Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Tk-1-2022.pdf
PDF · 104.2 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tk/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
M. súd T. I v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Majerníka a prísediacich I. a W. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. novembra 2022 v Košiciach takto
rozhodol:
Obžalovaný O. nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom T.
uznáva sa za vinného, že
I. dňa 17.01.2022 v presne nezistenom čase po 0.33 hod., v chate s popisným číslom 49, v chatovej lokalite D. v obci T. okres Košice - okolie, pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol svoju priateľku, poškodenú C. a to takým spôsobom, že ju obidvoma rukami sotil, pričom spadla na zem a udrela si hlavu, následne ju na zemi opakovane udieral päsťami a kopal do hlavy a do rebier, otočil ju na chrbát, obkročmo si na ňu sadol a oboma rukami ju hrdúsil v oblasti krku dovtedy, kým mu v tom nezabránil Aleš Farkas tým, že obžalovaného od poškodenej odtiahol. V dôsledku tohto fyzického napadnutia utrpela poškodená viaceré zranenia, okrem iného zlomeninu kostí nosa a otras mozgu s upadnutím do bezvedomia. Obžalovaný bezprostredne po tomto fyzickom napadnutí bezvládnu poškodenú odtiahol za ramená vonku z chaty, naložil ju do kufra vozidla Q. EČV: T. previezol ju za obec Sokoľ, kde ju v takomto zdravotnom stave, navyše aj v stave ťažkej opitosti, odetú len v krátkych nohaviciach, tričku, mikine a topánkach, vyložil a v úmysle privodiť jej smrť odvliekol a nechal na ťažko viditeľnom mieste v lese, v blízkosti kameňolomu, mimo trvalo obývaného územia, kde teplota vzduchu v ten deň dosahovala úroveň okolo -4°C, pričom k smrti poškodenej v dôsledku podchladenia nedošlo len preto, že bola náhodne nájdená v ten istý deň o 09.04 hod. náhodným okoloidúcim, ktorý začul nezreteľné volanie poškodenej o pomoc. Obžalovaný sa následne sám vrátil na uvedenú chatu, kde z peňaženky poškodenej odcudzil 700,- eur a peňaženku s osobnými dokladmi poškodenej spálil v piecke, čím jej spôsobil škodu vo výške najmenej 700,- eur,
II. dňa 23.01.2022 v čase o 16.45 hod., v chate s popisným číslom 49, v chatovej lokalite D. v obci T., okres Košice - okolie sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal S. a X. nar. XX.XX.XXXX, že ich rozpáre ako svine, zabije ich a podreže a v tejto súvislosti vzal z kuchynskej linky nôž, ktorý zapichol vedľa seba do podlahy, pričom u poškodených, ktorí boli okrem toho svedkami predošlého násilného a nevyspytateľného správania obžalovaného, keď 17.01.2022 tiež pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol C. a XX.XX.XXXX motorovou pílou zarezal do uvedenej chaty, porozlieval okolo nej benzín a zapálil ho, vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky naplní,
teda
v bode I. rozsudku sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v úmysle iného úmyselne usmrtiť, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,
v bode II. rozsudku sa iným vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal aj na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,
čím spáchal
v bode I. rozsudku obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, § 139 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
v bode II. rozsudku prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odseky 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona,
za skutok v bode I. rozsudku a za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona mu ukladá podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 145 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (§ 36 písmeno l/ Trestného zákona,) súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinástich) rokov a 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona na výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (§ 36 písmeno l/ Trestného zákona) trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 7 (siedmych) rokov.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 0T/7/2022 zo dňa 23.01.2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8To/49/2022 zo dňa 04.10.2022 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Za skutok v bode II. výroku rozsudku podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia ďalšieho trestu, pretože pokladá trest uložený vo vzťahu ku skutku v bode I. rozsudku trestnej veci Okresného súdu Košice I, sp. zn. 6Tk/1/2022 zo dňa 16.11.2022 na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému O., nar. XX.XX.XXXX povinnosť nahradiť poškodenej C. nar. XX.XX.XXXX v T. trvale bytom T. škodu vo výške 2.853,- EUR (2.153,- EUR bolestné, 700,- EUR krádež).
odôvodnenie:
žalovaných skutkov. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky, a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či rozumel právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.
Súd prijal vyhlásenie obžalovaného, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (výpoveďami svedkov ako aj inými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a súhlasným stanoviskom prokurátora. Dokazovanie bolo na hlavnom pojednávaní vykonané listinnými dôkazmi v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu, ochrannom opatrení a náhrade škody.
Zároveň obžalovaný ku svojej osobe uviedol, že má rakovinu lymfónu, pričom to nie je dobré, ani zlé, zatiaľ to nevypuklo.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov.
So súhlasom obžalovaného a prokurátora súd prečítal znalecký posudok č. 52/2022 z odvetvia psychiatria, podľa záverov ktorého obžalovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu a bolo mu odporúčané ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. V záveroch znalec okrem iného uviedol, že v prípade obžalovaného ide o vážne chorého jedinca, ktorý trpí rakovinou lymfatického systému. Uvedené potvrdzuje aj správa ÚVV a ÚVTOS Košice, kde hematoonkologické ochorenie je v súčasnosti v remisii.
Postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. bol prečítaný aj znalecký posudok č. 78/2022 znalkyne C. zo záveru ktorého okrem iného vyplynula výška náhrady za bolestné, kde táto bola určená na sumu 95 bodov, pričom hodnota bodu bola určená na sumu 22,66 EUR, čo po vyčíslení a zaokrúhlení zodpovedá sume 2.153,- EUR.
V znaleckom posudku z odboru psychológia týkajúceho sa obžalovaného súd zistil, že charakter činu zodpovedá osobnostným kvalitám obžalovaného. Motivácia na čine plynie z osobnostných charakteristík. V posudku Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne je ohľadne obžalovaného uvedené, že jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, s personálom spolupracuje, príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje a plní. Ústavný poriadok a časový rozvrh dodržiava, konfliktné situácie nevyhľadáva, v osobných veciach udržiava primeranú čistotu a poriadok.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil v roku 2022 jedného priestupku, porušil zákaz fajčenia. V roku 2020 má evidované 3 priestupky, a to, že chodil ako chodec bez reflexných prvkov, fajčil v areáli školy a jazdil bez vodičského preukazu pod vplyvom alkoholu.
Z odpisu registra trestov na obžalovaného súd zistil, že tento bol doposiaľ 9x súdne trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť. Väčšina odsúdení je zahladených. Zahladené nie sú odsúdenia, v ktorých bol obžalovanému uložených trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom. Išlo o odsúdenia Okresného súdu Košice I vo veci 6T/77/2003 vo výmere 12 mesiacov, vykonaných dňa 09.03.2013, vo veci 7T/110/2004 vo výmere 3 mesiacov, vykonaných dňa 28.02.2005 a vo veci 5T/74/2010, kde uložený súhrnný trest vo výmere 10 mesiacov vykonal dňa 07.10.2012. V prípade nezahladených odsúdení išlo o odsúdenia uložené obžalovanému za trestný čin krádeže.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 0T/7/2022 vyplýva, že obžalovaný sa dňa 19.01.2022 v čase okolo 22.50 hod. dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., pričom súdom prvého stupňa bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok dňa 23.01.2022, po vykonanom hlavnom pojednávaní skončenom o 10.16 hod. Za uvedené konanie mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 /osemnástich/ mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 3 /troch/ rokov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 7 /siedmych/ rokov.
V súvislosti s rozhodovaním o treste považuje súd za potrebné poukázať na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu.
Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúceho účel trestu, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je vyjadrená zásada "nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio".
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj eticky.
Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 3, ods. 4 Tr. zák., podľa ktorých trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. vyhodnotil súd ako poľahčujúcu okolnosť. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Na odsúdenia, ktoré ešte odsúdený nemá zahladené súd vzhľadom k odstupu času a s prihliadnutím na ich závažnosť / trestný čin krádeže/ neprihliadal, keďže nezahladenie predchádzajúceho odsúdenia súd považuje za nevýznamné z hľadiska prejednávaného obzvlášť závažného zločinu vraždy. Rovnako súd nevzhliadol ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., a to, že páchateľ spáchal viac trestných činov, kde na tomto mieste súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1/2011 (sp. zn. Tpj 104/2009 zo dňa 14.06.2010), podľa ktorého „v prípade spáchania zbiehajúceho sa trestného činu sa v súlade so zásadou "ne bis in idem", vyjadrenou v § 38 ods. 1 Tr. zák. nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 os. 2 Tr. zák.)."
Pokiaľ ide o druh a výšku uloženého trestu zohľadniac prevahu poľahčujúcich okolností, postupujúc podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný (obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. možno uložiť trest odňatia slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie) súd aplikoval stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SR zo 27.06.2017, sp. zn. Tpj/55/2016 (Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa
§ 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.) a per analogiam po použití § 39 ods. 4 Tr. zák. mimoriadne znížil trest odňatia slobody o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 /trinástich/ rokov a 4 /štyroch/ mesiacov. K ukladaniu súhrnného trestu súd pristúpil z dôvodu, že konania uvedeného v bode I výroku rozsudku sa obžalovaný dopustil skôr, ako bol súdom prvého stupňa /Okresný súd Trebišov dňa 23.01.2022/ vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin /prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia/. Z dôvodu uloženia súhrnného trestu súd považoval za potrebné uloženia aj trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 7 rokov vzhľadom k výroku postupom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., ktorým bol zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 0T/7/2022 zo dňa 23.01.2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8To/49/2022 zo dňa 04.10.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V prípade skutku v bode II. výroku rozsudku mal súd za dôvodné aplikovanie ustanovenia § 44 Tr. zák., a teda upustenie od uloženia ďalšieho trestu, nakoľko trest uložený vo vzťahu ku skutku v bode I. rozsudku v predmetnej trestnej veci na ochranu spoločnosti a nápravu považuje za dostatočný.
K zvoleniu postupu týkajúceho sa mimoriadneho zníženia trestu má súd za potrebné poukázať na postoj obžalovaného v priebehu hlavného pojednávania, kde obžalovaný od začiatku hlavného pojednávania spáchanie trestného činu priznáva a toto ľutuje. Nemožno prihliadnuť na prístup počas pojednávania, kde uvedené priznanie a oľutovanie gradovalo, pričom viackrát v priebehu konania boli zaznamenané emotívne prejavy vo forme plaču, resp. sĺz v očiach obžalovaného. Ľútosť obžalovaný prezentoval aj v rámci záverečnej reči kedy predniesol, že plne zodpovedá za konanie k čomu sa aj priznal, ponechajúc na súde, aký trest udelí. Senát pri úvahách týkajúcich sa trestu neprehliadol zdravotný stav obžalovaného, kde ide o onkologického pacienta, a to aj napriek tomu, že ochorenie je v súčasnosti v remisii. Rovnako súd postupujúc v zmysle zásad ukladania trestov vymedzených v § 34 Tr. zák. zohľadnil aj na následok činu, kedy podľa záverov znaleckého posudku po absolvovaní lekárskych vyšetrení neboli u poškodenej zistené vážnejšie zranenia, pričom poškodená nemala vystavenú ani PN. Vznikom zranení nedošlo k vážnejším zranenia a vážnemu poškodeniu zdravia poškodenej. Uloženie trestu na dolnej hranici zníženej trestnej sadzby považoval súd za postačujúce aj s ohľadom na kvalifikáciu trestného činu, kde išlo o konanie v štádiu pokusu. Súd sa nestotožnil s v rámci záverečnej reči prokurátorom navrhovaným trestom na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 20 rokov. Prípadné uloženie trestu odňatia slobody v dlhšej ako uloženej výmere by podľa názoru súdu bolo v rozpore so zásadami pre ukladanie trestov. Už počas doterajšieho obmedzenia osobnej slobody počas pobytu vo výkone väzby je správanie a vystupovanie obžalovaného na požadovanej úrovni, s personálom spolupracuje, príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje a plní, ústavný poriadok a časový rozvrh dodržiava, konfliktné situácie nevyhľadáva, v osobných veciach udržiava primeranú čistotu a poriadok. Senát okresného súdu na základe vyššie prezentovaných úvah považuje uložený trest za postačujúci z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie.
V prípade zaradenia páchateľa do ústavu na výkon trestu považoval súd vzhľadom k vyššie prezentovanému postoju obžalovaného potrebné aplikovať ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zák. a zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Senát sa stotožnil s dôvodením obhajoby obžalovaného, že so zreteľom na mieru narušenia páchateľa bude v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia jeho náprava lepšie zaručená, ako v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom. Uvedené korešponduje s prednesom obžalovaného v rámci záverečnej reči týkajúcej sa jeho zlého psychického stavu.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad, keďže tento bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Za dôvodné mal súd uloženie ochranného dohľadu v maximálnej výmere 3 rokov.
Prihliadajúc na závery znaleckého posudku, znalca z odboru psychiatria mal súd za to, že v súlade s § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona bolo potrebné obžalovanému uložiť aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Za dôvodný mal súd aj postup podľa § 287 ods. 1 Tr. por. a uloženie povinnosti obžalovanému uhradiť škodu poškodenej vo výške 2853,- EUR, kde táto pozostávala z bolestného a odcudzených finančných prostriedkov. Bolestné bolo určené závermi znaleckého posudku, spolu za 95 bodov á 22,66 EUR, t. j. po zaokrúhlení vo výške 2.153,- EUR. Ohľadne odcudzených finančných prostriedkov vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., toto súd považoval aj za uznanie spôsobenej škody vo výške 700,- EUR, a teda za dôvodné aj priznanie tejto poškodenej riadne a včas uplatnenej škody.
Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Košice I do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.