Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/54/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky N. C., bytom L. M., L. X/XX, zastúpenej R.. I. F., advokátkou so sídlom L. M., L. XXXX/X, proti odporkyni Q. V., bytom S., A. XXXX, toho času M., XXX XX W., F. XX, zastúpenej R.. K. A., advokátkou so sídlom F., A. XX, o zaplatenie 14.732 € s prísl. na odvolanie odporkyne proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.04.2013, č.k. -119, takto

rozhodol:

Medzitýmny rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým medzitýmnym rozsudkom okresný súd rozhodol, že základ nároku je dôvodný s výnimkou krytu bytovej šachty a jej montáže v počte 1 ks a zmluvnej pokuty. Návrh v časti o zaplatenie náhrady škody za kryt bytovej šachty s montážou vo výške 40,67 eur zamietol. Zamietol návrh aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty. Vyslovil, že o náhrade trov celého konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť najskôr len o základe uplatneného nároku považoval za účelné vzhľadom na zložitosť viacerých právnych otázok, na ktorých je založené rozhodnutie, ako aj s ohľadom na predpokladanú finančnú náročnosť prípadného zisťovania výšky škody (pravdepodobné znalecké dokazovanie na väčší počet položiek poškodenia). Konštatoval, že v danom prípade škoda vznikla v celom rozsahu položiek uplatnených navrhovateľkou, a to s výnimkou jednej, pretože vznikla v priamej súvislosti s porušením právnych povinností odporkyne, odporkyňa za ňu zodpovedá v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.08.2010 medzi odporkyňou ako predávajúcou a navrhovateľkou ako kupujúcou bol Správou katastra NMnV povolený vklad vlastníckeho práva navrhovateľky k bytu č. 28 nachádzajúcemu sa na 1. poschodí vo vchode č. 4 stavby súp. č. XXX na pozemku C KN XXXX v k.ú. Stará M. ako aj k príslušnému spoluvlastníckemu podielu, a to s účinnosťou k 30.09.2010. Súd prvého stupňa uviedol, že vlastníctvo k odstráneným veciam neprešlo na navrhovateľku bez ďalšieho prevodom samotného bytu s príslušenstvom. Pri veciach, ktoré odporkyňa z bytu odstránila, nemožno uvažovať o ich určení za súčasť veci, príslušenstvo veci, ale ani o určení za príslušenstvo bytu podľa ust. § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že byt spája absolútna väčšina ľudí so všetkým tým, čo v ňom vníma ako istú stavebnú súčasť. Sú to steny, podlaha, strop, dvere, okná, podlahová krytinou, sanita, svietidlá, zásuvky a vypínače, ktoré sú v bežnom živote určujúce pre vnímanie bytu. Byt s uvedenými vecami by bol bez ďalšieho bytového zariadenia vnímaný ako prázdny byt, a nie ako byt, v ktorom sa niečo nachádza. Ako prázdny alebo nezariadený byt by ho aj absolútna väčšina ľudí označila. Pokiaľ by však čokoľvek z uvedeného chýbalo, bolo by to vnímané ako nedostatok bytu a pri popise takéhoto bytu jazykom bežného života spravidla uvedené. Byt bez niektorej z uvedených vecí bude bežne vnímaný ako byt s nedostatkom a pri popise bytu by väčšina ľudí takýto nedostatok uviedla (byt s chýbajúcimi dverami, byt s chýbajúcou podlahou a pod). S vedomým uvedeného vnímania a označovania bytu v bežnom živote je potom

potrebné vnímať aj kúpnu zmluvu medzi účastníčkami a v súlade s uvedeným bežným významom pojmu byt túto zmluvu aj interpretovať v súlade s ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré citoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. Účastníčky použili štandardnú zmluvu uzatváranú v obdobnom znení pri prevode bytu v mnohých iných prípadoch. V tejto zmluve použitý pojem byt je nutné vykladať nielen ako byt vo vyššie uvedenom právnom význame, ale omnoho širšie, v takom význame, aký mu náleží v bežnom jazykovom prejave. Teda vrátane podlahových krytín, dverí, zásuviek, vypínačov, sanity a všetkých ostatných odporkyňou odstránených vecí. Tento výklad je dokonca úplne v súlade s jazykovým vyjadrením, pretože pojem byt v bežnom živote práve takýto význam má. Súčasne je zrejmé, že takto bežne vnímaný pojem byt zodpovedá aj vôli účastníčok pri uzatváraní zmluvy. Pri dojednávaní zmluvy bola predstava oboch účastníčok o obsahu pojmu byt úplne konkrétna a zodpovedala jeho reálnemu stavu v dobe ohliadky, kedy tento byt obe videli. To, že predmet zmluvy je potrebné v ich zmluvnom vzťahu chápať ako onen byt, vrátane vecí odporkyňou odstránených, vyplýva z vyjadrenia navrhovateľky: „Nebavili sme sa o podlahe, zásuvkách, WC a dverách, tieto tam mali zostať automaticky.“, ako aj z vyjadrenia svedka Mikulca, ktorému odporkyňa priamo uviedla, že v byte ostáva všetko ako je, iba nábytok bude predmetom samostatnej zmluvy. Ako ďalší dôkaz, že vôľa odporkyne smerovala k prevodu bytu vrátane odstránených vecí je internetová ponuka odporkyne jednoznačne popisujúca byt pred odstránením vecí. Pokiaľ by vôľa odporkyne smerovala k prevodu bytu bez vecí ňou odstránených, bola by táto skutočnosť v zmluve vyjadrená, pokiaľ by mala zmluva zodpovedať bežnému jazykovému prejavu. Mal za to, že skutočnosť, že vôľa odporkyne pri uzatváraní zmluvy nesmerovala k tomu, že má záujem si odstránené veci ponechať, vyplýva tiež z toho, že okenné žalúzie preukázateľne zničila a nezachovala si ich na ďalšie použitie. To, že zničené žalúzie ponechala v byte, naopak preukazuje zlý úmysel odporkyne pri odovzdávaní bytu. Konštatoval, že uvedené uskutočnenie prevodu odporkyňou odstránených vecí ich podradením pod pojem byt sa nevťahuje na vstavanú spálňovú skriňu a kuchynskú linku so spotrebičmi. Takéto predmety sa štandardne chápu mimo pojem byt a sú predmetom osobitných zmluvných dojednaní. Ale tak tomu ostatne bolo i v tomto prípade. Písomná zmluva o uvedenom nepojednáva, no z výpovede navrhovateľky bolo preukázané, že vstavaná skriňa a kuchynská linka spolu so spotrebičmi bola predmetom ich ústneho zmluvného dojednania a na jeho základe sa stala vlastníctvom navrhovateľky. Vierohodnosť výpovede navrhovateľky o tejto skutočnosti vyplýva z vyjadrenia svedka Y., podľa ktorého odporkyňa uviedla, že v byte ostáva všetko ako je. Linka so spotrebičmi i vstavaná skriňa tam v tom čase bola, čo vyplýva zo znaleckého posudku. Zároveň vierohodnosť výpovede navrhovateľky významne podporuje internetová ponuka odporkyne, ktorá novú kuchynskú linku výslovne uvádza. Z uvedeného vyvodil, že všetky odporkyňou odstránené veci sa stali vlastníctvom navrhovateľky. Čo sa týka okamžiku nadobudnutia vlastníckeho práva k týmto hnuteľným veciam nenastal ich odovzdaním, ale bol dojednaný (§ 133 v čl. VI zmluvy na okamžik zavkladovania, t.j. 30.09.2010. Byt ako predmet zmluvy je potrebné chápať v jeho bežne používanom význame, teda vrátane odstránených vecí. Pretože sa navrhovateľka stala vlastníčkou vecí odstránených odporkyňou pred ich odovzdaním, vnikli odporkyni povinnosti uschovávateľa. Následne súd prvého stupňa citoval ust. § 590 veta druhá a §749 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že okrem zákonnej povinnosti odporkyne povinnosti odporkyne opatrovať veci patriace už navrhovateľke starostlivo, vznikla odporkyni obdobná povinnosť i na základe čl. V. kúpnej zmluvy, podľa ktorého „Predmet zmluvy bude až do dňa jeho odovzdania kupujúcim opatrovaný tak, aby bol udržaný v obývateľnom stave, zodpovedajúcom stavu v deň podpísania tejto zmluvy“. Vyššie uvedenú zákonnú povinnosť starostlivej opatery vecí navrhovateľky ako aj zmluvnú povinnosť udržiavania bytu v obývateľnom stave odporkyňa porušila, keď veci patriace navrhovateľke z bytu odstránila. Súčasne ju porušila aj tým, že byt odovzdala s poškodenou maľovkou, poškodenými káblami, poškodenými vypínačmi, bez štandardného počtu kľúčov k zámkom vchodových dverí a bez karty bezpečnostného zámku ako aj s úplne chýbajúcimi kľúčmi od pivnice a poštovej schránky. Toto porušenie právnej povinnosti odporkyne malo za následok vznik škody na strane navrhovateľky pozostávajúcej z hodnoty odstránených a poškodených veci, ako aj z ceny prác na opätovné namontovanie odstránených vecí, ceny opravy poškodení a ceny zámkov znehodnotených neodovzdaním kľúčov alebo ich potrebného počtu a bezpečnostnej karty. Škoda teda vnikla v celom rozsahu položiek uplatnených navrhovateľkou (s výnimkou jednej), a pretože vznikla v priamej súvislosti s porušením právnych povinností odporkyne, odporkyňa za ňu zodpovedá v zmysle citovaného ustanovenia § 420 ods. 1 OZ. V časti konania, v ktorej bola uplatnená náhrada za kryt bytovej šachty a jej montáž v sume 40,67 € bol návrh zamietnutý, pretože z výpovede svedka Ozimého bolo zistené, že tento kryt chýbal ešte v čase pred predajom bytu. Nebol teda predmetom predaja, nestal sa vlastníctvom navrhovateľky a tak tento chýbajúci kryt nie je škodou na jej strane. Čo do uplatnenej zmluvnej pokuty súd návrh zamietol, pretože dojednanie jej výšky bolo neurčité a dohoda

o zmluvnej pokute je preto neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ. Suma 500 € mesačne nezodpovedá čiastke 16,66 € denne (pri 30 dňoch = 499,80 € mesačne, pri mesiacoch s iným počtom dní je rozdiel väčší), a pre existenciu viacerých údajov tak nie je zrejmá konkrétna výška zmluvnej pokuty. Konštatoval, že v zamietavej časti sa nejedná o medzitýmny rozsudok, ale o rozhodnutie konečné. Z dôvodu prehľadnosti však súd prvého stupňa zamietanú časť návrhu (v podstatne menšom rozsahu) neoddeľoval do osobitného rozhodnutia ako čiastočný rozsudok. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvého stupňa ponechal na konečné rozhodnutie vo veci, v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá OSP.

Proti rozsudku vo výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku a zamietnutia návrhu, resp. zrušenia rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkala, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, pričom svojim postupom porušil základné procesné práva odporkyne a odňal jej tak možnosť konať pred súdom. Dôvodil, že súd prvého stupňa svoje závery opiera výlučne o výpoveď navrhovateľky a vypočutých svedkov, ktorí tvrdené skutočnosti nepreukázali. Odvoláva sa na znalecký posudok č. 066/2010, ktorý nebol podkladom pre stanovenie kúpnej ceny a odporkyňa ho nevidela, a posudok nie je spomínaný ani v kúpnej zmluve. Posudok si dala vypracovať navrhovateľka pre potreby čerpania úveru. Z uvedeného dôvodu sú v posudku uvedené skutočnosti nepodstatné. Rovnako skutočnosť, že byt bol ponúkaný na internete s určitým popisom, nepreukazuje obsah dohody medzi navrhovateľkou a odporkyňou ohľadom toho, čo všetko bolo predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2010. Dôvodila, že existencia dohody o tom, že predmetom prevodu mali byť aj hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte preukázaná nebola a žiadny zo svedkov pri takejto dohode nebol prítomný a nebol prítomný ani pri jednaní navrhovateľky a odporkyne ohľadom kúpnej zmluvy a ostatných s tým spojených náležitostí. Pokiaľ ide o poškodenie žalúzií uviedla, že od začiatku popierala akékoľvek poškodenie v byte (poškodenie žalúzií, stien a pod.), potvrdila len to, že si zobrala veci, ktoré neboli predmetom prevodu a zostali v jej vlastníctve. Z uvedených dôvodov konštatovanie súdu považuje za nelogické a v rozpore s vykonanými dôkazmi. Nie je zrejmé na základe akých skutočností súd k takémuto záveru dospel. Súdu prvého stupňa vytýkala, že jej nedal možnosť, aby sa bránila proti vyjadreniam navrhovateľky a vypočutých svedkov a bez náležitého zdôvodnenia jej výsluch nevykonal. Poukazovala na to, že sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, čo bolo súdu zrejmé. Predvolanie na pojednávanie jej súd na oznámenú adresu nedoručil a v predvolaní jej právneho zástupcu neuviedol, že žiada, aby bola zabezpečená prítomnosť odporkyne. O výsluchu svedkov nemala žiadnu vedomosť. Súd prvého stupňa tak odňal odporkyni možnosť konať pred súdom. Trvala na tom, že uzavretie ústnej dohody, že v byte budú ponechané konkrétne veci, ktorých náhradu si navrhovateľka uplatňuje v predmetným návrhom v konaní preukázané nebolo. V tomto smere sa súd spoľahol výlučne na výpoveď navrhovateľky. Trvala na tom, že byt nepoškodila, pričom v konaní opak preukázaný nebol. Byt odovzdala navrhovateľke dňa 25.12.2010, pričom svedok Ozimný byt videl až 27.12.2010. Po prevzatí bytu si teda poškodenie mohla spôsobiť aj samotná navrhovateľka. Svedok Y. uvádzal, že údajne predmetom zmluvy malo byť aj všetko vnútorné vybavenie, ktorá skutočnosť nielenže nevyplýva z ním vypracovanej zmluvy, ale jeho výpoveď ani nie je možné považovať v tomto smere za vierohodnú i keď uviedol, že podľa tvrdení odporkyne v byte malo ostať všetko tak ako je (nábytok a všetko vnútorné vybavenie). Na druhej strane spomína nejaký nábytok, ktorý mal byť predmetom samostatnej zmluvy. Jeho výpoveď je teda neurčitá a zmätočná. V deň podpisu zmluvy byt nevidel, nemôže potvrdiť, čo sa v ňom nachádzalo. Pokiaľ sa týka svedeckej výpovede Y. Ozimného, poukazovala na to, že tento potvrdil, že byt videl 23.12.2010, kedy bol v poriadku a odvtedy ho videl až 27.12.2010. Z jeho výpovede sa nedá vyvodiť, kedy a kým bol byt poškodený. Rovnako potvrdil, že dňa 23.12.2010 nevidel kompletný byt, len niektoré jeho časti. Uviedla, že navrhovateľka a odporkyňa v kúpnej zmluve jednoznačne definovali predmet prevodu vlastníckeho práva, ktorý sa zhoduje s jeho legálnou definíciou. Výklad pojmu byt, ktorý používa súd vo svojom rozhodnutí nemá oporu v právnych predpisoch, ale ani v jeho jazykovom, prípadne gramatickom výklade. Trvala na tom, že navrhovateľka ako kupujúca na základe uzavretej kúpnej zmluvy nenadobudla vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom jej žaloby, žiadne z tvrdení, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení ani žiadny z predložených dôkazov tieto skutočnosti nepreukázal. V žiadnom ustanovení zmluvy sa neuvádza, že predmetom zmluvy je tiež jeho vnútorné vybavenie - kuchynská linka, vstavané skrine, plávajúca podlaha a ďalšie vybavenie, o ktorom súd tvrdí, že bol vlastníctvom navrhovateľky t.j., že do jej vlastníctva prešlo spolu s bytom. Zo znenia zmluvy je nepochybné, že predmetom zmluvy t.j. predmetom prevodu bol len byt a jeho príslušenstvo popísané v zmluve. V návrhu uvádzané hnuteľné veci sú

samostatnými vecami, ktoré aj po prevode bytu zostali vo vlastníctve predávajúcej. Ak by odporkyňa spolu s bytom prevádzala aj vnútorné zariadenie bytu, tak by musela byť táto skutočnosť v zmluve výslovne uvedená.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku, ktorý považuje za vecne správny. Uviedla, že odvolanie odporkyne neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by neboli uvedené na pojednávaní dňa 29.04.2013 a neboli predmetom dokazovania a posudzovania. Pokiaľ ide o odňatie možnosti odporkyne konať pred súdom uviedla, že súd práve z jej osobných dôvodov menil termín pojednávania a právna zástupkyňa odporkyne pred začatím pojednávania vyhlásila, že odporkyňa netrvá na svojej osobnej účasti. Pokiaľ ide o tvrdenie odporkyne, že poškodenie bytu od jeho odovzdania 25.12.2010 do návštevy bytu svedkom I. dňa 27.12.2010 mohla spôsobiť samotná navrhovateľka, toto považuje za absurdné a nepochopiteľné, prečo by navrhovateľka v tom čase tehotná vo vysokom štádiu, ktorá za byt zaplatila nie malú sumu, poškodila svoj byt takým spôsobom.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého o odvolaní možno rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o dôvodnosti základu nároku medzitýmnym rozsudkom. Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti nebol napadnutý účastníkmi, nadobudol právoplatnosť a preto krajský súd rozsudok okresného súdu v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p.

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odporkyňa vytýka súdu prvého stupňa, že nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, nevykonal všetky dôkazy, rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ako aj, že sa jej odňala možnosť konať pred súdom a nesprávne právne posúdenie veci, t. j. uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p..

Odporkyňa vo svojom odvolaní poukazovala na nezákonnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa z dôvodu, že súd rozhodol v jej neprítomnosti na pojednávaní, na ktoré nebola predvolaná. Z obsahu jej odvolania tak vyplýva námietka, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, ktorá skutočnosť je odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p..

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Takýmto právom účastníka občianskeho súdneho konania je i právo na prejednanie veci v jeho prítomnosti (článok 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). To ale neznamená, že by súd vôbec nemohol rozhodnúť v neprítomnosti účastníka, možnosť byť prítomný na súdnom konaní však musí účastníkovi vždy poskytnúť.

Ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní Občiansky súdny poriadok zabezpečuje tak, že ukladá súdu (ak nie je ustanovené inak), aby na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 1, 2 O.s.p.). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

V preskúmavanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na 11.04.2013 bolo z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne odporkyne o odročenie pojednávania odročené na 29.04.2013. Upovedomenie o odročení pojednávania a predvolanie na nový termín pojednávania bolo doručené právnej zástupkyni odporkyne dňa 12.03.2013 a odporkyni dňa 22.03.2013. Z pripojenej

doručenky vyplýva, že odporkyňa prevzala upovedomenie o odročení pojednávania a stanovenie nového termínu pojednávania na 29.04.2014 osobne dňa 22.03.2013, ktorá skutočnosť vyplýva z pripojenej doručenky. I napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania sa v predmetný deň na pojednávanie nedostavila, podľa vyjadrenia právnej zástupkyne odporkyne, odporkyňa netrvala na svojej osobnej účasti z dôvodu, že v tom čase sa nachádzala mimo územia SR. Naviac, odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že aj v prípade, ak by doručenie predvolania nebolo odporkyni doručené vzhľadom na to, že je v konaní zastúpená právnou zástupkyňou, bolo povinnosťou právnej zástupkyne odporkyňu o termíne pojednávania riadne informovať. Nakoľko odporkyňa sa na pojednávanie, na ktoré bola riadne predvolaná nedostavila, netrvala na svojej osobnej účasti, súd prvého stupňa vo veci konal v jej neprítomnosti, za prítomnosti jej právnej zástupkyne a vo veci meritórne rozhodol. Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že postup súdu prvého stupňa v preskúmavanej veci bol správny a nedošlo k odňatiu možnosti odporkyne konať pred súdom, nakoľko odporkyňa o termíne pojednávania vedela, osobne sa vzdala možnosti účasti na tomto pojednávaní, ktorého mala možnosť sa osobne zúčastniť.

Odôvodnenie odvolania proti rozsudku ďalej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. odôvodniť aj tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal.

K tomuto odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. nie je daná v prípade, ak účastník navrhne vykonanie akéhokoľvek dôkazu a súd ho nevykoná. Súd je povinný vykonať len také dôkazy, ktoré súd pre rozhodnutie vo veci samej spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť a sú teda pre rozhodnutie vo veci samej dôležité.

Základom pre rozhodnutie súdu vo veci samej je dokazovaním zistený skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O.s.p.). O rozhodnutie na základe zisteného skutkového stavu ide spravidla vtedy, keď skutkové zistenia vychádzajú z výsledkov dokazovania.

Podľa § 120 O.s.p. účastníci v občianskom súdnom konaní v prvom rade sami sú povinní prispieť k čo možno najúplnejšiemu objasneniu skutkového stavu veci. Ak niektorý z účastníkov nevie preukázať svoje tvrdenia, môže súd rozhodnúť iba na základe ostatných vykonaných dôkazov, alebo prípadne, ak niektorý účastník svoje tvrdenia nepreukáže, súd mu neprizná právo, ktoré by mu priznať mohol v prípade, ak by tento účastník svoje tvrdenia hodnoverným spôsobom preukázal.

Pokiaľ ide o dokazovanie, ust. § 120 ods. 1 O.s.p. upravuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhnú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V tomto zákonnom ustanovení je zvýraznený princíp nezávislosti súdu. Súd má totiž právo rozhodnúť o tom, ktorý z dôkazov, navrhovaných účastníkmi, vykoná, a ktorý nevykoná. Nie je preto procesným porušením, ak súd nevyhovie všetkým dôkazným návrhom. Vždy však má povinnosť vysporiadať sa s tým, že niektoré navrhnuté dôkazy nevykonal.

V danom prípade odporkyňa vytýkala súdu prvého stupňa, že nevykonal dokazovanie jej výsluchom vo veci. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil, prečo navrhnuté dokazovanie účastníckou výpoveďou u odporkyne nevykonal. Dôvodil, že z ostatných vykonaných dôkazov mal skutkový stav dostatočne zistený. Tvrdenia navrhovateľky mal za preukázané výpoveďami svedkov a za vierohodnú považoval i samotnú účastnícku výpoveď navrhovateľky. Uviedol, že veľmi presvedčivým dôkazom o nepravdivosti tvrdení odporkyne, že odstránené veci neboli predmetom prevodu a ponechala si ich ako svoje a že byt nejako nepoškodila, boli zničené žalúzie ponechané v byte. Uviedol, že odporkyňa vo svojich tvrdeniach nepopierala, že žalúzie odstránila. Mal za to, že spôsob, akým to urobila, teda že ich zničila a provokatívne nechala zničené v byte preukazuje, že nemala úmysel zobrať si svoju vec ale chcela v zlom úmysle poškodiť navrhovateľke. Nevykonanie navrhnutého dôkazu súd prvého stupňa zdôvodnil tým, že výpoveď odporkyne nebola spôsobilá vyvrátiť jednoznačne zistený skutkový stav. Súd prvého stupňa nemal povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy, nakoľko po starostlivom zvážení všetkého, čo vyšlo za konania najavo dospel k záveru, že ďalšie dokazovanie už pre náležité zistenie skutkového stavu a zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci nie je potrebné. Odvolací súd naviac uvádza, že odporkyňa, ktorá v čase prejednávania veci súdom prvého stupňa

bola v zahraničí, žiadne dokazovanie, okrem svojej účastníckej výpovede, vykonať nenavrhla. V tejto súvislosti poukazuje na zápisnicu z pojednávania zo dňa 29.04.2013, kde právna zástupkyňa odporkyne po zákonnom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. trvala len na výsluchu odporkyne. Iné návrhy na doplnenie dokazovania nemala.

Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod uvádzaný odporkyňou podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníka nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až § 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v ust. § 132 O.s.p., pri ktorom nezistil odvolací súd logické ani faktické rozpory.

Napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, žeby tieto závery boli svojvoľne alebo zjavne neodôvodnené.

Nie je sporné, že dňa 30.08.2010 účastníčky uzavreli kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, na základe ktorej bol správou katastra Nové Mesto nad Váhom povolený vklad vlastníckeho práva navrhovateľky k bytu č. 28 nachádzajúcemu sa na prvom poschodí vo vchode č. 4 stavby, súpisné č. 165 na pozemku C KN XXXX v k.ú. L. Turá ako aj príslušnému spoluvlastníckemu podielu s účinnosťou k 30.09.2010. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť tak, že odporkyňa v období od predaja bytu do jeho odovzdania, vybavenie bytu, ktoré malo byť jeho súčasťou z bytu odstránila, naviac ho poškodila znečistením maľoviek a poškodením koaxiálneho kábla a kábla internetovej prípojky, čim navrhovateľke vznikla škoda. Navrhovateľka uviedla, že z bytu bola odstránená kuchynská linka 3+2 m obsahujúca teplovzdušnú digitálnu rúru, varný panel, vstavanú chladničku, digestor s filtrom, nerezový drez, vstavanú skriňu 3bm, WC misa s príslušenstvom, splachovač Geberit, umývadlo, kúpeľňový ventilátor, vaňová batéria, umývadlová batéria, kuchynská batéria, bodové svietidla, vypínače, zásuvky s krabicou, vnútorne okenné žalúzie, kryt bytovej šachty, interiérové dvere, plávajúca podlaha s rohovými a prechodovými lištami a penovou podložkou. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že základ nároku okrem uplatnenej náhrady za kryt bytovej šachty a jej montáž a uplatnenej zmluvnej pokuty je dôvodný. Skutočnosti majúce význam pre takéto rozhodnutie zisťoval nielen výsluchom navrhovateľky ale aj výsluchom svedkov Y. Y., Y. Ozimného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, a to znaleckým posudkom 066/2010, fotodokumentáciou, záznamom z internetu. Postupoval tak v zmysle ust. § 125 veta prvá O.s.p., ktoré ustanovenie príkladom vypočítava najbežnejšie dôkazné prostriedky, medzi ktoré možno patria všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka, výsluch účastníkov. Procesná teória i procesná prax dôkaznými prostriedkami rozumie také prostriedky, ktorými možno zistiť skutočný stav veci. V danom prípade priamym dôkazným prostriedkom bola kúpna zmluva, avšak súd prvého stupňa vychádzal, ako už bolo uvedené, aj z nepriamych dôkazov, ktoré dokazovanie nepriamymi dôkazmi na rozdiel od priamych je náročnejšie a zložitejšie. Každý nepriamy dôkaz má svoju dôkaznú hodnotu v spojení s inými dôkazmi. V danom prípade všetky dôkazy vo svojom súhrne tvorili logický, ničím nenarušený a uzavretý systém vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov nasvedčujúcich tomu, načo sa vzťahoval prevod vlastníckeho práva

medzi účastníkmi. Tvrdenia účastníčok boli totiž rozdielne pokiaľ odporkyňa tvrdila, že previedla vlastníctvo výlučne k bytu a ostatné hnuteľné veci, ktoré odstránila neboli predmetom prevodu, tvrdenie navrhovateľky bolo opačné.

Súd prvého stupňa správne prihliadal na všetky okolnosti, ktoré súviseli s prejavom vôle, na skutočnosti, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy, a to zvlášť za situácie, že tieto boli rozumne vyvoditeľné z úkonov účastníkov ako aj ďalších dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, ktoré skutočnosti smerujú k záveru súdu o určitosti predmetu zmluvy. Obsah právneho úkonu, ktorý účastníci urobili vyložil v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, kedy bol úkon urobený. Nemožno opomenúť, že sama odporkyňa sa pred svedkom Y. Y. vyjadrila, že v byte ostáva všetko ako je. Aj zo znaleckého posudku č. XXX/XXXXIng. X. M. vyplýva, že byt bol po uskutočnenej kompletnej rekonštrukcií, ktorá bola ukončená v roku 2005. Prevedená bola výmena pôvodného kúpeľňového jadra na báze drevotriesky za murované, čiastočne sa zmenila dispozícia predsiene, kompletná výmena podláh v celom byte, výmena okien, vnútorných dverí vrátane zárubní a vchodových dverí, výmena vykurovacieho teplovodného systému. Prestavba bytu si podmienila kompletnú výmenu elektroinštalácie v kuchyni a kúpeľňovom jadre, výmena zariaďovacích predmetov kúpeľne s WC, kuchyne, rekonštrukciu rozvodov vody, odkanalizovanie, vzduchotechniky a povrchovú úpravu stien a podhľadov. Vnútorné steny bytu boli opatrené stierkou a maľbou, v kúpeľni boli opatrené kvalitným keramickým obkladom vrátane obloženia vane, podlahy v obytných miestnostiach z laminátovej podlahy, v kúpeľni a na balkóne keramická dlažba, okná plastové s izolačným dvojsklom vrátane balkónových dverí opatrené vnútornými žalúziami, okno v kuchyni a dvere v obývacej izbe zabezpečené bezpečnostným sklom. Dvere plné drevené v drevených zárubniach. Radiátory doskové Korádo s termostatickými hlavicami. Výmena balkónovej steny na báze drevotrieskových panelov za murovanú. Kúpeľňa s WC umiestnené v murovanom bytovom jadre, dispozične na mieste pôvodného jadra a pod.. Ako súčasť vybavenia kuchyne v znaleckom posudku je uvedená kuchynská linka na báze dreva s drezovým umývadlom a prívodom teplej a studenej vody, zabudovaný plynový sporák, chladnička, digestor pár. Do vybavenia kuchyne bola zahrntá plastová vaňa so sprchovou batériou, umývadlo, splachovacie WC s prívodom teplej a studenej vody, nútené vetranie a pod. Znalecký posudok bol vypracovaný 23.08.2010, t.j. bezprostredne pred uzavretím kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorá bola uzavretá dňa 30.08.2010. Súd prvého stupňa správne preto vychádzal aj z predmetného znaleckého posudku, ktorý vyhodnotil ako listinný dôkaz na preukázanie toho v akom stave sa byt nachádzal a čo obsahoval. Vôľa odporkyne bola zrejmá aj z inzercie odporkyne za účelom predaja bytu, v ktorom uviedla, že v byte prebehla kompletná rekonštrukcia z nadštandardných materiálov - nové podlahy, okná, murovaná zväčšená kúpeľňa, nová kuchynská linka.

Kumulatívne posúdenie všetkých uvedených okolností správne viedlo súd prvého stupňa k záveru, že odporkyňa predmetný byt predávala aj s vybavením, ktoré je predmetom tohto konania a v stave, ktorý zodpovedal jeho reálnemu stavu v čase ohliadky. Vychádzal z individuálnych, konkrétnych skutkových zistení prejednávanej veci. Navrhovateľka sa stala vlastníčkou vecí odstránených odporkyňou. Pred ich odovzdaním vznikli jej povinnosti uschovávateľa. Nakoľko si svoju zákonnú povinnosť starostlivej opatery vecí navrhovateľky ako aj povinnosť udržiavania bytu v obývateľnom stave, nesplnila, porušenie jej právnej povinnosti malo za následok vznik škody na strane navrhovateľky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nezistil opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.

Odporkyňa súdu prvého stupňa vytýkala aj nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť buď použitím iného právneho predpisu, než ktorý mal byť správne použitý, alebo správnou aplikáciou právneho predpisu ale jeho nesprávnym výkladom. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že ani tento uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

V súvislosti s ďalšími odvolacími námietkami odporkyne odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie. Uvedený záver vyplýva z

jednoznačne ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, i Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Preto rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p..

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .