Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-420-2009.pdf
PDF · 122.75 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/420/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľov 1/ R. 2/ Y., obaja zastúpení GRMAN & PARTNERS s.r.o., Landererova 1, 811 09 Bratislava, IČO : 36 861 553, proti odporcom 1/ K., 2/ A., obaja zastúpení JUDr. Róbertom Šegedom, advokátom, Záhorácka 1899/11A, 901 01 Malacky, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 03.09.2009 doručili navrhovatelia Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania zo dňa 31.08.2009, doplnený podaním zo dňa 04.06.2010, ktorým sa voči odporcom1/ a 2/ domáhali zaplatenia sumy 1.100 € a náhrady trov konania z titulu náhrady škody.
V návrhu a jeho doplnení uviedli, že dňa 03.02.2009 v nebytových priestoroch odporcov navrhovateľom vtedy neznáma stavebná firma vykonávala stavebné úpravy, jednalo o búracie práce za účelom zriadenia nových rozvodov elektriny a vody, vybúranie a zrušenie jednej priečnej steny a vybúranie otvoru pre ventilátor. Tieto práce boli vykonávané búracím kladivom, čo spôsobilo v byte navrhovateľov popraskanie všetkých priečkových stien. Navrhovateľka 2/ upozornila pracovníkov, ktorí vykonávali tieto práce, čo otrasy spôsobujú v byte navrhovateľov. Navrhovateľ 1/ naviazal kontakt so spoločnosťou, ktorá práce vykonávala, jej právny zástupca spôsobenú škodu prisľúbil uhradiť, k úhrade škody však neprišlo.Požadovaná výška škody bola vyčíslená na základe cenníka dostupného na internete zo stránky www.malovat.sk <http://www.malovat.sk> a tiež na základe informácií od profesionálnych maliarov o aktuálnych stenách na trhu za vymaľovanie bytu.
Odporcovia 1/ a 2/ sa k návrhu vyjadrili podaním zo dňa 12.09.2010, vo vyjadrení uviedli, že namietajú pasívnu legitimáciu z dôvodu, že nebytový priestor číslo 3 na Záhoráckej ul. 23 v Malackách vo vchode B bytového domu so súpisným číslom XXXX bol zmluvne prenajatý od 14.01.2009 do 30.06.2010 spoločnosti M.P.R.S. s.r.o., Banskobystrická 18, Bratislava, od uzatvorenia nájomnej zmluvy nemali odporcovia do priestorov prístup. Navrhli, aby súd návrh zamietol.
Podaním zo dňa 17.04.2012 navrhovatelia rozšírili návrh na začatie konania tak, že žiadali, aby súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 1/ a navrhovateľovi 2/ sumu 1.100 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.100 € odo dňa 05.09.2009 do zaplatenia. V podaní uviedli, že sa domáhajú nároku na náhradu škody v dôsledku vykonaných prác v nebytovom priestore č. 12-3, vchod B, prízemie, nachádzajúcom sa v bytovom dome súp.č. XXXX na A. v Malackách, ktorého vlastníkmi sú odporcovia. So stavebnými prácami vznikli trhliny
v stenách v byte číslo XX, vchod B, prvé podlažie, ktorého vlastníkmi sú navrhovatelia a nachádza sa priamo nad vyššie uvedeným nebytovým priestorom. Vznik trhlín v stenách v byte navrhovateľov, ako aj skutočnosť, že tieto boli spôsobené stavebnými prácami vykonávanými v nebytovom priestore odporcov, preukazuje odborné stanovisko číslo 17-24/2010 zo dňa 17.09.2010 vypracované Technickým a skúšobným ústavom stavebným, n.o. Navrhovatelia odvodzujú svoj nárok z ust.§ 11 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov. Odporcovia podľa navrhovateľov ako vlastníci nebytového priestoru zodpovedajú spoločne a nerozdielne za škodu, ktorá navrhovateľom týmito stavebnými prácami vznikla. Z hľadiska zodpovednosti odporcov nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená stavebnými prácami vykonávanými tretím subjektom, ktorému odporcovia zverili užívanie nebytového priestoru, ani to, či nebytové priestory užíva tretí subjekt len fakticky alebo na zmluvnom základe. Požadovaná výška škody je obvyklá cena materiálu a prác potrebná na opravu trhlín v stenách bytu a ich vymaľovanie.
