v l. rade nevstúpil a byt si pred kúpou neobhliadol preto, že byt a jeho rozloženie poznal z dokumentácie, ako aj zo znaleckého posudku, okrem toho, býva neďaleko a mal o neho záujem. V tom čase to vôbec nebola žiadaná lokalita, bola tam veľká migrácia Rómov, plánoval si byt zrekonštruovať a následne ho užívať. K okolnostiam podpisu zmluvy uviedol, že si nepamätá, kedy podpisoval kúpnu zmluvu, t.j. či to bolo pred alebo až po podpise žalovanej v l. rade, a obsah kúpnej zmluvy a kto ju vypracoval si už nepamätal, ale zmluvu vypracovala realitná kancelária a jej obsahu, aj v časti o zaplatení kúpnej ceny prostredníctvom realitnej kancelárie porozumel. Uviedol, že pri odovzdaní kúpnej ceny zo strany žalovaného v 2. rade pre žalovanú v l. rade nebol prítomný a o odovzdaní kúpnej ceny pre žalovanú v 2. rade sa vlastne dozvedel z toho, že byt bol na neho riadne prevedený, prepísaný v katastri nehnuteľností teda si myslel, že je všetko v poriadku. K oprave kúpnej zmluvy v katastri nehnuteľnosti uviedol, že sa domnieval, že žalovaná v l. rade ju bola rovnako na katastri opraviť ako on.

Právny zástupca žalovanej v l. rade na pojednávaní dňa 22.5.2014 poukázal na skutočnosť, že zmluva o sprostredkovaní uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade bola antidatovaná, pričom sa ani nestrafili do dátumu, pretože podľa dátumu bola podpísaná až po podpise kúpnej zmluvy (z 22.6.2004) dňa 14.7.2004.

Žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 22.5.2014 vypovedal, že podnikal v tom čase na živnosť, mal som realitnú agentúru a že osobne od žalobcu prevzal peniaze na kúpu bytu. Uviedol, že pred kúpou bol v byte žalovanej v l. rade, kde sa stretol s jej dcérou Vierou, ktorá predaj bytu v celom rozsahu sprostredkovala a s ňou si prešiel celý byt, v tom čase bola doma aj žalovaná v l. rade ale nepovedala vôbec nič ani vtedy, keď jej dcéra hľadala papiere o nadobudnutí bytu od mesta, o predaji bytu nemal žiadne pochybnosti, pretože si osobne byt obhliadol a pri každej obhliadke predávaného bytu trval na tom, aby bol prítomný majiteľ bytu, aj keď nič nehovoril. Následne žalovaný v 2.rade tieto listiny o byte odovzdal znalcovi, zabezpečil obhliadku bytu, návštevu znalca v byte. V deň prepisu bytu sa so žalovanou v l. rade a jej rodinou stretol na ulici Z., kedy im odovzdal kúpne zmluvy, návrhy na vklad a potvrdenie o prevzatí peňazí s tým, že pôjdu k notárovi tieto listiny podpísať a podpisy overiť. O hodinu neskôr sa stretli, podpísané zmluvy, potvrdenie o prevzatí peňazí mu odovzdali, na základe čoho žalovanej v l. rade osobne priamo do rúk odovzdal sumu 410.000,-Sk. K zmluve o sprostredkovaní uviedol, že túto určite so žalobcom uzavreli ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy a nesprávny dátum je jeho chyba v písaní. Ďalej uviedol, že so žalobcom sa ústne dohodli, že kúpna cena sa vyplatí prostredníctvom neho a nie tak, ako to bolo v zmluve, čo napokon žalovaná v l. rade potvrdila podpisom nielen na kúpnej zmluve, ale aj v samostatnom písomnom potvrdení, išlo o štandardný postup, predal takto okolo 20 až 30 bytov a nebol v tom žiaden problém. Následne sa mala žalovaná v 1.rade s rodinou z bytu vysťahovať do 14 dní, osobne im doniesol čierne vrecia v rolkách a zabezpečil im sťahovacie auto, ale žalovaná v 1. rade v čase, keď už bolo pristavené povedala, že sa sťahovať nebude, odmietla to s tým, že odvoz si zabezpečia sami. Mali sa sťahovať do nejakého rodinného domu. Následne však už prestávali komunikovať a neskôr sa z bytu odmietli vysťahovať. Na preukázanie skutočnosti, že peniaze odovzdal žalovanej v l. rade poukázal na svedkov, ktorí boli pri tomto úkone prítomní, a to pán W., ktorý pozná celú rodinu žalovanej v l. rade, pretože býva neďaleko a tiež pán J., známy žalobcu, ktorý mal za žalobcu dohliadať na celý prevod a bol s ním ráno, keď dovzdával žalovanej v 1.rade prázdne kúpne zmluvy bez podpisu a bol s ním aj vtedy, keď odovzdal peniaze - kúpnu cenu žalovanej v l. rade. Žalovaný v 2.rade uviedol, že zo sumy 450.000,-Sk si ponechal dohodnutú províziu v sume 40.000,-Sk. K celej situácii uviedol, že žalovaná v l. rade aj jej dcéra prevzali peniaze, následne žalovaná v l. rade udala svoju dcéru, tá dostala podmienku a výsledok je taký, že majú peniaze a aj byt a všetci sú spokojní. Žalovaný v 2. rade potvrdil, že nielen kúpnu zmluvu, ale aj potvrdenie o zaplatení finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny a návrhy na vklad vypracoval on osobne a k rozporu článku VI. kúpnej zmluvy o spôsobe odovzdania peňazí („kúpna cena bola odovzdaná v hotovosti a pred podpisom kúpnej zmluvy“) s potvrdením o prevzatí finančnej hotovosti uviedol, že pôvodne som mal ísť na podpísanie kúpnej zmluvy so žalovanou v l. rade, ale keďže k podpisu zmluvy prišla celá rodina žalovanej v 1.rade, tak s nimi k notárovi podpísať zmluvy nešiel, preto vznikol rozpor v texte s realitou, zmluvu už neopravoval. O vadách kúpnej zmluvy, ktoré bolo potrebné opraviť sa dozvedel od žalobcu, ktorý bol katastrom vyzvaný na opravu, čo aj oznámil dcére žalovanej v l. rade, s ktorou po celý čas komunikoval a ktorá mu prisľúbila, že opravy pôjde vykonať žalovaná v l. rade osobne.

