Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5CoP-24-2015.pdf
PDF · 95.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/24/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky Mgr. A. V., trvale bytom U. G. XXX, zastúpená Ivanom Katrincom, bytom Hostie č. 44, proti odporcovi Petrovi V., trvale bytom U. G. XXX, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu F. V., nar. XX.XX.XXXX v konaní zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 4. februára 2015, č.k. 1P/105/2014 -55, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti (výrok III.) m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. V., nar. XX.XX.XXXX sumou 130,- eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. F. za čas od 10.03.2015 do rozhodnutia odvolacieho súdu vo výške 120,- eur súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 30,- eur k rukám navrhovateľky až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov konania Mgr. A. V., rod. L. a T. V. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Y. V., zapísané v knihe manželstiev I. úradu - matrika v T. vo zväzku XX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, ročník XXXX. Na čas po rozvode maloleté dieťa F. V., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej F. sumou 170 Eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
V rozhodnutí konštatoval, že maloletá F. V. sa narodila dňa XX.XX.XXXX z manželstva Mgr. A. V. a T. V., ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Y. V.. Z tohto manželstva pochádza aj plnoletý syn T. V., nar. XX.XX.XXXX.
Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí. Manželstvo účastníkov konania si podľa vyjadrení navrhovateľky, ako aj odporcu už dlhšiu dobu neplní spoločenskú, biologickú a ani ekonomickú funkciu (manželia spolu žijú iba formálne, intímne sa nestýkajú ako aj spoločne nehospodária od novembra 2013). Príčiny rozvratu ich vzájomných vzťahov možno hľadať v nedorozumeniach a konfliktoch navrhovateľky a odporcu, ktoré podľa navrhovateľky vyplývali zo vzájomného citového odcudzenia približne od roku 2008, kedy navrhovateľka mala niekoľkokrát napísanú žiadosť o rozvod manželstva a odkedy sa navrhovateľka snažila udržať manželstvo a rodinné spolužitie. Navrhovateľka ďalej nemá záujem žiť s odporcom, ktorý ju má urážať a ponižovať a celkovo žiť v prostredí, kde chýba citový vzťah a porozumenie. Ďalším dôvodom, resp. príčinou rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania je, že odporca sa s navrhovateľkou dlhodobou nerozpráva z banálnych dôvodov, nakoľko prioritou odporcu je napr. sledovanie TV vysielania a pod., Navrhovateľka pociťuje absenciu citu a lásky zo strany odporcu. Spolužitie účastníkov sprevádzajú len hádky a následné mlčanie odporcu, ktoré správanie sa odporcu neprispieva k udržaniu priaznivej rodinnej a harmonickej atmosféry ani pri výchove detí. Z uvedených dôvodov preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Súd zveril maloletú F. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Takáto úprava je v súlade s návrhom navrhovateľky, vyjadrením odporcu a návrhom kolízneho opatrovníka a rešpektuje záujem maloletého dieťaťa, ktorého výchovné prostredie sa po rozvode manželstva účastníkov konania nezmení.
Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti k maloletej F. vzal súd do úvahy jednak návrh navrhovateľky na výšku výživného, ktorá žiadala, aby bol odporca zaviazaný k vyživovacej povinnosti na maloletú sumou 300 Eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2013. Keďže navrhovateľka žiadala v rozvodom konaní určiť vyživovaciu povinnosť k maloletej na čas do rozvodu, súd určenie tejto vyživovacej povinnosti na čas do rozvodu manželstva, t.j. od 01.11.2013 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vylúčil na samostatné konanie. Pri rozhodovaní súd prihliadol na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Navrhovateľka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní predovšetkým osobnou starostlivosťou o ňu, jej čistý priemerný mesačný príjem je 534,19 Eur, zároveň poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur. Odporca je zamestnaný vo firme J. Vrška - Transport Spedition, medzinárodná kamiónová doprava Nedašovce s priemernou čistou mzdou a cestovnými náhradami za obdobie od 01/2014 do 12/2014 po spriemerovaní uvedeného obdobia vo výške 1.194,41 Eur mesačne. Súd dal do pozornosti, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov. Pri určovaní výšky výživného súd však zohľadnil najmä odôvodnené potreby maloletej, ktorá navštevuje 6. ročník ZŠ vo Veľkých Uherciach s čím sú spojené zvýšené výdavky navrhovateľky. Preto súd, po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností, zaviazal odporcu k povinnosti prispievať na výživu maloletej F. sumou 170 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, ktorú sumu považoval súd vzhľadom k pomerom účastníkov za primeranú a dostatočnú na výživu a výchovu maloletej a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Pri rozhodovaní o určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu k maloletej súd vychádzal zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, keď odporca je zamestnaný na trvalý pracovný pomer s priemerným mesačným príjmom v sume 1.194,41 Eur. Preto argumentáciu odporcu o tom, že pre prípad, ak by v budúcnosti stratil prácu navrhuje, aby súd určil výživné vo výške 50 Eur mesačne, nemohol súd vziať do úvahy, pretože súd svoje rozhodnutie nemôže opierať o pomery, ktoré ešte len v budúcnosti eventuálne môžu nastať.
