Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Er/36/2006

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Poprad, Ul. 1. mája 4053/24, Poprad, IČO 30 807 484 proti povinnému S. J., nar. XX.XX.XXXX, XX. S. XXX/ XX, G., o vymoženie 8.167,73 eur (246.061,- Sk) s prísl. vedenou súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlaváčovou, Exekútorský úrad Kežmarok, Hlavné námestie 34, Kežmarok takto

rozhodol:

exekúciu z a s t a v u j e.

Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Hlaváčovej trovy exekúcie vo výške 57,22 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 16.01.2006 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 8.167,73 eur (246.061,- Sk) s prísl. na základe exekučných titulov platobných výmerov oprávneného č. 737/2002-dopenalizácia zo dňa 04.12.2002, č. 738/2002-dopenalizácia zo dňa 04.12.2002 a č. 739/2002-dopenalizácia zo dňa 04.12.2002. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 006079 * dňa 08.02.2006.

Dňa 20.01.2015 súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zároveň predložil podanie oprávneného zo dňa 29.10.2013, ktorým oprávnený oznamuje, že exekučný titul platobný výmer č. 738/2002-dopenalizácia zo dňa 04.12.2002 a platobný výmer č. 739/2002-dopenalizácia zo dňa 04.12.2002 nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 24 ods. 2 z. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru (ďalej len "rozhodnutie"), ktorým sa toto poistné predpísalo.

Podľa § 25 ods. 1 z. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

Podľa § 25 ods. 2 z. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

Podľa § 30 z. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom.

Súd mal preukázané, že exekučnými titulmi, ktorými sa vymáha v tomto konaní nárok oprávneného, je platobný výmer č. 737/2002-dopenalizácia zo dňa 04.12.2002 vydaný podľa zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť penále v sume 25.393,- Sk a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2003 a stal sa vykonateľným dňa 23.01.2003, platobný výmer č. 738/2002-dopenalizácia zo dňa 04.12.2002 vydaný podľa zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť penále v sume 114.414,- Sk a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2003 a stal sa vykonateľným dňa 23.01.2003 a platobný výmer č. 739/2002-dopenalizácia zo dňa 04.12.2002 vydaný podľa zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť penále v sume 106.254,- Sk a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2003 a stal sa vykonateľným dňa 23.01.2003. Exekučné konanie je teda vedené na základe exekučných titulov, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 23.01.2003. Zákon č.274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v platnom znení, na základe ktorého boli vydané exekučné tituly, stanovoval desaťročnú prekluzívnu lehotu, v ktorej muselo byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale aj skončené. Keďže v predmetnej veci nadobudli exekučné tituly platobný výmer č. 737/2002-dopenalizácia zo dňa 04.12.2002, platobný výmer č. 738/2002-dopenalizácia zo dňa 04.12.2002 a platobný výmer č. 739/2002-dopenalizácia zo dňa 04.12.2002 právoplatnosť dňa 23.01.2003, oprávnenému uplynula 10 - ročná lehota na vymoženie pohľadávky dňa 23.01.2013 a uvedené rozhodnutia, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie, sa uplynutím prekluzívnej lehoty stali neúčinnými.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodnutia, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie, sa stali neúčinnými a návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu bezmajetnosti povinného sa nezaoberal, nakoľko nie je relevantné to, či v čase, keď zaniklo právo, bol či nebol povinný nemajetný.

Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

V Exekučnom poriadku je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný a z tejto zásady sú iba dve výnimky. Prvá výnimka je v prípadoch, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného s tým, že predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému je, že sú splnené predpoklady uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a to miera procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Druhou situáciou je, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že uplynula prekluzívna lehota na vymáhanie nároku priznaného exekučnými titulmi. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi preto súd rozhodol v zmysle § 196 a 197 Exekučného poriadku, nakoľko má za to, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie (neúčinnosť exekučných titulov v dôsledku uplynutia desaťročnej prekluzívnej lehoty na vymoženie nároku) a priebeh exekúcie, že oprávnený, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie včas, nenesie zodpovednosť za zastavenie exekúcie, a preto súd zaviazal na zaplatenie trov exekúcie povinného. S prihliadnutím k týmto zákonným ustanoveniam a návrhu súdneho exekútora, súd uložil povinnému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008.

Podľa § 14 ods. 1 až 3 cit. vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie. Základná

hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a) je 6,64 eur za každú i začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

Exekučný súd sa musí pri uložení povinnosti nahradiť trovy exekúcie vyporiadať so splnením podmienok pre priznanie náhrady odmeny stanovených v § 14 a 15 cit. vyhlášky, keď tzv. časovú, t. j. hodinovú odmenu podľa § 14 ods. 1, ods. 2 cit. vyhlášky možno priznať len za čas účelne vynaložený na exekúciu jednotlivými úkonmi exekučnej činnosti, pokiaľ sa tieto neodmeňujú paušálnou sumou podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky.

Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi trovy pozostávajúce z paušálnej odmeny za 6 úkonov (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie platiteľa mzdy povinného a zisťovanie majetku povinného 2x) v sume 19,92 eur (3,32 eura za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti) a časovú odmenu za počet hodín účelne vynaložených na exekúciu (vypracovanie žiadosti o doručenie zásielky pre povinného - Mestská polícia 07.06.2006 30 min., vypracovanie žiadosti - SP, Bratislava z dôvodu nezrealizovania exekučného príkazu 05.11.2009 30 min., spolu 60 min.) v sume 6,64 eur (základná hodinová sadzba za výkon exekučnej činnosti je 6,64 eura), spolu vo výške 26,56 eur. Súd pri priznaní časovej odmeny zohľadnil len reálne potrebný čas na ich vykonanie bez relevancie počtu jednotlivých úkonov, nakoľko má za to, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky je určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje a sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenej odmeny podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky je v súlade s jej ust. § 14 ods. 1 písm. a). Preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eur za každý priznaný úkon odmeňovaný časovou odmenou. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 cit. vyhlášky náhradu za poštovné vo výške 21,12 eur.

Pokiaľ boli súdnym exekútorom uplatnené aj ďalšie trovy, a to časová odmena za úkon vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 07.06.2006 45 min., túto mu súd nepriznal, nakoľko má za to, že pokiaľ cit. vyhláška pripúšťa dva spôsoby odmeňovania exekútora, tak časový ako aj paušálny, môžu sa tieto dva spôsoby uplatňovať popri sebe len vtedy, pokiaľ v paušálnej odmene za úkon nie je premietnuté aj časové hľadisko, k čomu je možné dôjsť gramatickým výkladom ust. § 15 ods. 1 cit. vyhlášky. Za úkon zahrňujúci aj časové hľadisko súd považoval vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Pojem doručenie upovedomenia o začatí exekúcie zahŕňa všetky činnosti exekútora smerujúce k doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie a teda zahŕňa aj vydanie, spísanie, rozposlanie a zaevidovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Preto súd nepriznal časovú odmenu za úkon vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko za uvedený úkon bola priznaná paušálna odmena a čo je odmeňované paušálnou sumou, nemôže byť odmeňované hodinovou sadzbou podľa § 14 cit. vyhlášky.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani uplatnenú paušálnu odmenu za ďalšie doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko podľa § 15 ods. 2 písm. c) cit. vyhlášky sa paušálnou sumou odmeňuje doručenie upovedomenia o začatí exekúcie ako jeden úkon a nie každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Odmeňovanie paušálnou sumou za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti sa líši v prípade úkonov uvedených v písm. a) až f) § 15 ods. 1 od úkonov uvedených pod písm. g) až j). Kým v prípade písm. a) až f) sa priznáva paušálna suma za zrealizovanie tam uvedeného úkonu exekučnej činnosti, v prípade písm. g) až j) sa priznáva takáto paušálna suma za každé zisťovanie skutočností (zisťovanie údajov o povinnom) uvedených v týchto ustanoveniach. Preto sa odmena paušálnou sumou za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie priznáva len raz, napriek tomu, že takéto upovedomenie o začatí exekúcie sa doručuje viacerým subjektom. Pokiaľ by chcel zákonodarca priznávať paušálnu odmenu za každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, vyjadril by to výslovne, tak ako to urobil pri iných úkonoch exekučnej činnosti, napr. každé zisťovanie majetku povinného. Výdaje, ktoré vzniknú súdnemu exekútorovi tým, že úkon exekučnej činnosti uvedený v písm. a) až f) je fakticky doručovaný viacerým účastníkom, sa hradia v rámci náhrady podľa § 22 cit. vyhlášky a preto skutočnosť, že súdny exekútor doručil písomnosť viacerým osobám, súd zohľadnil pri náhrade hotových výdavkov poštovného.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových kancelársky materiál vo výške 5,30 eur, ktorých náklady na ne nijak nepreukázal a ktoré nie je možné považovať za hotové výdavky v zmysle § 22 cit. vyhlášky, podľa ktorého súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky a zároveň má súd za to, že takéto náklady na kancelársky materiál sú súčasťou administratívnych prác, ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal povinného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 47,68 eur + 20 % DPH, t. j. 57,22 eur.

Poučenie:

Proti prvému výroku uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v 3 vyhotoveniach.

Proti druhému výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.