Súd Uznesením č.k. 4C/420/2009-73 zo dňa 24.07.2012 zmenu návrhu pripustil.
Súd sa oboznámil s obsahom procesných podaní účastníkov a ich právnych zástupcov, vytýčil vo veci pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi založenými v spise, Uznesením č.k. 4C/420/2009 zo dňa 24.07.2012 ustanovil vo veci znalca, ktorého úlohou bolo určiť výšku škody, ktorá mala byť spôsobená búracími prácami v nebytovom priestore, vlastníkmi ktorého sú odporcovia 1/,2/ a ustálil nasledovný skutkový a právny stav :
Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. Y., súd zistil, že navrhovatelia sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX na 1. posch. bytového domu č. súp. XXXX bytový dom XXBJ, postaveného na parcele č. XXXX/XX, vchod B a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zriadeniach a príslušenstve domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX, odporcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci priestoru č. XX-X na prízemí bytového domu č. súp. XXXX bytový dom XXBJ, postaveného na parcele č. XXXX/ XX, vchod B a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zriadeniach a príslušenstve domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX.
Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov súd zistil, že odporcovia ako prenajímatelia a spoločnosť M.P.R.S. s.r.o., IČO: 35 916 770 ( po zmene obchodného mena RM play s.r.o.) ako nájomca, uzatvorili dňa 14.01.2009 zmluvu, na základe ktorej odporcovia prenechali do nájmu na dobu určitú do 14.01.2014 priestor č. 12-3 na prízemí bytového domu č. súp. XXXX bytový dom 24BJ na A. ulici v Y. na účel prevádzkovania herne s barom.
Z odborného stanoviska č.17-24/2010 zo dňa 17.09.2010 vypracovaného Technickým a skúšobným ústavom stavebným, n.o. vyplýva zistenie trhlín v byte č. XX, a to dve trhliny na stene ST1, jedna trhlina na stene ST2 , ako je zadokumentované v prílohe posudku. Zo záveru vyplýva, že nesprávny postup použitím sekacieho kladiva pri realizácii otvoru na stene ST4 mal vplyv na vznik trhlín v nenosných stenách ST1 a ST2 v byte č. 15.
Navrhovateľ 1/ ako účastník konania na pojednávaní vo veci dňa 15.02.2012 uviedol, že vo februári 2009 sa začali v priestore pod bytom navrhovateľov uskutočňovať stavebné práce. Robotníkov, ktorí práce vykonávali navrhovateľ 1/ upozornil, že sa chvejú steny a žiadal o zastavenie prác. Po návrate domov navrhovateľka 2/ zistila, že sú popraskané steny. Stavebné práce pokračovali, preto sa navrhovateľ 1/ obrátil na políciu. Bytové družstvo potom objednalo posudok, z ktorého vyplýva, že sa nejedná len o prasknutú omietku, ale prasknuté priečky. Preto navrhovatelia požadovali zatrieť praskliny a steny vymaľovať. Navrhovateľ 1/ uviedol, že žiadne finančné prostriedky na opravu nevynaložili, pretože chceli počkať na výsledok súdneho sporu. Ďalej na pojednávaní uviedol že právny zástupca nájomcu chcel dať navrhovateľom na opravu zálohu vo výške 500 €, avšak túto neprevzali, vyprevadili ho a viac sa nekontaktovali, preto žalujú odporcov ako vlastníkov priestoru.
Navrhovateľka 2/ ako účastníčka konania na pojednávaní vo veci dňa 27.04.2015 súdu uviedla, že škoda popraskaním stien vznikla pri vykonávaní búracích prác v priestore vo vlastníctve odporcov. Hneď v ten deň, ako boli práce vykonávané, išla za odporkyňou 2/ a povedala jej, že vzniká škoda, vyslovene uviedla popraskanie stien, druhý raz, keď nájomcovia lepili koberce chemoprénom, sa bola sťažovať na výpary. Odporca 1/ vedel o tom, že navrhovatelia pôvodne škodu odstrániť, čo si uplatnila ústne, keď chodila osobne za odporkyňou 2/. Výšku škody ustálila po komunikácii s maliarom z cien na internete.
Odporca 1/ ako účastník konania na pojednávaní vo veci dňa 15.02.2012 nad rámec písomného vyjadrenia uviedol, že sa dozvedeli, že nájomcu zastupuje Mgr. Obert, osobne sa s ním stretol a prisľúbil, že spoločnosť škodu nahradí. Na pojednávaní vo veci dňa 08.12.2014 uviedol, že navrhovateľ 1/ mu nikdy neoznámil, že mu bola spôsobená škoda v byte. Odporcovia mali uzavretú zmluvu s nájomcami, navrhovateľ kontaktoval nájomcu, potom políciu a až v júli 2010 sa odporca 1/ dozvedel, že navrhovatelia podali žalobu na súd, keď mu to oznámil navrhovateľ 1/ na ulici. Pôvodne mal za to, že za škodu bude zodpovedať nájomca.
Odporkyňa 2/ netrvala na tom, aby bola vypočutá ako účastníčka konania.
Zo znaleckého posudku Ing. Ondreja Sovu č. 07/2013 zo dňa 15.05.2013, znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad nehnuteľnosti, stavebných prác a odhad hodnoty nehnuteľností, vyplýva, že náklady na opravu poškodení predstavujú sumu vo výške 753,50 €, pričom znalec pri výpočte vychádzal zo systému oceňovania CENKROS.
Navrhovatelia sa k znaleckému posudku vyjadrili cestou právneho zástupcu podaním zo dňa 06.10.2014, nemali výhrady k metodike vypracovania znaleckého posudku, poukazujú však na to, že na stene ST2 sa nachádza zo strany obývacej izby prasklina pozdĺž celej dĺžky steny a znalec identifikoval prasklinu len v časti, v ktorej táto stena oddeľuje obývaciu izbu a chodbičku pred kúpeľňou, preto žiadali doplniť znalecké dokazovanie o stanovenie nákladov na opravu praskliny pozdĺž celej dĺžky steny a o výšku týchto nákladov upraviť celkovú výšku škody.
Odporcovia sa k znaleckému posudku vyjadrili cestou právneho zástupcu podaním zo dňa 09.12.2013, keď uviedli, že v odbornom stanovisku č.17-24/2010 zo dňa 17.09.2010, ktoré slúžilo ako podklad pre znalca, je uvedený záver, že technológia realizácie otvoru priemeru 350 mm do nosnej steny ST4 s použitím sekacieho kladiva bola nesprávna, pričom tento postup mal vplyv na vznik trhlín v nenosných stenách ST1 a ST2 v byte č. 15 na 2 NP, pričom nikde v posudku nie je uvedené, o aký typ sekacieho kladiva malo ísť, znalec vychádza iba z nepodložených tvrdení navrhovateľa, ktoré bez akéhokoľvek skúmania prevzal ako základ pre odborný záver. Ulica, na ktorej je bytová budova, je značne preťažovaná cestnou dopravou, ktorú vo veľkej miere používajú aj nákladné cestné vozidla na 7,5 t. Celé odborné stanovisko však vychádza z nepodložených tvrdení navrhovateľa, ktoré slúžia ako výstup k odbornému stanovisku, bez akejkoľvek ich verifikácie a možnej úvahy o vzniku trhlín, vzhľadom na skutočnosť, že ide o novú budovu, ktorá ako taká pracuje a usádza sa aj napríklad vzhľadom na zvýšenú cestnú dopravu by mohlo k vzniku trhlín dôjsť aj iným spôsobom ako uvádza navrhovateľ. Uvedenému by mohla nasvedčovať aj skutočnosť, že v odbornom stanovisku, je na strane 3 uvedené, že zvislá trhlina vznikla dôsledkom absencie naddverného prekladu, nie v dôsledku použitia sekacieho kladiva. Ďalším podstatným faktom je, že odborné vyjadrenie, na ktoré nadväzuje znalecký posudok č. 7/2013 bol vypracovaný až so značným odstupom času od navrhovateľmi tvrdeného vzniku prasklín, (február 2009), absentuje akékoľvek vyjadrenie spracovateľa o zohľadnení značeného časového odstupu vplyvu na možnosti vzniku prasklín väčšieho rozsahu, než mali pôvodne vzniknúť. Čo sa týka výšky škody, ktorú určil znalec, aj keď znalec vychádzal z bežne používaných výpočtov na určenie výšky škody, v znaleckom posudku nie sú vzaté v úvahu ekonomické ukazovatele spoločnosti, ktoré zasiahli aj oblasť stavebníctva a teda suma vo výške 753,50 € je neprimerane vysoká. Odporcovia podľa znaleckého posudku dali vypracovať cenovú kalkuláciu na opravu poškodenia a živnostník, ktorý má v predmete podnikania stavebné práce, určil cenu opravy na 200,83 €. Aj napriek vyššie uvedenému navrhovateľom bolo dňa 14.10.2013 ponúknuté riešenie vo forme odstránenia vzniknutých poškodení, na čo nereagovali. Odporcovia napriek tomu, že nie sú pôvodcami poškodenia, sú ochotní uviesť navrhovateľmi tvrdené poškodenia do pôvodného stavu.