Čo sa týka úpravy styku odporcu s maloletou, tak navrhovateľka ako i odporca navrhli, aby súd túto úpravu styku neupravoval, preto súd v súlade s ust. § 25 ods. 2 zákona o rodine styk rodičov s maloletým dieťaťom na žiadosť rodičov neupravoval.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v súlade s § 144 O. s. p., keďže ide o konanie o rozvod manželstva a okolnosti prípadu a pomery účastníkov neodôvodňujú rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania jednému z účastníkov, súd rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti tak, že určí vyživovaciu povinnosť odporcu na maloletú sumou 100 Eur mesačne. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec posúdil. Súdom určené výživné nezohľadňuje jeho zárobkové pomery a nezodpovedá ani skutočným potrebám maloletej, nakoľko jeho príjmy mu neumožňujú hradiť výživné v stanovenej výške a na druhej strane neboli preukázané ani odôvodnené výdavky na maloletú v takejto výške. Nesúhlasí s názorom a postupom prvostupňového súdu, keď pri určovaní výšky výživného zarátal do jeho čistého mesačného príjmu cestovné náhrady a tento považuje za nesprávny. Cestovné náhrady nie sú jeho príjmom a slúžia na úhradu jeho výdavkov na stravu a osobnú hygienu počas pracovných ciest v zahraničí, kde sú výdavky na tieto položky nemalé. Pre ozrejmenie jeho príjmu doložil pracovnú zmluvu, a vo veci diét žiadal v prípade potreby predvolať pani U. X., ktorá vykonáva výpočet diét osobitne podľa stráveného času v jednotlivých štátoch. Súdu prvého stupňa ďalej vytýkal, že si plne osvojil nepravdivé tvrdenia navrhovateľky o tom, že sama uhrádza všetky náklady na domácnosť. Všetky náklady na domácnosť ako platenie účtov za vodu, vývoz odpadu, nákup palivového dreva, životných poistiek a poistiek auta, náklady na údržbu pozemku znášal výlučne sám. Všetky tieto platby hradil poštovými poukážkami, avšak tieto mu navrhovateľka zobrala. Navrhovateľka platila účty vždy len bankovým prevodom. Súd neprihliadol na jeho výhrady voči kolíznemu opatrovníkovi, ktorý nevykonal zistenie skutkového stavu v mieste bydliska, s dcérou sa nestretol a ani so synom. Navrhovateľka sa obáva synovho svedectva ktorý žije s nimi v spoločnej domácnosti, pretože navrhovateľka si podľa zákona o rodine neplní od mája 2014 vyživovaciu povinnosť voči nemu, ako nezaopatrenému dieťaťu podľa osobitného zákona. Syna živí sám. Súd neprihliadol na jeho zdravotný stav, na ktorý sa odvoláva vo vyjadrení na návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľka rozvod dlhodobo pripravovala, nemala žiadny záujem o riešenie rodinných problémov, sledovala iba osobný prospech. Navrhovateľka počas manželstva vyštudovala vysokú školu, pracovala ako poslankyňa obecného zastupiteľstva, bola členkou školskej rady ZŠ vo veľkých Uherciach, členka školskej rady na spojenej strednej škole v Partizánskom, tajomníčka ZO slovenského zväzu záhradkárov. Uvádza, že potrebuje spoločensky žiť, chodí s kamarátkami na zábavu, chodí športovať a teda nie je zrejmé kedy sa potom venuje rodine, a kedy sa stará o dcéru a domácnosť. Taktiež namietal, že navrhovateľka zakázala pred 2 rokmi jeho rodičom navštevovať jeho a deti a bez jeho vedomia a dovolenia vycestovala s F. na dovolenku mimo územia SR.