Právna zástupkyňa žalobcu v podaní doručenou súdu dňa 3.10.2014 poukázala na to, že žalobca 19.2.2013 podal na Okresnú prokuratúru Košice I trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný v 2. rade v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.6.2004, pričom orgány činné v trestnom konaní dňa 19.2.2013 tento podnet uzavreli v podstate s tým, že o totožnom skutku už bolo rozhodnuté uznesením vyšetrovateľa ORPZ v Košiciach, odboru kriminálnej polície sp.zn.:ČVS:ORP-1938/7-OEK-KE-2012 zo dňa 14.11.2012, ktorým bolo trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. V uvedenom uznesení vyšetrovateľa policajného zboru zo dňa 14.11.2012 sa pritom výslovne uvádza, že so svedeckých výpovedi a z listinných dôkazov zadovážených v priebehu vyšetrovania vyplýva, že Q. I. odovzdal kúpnu sumu do rúk A.J. P. na T.. Z. B. S., pričom pracovníčka Notárskeho Ú. X.. V. X. F. pri výsluchu vylúčila akýkoľvek nátlak na A. P. pri overovaní podpisov na kúpnej zmluve zo dňa 22.6.2004, ako aj na potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 22.6.2004.

Právny zástupca žalovanej v l. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.10.2014 uviedol, že listiny, ktoré predložil žalobca ani nepriamo nepreukazujú skutočnosť, že žalovaná v l. rade prevzala od žalobcu kúpnu cenu 13.609,51 EUR. V ostatnom zotrval na doterajších vyjadreniach vo veci a navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu voči žalovanej zamietol v celom rozsahu.

Na pojednávaní dňa 27.11.2014 vypovedala svedkyňa B. P., dcéra žalovanej v 1.rade pričom žalobcu poznáva len zo súdnych pojednávaní a žalovaný v 2. rade predával jej byt na Z. T. ako zástupca realitnej kancelárie, spolu s pánom W., potom zostala na ulici. K predaju bytu jej matky uviedla, že žiadne peniaze za byt matky nedostala, ani ich nikdy neprevzala, ani ona, ani jej mama. S predajom maminho bytu ju kontaktoval X. W., ktorý jej povedal, že ak ja zabezpečí podpísanie kúpnej zmluvy na predaj jej bytu, že jej vráti jej byt o ktorý som prišla na Z. T.. Svedkyňa uviedla, že kúpnu zmluvu na prevod matkinho bytu jej predložila na podpis, odôvodnila jej to tým, že je to kvôli jej bytu, aby jej ho vrátili. U notára kúpnu zmluvu jej mama podpísala, ale aj tak nedostala svoj byt naspäť. Po podpise kúpnej zmluvy u notára tieto odovzdala X. W. pred bránu v dome na Z., kde predtým bývala, prítomná bola aj teta X. W., pani Č.. Po odovzdaní zmlúv jej povedal, že sa jej ozve, ale odvtedy sa už neozval a žiadne peniaze nikdy neprevzala, a to aj napriek jej predchádzajúcemu tvrdeniu v Zápisnici z pojednávania zo dňa 20.2.2008 v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, kedy uviedla, že prevzala 30.000,-Sk. U notára jej matka všetky doklady, ktoré boli predložené podpísala. Svedkyňa uviedla, že jej záujmom nebolo podviesť svoju matku, ale získať svoj byt späť.