Odporcovia cestou právneho zástupcu v podaní zo dňa 27.04.2015 uviedli, že § 11 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. upravuje povinnosti vlastníka bytu alebo nebytového priestoru odstrániť závady a poškodenia, ktoré boli spôsobené na iných bytoch, resp. nebytových priestoroch vlastníkom bytu, resp. nebytového priestoru. Je tu zrejmá povinnosť vlastníka odstrániť závady a poškodenia a v prípade, ak nedôjde k odstráneniu, je ten komu bola škoda spôsobená oprávnený domáhať sa náhrady škody. Navrhovatelia boli niekoľkokrát vyzývaný, aby umožnili odporcom odstrániť vzniknuté závady a poškodenia, aby si mohli splniť svoju zákonnú povinnosť. Naposledy bola výzva adresovaná právnemu zástupcovi navrhovateľov dňa 14.10.2013, pričom až dňa 25.11.2014 sa uskutočnilo stretnutie
právnych zástupcov za účelom dosiahnutia dohody návrh na odstránenie závad a poškodení, čo však navrhovatelia neakceptovali a domáhajú sa výlučne a len náhrady škody v peniazoch v nimi uvádzanej výške. Zo slovného spojenia odstrániť závady a poškodenia je zrejmé, že táto činnosť musí spočívať vo výkone prác, a nie v poskytnutí finančnej náhrady, pretože tým nedôjde k odstráneniu závad a poškodení tak, ako to upravuje § 11 ods. 2 zákona. Ak by mal zákonodarca v úmysle zaviazať vlastníka bytu alebo nebytového priestoru na náhradu škody priamo, urobil by to citáciou ustanovení § 11 ods. 2 tak, ako to jasne a zreteľne uvádza v ustanovení § 11 ods. 3 v prípade, ak vlastník dnes plní povinnosť danú zákonom. V prípade § 11 ods. 2 ide o objektívnu zodpovednosť, a teda možnosti vlastníka bytu a nebytového priestoru sú tým jasne dané a vymedzené bez ohľadu na zavinenie. Ak si navrhovatelia uplatňujú nárok na náhradu škody a odvodzujú ho od objektívnej zodpovednosti v § 11 ods. 2, takto koncipovaná žaloba nemôže obstáť, pretože objektívna zodpovednosť sa viaže len a výlučne na povinnosť vlastníka bytu alebo nebytového priestoru odstrániť závady a poškodenia, preto odporcovia nie sú v takto koncipovanej žalobe vecne pasívne legitimovaní. Ak by si chceli navrhovatelia uplatňovať náhradu škody, museli by v súlade s § 415 a 422a Občianskeho zákonníka uplatniť náhradu škody proti tomu, kto škodu spôsobil. V ustanovení § 420a Občianskeho zákonníka ods. 2 písm. c) je zakotvená tiež objektívna zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla inému na nehnuteľnosti pri vykonávaní alebo zabezpečovaní prác, tú by však mohli navrhovatelia z titulu náhrady škody uplatniť výlučne proti tomu, kto škodu spôsobil. Napriek tomu ponuka na odstránenie vzniknutých poškodení odporcami tak, aby bola splnená ich zákonná povinnosť ako vlastníka nebytového priestoru upravená v § 11 ods. 2 stále trvá.
