Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-34-2015.pdf
PDF · 87.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-9P/34/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov H. L., rod. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F., P. X/A, a E. L., nar. XX.X.XXXX, bytom X. H., F. XX, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikova nám. 5, konaní o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podala návrh na zníženie výživného pre maloletú G. L., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 60 eur na 27 eur mesačne počnúc 1.2.2015. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného ubehol dlhší čas a zároveň sa zmenili jej pomery. Dňom 28.2.2014 bol s ňou ukončený pracovný pomer a od 1.3.2014 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z dôvodu, že sa jej nepodarilo nájsť zamestnanie, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v sume 63 eur mesačne.
- 2 - 9P/34/2015
Otec v písomnom vyjadrení navrhol návrh matky v celom rozsahu zamietnuť. Nesúhlasil s dôvodom matky o uplynutí dlhšieho času od poslednej úpravy výživného, keďže od právoplatnosti posledného rozhodnutia o výživnom uplynulo obdobie len cca roka a dvoch mesiacov ku dňu podania návrhu. Podľa neho sa matka snaží špekulatívne zľahčovať celkovú situáciu ohľadne jej vyživovacej povinnosti. Na jednej strane matka tvrdí, že o prácu prišla 28.2.2014, ale samotný návrh podala až 28.1.2015. Nehovoriac o tom, že otec disponuje informáciami, že počas tohto obdobia matka pracovala vo svojom bývalom zamestnaní, resp. v nočnom podniku v centre Košíc. Okrem toho poukázal na to, že matka má 38 rokov a v tomto veku nemôže byť problém nájsť si zamestnanie v regióne Košického resp. Prešovského kraja, preto je presvedčený o jej pasivite, navyše matka neprezentovala žiadnu objektívnu príčinu, ktorá by jej bránila nájsť si prácu. Poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného sa potreby oboch dcér zvýšili a výživné vo výške 60 eur mesačne je nepostačujúce. O obidve dcéry sa otec za pomoci svojej rodiny stará a zabezpečuje im nielen uspokojovanie základných potrieb, ale aj voľnočasové aktivity. Otcov príjem je vo výške cca 450 eur mesačne, pričom jeho mesačné výdavky prevyšujú jeho príjem. Okrem bežných výdavkov na stravu, ošatenie, hygienu, bývanie, platby TV a internetu je otec povinný platiť aj hypotéku vo výške 270 eur mesačne, ktorú čerpali obaja účastníci počas trvania manželstva. Mesačné výdavky na maloletú G. uviedol vo výške 130 eur na stravu, 70 eur na ošatenie, 50 eur na kozmetické a hygienické potreby, 15 eur na cestovné, 10 eur na školské výdavky,
30 eur na kultúrne vyžitie. Okrem toho sa maloletá Diana venuje modelingu, s čím sú taktiež spojené zvýšené výdavky.
Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach navrhol súdu návrh matky na zníženie výživného ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, výsluchom matky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, s pripojeným spisom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P/401/2012 a zistil tento skutkový stav:
Výživné pre maloletú G. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P/401/2012 zo dňa 15.3.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/201/2013 zo dňa 31.10.2013, ktorým bola maloletá G. a vtedy maloletá X. zverená do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 60 eur mesačne. Matka vtedy žila spoločne s priateľom v trojizbovom byte. Pracovala ako predavačka v kaderníctve, bola zamestnaná v trvalom pracovnom pomere s príjmom 283 eur mesačne. Na vedenie domácnosti prispievala priateľovi 150 eur mesačne. Matka už v konaní 19P/401/2012 navrhovala, aby súd určil výživné v minimálnej sume. Otec v čase posledného určenia výživného pracoval v dopravnej spoločnosti s príjmom cca 500 eur mesačne. Maloletá G. bola vtedy žiačkou 9. ročníka základnej školy v F..