Na pojednávaní dňa 27.11.2014 X. J. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že na základe žiadosti od žalobcu ktorý bol v uvedený deň zaneprázdnený, bol spolu so žalovaným v 2.rade pri tom, ako žalovaný v 2. rade vyplatil kúpnu cenu za byt pre pani P., ale už si nepamätal, konkrétne pre ktorú pani P.. Bol prítomný aj pri tom, ako žalovaný odovzdal kúpne zmluvy na podpis na Z. T. pred domom, kde niektorá z nich bývala, a aj pri tom, ako ich podpísané vrátili žalovanému v 2. rade, na čo im žalovaný v 2. rade odovzdal obálku s peniazmi, ktoré si žalovaná v l. rade prepočítala sediac v aute, pričom z auta nikto z nich nevystúpil, t.j. bola tam žalovaná v l. rade, jej dcéra a jej syn, sedeli tam len traja. Potvrdil odovzdanie peňazí žalobcom pre žalovaného v 2. rade pred hotelom Slovanom. Na adresu žalovanej v 1.rade uviedol, že sa nepamätá, či dokumenty na podpis aj čítala a že nevyjadrovali žiadnu nespokojnosť ale naopak, tešili sa, boli spokojní po prepočítaní sumy peňazí, ktorá im bola odovzdaná. Nevedel potvrdiť, či žalovaná v l. rade vydala žalobcovi o prevzatí peňazí potvrdenie, avšak odovzdala celú zložku pričom nevedel, či v rámci tejto bolo aj potvrdenie o prijatí peňazí.

Na pojednávaní dňa 27.11.2014 vypovedal aj svedok V. P., syn žalovanej v 1.rade a brat A. P., ktorý uviedol, že žalobcu a žalovaného v 2. rade pozná od 8.1.2006 kedy ich videl po prvý krát v súvislosti so súdnym konaním o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. K podpísaniu zmlúv u notára uviedol, že mal odviesť na notársky úrad matku a sestru na podpis zmlúv, počas toho, ako oni podpisovali zmluvy u notára, čakal ich na parkovisku v aute, nikto iný s nimi nebol, preto nič viac k procesu popisovania nevidel povedať. Po podpísaní kúpnych zmlúv u notára vyložil sestru pred obchodným domom Q., a on s matkou išiel domov. Z jeho výpovede vyplýva, že nič o odovzdaní a prevzatí peňazí nevedel, že nič nevidel, ale uviedol, že jeho matka žiadne peniaze neprevzala ani od žalovaného v 2. rade a ani od nikoho iného.

Na pojednávaní dňa 27.11.2014 ďalej vypovedala aj svedkyňa U. Č., ktorá uviedla, že žalobcu nepozná, žalovaného v 2. rade pozná a žalovanú v l. rade pozná z videnia, jej dcéru B. P. pozná bližšie, bola to jej suseda. Svedkyňa uviedla, že jej synovec X. W. jej povedal, že B. P. by sa mohla dostať späť k svojmu bytu na Z. T., keď mu podpíše nejaké papiere, svedkyňa nevedela uviesť aké, čoho sa týkali, nakoľko je negramotná. Uviedla, že spolu s pani P. A. a B. bola na notárskom úrade, čakala ich vonku, pokiaľ oni podpisovali u notára listiny, ale nevidela, že by X. W. odovzdal žalovanej v l. rade alebo B. P. peniaze za podpísané kúpne zmluvy, čo odvodila zo skutočnosti, že si B. P. nezabezpečila ani nájom iného bytu, ako jej sľúbil X. W.. K osobe X. W. uviedla, že je to jej synovec, ale obral aj ju o byt, tlačil na ňu, aby ho predviedla, a takisto sa s ním súdi, a pred 7 rokmi ju tiež nútil, aby vypovedala na polícií, že videla ako odovzdával peniaze A. P. a B. P..

Dňa 8.1.2015 právny zástupca žalovanej v l. rade uviedol, že žalovaná v l. rade je vlastníčkou účtu vedeného v Poštovej banke a.s., okrem tohto nevlastnila žiaden iný účet v peňažných ústavoch v Slovenskej republike.

Právna zástupkyňa žalobcu písomným podaním doručeným súdu dňa 23.1.2015 zdokladovala súdu pôvod finančných prostriedkov, ktoré žalobca použil na zaplatenie kúpnej ceny (na kúpnu zmluvu z 22.6.2004) a provízie vo výške 1.659,70 EUR a to výpisom z bankového účtu žalobcu vedeného v spol. I. O. a.s. za obdobie od 1.6.2004 do 22.6.2004, z ktorého vyplýva, že žalobca vybral zo svojho bežného účtu dňa 14.6.2004 sumu 100.000,-Sk (3.319,39 EUR) a dňa 22.6.2004 sumu 100.000,-Sk (3.319,39 EUR v dvoch výberoch, nakoľko v danom období nebolo možné bez predchádzajúceho oznámenia banke vybrať z účtu sumu vyššiu ako 100.000,-Sk. Ďalej ako vyplýva z písomnej výpovede X. J., s úradne osvedčeným podpisom zo dňa 9.5.2006 (v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy vedenom Okresným súdom Košice I pod sp.zn. ) ten poskytol dňa 22.6.2004 žalobcovi za účelom uhradenia časti kúpnej ceny pôžičku vo výške 200.0000,-Sk (6.638,78 EUR) a vo zvyšku kúpnej ceny v sume 1.659,70 EUR (50.000,-Sk) žalobca na uhradenie tejto časti kúpnej ceny použil finančné prostriedky, ktorými v tom čase disponoval v hotovosti.

Právna zástupkyňa žalobcu písomným podaním doručeným súdu 27.4.2015 navrhla, aby súd pripustil eventuálny petit žaloby v znení, že žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14.937,26 EUR spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.327.76 EUR odo dňa 12.4.2013 do zaplatenia a s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.609,51 EUR odo dňa nasledujúceho po dni doručenia tohto návrhu a povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na pojednávaní dňa 18.6.2015 účastníci konania zotrvali na svojich tvrdeniach. Žalovaný v 2.rade vzniesol námietku premlčania voči nároku žalobcu. Účastníci ani po poučení súdom podľa §120 ods.4 O.s.p. neuviedli žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd vyhlásil na tomto pojednávaní dokazovanie za skončené.

Vo vzťahu k uplatneným nárokom súd dospel k záveru, že vo vzťahu k uplatneným nárokom ide v tomto prípade o samostatné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 1 OSP, kde každý zo spoločníkov koná sám za seba a práva a povinnosti každého účastníka treba posudzovať a rozhodovať o nich nezávisle od práv, či povinností ostatných spoločníkov. To znamená, že pre všetkých účastníkov takéhoto konania je spoločná iba procesná stránka, a teda procesné úkony každého zo samostatných spoločníkov sa týkajú iba tohto spoločníka a v prípade vydania jedného rozhodnutia vo veci, o každom zo spoločníkov bude rozhodnuté zvlášť. Výsledok konania môže byť pre každého spoločníka iný.

Podľa § 79 ods.1, prvá a druhá veta O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, , bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Okrem iných náležitostí vyplývajúcich z § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č.99/1963 Z.z. (ďalej v texte len O.s.p.) návrh na začatie konania musí obsahovať aj návrh toho, čoho sa navrhovateľ domáha, teda žalobný petit, ktorý musí byť presný a určitý. Petity rozoznávame aj podľa ich skladby, ktorá je výsledkom posudzovania návrhov na rozhodnutie vo veci samej v súdnej praxi.

V rozpore s požiadavkami presnosti a určitosti žalobného návrhu nie je ani tzv. eventuálny petit, v ktorom žalobca žiada, aby žalovanému pre prípad (in eventum) nemožnosti vlastného (nepeňažného) plnenia, bola uložená povinnosť poskytnúť plnenie peňažné, resp. petit alternatívny, ktorým sa žalobca, pokiaľ to právny predpis alebo zmluva pripúšťa, môže domáhať, aby žalovanému bola uložená povinnosť poskytnúť mu podľa jeho voľby jedno alebo druhé plnenie. V prípade eventuálneho petitu jeden petit vylučuje druhý. A napokon, zloženým petitom si žalobca uplatňuje viac nárokov zároveň.

Z hľadiska posúdenia obsahu podania žalobcu zo dňa 27.4.2015 súd dospel k záveru, že nejde o eventuálny petit, nakoľko žalobca na plnenie hoc aj rôznymi titulmi označil dvoch žalovaných, ale neposkytuje na výber rôzne spôsoby plnenia. Eventuálnym petitom sa totiž nedáva možnosť pre súd, aby si spomedzi označených žalovaných vybral toho vhodnejšieho, ale navrhuje sa jeden nárok a pre prípad, že by mu nebolo vyhovené (nemožnosť vydania veci pre jej zničenie), tak sa navrhuje relutárna náhrada, t.j. nárok náhradný (peňažná náhrada) avšak, všetko voči tomu istému žalovanému. V tomto prípade žalobca len rozšíril žalobu voči žalovanému v 2.rade o ďalšiu sumu.

Na základe uvedeného súd v zmysle prednesu žalobcu dospel k záveru, že ide o návrh na zmenu žaloby podľa §95 O.s.p..

Podľa §95 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa §95 ods.2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Vzhľadom na splnenie podmienok podľa §95 O.s.p. súd v I. výroku rozsudku pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 27.4.2015.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobca a žalovaná podpisom Kúpnej zmluvy dňa 22.6.2004 sa dohodli na prevode vlastníctva k nehnuteľnosti a to bytu Č..X, K. X.V.., B. B. X na ul. B. B. S., pozostávajúceho z 2 obytných miestnosti a príslušenstva o výmere XX,XXmX, ďalej podielu priestoru na spoločných častiach domu a pozemku za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 410.000,-Sk, ktorá mala byť podľa článku VI. zmluvy zaplatená predávajúcej v hotovosti, pred podpisom tejto zmluvy. Ďalej je preukázané, že Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k.13C/285/2004-316 zo dňa 24.11.2010 (v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.11 Co/97/2011-427 zo dňa 31.10.2012, ) bolo určené, že táto Kúpna zmluva zo dňa 22.6.2004 na prevod vlastníctva k nehnuteľnosti bola vyhlásená za neplatnú. Na základe tejto právnej skutočnosti kataster nehnuteľností zapísal vlastníctvo k predmetnému bytu spätne na žalovanú v 1.rade záznamom pod G.-XXX/XXXX.

Za preukázané ďalej súd považuje tvrdenie, že si žalobca zabezpečil finančné prostriedky vo výške 450.000,-Sk na zaplatenie kúpnej ceny a provízie a to výberom z banky dňa 14.6.2004 a dňa 22.6.2004 po 100.000,-Sk, ďalej z pôžičky od X. J. dňa 22.6.2004 vo výške 200.000,-Sk a vo zvyšku kúpnej ceny v sume 1.659,70 EUR z vlastných finančných prostriedkov, ktorými v tom čase disponoval v hotovosti a že tieto finančné prostriedky vyplatil v celosti do rúk žalovaného v 2.rade.

Naopak tvrdenie žalobcu o tom, že peniaze boli žalovanej v 1.rade aj odovzdané sa už v konaní nepreukázalo. Súd vychádzal z rozhodnutia Okresného súdu Košice I č.k.13C/285/2004-316 zo dňa 24.11.2010 a rovnako z rozhodnutia odvolacieho súdu č.k.11 Co 97/2011-427 zo dňa 31.10.2012, podľa ktorých žalovaná v 1.rade v skutočnosti nemala nikdy vôľu svoj byt predať, nejednala o predaji tohto bytu ani so žalobcom a ani so žalovaným v 2.rade a ani sa nepreukázalo, že by žalovaný v 2.rade jej odovzdal kúpnu cenu, hoci, ako to vyplýva z písomného Potvrdenia o prijatí finančných prostriedkov zo dňa 22.6.2004 prevzal od žalobcu sumu 450.000,-Sk vcelku a v hotovosti, čo potvrdil svojim podpisom.

Doklad o odovzdaní peňazí žalovanej v 1.rade zo dňa 22.6.2004 súd považuje pre závery o neplatnosti kúpnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej bol vypracovaný, ako aj pre ďalej uvádzané závery, za nedôveryhodný doklad o prevzatí/odovzdaní peňazí, nepreukazujúci odovzdanie sumy 410.000,-Sk žalovanej v 1.rade.

Skutočnosti tvrdenej žalobcom, že žalovanej v 1.rade podľa tohto dokladu boli vyplatené peňažné prostriedky v sume 410.000,-Sk odporujú nasledovné zistenia :

- Rovnako, ako Okresný súd Košice I v konaní č.13C/285/2004 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, aj v tomto konaní súd pri posudzovaní platnosti Dokladu o odovzdaní peňazí žalovanej v 1.rade zo dňa 22.6.2004 vychádzal zo zistenia, že žalovaná v 1.rade podpisom na tejto listine nevyjadrila svoju vlastnú vôľu, pretože je nepochybné, že keďže nevedela nič o prevode svojho bytu, tak rovnako nič nemohla vedieť ani o úhrade kúpnej ceny za svoj byt (ktorý ani nechcela predávať),

- ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I v konaní č.13C/285/2004, pri prevode vlastníctva išlo pravdepodobne o vopred dohodnuté konanie zorganizovanej skupiny ľudí s cieľom podvodným spôsobom pripraviť žalovanú v 1.rade o vlastníctvo k jej bytu za zneužitia nepriaznivej životnej a sociálnej situácie jej dcéry, B. P., tak je nanajvýš nepravdepodobné skutočné odovzdanie kúpnej ceny osobe, ktorá bola pravdepodobne od počiatku podvádzaná a teda u nej nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie,

- nielen z tohto konania (ale aj z konania pod sp.zn.č.13C/285/2004) a rovnako aj z trestného konania (Okresného súdu Košice II z 11.12.2009 (práv. 11.12.2009) v konaní č.7T 47/2009-167) vyplynulo, že nebolo preukázané prevzatie kúpnej ceny predávajúcou t.j. žalovanou v l. rade, ale naopak sa jednoznačne preukázalo podvodné konanie jej dcéry, B. P., ktorá so žalovaným v 2.rade, a s X. W. po celý čas komunikovala a teda, ak by aj niekomu boli peniaze odovzdané, tak bolo možné, že ich prevzala dcéra žalovanej v 1.rade, nie žalovaná v 1.rade, navyše, v trestnom konaní súd dospel k záveru, že B. P. podviedla svoju matku tým, že pod zámienkou úhrady dlžôb a späťzískania jej bytu na ul. Z. XX B. S.H. predložila na podpísanie nielen kúpnu zmluvu, ale potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov vo výške 410.000,-Sk od V. Q. a teda, nebolo v týchto konaniach jednoznačne a nesporne preukázané, že by žalovaná v 1.rade peniaze od žalobcu, resp. od jeho sprostredkovateľa aj reálne prevzala, na základe čoho, u nej nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie,

- rovnako aj z nejednoznačnej výpovede svedka X. J. v trestnom konaní (ČVS:ORP-1104/7-OEK- KE-2011) zo dňa 3.2.2009, ale aj v tomto konaní dňa 27.11.2014 mal súd spochybnené tvrdenie o prevzatí peňazí žalovanou v 1.rade a tvrdenie o výške odovzdanej sumy 410.000,-Sk, nakoľko v trestnom konaní svedok tvrdil, že „predávajúca mala podpísané zmluvy od notára, V.. I. vyplatil kúpnu cenu predávajúcej, ktorá si peniaze prepočítala a dala I. S. G., I. jej odovzdal sumu, ktorá bola pripravená v obálke od pána Q., presnú sumu nevedel uviesť“ a v tomto konaní vo svojej výpovedi dňa 27.11.2014 uviedol, že „bol pri tom, ako žalovaný v 2. rade vyplatil kúpnu cenu za byt pre pani P., ale už si nepamätal, konkrétne pre ktorú pani P.“, z čoho vyplýva, že samotný svedok nemal vedomosť o tom, aká vlastne suma bola žalovaným v 2.rade odovzdávaná (nakoľko peniaze boli v obálke o ktorej obsahu nevedel) a komu mala byť nejaká suma odovzdávaná (t.j. ktorej pani P., pretože podľa jeho tvrdenia si peniaze vzali do auta bez toho, aby z neho vystúpili, a tam sedela žalovaná v 1.rade, ďalej jej dcéra B. P. (ktorá matku podviedla) a aj syn žalovanej v 1.rade,

- z výpovede svedkyne B. P. (dcéry žalovanej v 1.rade, zo dňa 27.11.2014) súd zistil, že ona žiadne peniaze za byt matky nedostala a ani ich nikdy neprevzala, ani jej mama,

- svedok V. P., syn žalovanej v 1.rade dňa 27.11.2014 uviedol, že on zaniesol matku a sestru k notárovi na podpis zmlúv, ale po ich podpise vyložil sestru na Q. a on s matkou išiel domov (pričom svedok J., žalovaný v 2.rade tvrdili, že peniaze odovzdávali žalovanej v 1.rade pred bytom, na ul. Z.) a ďalej, že jeho matka žiadne peniaze neprevzala ani od žalovaného v 2. rade a ani od nikoho iného,

- a ďalej svedkyňa U. Č. vo svojej výpovedi dňa 27.11.2014 uviedla, že pred 7 rokmi ju jej synovec X. W., ktorý sa zúčastnil na podvode voči žalovanej v 1.rade tým, že ju chceli obrať o byt, ju nútil, aby vypovedala na polícii, že videla ako odovzdával peniaze A. P. a B. P..

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka vzniká synalagmatický záväzok, v ktorom je povinnosť v oboch strán na plnenie viazaná vzájomne na seba, každému z účastníkov zrušenej alebo neplatnej zmluvy sa tak zakladá právo na vydanie toho čo poskytol druhej zmluvnej strane a povinnosť vrátiť plnenie, ktoré sa sám dostal podľa takejto zmluvy. Tento synalagmatický vzájomne podmienený záväzok podľa § 560 Občianskeho zákonníka vzniká už v okamihu prijatia takéhoto plnenia. K tomuto okamihu sa preto vypriadavajú i vzájomne poskytnuté plnenia.

Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je založená na princípe naturálnej reštitúcie, t.j. na princípe navrátenia do pôvodného stavu a tým je určený predovšetkým rozsah reštituovaného plnenia. Obsah reštitučnej povinnosti je potom vymedzený tak, že musí byť zásadne vrátené to, čo bolo na základe neplatnej zmluvy prijaté. Iba vtedy, ak to nie je dobre možné, musí byť poskytnutá peňažná náhrada ako protihodnota toho, čo nemožno vydať. Pretože peňažnou náhradou musí byť dosiahnutý stav, aký tu bol

v okamžiku, kedy bolo bezdôvodne obohatenie získané t.j. v okamihu poskytnutia plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy.

Toto všetko platí len v tom v prípade, že by bolo došlo k vzájomnému plneniu podľa uzavretej zmluvy, t.j. zápis prevádzanej nehnuteľností z vlastníctva žalovanej v 1.rade do vlastníctva žalobcu, ako kupujúceho a súčasne by došlo k reálnemu zaplateniu kúpnej ceny žalobcom, ako kupujúcim.

Pokiaľ povinnosť predávajúcej bola riadne splnená a preukázateľne zrealizovaná, tak odovzdanie peňazí zo strany žalobcu, ako kupujúceho, v prospech žalovanej v sume 410.000,-Sk dňa 22.6.2004 sa v tomto konaní nepreukázalo.

Na základe týchto všetkých skutočností súd dospel k záveru, že keďže v konaní nebolo jednoznačne preukázané prevzatie kúpnej ceny žalovanou v 1.rade, preto u nej ani nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle §457 OZ, ktoré by bola povinná vydať, preto z toho dôvodu súd žalobu o zaplatenie 13.609,51 EUR s prísl. voči nej ako nedôvodnú zamietol.

Keďže súd pri rozhodovaní musí zohľadniť všetky zistené skutočnosti počas konania, súd považuje za potrebné sa vyjadriť k nedôslednosti postupu samotného žalobcu v priebehu celej kúpy, a to spočíva v tom, že ako vyplýva z jeho výpovede, ku kúpe bytu žalovanej v 1.rade pristúpil bez osobného kontaktu s vlastníčkou bytu, ďalej že byt kupoval bez riadnej obhliadky bytu, a že byt si vraj obhliadol len zvonku, čo však súdu nijako presvedčivo nevysvetlil, ďalej toto nedôsledné správanie žalobcu súd vidí aj v tom, že v deň podpisu kúpnej zmluvy a odovzdávania peňazí uprednostnil „niečo iné“, ako sám povedal, pred osobnou účasťou na tomto právnom úkone a zveril podpísanie kúpnych zmlúv a odovzdanie peňazí iným osobám.

Ďalej sa súd zaoberal nárokom žalobcu voči žalovanému v 2.rade a to samostatne, t.j. na zaplatenie sumy 1.327,76 EUR s prísl. (provízie) a sumy 13.609,51 EUR s prísl. (bezdôvodné obohatenie), celkovo je žalovaná suma 14.937,26 EUR s prísl..

Podľa §642 z.č. 513/1991 Zb.z. (v znení účinnom do 30.9.2004) zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa §645 z.č. 513/1991 Zb.z. (v znení účinnom do 30.9.2004) ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Podľa §649 ods.1 z.č. 513/1991 Zb.z. (v znení účinnom do 30.9.2004) sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy; nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje záväzky zo sprostredkovanej zmluvy.

Žalobca sa pôvodne žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.4.2013 domáhal voči žalovanému v 2. rade zaplatenia sumy 1.327,76 EUR spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.327,76 EUR odo dňa 12.4.2013 do zaplatenia, nakoľko odpadol právny dôvod na vznik provízie podľa Zmluvy o sprostredkovaní prevodu nehnuteľnosti zo dňa 14.7.2004, a následne zmenou žaloby podanou na súde dňa 29.4.2015 sa domáhal voči žalovanému v 2. rade zaplatenia sumy 14.937,26 EUR spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.327.76 EUR od 12.4.2013 do zaplatenia a s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.609,51 EUR odo dňa nasledujúceho po dni doručenia tohto návrhu, ako aj náhrady trov konania.

Vo vzťahu k žalovanému v 2.rade mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 14.7.2004 uzavreli Zmluvu o sprostredkovaní prevodu nehnuteľnosti, podľa ktorej mal žalovaný v 2.rade ako sprostredkovateľ zabezpečiť pre záujemcu (žalobcu) kúpu nehnuteľnosti, X-H. O. K. T.. B. X, K. X.V.., Č..O. X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku zapísaný na J.

Č..XXXXX a sprostredkuje uzavretie kúpnopredajnej zmluvy na predmetný byt do 25.7.2004 za kúpnu cenu 450.000,-Sk.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z obsahu Zmluvy o sprostredkovaní prevodu nehnuteľnosti zo dňa 14.7.2004 vyplýva, že žalovaný v 2.rade ako sprostredkovateľ nezodpovedal žalobcovi za úkon „uzavretia kúpnej zmluvy“, k čomu napokon aj tak došlo, ale iba za „sprostredkovanie predaja“, t.j. kontaktu so žalovanou v 1.rade, ako predávajúcou. Na základe toho mu nárok na vyplatenie provízie v čase, keď došlo k sprostredkovaniu predaja vznikol a naopak, žalobcovi nárok na vrátenie provízie vo výške 1.327,76 EUR nevznikol, preto je nárok žalobcu v tejto časti nedôvodný a žalobu súd z tohto dôvodu zamietol.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia teda platí špeciálna úprava v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom potom premlčacia doba objektívna. Obidve doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať.

Táto tzv. subjektívna premlčacia doba je však limitovaná objektívnou premlčacou dobou, a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna, ktorá je dvojročná, a objektívna trojročná, resp. desaťročná. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania).

V prípade žalovanej sumy 13.609,51 EUR (410.000,-Sk) došlo medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia, avšak nie titulom zrušenej kúpnej zmluvy v zmysle § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka (ako to bolo medzi žalobcom a žalovanou v 1.rade), nakoľko medzi nimi (žalobcom a žalovaným v 2.rade) ohľadom tejto sumy žiadna zmluva, a už vôbec nie synalagmatická neexistovala (právna zástupkyňa žalobcu sa preto nesprávne domnieva, že počiatok plynutia premlčania nastal až po vyhlásení kúpnej zmluvy za neplatnú od 9.11.2012), ale titulom vzniku bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, pri ktorom sa počiatok omeškania počíta od momentu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, t.j. kedy si žalovaný v 2.rade bez akéhokoľvek právneho dôvodu ponechal sumu, ktorá mala patriť žalovanej v 1.rade vo výške 13.609,51 EUR (410.000,-Sk) na zaplatenie kúpnej ceny, teda dňom 22.6.2004.

Preto v prípade nároku na zaplatenie sumy 13.609,51 EUR (410.000,-Sk) došlo voči žalovanému v 2.rade k premlčaniu nároku, nakoľko žalobca si tento nárok voči žalovanému v 2.rade na súde uplatnil až dňa 29.4.2015, pričom aj maximálna 10-ročná premlčacia lehota márne uplynula dňom 23.6.2014 (pozn. súdu, túto maximálnu lehotu súd uvádza len pre výpočet plynutia lehôt, pretože v konaní sa nepreukázalo, že by na strane žalovaného v 2.rade došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia úmyselne).

Vzhľadom na to potom súd prihliadol na námietku žalovaného v 2.rade o premlčaní nároku a žalobu aj o zaplatenie kúpnej ceny 410.000,-Sk spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.327.76 EUR

odo dňa 12.4.2013 do zaplatenia a s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.609,51 EUR odo dňa nasledujúceho po dni doručenia tohto návrhu voči nemu v celom rozsahu zamietol.

Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Účastníci konania na oboch procesných stranách si v rámci svojich podaní uplatnili náhradu trov konania.

V zmysle zásady úspechu (§142 ods.1 O.s.p.) vznikol na ich náhradu nárok žalovaným.

Žalovaná v 1.rade si náhradu trov konania vyčíslila prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 22.6.2015 sumou 2.244,68 EUR za právne zastúpenie.

Žalovaný v 2.rade si náhradu trov konania nevyčíslil.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal žalovanej v 1.rade podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len vyhlášky).

Podľa § 20c vyhlášky (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2013) za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.

Podľa §9 ods.1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa §10 ods.1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 6.638,78 eura do 33.193,92 eura 220,74 eura+16,60 eura za každých aj začatých 1.659,70 eura prevyšujúcich sumu 6.638,78 eura.

Podľa §16 ods.3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Podľa §18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2009 ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Podľa §85j ods.1 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011) v období od 1.januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3%, je základná sadzba dane na tovary a služby 20% zo základu dane.

Pri hodnote peňažnej pohľadávky uplatnenej voči žalovanej v 1.rade 13.609,51 EUR (§10 ods.2 vyhl.) predstavuje hodnota jedného úkonu právnej služby sumu 303,74 EUR, na základe čoho v súlade s §142 ods.1 O.s.p. vznikol nárok na náhradu trov konania za nasledujúce úkony právnej služby : 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 20.3.2013,

2. písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe dňa 13.5.2013, 3. účasť na pojednávaní dňa 22.5.2014, 4. písomné podanie na súd - vyjadrenie dňa 27.10.2014, 5. účasť na pojednávaní dňa 27.11.2014, 6. účasť na pojednávaní dňa 18.6.2015, spolu : 1.822,44 EUR (6 x 303,74), plus režijný paušál podľa za rok 2013/15,62 EUR (2 x 7,81), za rok 2014/24,12 EUR (3 x 8,04), za rok 2015/8,39 EUR, spolu 1.870,57 EUR, plus DPH 20% t.j.374,11 EUR (Osvedčenie PZ žalobcu o registrácii pre DPH Č..W.) celkovo 2.244,68 EUR s DPH.

Podľa §149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe tohto ustanovenia súd zaviazal procesne neúspešného žalobcu zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalovanej v 1.rade celkovo 2.244,68 EUR s DPH na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Juraja Biroša a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Nakoľko si procesne úspešný žalovaný v 2.rade náhradu trov konania nevyčíslil a zo spisu žiadne trovy na jeho úkor nevyplynuli, súd ich vzhľadom na znenie vyhláseného rozsudku dňa 18.6.2015 mu síce priznal ich náhradu, avšak v sume preukázanej, t.j. vo výške 0 EUR. A procesne neúspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia