Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/740/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpený HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti odporcom 1/ Z. P., bytom P. armády XXX, E. H., P. republika, 2/ O. P., bytom I. č. XXXX/XX, K., 3/ JUDr. P. Y., bytom J. XXX/X, K., zastúpený Z.. Dušanom Murínom, bytom Mníchova Lehota č. 386, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov v 1/, 2/ a 3/: Občianske združene slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, právne zastúpený JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 9.692,62 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. -188 zo dňa 04. júna 2014, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti čo do zaplatenia sumy 9.692,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 9.692,62 Eur od 15.12.2011 do zaplatenia, ako aj vo výrokoch II. a III. z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie

odôvodnenie:

V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. zamietol návrh v celom rozsahu, výrokom II. odporcom 1/, 2/, 3/ a zástupcovi odporcu 3/ náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznal a zároveň vo výrokovou časťou III. uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 722,34 Eur. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, ďalej ust. § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, keď mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že odporcovia 1/ a 2/ požiadali právneho predchodcu navrhovateľa o poskytnutie úveru vo výške 300.000,- Sk (9.958,18 Eur), pričom tento sa zaviazali splatiť v splátkach v sume 4.000,- Sk (132,78 Eur) mesačne, počnúc dňom 20.01.2005 so splatnosťou každej splátky k 30. dňu v mesiaci, konečná splatnosť bola určená na deň 20.02.2015 a zo zmluvy vyplynulo, že odporcovia 1/ a 2/ ju uzavreli ako fyzické osoby bez oprávnenia na podnikanie. Uviedol, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrel s odporcom 3/ ako ručiteľom dohodu o ručení, podľa ktorej sa zaviazal odporca 3/ uspokojiť pohľadávku z vyššie uvedenej úverovej zmluvy v prípade, ak ju riadne a včas neuhradí dlžník (odporcovia 1/ a 2/). Ďalej poukázal na to, že vedľajší účastník na strane odporcov 1/, 2/ a 3/ vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že listinný dôkaz na čísle listu 33 súdneho spisu nasvedčuje tomu, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená už skôr, a to 20.10.2008, preto nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky je premlčaný, keďže návrh na začatie konania podal navrhovateľ dňa 08.02.2012. V danej súvislosti skonštatoval, že v konaní bolo potrebné najskôr posúdiť dôvodnosť vznesenej námietky premlčania a nepovažoval za rozhodujúce, že námietku premlčania uplatnil len vedľajší účastník na strane odporcov. Mal za to, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník a koná sám za seba, pričom v rámci realizácie svojich práv v konaní môže v rámci obrany proti návrhu vzniesť aj námietku premlčania. Pripomenul, že taktiež v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Nakoľko uvedený predpis neobsahuje prechodné ustanovenia k tejto úprave účinnej od 01.05.2014 a ide o procesný predpis, dospel k záveru, že sa citované ustanovenie použije aj na záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona. Zastával názor, že i keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah, je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., a to cez odkaz podľa ust. § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Dôvodil tým, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporcov založený zmluvou o úvere aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností), ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľov a spotrebiteľských zmlúv), pričom doplnil, že na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Pre odporcov ako spotrebiteľov označil nepochybne za výhodnejšiu právnu úpravu premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku s tým, že záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa jeho názoru z ust. § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, ako aj z ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri posúdení otázky premlčania považoval za rozhodujúci listinný dôkaz, ktorým je príloha k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 (č.l. 33 spisu). Z neho zistil, že pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa v sume 18.984,37 Eur sa stala splatnou dňa 20.10.2008. Mal za to, že pre posúdenie okamihu splatnosti pohľadávky je rozhodujúca splatnosť jednotlivých splátok, resp. pri zročnosti celého dlhu, zročnosť nesplnenej poslednej splátky, kedy za právne významné z hľadiska začatia plynutia premlčacej doby zákon považuje len tieto uvedené skutočnosti. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok považoval za zrejmé, že pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa v sume 18.984,37 Eur sa stala splatnou dňa 20.10.2008, trojročná premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy navrhovateľom na súd márne uplynula najneskôr dňa 20.10.2011, preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 08.02.2012 doručením návrhu na súd, bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Vychádzajúc z uvedeného skonštatoval, že námietka premlčania bola vedľajším účastníkom na strane odporcov vznesená dôvodne, preto na ňu pri rozhodovaní prihliadal a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. dôvodiac, že odporcovia 1/, 2/ a 3/ boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, preto by im patrila náhrada trov konania, túto im však nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili. V zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. patria vedľajšiemu účastníkovi rovnaké práva a povinnosti, aké má účastník konania, preto podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov uplatnenú náhradu trov konania v sume 722,34 Eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Náhradu trov konania priznal vedľajšiemu účastníkovi za úkony právnej služby: prevzatie a príprava, písomné podanie - vyjadrenie k návrhu na začatie konania, spolu v sume 722,34 Eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, jeho výrokovej časti I., ktorou súd prvého stupňa návrh zamietol, a to len v časti nepremlčaných splátok, t.j. sumy vo výške 9.692,62 Eur spolu s úrokmi z omeškania z uvedenej sumy, a výrokovej časti III., ktorou bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť návrhu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., keďže súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyjadril nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci zo strany súdu prvého stupňa, ktorému vytýkal, že si žiadnym spôsobom neoveroval pravdivosť údaja o splatnosti pohľadávky, vyplývajúceho z prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok, a to či už výsluchom účastníkov alebo výzvou adresovanou Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorá mala predmetný úver údajne zosplatniť. Zároveň súd prvého stupňa podľa jeho názoru nijako neodôvodnil, prečo považoval predmetný údaj za dôkaz preukazujúci zosplatnenie celého úveru, keďže údaj hovorí len o splatnosti, čo môže predstavovať aj splatnosť splátky, s ktorou sa odporcovi dostali

prvý krát do omeškania. Poukázal na to, že súd prvého stupňa ani nezistil, akým spôsobom a prečo údajne dňa 20.10.2008 došlo k splatnosti úveru, keď tento dátum nepredstavuje konečnú splatnosť v zmysle Zmluvy o úvere, ktorá bola dohodnutá na 20.02.2015. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nebral do úvahy možnosť zrejmej chyby v písaní, či počítaní pri zostavovaní prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, ktorá okrem údajov o predmetnej pohľadávke obsahuje údaje o ďalších 7.563 pohľadávkach. Nesúhlasil tak s výsledkami vykonaného dokazovania akcentujúc, že súdom prvého stupňa zistený skutkový stav sa nezhoduje so skutočnosťou, keďže právny predchodca navrhovateľa a ani jeden z odporcov do okamihu postúpenia pohľadávky žiadnym svojím úkonom nespôsobili predčasnú splatnosť úveru, ktorá podľa zistení súdu prvého stupňa mala nastať dňa 20.10.2008. Ďalej skonštatoval, že vykonané hodnotenie dôkazov smerovalo výslovne k ochrane odporcov, ktorí sú v predmetnom právnom vzťahu spotrebiteľmi, čo je však v rozpore so zásadou rovnosti ako jednou zo základných záruk právneho štátu. Mal za to, že účinnosť či už vyhlásenia mimoriadnej splatnosti výpovede, odstúpenia alebo akéhokoľvek iného jednostranného právneho úkonu je potrebné hodnotiť v zmysle všeobecného pravidla uvedeného v ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok určite nemožno považovať za prejav vôle navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu smerujúci k zosplatneniu úveru, pričom aj keby odvolací súd uvedené posúdil inak, považoval za preukázané, že k doručeniu predmetnej prílohy odporcom došlo až po podaní žaloby, z čoho vyplýva, že k uplynutiu premlčacej doby nemohlo dôjsť. S prihliadnutím na uvedené zastával názor, že súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním nesprávne určil splatnosť úveru na dátum 20.10.2008, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie opodstatnenosti námietky premlčania vznesenej vedľajším účastníkom na strane odporcov, v nadväznosti na čo súd prvého stupňa nesprávne posúdil nárok navrhovateľa za premlčaný. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže odporcov 1/, 2/ a 3/ povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku sumu vo výške 9.692,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % z istiny 9.692,62 Eur od 15.12.2011 až do zaplatenia, náhradu trov konania ako aj trov právneho zastúpenia s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných odporcov. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolaním navrhovateľa napadnutý iba v časti výroku I., ktorým súd prvého stupňa návrh zamietol, a to len v časti nepremlčaných splátok, t.j. sumy vo výške 9.692,62 Eur spolu s úrokmi z omeškania z uvedenej sumy, a výroku III., ktorou bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť návrhu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, preto odvolací súd preskúmaval iba tieto odvolaním napadnuté časti rozhodnutia a rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti ostal právoplatný (s výnimkou závislého výroku II.) a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 19.12.2011 sa navrhovateľ domáha zaplatenia istiny vo výške 18.984,37 Eur s príslušenstvom odporcami 1/, 2/ a 3/. Pohľadávka voči odporcom 1/ a 2/ mala navrhovateľovi vzniknúť zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0262659104 zo dňa 01.12.2004 (ďalej len Zmluva o úvere), na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) poskytol odporcom 1/ a 2/ na účel rekonštrukcie bytu úver vo výške 9.958,18 Eur (300.000,- Sk) pri úrokovej sadzbe 9,80 % ročne, ktorí mali odporcovia 1/ a 2/ splácať vždy k 20. dňu mesiaca mesačnou splátkou vo výške 132,78 Eur s tým, že splatnosť prvej splátky bola zmluvnými stranami dohodnutá na 20.01.2005 a konečná splatnosť úveru na 20.02.2015. Záväzok odporcov 1/ a 2/ zo Zmluvy o úvere bol zabezpečený Dohodou o ručení, ktorú uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporcom 3/ v rovnaký deň ako Zmluvu o úvere s odporcami 1/ a 2/, t.j. dňa 01.12.2004. V nadväznosti na nesplácanie úveru odporcami 1/ a 2/ právny predchodca navrhovateľa postúpil pohľadávku vzniknutú zo Zmluvy o úvere na navrhovateľa Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 (ďalej len Zmluva o postúpení pohľadávok), ktorý následne na mimosúdnom riešení pohľadávok dňa 01.01.2011 splnomocnil spoločnosť Platiť sa oplatí

s.r.o. na akékoľvek úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky. Uvedená spoločnosť splnomocnená navrhovateľom následne výzvou zo dňa 14.12.2011 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a vyzvala odporcov 1/, 2/ a 3/ na okamžité vyplatenie dlžnej sumy vo výške 22.083,82 Eur. Po splnení poplatkovej povinnosti súd prvého stupňa najskôr návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. -48 zo dňa 14.03.2012, ktorý sa odporcom 1/ a 2/ napriek početným opatreniam smerujúcim k zisteniu adresy ich aktuálneho bydliska nepodarilo doručiť a proti ktorému podal odporca 3/ dňa 20.06.2012 odpor. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 10.10.2012 oznámil vstup do konania na stranu odporcov z vlastnej iniciatívy vedľajší účastník, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 07.11.2012 poukázal na neprijateľné podmienky obsiahnuté v Zmluve o úvere a zároveň vzniesol z opatrnosti námietku premlčania uplatneného nároku poukazujúc na listinný dôkaz nasvedčujúci tomu, že splatnosť úveru nastala už dňa 20.10.2008. Súd prvého stupňa vytýčil vo veci pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 04.06.2014 za osobnej účasti právneho zástupcu navrhovateľa, odporcov 1/ a 2/ a zástupcu odporcu 3/, pričom na tomto pojednávaní návrh napadnutým rozsudkom z dôvodu premlčania pohľadávky navrhovateľa zamietol dôvodiac, že trojročná premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy na súde márne uplynula dňa 20.10.2011.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj procesného postupu súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, dospel odvolací súd k záveru, že tento nemožno považovať za vecne správny. Odvolací súd v danej súvislosti konštatuje, že v konaní nebolo medzi účastníkmi sporným, že na základe Zmluvy o úvere zo dňa 01.12.2004 bol odporcom 1/ a 2/ poskytnutý úver vo výške 9.958,18 Eur zo strany právneho predchodcu navrhovateľa, keď túto skutočnosť odporcovia 1/, 2/ a 3/ sami potvrdili pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 04.06.2014. Vychádzajúc z obsahu odvolania navrhovateľa v nadväznosti na dôvod zamietnutia návrhu súdom prvého stupňa sa v tomto procesnom štádiu ako sporným javí okamih vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, keďže tento je relevantný vo vzťahu k stanoveniu začiatku plynutia premlčacej doby, s ktorou sa súd prvého stupňa v nadväznosti na vznesenie námietky premlčania vedľajším účastníkom na strane odporcov musel nevyhnutne vysporiadať.

S právnym posúdením súdu prvého stupňa vo vzťahu k posudzovaniu plynutia premlčacej doby sa však odvolací súd nestotožnil, keď na rozdiel od súdu prvého stupňa za okamih vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nepovažoval a s ohľadom na rozsah vykonaného dokazovania v prvostupňovom konaní ani nemohol považovať bez ďalších pochybností dátum 20.10.2008. V danom prípade ide o časový údaj vyplývajúci z jednej z listinných príloh návrhu na začatie konania (č.l. 33) - tabuľky obsahujúcej viaceré údaje vzťahujúce sa k bankovému účtu odporcu 1/, poskytnutému úveru a jeho zabezpečeniu, na ktorý ako prvý poukázal vedľajší účastník na strane odporcov vo svojom vyjadrení zo dňa 07.11.2012. Súd prvého stupňa sa následne bez vykonania čo i len jediného dôkazu, smerujúceho k odstráneniu pochybností v zisťovaní tejto pre rozhodnutie vo veci podstatnej časti skutkového stavu, stotožnil s predmetnou argumentáciou vedľajšieho účastníka a návrh ako premlčaný v celom rozsahu zamietol.

Na základe vyššie uvedeného je odvolací súd nútený skonštatovať, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci nedostatočne zistil skutkový stav, čo následne viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa treba označiť za predčasné, keďže na základe doteraz vykonaného dokazovania nemožno mať nepochybne za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 20.10.2008, na základe čoho by bolo opodstatnené návrh navrhovateľa v nadväznosti na vznesenie námietky premlčania zamietnuť, obzvlášť ak navrhovateľ už v prílohe návrhu na začatie konania predložil listinné dôkazy svedčiace o tom, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená až dňa 14.12.2011. Súd prvého stupňa však tento rozpor v skutkových zisteniach ďalej neposudzoval a ani na jedinom pojednávaní, ktoré sa vo veci uskutočnilo a na ktorom vo veci zároveň rozhodol, neposkytol navrhovateľovi priestor na objasnenie tejto nezrovnalosti. Za týchto okolností odvolaciemu súdu neostáva iné než stotožniť sa s odvolacími námietkami navrhovateľa, že časový údaj o splatnosti úveru, z ktorého súd prvého stupňa vychádzal ako jednoznačného dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, nemožno mať na procesné účely za hodnoverne preukázaný, nakoľko nie je ani zrejmé, akým spôsobom a zo strany koho malo dôjsť k zosplatneniu úveru už ku dňu 20.10.2008, keď samotnú prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok nemožno považovať za prejav vôle smerujúci k zosplatneniu úveru a konečná splatnosť úveru mala v zmysle dohody zmluvných strán nastať až dňa 20.02.2015.

Odvolací súd vychádzajúc z hore uvedeného dospel k záveru, že na základe rozsahu dokazovania vykonaného v prvostupňovom konaní nemožno mať skutkový stav v preskúmavanej veci ustálený do

takej miery, ktorá by pripúšťala bez ďalšieho návrh na začatie konania v celom rozsahu ako premlčaný zamietnuť. Súd prvého stupňa v rámci procesného postupu nevykonal úkony smerujúce k odstráneniu rozporov týkajúcich sa podstatného aspektu skutkového stavu, na základe čoho vo veci predčasne rozhodol. Preto odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku I. v časti nepremlčaných splátok, t.j. sumy vo výške 9.692,62 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 9.692,62 Eur od 15.12.2011 do zaplatenia, v závislom výroku II. a trovách konania odporcov 1/, 2/ a 3/, ako aj napadnutom výroku III. o trovách konania vedľajšieho účastníka a v súlade s ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 226 O.s.p. doplniť dokazovanie v naznačenom smere za účelom odstránenia rozporu v skutkových zisteniach týkajúcich sa okamihu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, založených na listinných dôkazoch predložených navrhovateľom v prílohe návrhu na začatie konania. Po definitívnom ustálení toho, kedy a či vôbec došlo účinne k zosplatneniu úveru pred dohodnutým dátumom jeho konečnej splatnosti, bude možné kvalifikovane posúdiť námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane odporcov a v závislosti od toho zvoliť ďalší procesný postup.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže rozhodnúť o nich je v zmysle ust. § 224 ods. 3 O.s.p. povinnosťou súdu prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .