Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-199-2014.pdf
PDF · 100.22 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/199/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Mgr. Monika DUBJEL v právnej veci mal. X. B., C.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky B. B., C.. XX.XX.XXXX, S. O. C. A., M. W. XXXX/X a otca W. X. O. S., C.. XX.X.XXXX, S. J.. M. XXX X-X, XXX XX S., na návrh matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Z v y š u j e sa výživné na mal. X. B., C.. XX.XX.XXXX zo sumy 702,- Sk na sumu 120,- EUR mesačne, počnúc od 01.09.2014, ktoré výživné sa otec z a v ä z u j e uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 31.05.2015 vo výške 290,- EUR je otec povinný uhradiť k rukám matky v splátkach po 50,- EUR mesačne spolu s bežným výživným, až do úplného splatenia.
Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 8C/159/2007 - 21 zo dňa 11.10.2007.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
O trovách štátu bude rozhodnuté osobitným uznesením.
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2014 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletú X. zo strany otca zo sumy 23,40 € mesačne na sumu 200,- € mesačne, od 01.08.2014. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec maloletej žije a pracuje v Španielsku. Rozsudkom tunajšieho súdu 8C/159/2007 - 21 zo dňa 11.10.2007 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá X. B., C.. XX.XX.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec maloletej bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou 702,- Sk, t.j. 23,40 € mesačne. Otec maloletej dobrovoľne posielal na účet matky 100,- € mesačne, avšak matka musela dopredu urgovať a upozorňovať odporcu, aby nezabudol na túto povinnosť. Posledný rok prestal otec maloletej posielať akékoľvek darčeky a nie je ochotný prispieť nad rámec výživného. Je v kontakte s dcérou cez skype, ale v poslednom období vyvíja otec iniciatívu, aby ho dcéra navštevovala v Španielsku. Matka nemieni brániť odporcovi v stretávaní sa s dcérou, ale s tým, aby aj dcéra bola pripravená na takéto dlhodobé stretávanie sa. Minulý mesiac otec maloletej oznámil matke, že nebude prispievať na výživu maloletej dcéry a uviedol, že keď nemá právo, nemá ani povinnosť.
Z rodného listu maloletej X. B., C. Q.Ň. XX.XX.XXXX vyplýva, že jej otcom je W. X. O. S., C.. XX.XX.XXXX a matka B. B., C.. XX.XX.XXXX.
Pred vykonaním dokazovania vo veci samej súd skúmal svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť v čase začatia konania. V zmysle Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, čl. 8, bod 1, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Od 18.06.2011 je účinné Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2009, keď v zmysle čl. 3 nariadenia, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná a) súdu podľa obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
V zmysle čl. 15 cit. nariadenia, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007, určuje podľa tohto protokolu.
Podľa čl. 3 Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
Podľa čl. 8, ods. 3 Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, sa dohoda účastníkov o rozhodnom práve ( ods. 1 čl. 8) neuplatní na vyživovaciu povinnosť voči osobe mladšej ako 18 rokov alebo voči dospelej osobe, ktorá z dôvodu zmenenej alebo nedostatočnej osobnej spôsobilosti nie je schopná chrániť svoje záujmy.
Vzhľadom k tomu, že maloletá má miesto obvyklého pobytu na území Slovenskej republiky, je daná právomoc súdov Slovenskej republiky v rozhodovaní o rodičovských právach a povinnostiach vrátane výživného; rozhodovanie o výživnom sa spravuje slovenským právnym poriadkom.
Príslušnosť súdov Slovenskej republiky je daná ust. § 88 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, teda miestom obvyklého pobytu dieťaťa.
Súd na pojednávanie predvolal matku, otca (predvolanie mu bolo doručené dožiadaným súdom), kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa. Otec maloletej sa pojednávania nezúčastnil a tak súd pojednával a napokon rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. bez jeho prítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámením sa s rodným listom maloletej X., zápisnicou o výsluchu otca, výpismi z účtu otca maloletej, preukazujúcimi platenie výživného, potvrdením o príjme matky, ako aj obsahom spisového materiálu založeného v spise konajúceho súdu a zistil tento skutkový stav:
Otec bol vypočutý dožiadaným súdom Juzgado dr Primera Instancia 19 Barcelona dňa 31.03.2015. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že je momentálne nezamestnaný a, že vždy posielal na výživu maloletej najmenej sumu 12,- €. Dva až trikrát za rok navštevuje maloletú, čo pre neho predstavuje náklady na cestovanie a pobyt na Slovensku, náklady na nákup vecí do školy a všetkého, čo požaduje matka. Matka maloletej dosiaľ neumožnila pricestovať do Španielska. Vzhľadom na vek maloletej - má 11 rokov, si otec myslí, že maloletá dcéra je schopná pricestovať do Barcelony sama. Otec je nezamestnaný, pričom predložil potvrdenie úradu práce a mesačne poberá 700,- € podporu v nezamestnanosti. Otec býva v prenajatom byte, kde hradí 375,- € mesačne. V domácnosti býva sám, okrem nájmu má náklady na bývanie okolo 180,- € mesačne, nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Nevlastní žiadne osobné motorové vozidlo. Otec platil výživné pravidelne, okrem mesiacov keď bol na Slovensku, tiež neposlal matke výživné za dva mesiace, aby si matka uvedomila, že aj ona je povinná
zabezpečiť, aby maloletá strávila s otcom čas. Vzťah s dcérou udržuje prostredníctvom Skype takmer každodenne. Avšak na strane matky nie je žiadna ochota, aby si dcéra vybudovala vzťah k otcovi. Otec sa v súčasnosti lieči z depresie spôsobenej situáciou s jeho prácou, majetkovými pomermi a rodinou. Otec nemá výhrady prispievať na výživu dcéry akonáhle sa zlepší jeho ekonomická situácia oprosti súčasnému stavu a tiež pod podmienkou, že matka umožní dcére vycestovať a tiež, že matka zapíše maloletej priezvisko O.. Otec predložil výpis z účtu preukazujúci úhradu výživného - dňa 22/09/2013 suma 150,- €, 25/10/2013 suma 120,- €, 24/11/2013 suma 150,- €, 18/12/2013 suma 180,- €, 19/01/2014 suma 120,- €, 24/02/2014 suma 120,- €, 24/03/2014 suma 120,- €, 22/04/2014 suma 100,- €, 20.05.2014 suma 120,- €, 18/06/2014 suma 120,- €, 21/07/2014 suma 120,- €, 10/11/2014 suma 100,- €, 10/12/2014 suma 150,- €, 13/01/2015 suma 120,- €, 10/02/2015 suma 100,- €, 10/03/2015 suma 100,- €.
Matka po oboznámení sa so zápisnicou t.j. výpoveďou otca uviedla, že otec posielal výživné do júla 2014, potom zaslal až v novembri alebo decembri 2014, zväčša posielal 120,- €, na Vianoce poslal 150,- €, ani raz nebol na Slovensku trikrát v roku, dvakrát do roka bol na Slovensku v rokoch 2011, 2012. Naposledy na Slovensku bol v r. 2013 a v r. 2014, kedy sa zdržal na tri dni niekedy v októbri. V čase jej odchodu s maloletou už asi tri, štyri mesiace nežili spolu, povedala mu o úmysle odísť na Slovensko, čo riešila s právničkou a potom prišla na Slovensko a následne podala návrh na rozvod. Matka sa tiež vyjadrila, že nemá problém, aby maloletá X. mala aj druhé priezvisko a to po otcovi, ale pri zápise do slovenského rodného listu boli s tým problémy, matrikárka vyžadovala doklad zo Španielska, ktorý jej odmietli vydať. Matka býva v prenajatom byte a to s dcérou, ako aj s mal. synom Rudolfom nar. 2006, pochádzajúcim z iného vzťahu, voči ktorému bolo určené výživné 80,- € mesačne, pracuje v L. L. R., príjem v čistom má 450,- € mesačne. Dcéra je zdravá, prekonáva bežné detské ochorenia, maloletej sa rieši zubný strojček, s čím budú spojené náklady, teraz bola v škole v prírode, čo stálo 100,- €, matka uhradila tiež poplatok za učebnice na ďalší školský rok, X. v septembri 2015 nastúpi do šiesteho ročníka. Matka predložila súdu doklady - nájomnú zmluvu, doklad o úhrade nájomného za jún, potvrdenie o dobe nezamestnanosti, príjem z dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti N. za obdobie december 2014 a január 2015, príjem z pracovného pomeru v spoločnosti R. L. L. a.s. január až apríl 2015: obdobie 01/2015 v sume 147,84 €, 02/2015 v sume 366,14 €, za obdobie 03/2015 v sume 503,92 €, 4/2015 v sume 454,29 €, rodný list mal. U., potvrdenie školy o nákladoch. Matka má vedomosť, že otec je v Peru u príbuzných a vie, že je nezamestnaný, vzhľadom na životnú situáciu otca, preto súhlasila s výživným v sume 120,- € mesačne.
Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uskutočnenej prostredníctvom poverenej zamestnankyne na pojednávaní uviedol, že bolo dokázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je opodstatnený, od poslednej úpravy výživného došlo k výraznému zvýšeniu nákladov, aj keď otec maloletej prispieval vyššou sumou na výživu, matka si touto sumu nebola istá, resp. boli obdobia, kedy výživné vôbec nebolo vyplatené. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd zvýšil výživné vo vzťahu k mal. X. na sumu 120,- € mesačne s účinnosťou od podania návrhu t.j. 01.09.2014.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves o prešetrení pomerov zo dňa 15.05.2015 vyplýva, že rozsudkom tunajšieho súdu 8C/159/2007 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá X. bola zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný výživným vo výške 23,40 €. Matka uviedla, že žije v podnájme v 1 - izbovom byte, za ktorý uhrádza mesačne 250,- €. Maloletá X. je žiačkou 5. ročníka, mal. U. navštevuje 2. ročník základnej školy. Obe maloleté deti sa stravujú v školskej jedálni, za ktoré matka uhrádza mesačne 40,- €. Od 15.01.2015 matka pracuje v L. - R. O. C. A.. Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplýva, že matka maloletej poberá prídavok na dve maloleté deti vo výške 47,04 €.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu .
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R74/1969). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990). Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa. Za účelom zaručenia a podpory práv stanovených týmto Dohovorom, musia členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru poskytovať rodičom a zákonným zástupcom potrebnú pomoc pri výchove detí a zabezpečiť rozvoj inštitúcií, zariadení a služieb starostlivosti o deti.
Zmenou pomerov v zmysle ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, sa rozumie výrazná zmena okolností na strane oprávneného alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o zmenu zásadnú, ako aj o zmenu trvalú v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh matky maloletej na zvýšenie výživného je dôvodný. Od poslednej úpravy (rozsudkom 8C/159/2007 zo dňa 11.10.2007) ubehlo vyše sedem rokov. V čase poslednej úpravy bola maloletá X. v mladšom predškolskom veku (mala 4 roky), v súčasnosti maloletá navštevuje 5. ročník Základnej školy, v septembri nastúpi do 6. ročníka. Čo sa týka pomerov na strane maloletej, je súd toho názoru, že potreby maloletej sa neustále zvyšujú v dôsledku jej rastu, dospievania, ako aj zdravotného stavu (zubný strojček), a teda mal súd preukázané, že na strane maloletej došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného zo strany otca.
Čo sa týka zmeny pomerov na strane otca maloletej, súd v čase poslednej úpravy výživného rozsudkom vo veci 8C/159/2007 určil výživné zo strany otca v minimálnej výške (702,- Sk mesačne - t.j. 23,40 €), keďže príjem otca, ako ani jeho vtedajšie bydlisko sa súdu nepodarilo zistiť a matka v tom čase uviedla, že otec nemá stály príjem. V súčasnosti mal súd preukázané z výpovede otca, ako aj z ním predložených dokladov, že otec je nezamestnaný, poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 700,- €, býva v prenajatom byte, za ktorý uhrádza mesačne 350,- € nájomné. Na výživu maloletej X. posiela sumu od 100,- € do 150,- € mesačne. Otec je s maloletou v kontakte prostredníctvom internetu a nepravidelne ju navštevuje na Slovensku.
Matka maloletej v čase poslednej úpravy výživného poberala rodičovský príspevok, spolu s maloletými deťmi - X. X. B.. U., ktorým zabezpečovala celodennú starostlivosť bývala u svojich rodičov. V súčasnosti matka s maloletými deťmi, ktoré už obe navštevujú základnú školu, býva v prenajatom byte. Matka detí je zamestnaná a jej priemerný zárobok je vo výške približne 450,- €.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov matky, jej ďalšej vyživovacej povinnosti k inému maloletému dieťaťu, zohľadnil osobnú starostlivosť o dieťa, vek dieťaťa, stupeň školy, ktorú dieťa navštevuje a výdavky v nej, jeho celkový zdravotný stav, ako aj zohľadnil schopnosti, možnosti, majetkové pomery otca a návrh matky, ktorá sa stotožnila s návrhom otca ohľadne výšky výživného a súhlasila so sumou 120,- € mesačne, vzhľadom na životnú situáciu otca. Súd tiež prihliadol na to, že otec dlhodobo dobrovoľne prispieval na výživu maloletej vo vyššej sume, ako mu bola určená súdnym rozhodnutím.
Na základe uvedených skutočností súd ustálil výšku výživného zo strany otca na mal. X. na sumu 120,- € mesačne.
Matka súčasne žiadala navrhovanú výšku vyživovacej povinnosti zvýšiť od septembra roku 2014, t. j. od podania návrhu. Súd mal preukázané, že maloletá X. v septembri 2014, nastúpila na druhý stupeň Základnej školy. Vzhľadom k jej veku a odôvodneným potrebám súd vyhovel návrhu matky a výživné zvýšil odo dňa 01.09.2011 na sumu 120,- € mesačne. Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi dlžné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 31.05.2015 (po zohľadní otcom uhradených platieb a matkou potvrdených platieb za toto obdobie) vo výške 290,- €, toto súd otcovi povolil splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 50,- € mesačne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom poriadku.