Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-14-2014.pdf
PDF · 100.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/14/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, proti odporcom: 1/ A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž., V. XXX, bývajúci v L., D. XX/B, 2/ H. N., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž., V. XXX, bývajúca v L., D.Á. XX/B, zastúpená odporcom v 1/rade ako splnomocneným zástupcom, 3/ C. G., nar. 20.07.1970, bytom Oravský Podzámok 114, v konaní o zaplatenie 2.689,46 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Odporcom v 1. až 3. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.01.2014, sa navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu domáhal, aby boli odporcovia v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a odporca v 3. rade zaviazaní zaplatiť mu istinu 2.689,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 2.422,17 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, ako aj, aby boli zaviazaní nahradiť mu trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom: Tomášikova 48, Bratislava 832 37, IČO: 00 151 653 poskytla odporcom v 1/ a 2/rade na základe úverovej zmluvy č.: 0323024568 (popis produktu: Spotrebný úver) uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami v I. a II. rade dňa 16.1.2006 (ďalej len “úverová zmluva”) úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 11,10% p.a., ktorý sa odporcovia v 1/ a 2/ rade zaviazali uhradiť formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti pôvodne dohodnutej poslednej mesačnej splátky úveru dňa 20.12.2010. V rozpore so zmluvnými dojednaniami odporcovia v I. a II. rade svoj záväzok voči navrhovateľovi nesplnili v čase určenom v úverovej zmluve t.j. v lehote splatnosti úveru do 20.12.2010, čím sa dostali do omeškania s vrátením nesplatenej časti istiny poskytnutého úveru v sume 2.422,17 €, nesplatených zmluvných úrokov z úveru v sume 267,29 € a nesplatených poplatkov za správu úveru v sume 0 €. Navrhovateľovi tak vzniklo právo požadovať od odporcov zaplatenie zostatku dlžnej istiny nesplateného úveru podľa identifikácie postúpenej pohľadávky vo výške 2.422,17 € s príslušenstvom odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej zmluvne dojednanej splátky úveru, ako aj právo na zaplatenie nesplatených zmluvných úrokov z úveru vo výške 267,29 € a nesplatených poplatkov za správu úveru v sume 0 €. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87 /1995 Z.z. platného a účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pohľadávka navrhovateľa s príslušenstvom vzniknutá z titulu nesplateného úveru odporcami v 1/ a 2/ rade na základe úverovej zmluvy je zabezpečená ručiteľským
vyhlásením odporcu v 3/ rade v písomnej dohode o ručení uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporcom v 3/ rade ako ručiteľom. V zmysle čl. II bod 1 uvedenej písomnej dohody o ručení sa odporca v 3/. rade zaviazal, že uspokojí pohľadávku navrhovateľa z titulu nesplateného úveru v prípade, ak odporcovia v 1/a 2/ rade nesplnia svoj záväzok zaplatiť navrhovateľovi niektorú z pohľadávok vzniknutých na základe úverovej zmluvy riadne a včas. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava 832 37, IČO: 00 151 653 ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava 821 08 ako postupníkom dňa 28.3.2013 bola pohľadávka voči odporcom v 1/ a 2/ rade z titulu nesplateného úveru č.0323024568 postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., o čom boli odporcovia upovedomení písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedeného vzniklo navrhovateľovi právo požadovať z dôvodu nezaplateného dlhu od odporcov, aby mu odporcovia v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne a odporca v 3/ rade zaplatili: - istinu 2.689,46 eur, - úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 2.422,17 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, ako aj náhradu nákladov vynaložených na úhradu súdneho poplatku za podanie návrhu a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 286,20 eur. Tunajší súd dňa 23.04.2014 rozhodol rozsudkom tak, že návrh zamietol. Na základe odvolania, ktoré voči tomuto rozsudku podal navrhovateľ, o veci rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý odvolaním napadnutý rozsudok, uznesením č.k. 8Co/501/2014-132 zo dňa 30. 09.2014, zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že okresný súd v napadnutom rozsudku bližšie neodôvodnil na akom právnom základe dospel k záveru o vylúčení právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku na obchodno-záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka) a rozhodnutie okresného súdu je v tomto smere nepreskúmateľné. Ďalej odvolací súd uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň nevyplýva ako sa okresný súd vysporiadal s nárokom navrhovateľa voči odporcovi 3/, vo vzťahu ku ktorému si navrhovateľ nárok na zaplatenie žalovanej sumy uplatnil na základe zmluvy o ručení, uzatvorenej podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, aký vplyv malo posúdenie zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi odporcami 1/, 2/ a právnym predchodcom navrhovateľa ako spotrebiteľskej zmluvy na povahu zmluvy o ručení, ako aj na právne posúdenie a plynutie premlčacej doby voči odporcovi 3/ ako ručiteľovi odporcov 1/, 2/, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd sa s plynutím premlčacej doby zaoberal len vo vzťahu k odporcom 1/, 2/. Na základe uvedeného odvolací súd uzavrel, že v ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu jednoznačne si vyriešiť aký právny režim sa má na daný právny vzťah (podľa zmluvného typu zvoleného účastníkmi) vzťahovať a po tomto zistení danú právnu úpravu aplikovať a jej aplikáciu, ako aj skutkové zistenia riadne odôvodniť (vo vzťahu ku všetkým odporcom). Na základe uvedeného súd na nové prejednanie nariadil pojednávanie, a to na deň 17.06.2015. Pojednávania sa zúčastnil len odporca v 3/rade, keď odporca v 1/rade zastupujúci aj odporkyňu v 2/ rade žiadal, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Rovnako právny zástupca navrhovateľa žiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti jeho klienta.
Na pojednávaní prítomný odporca v 3. rade uviedol, že by bol rád, aby na tomto pojednávaní boli prítomní aj odporcovia v 1. a 2. rade z dôvodu, aby sa veci pohli. Má dojem, že sa tomu vyhýbajú, nedá sa s nimi ani telefonicky skontaktovať. Bol na súde kvôli ním už niekoľkokrát. Spolu s odporcom v 1. rade v roku 2006 pracovali, boli kolegami, keďže odporcovi v 1. rade nechceli dať pre nízky príjem pôžičku, tak on si jednu zobral na svoje meno a peniaze mu dal do ruky bez dokladu a keď ju nesplácal, tak ju musel splácať on. Takto spláca 70,- EUR advokátovi Romanovi Kvasnicovi z Piešťan a 100,- eur, ktoré spláca nejakej bratislavskej firme, ktorej bola táto postúpená od Slovenskej sporiteľne. Tieto splátky sa netýkajú pôžičky, ktorá je predmetom tohto pojednávania. Ručí pánovi N. ešte pri jednej pôžičke, ohľadne ktorej bolo pred mesiacom a pol asi pojednávanie a v tejto veci majú byť tiež dohodnuté nejaké splátky po 70,- eur. Žalovaní sú tam traja, on ako ručiteľ a manželia N.. Títo však sa vyjadrili, že to nemajú z čoho splácať. Pán N. mu povedal, že keď to neuplatňovali 5 rokov, tak to zaniklo, ale jemu sa zdá, že sa to bude musieť splatiť.
Vzhľadom na závery a pokyn odvolacieho súdu týkajúcich sa nedostatočného odôvodnenia zrušeného rozsudku, súd sa v novom konaní zameral na opätovné právne posúdenie veci a konkrétne na posúdenie premlčania nároku vo vzťahu k jednotlivým odporcom. Keďže prvostupňovému súdu odvolací súd neuložil doplniť zisťovanie skutkového stavu alebo doplniť dokazovanie, súd o veci opätovne rozhodol na základe dokazovania, ktoré spočívalo v zopakovanom dokazovaní listinami (konkrétne listinami
založenými v spise na č.l. 3 až 18 a č.l. 55 až 84 ), pričom zopakovať výsluchy účastníkov konania súd za potrebné (vzhľadom na dôvod zrušenia prvostupňového rozsudku) nepovažoval za potrebné.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci. Dňa 16.01.2006 odporcovia v 1/ a 2/ rade uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere č. 0323024568, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur).Vrátenie úveru bolo dohodnuté v mesačných splátkach vo výške 4.486,- Sk (148,91 eur). Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.02.2006 a dátum poslednej splátky na deň 20.12.2010. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá ako premenlivá (č.l. IV bod 2 zmluvy), v deň podpisu zmluvy vo výške 11,10% ročne. V zmluve bol ďalej uvedený poplatok za správu úveru vo výške 50,- Sk mesačne, ako aj ročná percentuálna miera nákladov 6,08% (čl. IV bod 2 zmluvy). Podľa čl. V bod 2 zmluvy súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky vydané SLSP, a.s. s účinnosťou od 01.08.2002 (ďalej len ako „VOP“). V záhlaví zmluvy je uvedené, že zmluva je uzatvorená podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka.
V ten istý deň ako vyššie uvedená zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a odporcom v 3/ rade ako ručiteľom Dohoda o ručení, a to s poukazom na ust. § 303 až 312 Obchodného zákonníka. Predmetom dohody bolo vyhlásenie odporcu v 3/rade ako ručiteľa (podľa § 303 Obchodného zákonníka), že uspokojí pohľadávku veriteľa, ktorá vznikla zo Zmluvy o úvere č. 0323024568 uzavretej medzi veriteľom a dlžníkmi - odporcami v 1. a 2. rade dňa 16.01.2006, v prípade ak ju dlžníci neuhradia veriteľovi riadne a včas, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie, keď zmluvné strany sa dohodli na vylúčení ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa čl. III bod 4 Záverečných ustanovení Dohody, právne vzťahy vyplývajúce z dohody o ručení vo veciach v nej neupravených sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou tejto dohody, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v uvedenom poradí.
Z výpisu z úverového účtu (č.l. 55 a nasl. spisu) vyplýva, že úver bol splácaný do 11.11.2009 (dátum poslednej úhrady), pričom celkovo bolo zaplatených 212.227,22 Sk (164.404,- Sk + 1.587,44 eur). Po 11.11.2009 nie je na úverom účte evidovaný žiadny kreditný obrat. Odporcovia v 1. a 2. rade teda uhradili nad rámec istiny úveru len 12.227,22 Sk, pričom celkovo mali vrátiť sumu 264.674,- Sk (59 splátok po 4.486,- Sk) a zaplatiť tiež poplatok za správu úveru (v zmluve dohodnutý na 50,- Sk mesačne) a poplatok za poskytnutie úveru 4.000,- Sk. Je teda zrejmé, že odporcovia v 1/ a 2/ rade zaplatením sumy 212.227,22 Sk nemohli splniť všetky svoje záväzky z predmetnej zmluvy, ak sa nejednalo o úver bez úrokov a bez poplatkov.
Ako už bolo uvedené, predmetná zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá s poukazom na ust. § 497 Obchodného zákonníka. Ide teda nepochybne o zmluvný typ upravený (výlučne) v Obchodnom zákonníku.
V čase keď došlo k uzavretiu danej úverovej zmluvy bolo v účinnosti nasledovné ust. § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa:
Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
Odkaz pod 13d) je odkazom na Občiansky zákonník.
Z uvedeného vyplýva, že aj keď predmetná zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, má táto zmluva povahu spotrebiteľskej zmluvy, pretože ide o typ zmluvy uzavieranej vo viacerých prípadoch (ktorá okolnosť je daná predmetom obchodnej činnosti právneho predchodcu navrhovateľa) a súčasne odporcovia v 1/ a 2/ rade jej obsah podstatným spôsobom neovplyvnili (ktorá okolnosť vyplýva z predtlačenej podoby zmluvy ako aj z toho, že jej obsah spolutvoria vopred pripravené VOP).
V neposlednom rade ide aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla daný úver v rámci svojho podnikania, odporcom v 1/ a 2/ rade ako fyzickým osobám na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ide teda o zmluvu medzi veriteľom a spotrebiteľom podľa § 3 ods. 1 a 2 v spojení s § 4 uvedeného zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vzhľadom na znenie tohto zákona (účinné ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere) súd dospel k záveru, že predmetný úver nie je bezúročný a bez poplatkov, a to vzhľadom na uvedenie RPNM v zmluve (§ 4 ods. 2 predmetného zákona).
Súd, aplikujúc ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dospel k záveru, že ak navrhovateľ uplatňuje nároky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0323024568 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami v 1/ a 2/ rade dňa 16.01.2006, ide o nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom podľa odseku 2 § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, aj keď daná zmluva nebola uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, ustanovenia Občianskeho zákonníka sa túto zmluvu primerane použijú.
Uvedený zákon teda stanoví aplikačnú prednosť Občianskeho zákonníka na zmluvy, ktoré majú spotrebiteľský charakter.
V danej veci sa súd na prvom mieste zaoberal otázku premlčania žalovaných nárokov, a to s ohľadom na odporcami vznesenú námietku premlčania (túto vzniesli odporca v 1/ rade zastupujúci aj odporkyňu v 2/ rade a tiež odporca v 3/ rade), ako aj s ohľadom na znenie ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, ktoré je namieste aplikovať.
Pre posúdenie premlčania bolo rozhodujúce, či a kedy nastala splatnosť úveru, resp. či nedošlo k predčasnej splatnosti úveru. Z vykonaného dokazovania záver o tom, že by sa úver stal splatným predčasne (teda inak, resp. skôr ako bolo dohodnuté v úverovej zmluve) nevyplýva. Navrhovateľ to netvrdil ani v žalobnom návrhu, či v jeho doplnení zo dňa 25.03.2014 (č.l. 52 spisu), kde sa naopak zmieňoval o prirodzenej (teda v zmluve dohodnutej) splatnosti úveru. Odporca v 1/ rade uviedol, že s manželkou prestali splácať úver. Táto skutočnosť vyplýva aj z dokazovania) výpis z úverového účtu. Z jednotlivých dôkazov však nevyplýva, či táto skutočnosť viedla právneho predchodcu navrhovateľa k zosplatneniu úveru, keďže podľa čl. 7.6, bod 7.6.1 pod písm. a/ Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť úverovej zmluvy banka mala právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní. Takisto z vykonaného dokazovania nevplýva existencia inej právnej skutočnosti, či právneho úkonu, ktoré by mali za následok predčasnú splatnosť úveru.
Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že úver bol splatný tak, ako bolo dohodnuté v zmluve, teda v splátkach splatných v období od 20.02.2006 do 20.12.2010.
Keďže súd, v zmysle ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb., aplikoval prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka (pred ustanoveniami Obchodného zákonníka), dospel k záveru, že žalobou uplatňované nároky sú premlčané.
Občiansky zákonník v ust. § 101zakotvuje, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Nakoľko posledná splátka bola splatná dňa 20.12.2010 a žalobný návrh bol súdu doručený dňa 15.01.2014, premlčanie nastalo u všetkých splátok úveru.
Ohľadne správnosti použitia ustanovení Občianskeho zákonníka v otázke premlčania nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy súd poukazuje aj na právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení sp.zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013, ktorým odobril dovtedajšiu aplikačnú prax súdov
konštatovaním, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Napokon správnosť použitia ustanovení Občianskeho zákonníka, aj keď by vzhľadom na zmluvný typ mali byť použité ustanovenia Obchodného zákonníka, potvrdzuje aj súčasne znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinnosť od 01.04.2015), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, v ktorých je účastníkom spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne. Doteraz uvedený záver o premlčaní je nepochybne dôvodom pre úplné zamietnutie návrhu voči odporcom v 1/ a 2/rade, pretože došlo k premlčaniu všetkých nezaplatených splátok úveru a nárok sa premlčal ako celok, vrátane úrokov z omeškania, ktorý právny názor súd opiera o ostatnú súdnu prax (rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/57/2012 zo dňa 18.09.2013 uverejnený pod č. 67/2014). Pokiaľ ide o premlčanie vo vzťahu k odporcovi v 3/rade, súd dospel k záveru, že nárok je premlčaný aj voči nemu. Ako už bolo uvedené, žaloba bola doručená súdu 15.1.2014. V prípade ak by súd aplikoval na otázku premlčania premlčaciu dobu uvedenú v Obchodnom zákonníku (teda štvorročnú), vzhľadom na zistený skutkový stav, a to, že nedošlo k predčasnej splatnosti úver a úver bol splatný tak, ako bolo dohodnuté v zmluve - v splátkach, nepremlčanými by boli splátky splatné 20.01.2010, 20.02.2010, 20.03.2010, 20.04.2010, 20.05.2010, 20.06.2010, 20.07.2010, 20.08.2010, 20.09.2010, 20.10.2010, 20.11.2010 a 20.12.2010. Išlo by teda celkovo o 12 splátok spolu v sume 53.832,- Sk, resp. 1.786,90 eur. Aplikáciu Obchodného zákonníka determinuje okolnosť, že Dohoda o ručení bola uzavretá podľa ustanovení tejto právnej normy. Súčasne však treba vyriešiť otázku, či skutočnosť, že ručením zabezpečovaný nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy má za následok, že aj toto ručenie má spotrebiteľský charakter a vzťahujú sa tak naň prednostne Občianskeho zákonníka (a v rámci neho tak ustanovenia o trojročnej premlčacej dobe). Súd pritom dospel k záveru, že tomu tak je, a to z nasledovných dôvodov. Je nepochybné, že medzi dohodou o ručení a zmluvou o splátkovom úvere (na ktorú sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka) existuje úzka väzba, keďže ručenie zaisťuje plnenie zo zmluvy. Je prakticky „quid pro quo“pre poskytnutie úveru. Ak ručenie zabezpečuje spotrebiteľský úver a ručiteľ nevstupuje do ručiteľského záväzku za účelom, ktorý nie je spojený s jeho obchodnou činnosťou, či podnikaním (rovnako ako v prípade hlavnej zmluvy), ručenie má spotrebiteľský charakter. Pri tomto svojom závere súd vychádzal i z rozhodnutia ESD zo dňa 17.03.1998 Vec C-45/96 Bayerische Hypotheken-und WechselbankAG v. Edgar Dietzinger, v ktorom uvedený súd riešil „opačný prípad“ a dospel k záveru, že zmluva o záruke uzavretá fyzickou osobou, ktorá nejedná v rámci svojej živnosti, či profesie, nespadá do pôsobnosti smernice rady č. 85/577/EHS o ochrane spotrebiteľa, pokiaľ garantuje splácanie úveru, ktorý bol zjednaný inou osobou, ktorá jednala v rámci svojej živnosti, či profesie. V danom prípade odporcovia v 1/ a 2/ rade zmluvu uzavierali a plnili ako spotrebitelia, úver nebol poskytnutý na podnikanie, preto nie je dôvod, aby sa právny vzťah vyplývajúci zo zabezpečenia úveru spravoval obchodnými normami, ktoré sú prioritne určené na úpravu právnych vzťahov medzi podnikateľmi. Na okraj súd uvádza, že pri právnom názore o aplikácii občianskoprávnej premlčacej lehoty na nároky uplatňované voči ručiteľovi, ktorého ručenie sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, sa opieral aj o rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/6/2015-463 zo dňa 16.03.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie tunajšieho súdu, v ktorom súd aplikoval trojročnú premlčaciu lehotu tak voči dlžníkom, ako aj voči ručiteľovi, ktorý uzavrel dohodu o ručení (taktiež so Slovenskou sporiteľňou, a.s.) s poukazom na ustanovenia Obchodného zákonníka. Dospejúc k záveru o premlčaní uplatňovaných nárokov voči všetkým odporcom, súd návrh zamietol v celom rozsahu. Vzhľadom na výsledok sporu, v konaní mali úspech odporcovia v 1/ až 3/ rade a vzniklo im tak právo na náhradu trov konania, s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP. Keďže však žiadne trovy konania nahradiť nežiadali a žiadne im nevyplývajú ani z obsahu spisu, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.