Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Tos-50-2015.pdf
PDF · 64.53 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/50/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na neverejnom zasadnutí dňa 17. júna 2015, prejednal sťažnosť odsúdeného G. S., proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš zo 16.03.2015 sp.zn. 9Nt/1/2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného G. S. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd uznesením podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného G. S. o povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Veľký Krtíš, vedenej pod sp.zn. 9T/32/2012 v podstate z toho dôvodu, že nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania v tejto veci v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a povolenia obnovy konania v tejto veci, pretože podľa jeho názoru nebol produkovaný voči nemu žiadny taký dôkaz, ktorý by mohol viesť k záveru o jeho vine, pritom podľa jeho názoru súd postavil jeho vinu len na predchádzajúcom spôsobe života, že bol šestnásťkrát súdne trestaný a tak bola jeho minulosť spojená s touto vecou, čo považuje za nezákonné. Preukazoval, že bol v kritickom čase celkom na inom mieste. Súd sa dostatočne nezaoberal o jeho obhajobu a dôkazy, ktoré navrhol vykonať v jeho prospech, vykonané neboli.
Krajský súd na základe sťažnosti odsúdeného preskúmal v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého uznesenia a konanie uzneseniu predchádzajúce, pritom zistil, že sťažnosť odsúdeného G. S. nie je dôvodná.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v predmetnej veci bol žiadateľ uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš 01.10.2012 sp.zn. 9T/32/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica z 26.06.2013 sp.zn. 4To/2/2013 za vinného z účastníctva prečinu krádeže podľa § 21 ods. 1 písm. b) Tr. zák., § 212 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. a z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov. Pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Týmto rozsudkom bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sp.zn. 9T/116/2011 z 24.11.2011 a výroky obsahovo na tento výrok nadväzujúce. Práve v tejto veci sa necíti byť vinným, keď bol protiprávne uznaný za vinného bez toho, aby ho usvedčoval aspoň jeden priamy dôkaz. V tomto konaní o povolení obnovy konania, dokazovanie výsluchom svedkyne A. O., ktorá nebola vypočutá doposiaľ vo veci a tiež dopočuť už vypočutého svedka Y. R. a obžalovaného Q. B.. Podľa jeho vyjadrenia na verejnom zasadnutí ide odsúdenému len o prehodnotenie dôkazov, pretože
tieto neboli v pôvodnom konaní dostatočne objektívne zhodnotené a žiada, aby tieto dôkazy teraz súd po povolení obnovy konania vyhodnotil nestranne.
Z vykonaného dokazovania je na druhej strane zrejmé, že odsúdený v pôvodnom konaní nenavrhoval vypočuť svedkyne A. O. a O. R..
Súd prvého stupňa zamietol návrh doplniť dokazovanie v tomto smere, na verejnom zasadnutí naproti tomu vypočul svedka Q. B. a svedkyňu A. O., z ktorých dôkazov vyplýva, že
odsúdený navrhol vykonať dokazovanie výsluchmi svedkýň A. O. a O. R. a tiež spolupáchateľa B..
Súd prvého stupňa na verejnom zasadnutí vypočul Q. B. a svedkyňu A. O., pritom svedok Q. B. uviedol, že zotrváva na svojich výpovediach, ktoré uviedol do zápisnice na polícii v prípravnom konaní v predmetnej veci, vypovedal tak, ako je to uvedené v zápisnici v prípravnom konaní, ktorú si prečítal a aj podpísal, nemal voči nej výhrady a hoci je pravdou, že policajti ho bili, ale toto nikomu neoznámil, okrem obhajcu Q.. U. G. a sťažnosť na správanie policajtov nepodal. Táto svedkyňa A. O. v čase spáchania predmetnej trestnej činnosti mala žiť s odsúdeným G. S. ako druh a družka po dobu 16-tich rokov, majú spoločne sedem detí, ale žili každý svoj život samostatne. V predmetnej veci vypočutá nebola. Vedela však uviesť, že keď mal odsúdený vykradnúť evanjelickú faru vo Veľkom Krtíši, vtedy bol s ňou doma, hoci si nepamätá na presný deň, ani dátum. Pokiaľ by bola vypočutá podrobnejšie vo výpovediach po povolení obnovy konania, podľa jej tvrdenia by viacej k veci ani uviesť nevedela.
Po zhodnotení všetkých dôkazov, vrátane tých, ktoré boli prebraté na verejnom zasadnutí, ale aj zo základného spisu z pôvodného konania, dospel odvolací súd k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania v predmetnej veci, pretože nebola splnená ani jedna podmienka ust. § 394 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého
obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom uznesení, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo žiadne pochybenie, považuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu za zákonné, a preto sťažnosť odsúdeného G. S. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.