Krajský súd v Košiciach v rozsudku č.k. 8CoP/201/2013 zo dňa 31.10.2013 v odôvodnení poukázal na to, že princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý a je povinnosťou súdu prihliadať na tzv. potencionalitu príjmov, t.j. na zjavne nevyužité schopnosti povinného rodiča. V danom prípade nemôže obstáť argumentácia matky, že nemá žiadne pracovné skúsenosti, nevie sa umiestniť na trhu práce a v zásade je vďačná svojmu zamestnávateľovi za mzdu rovnajúcu sa
- 3 - 9P/34/2015
životnému minimu. Krajský súd preto dospel k záveru, že matka detí vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav je schopná zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb aspoň v štandardnom rozsahu, preto možno od nej spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnila aj svojim deťom. Matka, ktorá nemá v osobnej starostlivosti maloleté deti, sa môže bez obmedzenia uchádzať aj o zamestnanie vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, prípadne až za hranicami Slovenska.
Z výpovede matky vyplýva, že návrh podala z dôvodu, že v marci 2014 prišla o prácu. Pracovala ako predavačka v kozmetickom salóne, ktorý bol zrušený. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice sa zaevidovala hneď po ukončení zamestnania v kozmetickom salóne, následne pol roka poberala podporu v nezamestnanosti. Prácu si hľadá. Teraz je na aktivačných prácach, od 1.5.2015 pracuje na mestskom úrade štyri hodiny denne a poberá dávku v hmotnej núdzi s aktivačným príspevkom spolu vo výške 189 eur mesačne. Predtým poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 61 eur mesačne. Deväť rokov bola doma na materskej dovolenke, následne osem rokov pracovala v kozmetickom salóne, kde zarábala minimálnu mzdu. Navrhovateľka býva v trojizbovom byte na P. ulici v F. spolu s priateľom, ktorý je vlastníkom bytu. J. podniká so stavebninami, nevedela uviesť výšku jeho príjmu. Výdavky na bývanie uhrádza priateľ, rovnako stravu ako aj oblečenie pre navrhovateľku. Navrhovateľka zo svojho príjmu uhrádza výživné na maloletú Dianu a plnoletú X..
Odporca - otec vo svojej výpovedi uviedol, že je zamestnaný u svojho otca H. L., ktorý je živnostník. Otec má firmu, venuje sa autodoprave v rámci regiónu. Odporca pracuje v jeho firme ako vodič - zásobovač. Zarába 450 eur mesačne. Maloletá G. navštevuje 2. ročník S. akadémie v F. na J. ulici. B. na výdavkoch na maloletú uvedených v jeho písomnom vyjadrení. Maloletá G. sa v rámci voľného času venuje modelingu. Bol s ňou dvakrát v L., čo ho stálo nemálo peňazí. Navštevuje rôzne kastingy, plánuje sa tomu v budúcnosti venovať. Otec s deťmi býva v spoločnom rodinnom dome s rodičmi. Jeho otec je živnostník, matka dôchodkyňa. Polovica rodinného domu patrí otcovým rodičom, druhú polovica vlastnia odporca a navrhovateľka.
Právny zástupca otca poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/201/2013 zo dňa 31.10.2013, ktoré je podľa neho aplikovateľné aj na toto konanie.
Kolízny opatrovník poukázal na to, že 60 eur na takmer plnoleté dieťa je žalostne málo. Matka by sa pri troche snahy určite vedela zamestnať. Pokiaľ neovláda cudzí jazyk, tak mohla by sa prípadne zamestnať v O. republike. Y. detí budú len vyššie, čiže skôr je tu dôvod na zvýšenie výživného, ako na zníženie. Matka by mala prejaviť viac snahy, aby si našla akékoľvek zamestnanie, preto navrhol návrh matky ako nedôvodný zamietnuť.
Potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice bolo preukázané, že matka je od 1.3.2014 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Potvrdením Sociálnej poisťovne bolo preukázané, že matka mala v období od 1.3.2014 do 31.8.2014 vyplatenú dávku v nezamestnanosti vo výške 132,10 eura mesačne.
- 4 - 9P/34/2015
Z potvrdenia o príjme matky od zamestnávateľa Valérie P. - C. F. bolo zistené, že jej priemerný čistý mesačný príjem bol za obdobie 01/2009 - 02/2014 vo výške 250,44 eura mesačne.
Zo správy kolízneho opatrovníka bolo zistené, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 13P/272/2012 zo dňa 9.4.2013, právoplatným dňa 19.11.2013. Plnoletá Nikola je žiačkou 3. ročníka R.j v F., maloletá G. žiačkou 2. ročníka S. akadémie v F.. Do školy dochádzajú autom, ktoré plnoletej X. daroval starý otec, náklady súvisiace s dopravou a údržbou znášajú väčšinou starí rodičia a čiastočne otec detí. Všetky bežné výdavky súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, vzdelávaním, kultúrou a oddychom hradí otec. Na stužkovú pre maloletú G. zaplatil 100 eur, od septembra zaplatil asi 150 eur za učebnice a na fondy do školy, pričom také isté náklady uhrádza aj na plnoletú Nikolu. Za telefóny pre dievčatá a internet platí 150 eur mesačne a mesačne im dáva 100 eur vreckové. S dcérami chodí dvakrát ročne na dovolenku a maloletá Diana sa začala venovať modelingu, bola dvakrát na kastingu, náklady na jeden kasting otec vyčíslil na sumu 100 eur. Na všetky výdavky matka neprispela nijako inak okrem bežného výživného.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Predpokladom zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom.
- 5 - 9P/34/2015
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh matky na zníženie výživného nie je dôvodný.
Pri určení výšky výživného má súd vychádzať z možností a schopností oboch rodičov, ako aj z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Je nesporné, že rozsah vyživovacej povinnosti nemožno určovať podľa posledného príjmu povinnej osoby bez toho, že by sa prihliadalo na jej schopnosti.
V danom prípade od posledného určenia výživného nedošlo na strane matky k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre maloleté dieťa, pretože priemerný čistý mesačný príjem matky bol počas obdobia 01/2009 - 02/2014, kedy bola zamestnaná v kaderníckom salóne C. Košice, vo výške 250,44 eura mesačne, t.z. pod hranicou minimálnej mzdy, zatiaľ čo jej terajší príjem je vo výške cca 189 eur mesačne. Matka sa však napriek tomu, že má dve dcéry, ktorých výdavky sa každým rokom zvyšujú, vôbec nesnaží zlepšiť svoju finančnú situáciu, naopak, tak v čase posledného určenia výživného ako aj teraz je spokojná s príjmom, ktorý je tak nízky, že dospelý človek z neho v žiadnom prípade nie je schopný uhradiť ani bežné, štandardné výdavky nevyhnutné pre život. Súd sa preto stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu otca, ktorý žiadal v danom prípade aplikovať odôvodnenie Krajského súdu v Košiciach v rozsudku č.k. 8CoP/201/2013 zo dňa 31.10.2013, ktoré je použiteľné aj v konaní 9P/34/2015, a to predovšetkým v tom, že matka detí vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav je schopná zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb aspoň v štandardnom rozsahu, preto možno od nej spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnila aj svojim deťom. Matka, ktorá nemá v osobnej starostlivosti maloleté deti, sa môže bez obmedzenia uchádzať aj o zamestnanie vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, prípadne až za hranicami Slovenska. Súd je toho názoru, že matka je povinná s využitím svojich subjektívnych vlastností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mala reálnu možnosť riadne si plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, t.j. nájsť si adekvátne zamestnanie a nie uspokojiť sa s príjmom vo výške cca 200 eur mesačne.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O. s. p. alebo návrh na
- 6 - 9P/34/2015
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.