Navrhovatelia zaslali súdu podanie zo dňa 15.06.2015, v ktorom uvádzajú, že návrhom na začatie konania sa domáhajú voči odporcom náhrady škody. Ide o nárok súvisiaci s poškodením bytu navrhovateľov v dôsledku stavebných prác vykonávaných nebytovom priestore, ktorého vlastníkmi sú odporcovia. Skutočnosť, že v dôsledku stavebných prác vykonávaných nebytovom priestore odporcov vznikli trhliny v stenách bytu navrhovateľov preukazuje odborné stanovisko číslo 17-24/2010 zo dňa 17.09.2010. Základ nároku navrhovateľov spočíva v § 11 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. Toto ustanovenie upravuje povinnosť vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Odporcovia sú vlastníkmi nebytového priestoru a sú nositeľmi tejto povinnosti. Povinnosť podľa § 11 ods. 2 je nepeňažnej povahy. Navrhovatelia hneď ako vznikli v ich byte trhliny v stenách, žiadali a vyzývali odporcov, aby si splnili povinnosť, ktorú im ukladá § 11 ods. 2 zákona. Tým sa povinnosť podľa predmetného ustanovenia stala splatnou (zročnou) podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Odporcovia vedeli, že navrhovateľom vznikli poškodenia v ich byte. Odporcovia si však nesplnili splatnú povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 2 zákona. Navrhovateľom v dôsledku nesplnenia povinnosti odporcov vznikla škoda. Túto škodu sú povinní nahradiť odporcovia. Povinnosť k náhrade škody vznikla ako sekundárna povinnosť z porušenia zákonnej povinnosti. Odporcovia preto zodpovedajú za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie právneho zástupcu odporcov, že ustanovenie § 11 ods. 2 upravuje objektívnu zodpovednosť, je nesprávne. Predmetné ustanovenie neupravuje zodpovednosť. Predmetné ustanovenie upravuje len povinnosť vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Korešpondujúcim zodpovednostným ustanovením k ustanoveniu § 11 ods. 2 zákona je ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 492 Občianskeho zákonníka ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.
Podľa § 522 veta prvá Občianskeho zákonníka veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu.
Podľa § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonníka a osobitné predpisy.
Podľa § 11 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z., vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov nie je možné vyhovieť.
Z konštrukcie žaloby vyplýva, že navrhovatelia sa domáhajú náhrady škody spôsobenej nájomcami odporcov na ich byte, pričom svoj nárok odvodzujú a právne kvalifikujú § 11 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. a súčasne § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka
Spôsob odškodnenia podľa § 442 je upravený ako naturálna reštitúcia (obnovenie pôvodného stavu) alebo relutárna náhrada. Z ustanovenia § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné vyvodiť záver, že škoda sa primárne uhrádza v peniazoch (t.j. relutárne), uvedením do pôvodného stavu len výnimočne, a to v zmysle všeobecnej úpravy, ak o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné. Škoda sa teda zásadne hradí v peniazoch a iba v prípade, ak o to poškodený požiada a je to aj možné a účelné, uhrádza sa uvedením do predchádzajúceho stavu. Citované ustanovenie je vyjadrením zásady o povinnosti relutárnej nahrádzať škodu, ktorá je v súkromnoprávnych vzťahoch pravidlom.
Zásada priority relutárnej náhrady škody je však prelomená špeciálnou právnou normou, a to § 11 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z., keď vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú. Špeciálna právna úprava sleduje primárne záujem o obnovenie pôvodného stavu s ohľadom na objekt ochrany, ktorým je kvalita bývania.
Konflikt (tiež kolízia) právnych noriem nastáva vtedy, ak na rovnakú vec dopadá niekoľko navzájom si protirečiacich (resp. navzájom odlišných) právnych noriem, i keď z formálneho hľadiska by k tomu nemalo dochádzať, pretože je žiaduce, aby právny poriadok ako systém bol vnútorne konzistentný (súladný). Pri riešení tohto konfliktu možno uplatniť hierarchické kritéria (princípy), ktoré stanovia prioritu právnych noriem. Právna teória a súdno-aplikačná prax rešpektuje právny princíp, ktorý je vyjadrený pravidlom „Lex specialis derogat generali“ (zvláštny zákon ruší zákon všeobecný). Za predpokladu, že ide o predpisy rovnakej právnej sily. Zvláštna úprava, t. j. užšia právna norma má prednosť pred úpravou všeobecnou, t. j. normou širšou, ktorá sa uplatní len tam, kde zvláštny predpis vec neupravuje. Tento kontravalentný vzťah špeciality a subsidiarity existuje medzi rôznymi právnymi predpismi (napr. vzťah obchodného zákonníka ako osobitného predpisu „lex specialis“ a občianskeho zákonníka ako všeobecného predpisu „lex generalis“). Napriek tomu, že spomínané pravidlo hovorí o „derogácii“, interpretačný význam pravidla spočíva v tom, že určitá právna norma sa na daný prípad nevzťahuje (nepoužije): jazykový (gramatický) výklad, že ide o zrušenie zákona, nie je priliehavý. ( z Uznesenia NS SR sp. zn. 7CMcdo 8/2013 zo dňa 09.07.2014)
Ustanovenie § 11ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. je „lex specialis“ k § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď vlastníkovi bytu ( nebytového priestoru v bytovom dome) primárne špeciálna právna úprava ukladá zákonnú povinnosť odstrániť závadný stav, a až v prípade nesplnenia tejto reparačnej povinnosti sa môže poškodený domáhať náhrady škody. Takto koncipovaná právna norma vo svojej hypotéze presne, zrozumiteľne a úplne formuluje spôsob odstránenia závadného stavu, preto je jednoznačné, že nie je zrejmý priestor pre subsidiárne použitie všeobecnej právnej úpravy § 442 ods. 2 OZ spočívajúcej primárne v peňažnej náhrade.
Navrhovatelia sa však v konaní nedomáhajú splnenia povinnosti podľa § 11 ods. 2, a za situácie, že výslovne deklarujú, že odporcom neumožnia splniť zákonnú povinnosť , nie je potom možné dospieť k záveru, že škoda, ktorej náhrady sa domáhajú, vznikla v dôsledku nesplnenia povinnosti odporcov, ktorú im ukladá § 11 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. a na nesplnenie ktorej sa odvolávajú. Povinnosti vlastníka odstrániť závadný stav korešponduje povinnosť poškodeného vlastníka poskytnúť súčinnosť, teda umožniť odstránenie závad a poškodení. V opačnom prípade vlastník objektívne nie je schopný splniť svoju zákonnú povinnosť. Argumentácia právneho zástupcu navrhovateľov, že odporcovia sú v omeškaní so splnením svojej zákonnej povinnosti, nakoľko táto sa stala zročnou na výzvu navrhovateľov v prejednávanej veci neobstojí, nakoľko doručenie takejto výzvy navrhovatelia ničím v konaní nepreukázali, naopak, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, splnenia povinnosti sa domáhali voči tretím osobám ( nájomcom odporcov) a zároveň je potrebné vychádzať z právneho stavu v čase rozhodnutia súdu, keď odporcovia opakovane už od 14.10.2013 vyzývali navrhovateľov, aby im umožnili splnenie zákonnej povinnosti a k nesplneniu povinnosti prišlo výlučne z dôvodu na strane navrhovateľov neposkytnutím súčinnosti nevyhnutne potrebnej na splnenie ich záväzku, resp. zákonnej povinnosti.
Podľa názoru navrhovateľov sa povinnosť podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. stala splatnou (zročnou) podľa § 563 občianskeho zákonníka na výzvu navrhovateľov ( čo ako je uvedené vyššie nebolo v konaní preukázané). Odporcovia podľa navrhovateľov vedeli, že navrhovateľom vznikli poškodenia v ich byte. Výkladom § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné potom prísť k záveru, že navrhovatelia ako veritelia majú zákonnú povinnosť prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Ako argumentuje navrhovateľ, v prípade § 11 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. ide o pohľadávku navrhovateľov na nepeňažné plnenie (právo na odstránenie závad a poškodení), čomu zodpovedá povinnosť prijať ponúkané plnenie (odstránenie závad a poškodení), teda povahe pohľadávky na nepeňažné plnenie nijako neodporuje povinnosť prijať ponúknuté plnenie. Súd poukazuje, že ani v prípade žaloby napr. na peňažné pohľadávku zo záväzkového vzťahu by navrhovatelia v priebehu konania nemohli odmietnuť prijať plnenie (v takom prípade by však odporcovi možnosť zbaviť sa záväzku zložením súdnej úschovy).
Skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody navrhovateľ právne posudzuje podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Pokiaľ ide ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcov, súd sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľov, že nejde o zodpovednosť objektívnu bez ohľadu na zavinenie, naopak zodpovednosť za škodu podľa § 11 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. je typickou objektívnou zodpovednosťou, ktorá vzniká okamihom vzniku závad a poškodení, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve. Ak by išlo o zodpovednosť subjektívnu, potom odporcom nesvedčí vecná pasívna legitimácia, nakoľko zavinenie za poškodenie iného bytu by svedčilo spoločnosti M.P.R.S. s.r.o. ako škodcovi.
Čo sa týka výšky uplatnenej škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej
škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
Účel sledovaný navrhovateľmi podaným návrhom a tiež predpokladaný zákonom č. 182/1993 Z.z., je reparácia porušenia povinnosti vyplývajúcej z § 11 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z., tento je primárne možné dosiahnuť iným spôsobom predpokladaným právnou normou, reparáciou, a teda je potrebné sa práva domáhať žalobou o splnenie povinnosti. Iba v prípade jej nesplnenia by nastúpila možnosť uplatniť náhradu v peniazoch, ktorá by mal zodpovedať peňažnému ekvivalentu nákladov, ktoré by vynaložili navrhovatelia na odstránenie závad a poškodení. Vynaloženie takýchto nákladov navrhovateľmi a ani ich skutočná výška však nebola v konaní preukázaná. V čase rozhodovania súdu však nebolo preukázané, že odporcovia odmietajú splniť zákonnú povinnosť odstrániť závady a poškodenia, naopak, z vyjadrení navrhovateľov má súd za nesporné, že túto povinnosť nemôžu splniť z dôvodu na strane navrhovateľov, potom nie je možné dospieť ani k záveru, že v príčinnej súvislosti s nesplnením povinnosti odporcov podľa § 11 ods. 2 bytového zákona navrhovateľom vznikla škoda.
S ohľadom na vyššie uvedené právne vyhodnotenie potom súd nevykonal navrhovateľmi navrhované doplnenie znaleckého posudku, s poukazom na námietky navrhovateľov, ako aj námietky odporcov k znaleckému posudku, keď s ohľadom na vyslovený právny názor by bolo ďalšie doplnenie dokazovania nehospodárne. Súčasne však je potrebné uviesť, že i v prípade, že by sa súd stotožnil s právnym názorom navrhovateľov, nebolo by možné znalecký posudok považovať za dostatočne a bezpochyby preukazujúci uplatnenú výšku škody, bez predchádzajúceho jednoznačného preukázania príčinnej súvislosti medzi vzniknutými poškodeniami a práve stavebnými prácami, keď ani z preloženého odborného stanoviska nevyplýva a ani znalec dostatočne neodôvodnil svoj záver, z ktorého jednoznačne nevyplýva príčinná súvislosť použitej technológie a vzniku prasklín bez zistenia typu zariadenia použitého pri stavebných úpravách, nevyhodnotil vplyv skutočnosti, že v prípade bytového domu išlo o novostavbu, a vplyv tejto skutočnosti na prirodzený vznik prasklín usádzaním stavby, nezohľadnil vplyv značného časového odstupu od vzniku prasklín a vypracovaním posudku, absenciu naddverného prekladu na vznik a rozsah prasklín, v kalkulácii nákladov na opravu vychádzal výlučne zo systému oceňovania CENKROS bez zohľadnenia cien stavebných prác v danej lokalite, absentuje zohľadnenie praskliny na stene ST2 zo strany obývacej izby pozdĺž celej dĺžky steny.
O trovách konania súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)