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedla, že odporca sa oháňa svedectvami syna, ktorého celý život psychicky týral a ponižoval, nevedel mu doposiaľ prísť ani na meno, pričom od novembra 2013 bola výživa syna len na nej, v súčasnosti je už v pracovnom pomere. O dcérku sa stará tak ako treba, vidia to aj učiteľky, aj kamarátky ktoré prídu na návštevu, dieťa je vždy čisté, má opraté, upratanú izbu a často sa spolu učia, pripravujú projekty na vyučovanie a taktiež sa pripravujú na rôzne súťaže, ktoré F. absolvuje. Je pravdou, že chodí športovať, takmer denne chodí na rýchlu chôdzu, čo ju však nestojí ani cent, a taktiež sa ide raz dva krát do mesiaca s kamarátkami zabaviť. Vzťah s iným, novým mužom doposiaľ nemá. Čo sa týka styku maloletej so starými rodičmi uviedla, že maloletá k nim odmieta ísť. S dcérkou trávi väčšinu svojho voľného času, a kompenzuje jej aj nezáujem zo strany jej otca, nakoľko odporca od novembra 2013 si nenašiel pre svoju dcéru ani jediný deň či už v zime alebo v lete, aby spravil dieťaťu program, nikde s ňou nebol na výlete, na kúpalisku, na jednodňovej lyžovačke, nebol s ňou ani len na vychádzke, či na bicykli, dokonca ju nezobral celé leto ani na zmrzlinu. Nikdy jej dopredu nenavrhol a nedohodol sa na žiadnom termíne na spoločný výlet či spoločné trávenie voľného času s ňou. Ďalej uviedla, že dcérka bola v čase od 13.11 2014 do 17. 11. 2014 na pobyte v tábore pre deti, ktoré organizoval ÚPSVAR Partizánske, pričom otec ju neustále spovedá a deptá otázkami, že na čo išla do takého tábora, pričom dieťa sa ho začína báť. Dieťa je zdrvené aj z toho, že otec jej dokopal a dobil psíka. Taktiež nový bicykel v hodnote takmer 300 Eur a klavír v hodnote 800 Eur aj s ďalšími nákladmi na prepravu jej zabezpečila ona. Otec odmietol prispieť na uvedené veci. V prílohe posiela kópie výplatných pások, z ktorých je zrejmé, že odporca zarába podstatne viac ako je uvedené na pracovnej zmluve a je jednoznačne a zrozumiteľne vidieť že sa nejedná o stravné, ale o vyúčtovanie odmeny za každú pracovnú cestu na základe odjazdených km.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku výživného potvrdil.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., a po pojednávaní, ktoré vo veci nariadil podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. a na ktorom doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu a oboznámil poštové poukážky dokazujúce platenie výživného z č.l. 79 - 80, správu o príjme navrhovateľky od obce Veľké Uherce zo dňa 28.05.2015, správu o príjme navrhovateľky zo dňa 21.05.2015 a
15.06.2015, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti, týkajúcej učenia vyživovacej povinnosti odporcu k mal. dieťaťu na čas po rozvode ( výrok III.) podľa § 220 O.s.p. zmeniť.
Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, a v časti o zverení maloletej F. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ako i v časti, v ktorej bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý ( výroky I., II., IV. ), odvolaním napadnutý nebol a preto v týchto výrokoch je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci zaviazal odporcu k povinnosti prispievať na výživu maloletej F. na čas po rozvode účastníkov sumou 170 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, ktorú sumu považoval vzhľadom k pomerom účastníkov za primeranú a dostatočnú na výživu a výchovu maloletej, pričom vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že navrhovateľka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní predovšetkým osobnou starostlivosťou o ňu, jej čistý priemerný mesačný príjem je 534,19 Eur, odporca je zamestnaný vo firme J. Vrška - Transport Spedition, medzinárodná kamiónová doprava Nedašovce s priemernou čistou mzdou a cestovnými náhradami za obdobie od 01/2014 do 12/2014 vo výške 1.194,41 Eur mesačne a pri určovaní výšky výživného zohľadnil najmä odôvodnené potreby maloletej, ktorá navštevuje 6. ročník ZŠ vo Veľkých Uherciach s čím sú spojené zvýšené výdavky navrhovateľky.
Podľa § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o určenie výživného odporcu k maloletej F. na čas po rozvode manželstva účastníkov, pričom doplnil podľa § 213 ods. 5 O.s.p. dokazovanie výsluchom účastníkov, pričom z takto doplneného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania od rozvodu manželstva žijú na ďalej v spoločnej domácnosti, naďalej sú zamestnaní u rovnakých zamestnávateľov, pričom, navrhovateľka v marci a v apríli z účtu vybrala odporcovu výplatu cca 300 eur, odporca prispel na výživu maloletej v apríli 170 eur, v máji 50 eur a v júni 50 eur.
Posúdením skutkového stavu zisteného z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a skutkového stavu zisteného z dokazovania doplneného odvolacím súdom, dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti učenia vyživovacej povinnosti odporcu k mal. dieťaťu na čas po rozvode je potrebné zmeniť.
Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa z takto zistených pomerov na strane maloletej ako aj na strane jej rodičov, dospel k záveru, že takto zistené pomery odôvodňujú určiť vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletej F. na čas po rozvode účastníkov sumou 130 Eur mesačne, ktorú sumu považoval odvolací súd vzhľadom k pomerom účastníkov za primeranú a dostatočnú na výživu a výchovu maloletej, ktorá suma súčasne zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, a ktorá suma je v objektívnych schopnostiach a možnostiach odporcu a súčasne spĺňa kritéria vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Čo sa týka námietky otca mal. uvádzanej v odvolaní, že nesúhlasí s názorom a postupom prvostupňového súdu, keď pri určovaní výšky výživného zarátal do jeho čistého mesačného príjmu cestovné náhrady, nakoľko cestovné náhrady nie sú jeho príjmom a slúžia na úhradu jeho výdavkov na stravu a osobnú hygienu počas pracovných ciest v zahraničí, odvolací súd uvádza, že je pravdou, že priemerná čistá mzda otca mal. je cca 327, 08 eur a priemerná výška cestovných náhrad je 867 eur
a je síce pravda, že diéty, ktoré sú otcovi vyplácané, sa nezapočítavajú do priemerného zárobku, na druhej strane však je nutné na ne prihliadať, pretože odzrkadľujú životnú úroveň otca, a preto odvolací súd dospel k záveru, že z takéhoto celkového príjmu musí byť v schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej sumou 130 eur mesačne, pričom otcovi aj po zaplatení výživného v tejto výške zostane dostatok finančných prostriedkov na úhradu vlastných nákladov na živobytie.
Táto suma je teda podľa odvolacieho súdu dostatočná na výživu maloletej vzhľadom na jej vek, náklady spojené s návštevou školy s tým, že odvolací súd pripomína, že odôvodnené potreby na výživu maloletého dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu danú spotrebným charakterom výživného, avšak aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Takto určené výživné zodpovedá zásadám uvedeným v citovaných ustanoveniach § 62 a § 75 Zákona o rodine. Zohľadňuje tak schopnosti a možnosti odporcu prispievať na výživu maloletej ako aj schopnosti, možnosti navrhovateľky i jej osobnú starostlivosť o maloletú F.. Určené výživné zodpovedá aj preukázaným súčasným odôvodneným potrebám maloletej Bianky.
Vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, odvolaním napadnutý nebol a nadobudol v tejto časti právoplatnosť dňa 10.03.2015 a výživné na maloleté dieťa sa určuje na čas po rozvode, odvolací súd sa musel vysporiadať aj s dlžným výživným odporcu voči maloletej a to od 10.03.2015 do rozhodnutia odvolacieho súdu. Z vykonaného dokazovania pred odvolacím súdom pritom vyplynulo, že navrhovateľka v marci a v apríli z účtu vybrala odporcovu výplatu cca 300 eur, odporca prispel na výživu maloletej v apríli 170 eur, v máji 50 eur a v júni 50 eur, preto odvolací súd určil nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 120 eur ( nedoplatok za 5/2015 až 7/2015; odporca zaplatil spolu 390 eur), ktorý odporcovi v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 30 eur k rukám navrhovateľky až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a odvolací súd vzhľadom na to, že sa jednalo v tejto časti konania o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu, rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .