Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-6T/145/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Lokšu a prísediacich Alžbety Kabátovej a Kataríny Prazňákovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. júna 2015 v Košiciach, takto

rozhodol:

Obžalovaný A. V., nar. X.X.XXXX v G., trvale bytom G., ul. N. č. X, t.č. G., ul. A. č.X (u O. C.);

j e v i n n ý, ž e

že dňa 6.4.2012 od 17.00 hod do 17.15 hod. v Košiciach na H. G. za OC N. lúpežne prepadol poškodeného S. U. tak, že po tom, čo mu poškodený odmietol dať peniaze, o ktoré ho žiadal, hodil do poškodeného S. U. kameň, ktorým ho zasiahol do pravého ramena a ruky, následne medzi nimi došlo k potýčke, pri ktorej ďalším kameňom poškodeného udrel do ľavého oka, čím mu spôsobil ťažké devastačné poranenie ľavého oka a to poranenie očnej gule s poranením vnútro žilných tkanív s trvalými následkami, ktorého doba liečenia bola stanovená na 26 týždňov;

t e d a

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, spáchal taký čin závažnejším spôsobom a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví;

t ý m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa , , .

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa s použitím na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 6 mesiacov.

Podľa pre účely výkonu trestu súd zaraďuje obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa súd zrušuje výrok o treste a spôsobe jeho výkonu uložený obžalovanému A. V. rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. zo dňa 29.1.2013 ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ na zmenu, ku ktorej zrušením došlo stratili podklad.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na A. V. obžalobu pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa , , , ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výroku.

Obžalovaný A. V. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať, zároveň vyhlásil, že je nevinný. Podľa boli prečítané zápisnice o výpovedi obžalovaného A. V. z prípravného konania (z č. l. 19-23) a zápisnica o konfrontácii (z č. l. 24-29). Z týchto zápisníc súd zistil, že obžalovaný spáchanie trestného činu popieral. Jeho obhajoba spočívala v tvrdení, že od 25. marca 2012 do 15. apríla 2012 bol so svojou družkou (priateľkou) v Nemecku v Manheime. Býval v podnájme u nejakého Turka. Adresu svojho pobytu nevedel. Nevedel stotožniť ani osobu, ktorá ho do Nemecka mala doviesť autom. Obžalovaný nemal k dispozícii ani žiadne doklady preukazujúce jeho pobyt v Nemecku. Poškodený S. U. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že ho lúpežne prepadol obžalovaný. Zároveň popísal situáciu, ktorá jeho lúpeži predchádzala. Keď poškodený prechádzal okolo skupinky bezdomovcov, bol medzi nimi aj obžalovaný. Žiadali ho, aby im dal peniaze na pivo, alebo ovocné víno, čo poškodený odmietol. Keď prechádzal okolo fontány obžalovaný ho dobehol a opakovane žiadal od poškodeného peniaze. Poškodený povedal obžalovanému, aby odpálil a peniaze mu odmietol dať. Na to obžalovaný odbehol a do pravého ramena poškodeného hodil kameň. Keď sa poškodený otočil, obžalovaný už stál bezprostredne pri ňom. Medzi nimi došlo k potýčke, pri ktorej poškodený spadol na zem. Obžalovaný na poškodeného zozadu skočil a kameňom, ktorý držal v ruke, udrel poškodeného do ľavého oka. Keď obžalovaný zbadal, že poškodený krváca, prestal ho biť. Nato okoloidúci spustili veľký krik, na čo sa obžalovaný zľakol a ušiel. Na úteku ešte na poškodeného kričal, že ho zabije. Niekto zavolal policajtov a sanitku. Sanitka prišla v krátkej chvíli, poškodeného odviezli do nemocnice, kde mu operovali oko. Hospitalizovaný bol asi 7 dní. Potom si poškodený u bezdomovcov, ktorých poznal z videnia zisťoval, kto ho prepadol, malo ísť o osobu s prezývkou "V.". Útočníka sa mu napokon podarilo stotožniť ako obžalovaného A. V., čo oznámil policajtom. Poškodený v každom štádiu trestného stíhania usvedčoval obžalovaného ako páchateľa trestného činu. Na podklade jeho popisu policajti zostavili portrét páchateľa. Keď bol portrét urobený, predložili mu fotografie, na ktorých spoznal obžalovaného a to aj napriek tomu, že v čase keď ho prepadol mal dlhšie vlasy. Aj na hlavnom pojednávaní si bol poškodený na 100% istý, že páchateľom trestného činu je obžalovaný, ktorého videl na súde. Po výpovedi poškodeného na hlavnom pojednávaní obžalovaný namietal, že ho počas konfrontácie ako páchateľa nestotožnil a že ho neprezývajú "V.", ale „R.“, pretože má vybitý horný predný zub. Poškodený na výhrady obžalovaného reagoval tvrdením, že obžalovaného prezývkou "V." označili bezdomovci, s ktorými bol v inkriminovanom čase a že aj na konfrontácii tvrdil, že páchateľom lúpeže bol obžalovaný. K následkom trestného činu poškodený potvrdil, že v dôsledku lúpežného prepadnutia prišiel o ľavé oko a má sa podrobiť ďalšej operácii, aby neoslepol aj na pravé oko. V čase spáchania trestného činu bol na invalidnom dôchodku. Ako obeť násilnej trestnej činnosti bol odškodnený Ministerstvom spravodlivosti SR sumou 1.700,- Eur. Obhajobu obžalovaného, že v inkriminovanom čase sa v Košiciach nezdržiaval vyvrátil vo svojej výpovedi aj svedok kpt. A. T.. Z jeho výpovede súd zistil, že ako policajt pôsobiaci na policajnej stanici U. IX obžalovaného A. V. pozná od jeho 15 rokov. Pamätal si, že v období kedy došlo k lúpežnému prepadnutiu S. U. sa obžalovaný A. V. zdržiaval v Košiciach. V apríli roku 2012 ho určite videl. Odlišnosti vo výpovedi svedka A. T. na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní sa týkali podrobnejšieho popisu udalostí, ktoré nasvedčovali prítomnosť obžalovaného v Košiciach v čase lúpeže. Svedok A. T. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní potvrdil, že obžalovaného identifikoval na podklade portrétu predloženého mu pracovníkmi kriminálnej polície. Obžalovaného v inkriminovanom čase viackrát videl pred miestnym úradom na Luníku IX. Obžalovaný A. V. označil výpoveď svedka A. T. za klamstvo s odôvodnením, že od 26.3.2012 do 15.4.2012 sa zdržiaval so svojou priateľkou T. B. v Nemecku. Svedok A. T. po vyjadrení obžalovaného

zotrval na svojej výpovedi. Dodal, že o lúpežnom prepadnutí S. U. sa dozvedel zo zvodky a že obžalovaný A. V. sa v tom čase v Košiciach určite zdržiaval. Z výpovede svedkyne T. B. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že A. V. pozná už dlhšiu dobu. Chodili spolu potom, čo sa vrátila z Nemecka, kde bola so svojou kamarátkou Z. Z.. Bývali u jej príbuzných. Svedkyňa poprela, aby bola v Nemecku spolu s obžalovaným. V prípravnom konaní 12.9.2012 odlišne tvrdila, že s A. V. boli od 25.3.2012 do 15.4.2012 v Nemecku, kde si hľadali prácu v meste Manheim, pričom mali bývať u nejakého Turka. Po výzve, aby odstránila rozpory vo svojich výpovediach svedkyňa T. B. uviedla, že na polícii nepravdivo vypovedala v prospech A. V. preto, lebo ju o to požiadal v listoch, ktoré jej písal z väzenia. To čo vtedy vypovedala nie je pravda, na nepravdivú výpoveď ju obžalovaný nahovoril. Zdôraznila, že počas súdneho konania jej obžalovaný odkázal po svojom bratovi, aby na súd nechodila. Obžalovaný označil výpoveď svedkyne T. B. na hlavnom pojednávaní za nepravdivú. Tvrdil, že svedkyňa klame, lebo žiarli, že sa s ňou rozišiel. Z toho dôvodu krivo svedčí proti nemu. Aj po vyjadrení obžalovaného svedkyňa T. B. trvala na pravdivosti svojej výpovede pred súdom. Keďže svedkovia S. O., W. W., N. C. a U. T. sa napriek opätovným predvolaniam na hlavné pojednávanie nedostavili, ich predvedenie bolo neúspešné, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení súd prečítal zápisnice o ich výpovedi z prípravného konania. Zo zápisnice o výpovedi svedka S. O. (z č.l. 48-51) vyplynulo, že o pobyte A. V. v Nemecku nič nevedel. Vídal ho málokedy a nevedel sa vyjadriť k tomu, že sa skrýval. Zo zápisnice o výpovedi svedkyne W. W. (z č.l. 52-57) vyplýva, že obžalovaného A. V. pozná zo susedstva. Hoci tvrdila, že obžalovaný do Nemecka chodieval, nevedela sa jednoznačne vyjadriť, či v inkriminovanom čase bol obžalovaný v Nemecku. Obžalovaný sa mal z Nemecka vrátiť niekedy v apríli 2012. Zo zápisnice o výpovedi svedkyne N. C. - sestry matky obžalovaného - (z č.l. 58-59) súd zistil, že obžalovaný mal byť v Nemecku do 16.4.2012. Nevedela sa však vyjadriť, kedy do Nemecka odišiel. Dátum jeho návratu si pamätala, lebo v ten deň jej vyplácajú sociálne dávky. Zo zápisnice o výpovedi svedka U. T. (z č.l. 44-47) vyplýva, že inkriminovaného dňa sedel na lavičke pri fontáne na sídlisku KVP. Pristavil sa pri ňom asi 20 ročný Róm, s ktorým predtým pár krát popíjal. Na to videl neznámeho muža, ktorého spomínaný Róm nasledoval. Svedok potvrdil, že Róm, o ktorom hovoril jemu neznámeho muža drgol, v dôsledku čoho ten muž spadol. Ako k ich incidentu došlo, svedok T. sa vyjadriť nevedel. Po čase sa od toho muža dozvedel, že mu tento Róm kameňom zranil oko. Podobne vypovedal aj svedok S. M.. Potvrdil, že v čase, keď sedel na lavičke pri reštaurácii Fontána si od S. U. chcel požičať 5,- Eur, ktoré poškodený nemal. Ich rozhovor zrejme počul mladý Róm, ktorý poškodeného nasledoval. Potom ich už nevidel, len počul krik a pamätal si, že onedlho prišla sanitka. Neskôr sa dozvedel, že spomínaný Róm zranil kameňom poškodeného zato, že mu nedal peniaze. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a k nej súvisiacej fotodokumentácie (z č.l. 125-132) mal súd za preukázané, kde k trestnému činu došlo. Zo zápisníc o rekognícii (z č.l. 60-75) je zrejmé, že poškodený S. U. na podklade predložených fotografií označil obžalovaného A. V. ako útočníka, ktorý ho žiadal o peniaze a následne napadol kameňom. Svedkovia S. M. a U. T. obžalovaného ako útočníka podľa fotografie nespoznali. Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológie vyplýva, že poškodený pred úrazom ani po ňom nemal stratu vedomia a že si pamätá na všetky prežité udalosti. Z psychologického hľadiska je možné považovať výpoveď poškodeného za hodnovernú a použiteľnú v trestnom konaní. Z lekárskych správ a zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva bolo preukázané, že poškodený S. U. v dôsledku fyzického napadnutia utrpel okrem iného dilaceráciu ľavého oka, teda roztrhnutie tkaniva ľavého oka so stratou vnútroočnicových tkanív. Z lekárskeho hľadiska sa jedná o ťažké poranenie s trvalým následkom. V priebehu konania pred súdom poškodený doložil aj lekárske správy o chirurgickom zákroku, pri ktorom mu bolo poranené oko vyoperované. Znalec sa zároveň vyjadril aj k mechanizmu vzniku zranenia. Uviedol, že k poraneniu ľavého oka poškodeného došlo úderom tvrdým, nerovným predmetom veľkej intenzity. Tomuto záveru zodpovedá výpoveď poškodeného. Aj podľa znalca bolo zranenie spôsobené zavineným konaním inej osoby, náhodný spôsob vzniku zranenia znalec vylúčil. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok uvedený vo výroku rozsudku sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Po stránke objektívnej obžalovaný svojím konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa , , tým, že proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania a spôsobil takým činom ťažkú ujmu na zdraví.

Trestný čin bol spáchaný so zbraňou, teda závažnejším spôsobom konania ( ). Podľa zbraňou sa rozumie každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. V prejednávanom prípade bol zbraňou kameň, ktorým obžalovaný udrel poškodeného do oblasti ľavého oka. Tým zároveň došlo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví v zmysle . Ťažká ujma na zdraví spočívala v tom, že u poškodeného došlo k podstatnému oslabeniu funkcie zraku ako zmyslového ústrojenstva, k poškodeniu dôležitého orgánu - strate ľavého oka aj poruche zdravia trvajúcej dlhší čas. Tým boli naplnené pojmové znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa . Spôsobený následok vo forme ťažkej ujmy je objektivizovaný lekárskymi správami o vyšetrení, liečení poškodeného a znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom z odboru zdravotníctva. Subjektívna stránka je preukázaná vo forme priameho úmyslu. Obhajoba obžalovaného - že trestný čin nespáchal, lebo sa v tom čase zdržiaval v Nemecku - bola vyvrátená najmä výpoveďou poškodeného S. U., ktorý v každom štádiu trestného konania zhodne popisoval, ako k útoku na jeho osobu došlo. Zároveň bez akýchkoľvek pochybností usvedčil obžalovaného A. V. ako páchateľa. Na podklade popisu poškodeného bol vyhotovený portrét páchateľa, v ktorom A. V. spoznal svedok A. T.. Tento zároveň potvrdil, že obžalovaného A. V. v období spáchania lúpeže vídaval v Košiciach. Aj svedkovia S. M. a U. T. v podstate potvrdili, že k útoku popisovaného poškodeným došlo. Hoci obžalovaného ako páchateľa na podklade predložených fotografií pri rekognícii neidentifikovali, je potrebné zdôrazniť, že v inkriminovanom čase boli obaja pod vplyvom alkoholu. Obhajobu obžalovaného súd považoval za ním uplatnenú možnosť brániť sa akýmkoľvek spôsobom. A. V. odlišne vypovedal o pobyte mimo Košíc pred rozhodnutím o vzatí do väzby (dňa 8.8.2012). Tvrdil, že v čase spáchania trestného činu sa s kamarátmi, (ktorých po mene nepozná) nachádzal v Nemecku, kde bol od 26.3.2012 do 15.4.2012. Neskôr tvrdil, že v Nemecku bol so svojou družkou T. B.. Je potrebné zdôrazniť, že okolnosti pobytu v Nemecku obžalovaný aj táto svedkyňa v prípravnom konaní popisovali odlišne. Vzhľadom na rozpory v ich výpovediach by súd nemohol tejto obhajobe obžalovaného prisudzovať rozhodujúci význam. Obhajobu obžalovaného na hlavnom pojednávaní napokon svedkyňa T. B. vyvrátila a zároveň priznala, že v prípravnom konaní svedčila v prospech obžalovaného, lebo ju o to požiadal. Na hlavnom pojednávaní potvrdila, že s obžalovaným v Nemecku nebola. Svedkovia S. O., W. W. a N. C. sa k pobytu obžalovaného v Košiciach vo vzťahu k dátumu spáchania trestného činu - 6.4.2012 - vyjadriť nevedeli. Z výpovede jeho tety N. C. bolo zrejmé, že obžalovaného videla až 16.4.2012. O tom, kde sa predtým obžalovaný zdržiaval mala iba sprostredkované informácie. Z rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn.: zo dňa 29.1.2013 vyplýva, že A. V. sa dňa 16.4.2012 v skorých ranných hodinách dopustil krádeže horského bicykla na ul. L. č. XX v Košiciach, za čo bol odsúdený. Osobu páchateľa súd vyhodnotil na podklade odpisu z registra trestov, vyžiadaných správ a hodnotení. Z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne. Z posledného výkonu trestu bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Martin, sp. zn.: zo dňa 9.3.2011 s tým, že skúšobná doba mu mala skončiť 9.3.2012. Počas väzby sa disciplinárneho previnenia nedopustil. Obžalovaný mal pred spáchaním prejednávanej lúpeže 5 záznamov z predchádzajúcich odsúdení, na ktoré sa hľadí ako na zahladené. Rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn.: zo dňa 29.1.2013 bol obžalovanému po schválení dohody o vine a treste uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Tento trest vykonal 28.2.2014 a do súhrnného trestu bude započítaný. Tento rozsudok je významný pre rozhodnutie o uložení súhrnného trestu obžalovanému v prejednávanej veci. Trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn.: zo dňa 15.10.2014 bol odsúdený za prečin krádeže, ktorého sa dopustil 21.5.2014 - 22.5.2014 po vlámaní do motorového vozidla na ul. N. v Košiciach, z ktorého odcudzil autorádio. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 28.3.2015 a vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu ide o recidívu. Ako na priťažujúcu okolnosť by bolo možné prihliadať na to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov ( ). Poľahčujúce okolnosti zistené neboli. Podľa , súd prihliadne na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V prejednávanom prípade súd nebral do úvahy prevahu priťažujúcich okolností vzhľadom na uloženie súhrnného trestu s použitím zásad uvedených v Trestného

zákona. V zmysle ustanovenia súd ustanovenie 38 ods. 4 nepoužil, keďže by súčasné použitie tohto ustanovenia bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Podľa ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Podľa ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V prejednávanom prípade za obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa (a ) je možné obžalovanému uložiť súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody od 10 rokov do 16 rokov a 8 mesiacov. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol na zásady uvedené v , na osobu páchateľa, spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj na možnosti nápravy obžalovaného. Obžalovanému tak uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 6 mesiacov. Podľa zároveň zrušil výrok o treste a spôsobe jeho výkonu uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn.: zo dňa 29.1.2013, ktorým bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Vzhľadom na uvedené zákonné predpoklady súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý bude na zabezpečenie účelu trestu dostačujúci. Poškodenému bola škoda spôsobená úmyselným násilným trestným činom uhradená podľa osobitného zákona a ďalšie nároky si neuplatňoval. Preto o náhrade škody súd nerozhodoval.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.