Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Tos-33-2015.pdf
PDF · 81.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/33/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti odsúdenému F. F. pre zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 189 ods. 1 Tr. zák. a pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. prejednal na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. marca 2015, sp. zn. 2Pp/110/2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie s a z r u š u j e.
Okresnému súdu sa u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 26. marca 2015, sp. zn. 2Pp/110/2014, zamietol podľa § 66 ods.1, 2 Tr. zák. návrh odsúdeného F. F. o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestov odňatia slobody, ktoré mu bol uložené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 7.5.2007, sp. zn. 8T/122/2007 vo výmere 3 roky (36 mesiacov) a rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dna 31.3.2011, sp. zn. 4T/106/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.6.2011, sp. zn. 23To/51/2011 a rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.8.2014, sp. zn. 4T/106/2010, právoplatným 21.8.2014, vo výmere 2 roky (24 mesiacov) so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia za zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 189 ods. 1 Tr. zák. a pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na to, že u odsúdeného nebola splnená formálna podmienka pre podmienečné prepustenie - lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie, keďže odsúdený F. F. podal žiadosť 4.11.2014 a pritom tak mohol urobiť najskôr dňa 2.9.2015. Nestotožnil sa pritom s názorom odsúdeného, že do plynutia lehoty podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. je potrebné prihliadnuť aj na nevykonaný nepodmienečný trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa sp. zn. 8T/122/2007 vo výmere 3 roky, ktorý vykonával od 12.10.2010 do 12.10.2013, pretože takýto postup by bol podľa súdu prvého stupňa možný iba v prípade, ak by nedošlo k povoleniu obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 4T/106/2010, teda ak by odsúdený pokračoval vo výkone pôvodne uloženého trestu vo výmere 5 rokov a 1 mesiac. Vzhľadom na to, že došlo k povoleniu obnovy konania, tak podľa názoru súdu prvého stupňa bol odsúdenému uložený nový trest, ktorý bol aj nanovo nariadený a ktorého výkon už nenadväzuje na výkon trestu odňatia slobody uloženého odsúdenému rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 7.5.2007, sp. zn. 8T/122/2007 vo výmere 3 roky (36 mesiacov), keďže výkon nového uloženého a nariadeného trestu po povolení obnovy konania nastúpil odsúdený až dňa 17.9.2014 a na túto skutočnosť podľa súdu prvého stupňa nemá vplyv ani to, že do nového trestu po povolení obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 4T/106/2010 bola odsúdenému započítaná doba už vykonanej časti tohto trestu pred povolením obnovy konania.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený F. F. sťažnosť. V jej písomnom odôvodnení namietal správnosť napadnutého uznesenia a domáhal sa jeho zrušenia s poukazom na to, že tresty, ktoré vykonával od 12.10.2010 nepretržite do 27.2.2014 sa považujú z hľadiska výkonu trestu za trest jediný, z ktorého sa mu vyráta aj lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie a táto bola splnená už ku dňu 12.2.2014, teda aj v čase podania jeho návrhu, keďže k dátumu jeho prepustenia z výkonu trestu 27.2.2014 pred povolením obnovy konania mal vykonané viac ako dve tretiny z postupne uložených trestov (3 roky a 4 mesiace).
Krajský súd v Trenčíne, nezistiac dôvody na zamietnutie sťažnosti odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por., na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu bola spolu so spisom predložená dňa 5. mája 2015, preskúmal podľa § 192 ods.1 Tr.por. správnosť sťažnosťou odsúdeného napadnutého výroku uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného F. F. je dôvodná.
Okresný súd nepostupoval správne, keď návrh odsúdeného F. F. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako predčasne podaný zamietol s poukazom na to, že odsúdený nepodal návrh v lehote uvedenej v § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. Trestný poriadok v ustanoveniach § 415 až 417 upravujúcich procesný postup týkajúci sa podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, neustanovuje pre odsúdeného lehotu na podanie návrhu o podmienečné prepustenie, ale ustanovuje len lehotu, po uplynutí ktorej môže odsúdený opakovať návrh o podmienečné prepustenie v prípade, že jeho predchádzajúci návrh bol zamietnutý, okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podmienky, pri splnení ktorých môže súd podmienečne prepustiť odsúdeného z výkonu uloženého alebo prezidentom republiky zmierneného trestu odňatia slobody, sú upravené v hmotnoprávnych ustanoveniach § 66 až 68 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) a pritom z nich možno vyvodiť aj podmienky, za ktorých možno návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnuť len preto, že bol podaný predčasne. Podľa § 66 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zák. môže súd osobu odsúdenú za prečin podmienečne prepustiť na slobodu po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody a osobu odsúdenú za zločin podmienečne prepustiť na slobodu (tak je tomu aj v prípade odsúdeného F. F.) po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Z uvedeného vyplýva, že zamietnuť návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie len preto, že bol podaný predčasne, môže súd vtedy, ak v čase, keď o návrhu rozhoduje, odsúdený ešte nevykonal zodpovedajúcu časť (polovicu, resp. dve tretiny) uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Avšak v prípade, ak o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie rozhoduje súd v čase, keď odsúdený už vykonal zodpovedajúcu časť uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, t. j. v čase, keď je už splnená jedna z podmienok, za ktorých môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť odsúdeného z výkonu uloženého alebo prezidentom republiky zmierneného trestu odňatia slobody, nie je už možné zamietnuť návrh odsúdeného len preto, že bol podaný predčasne.
Pri postupne uložených, nariadených a ešte celkom nevykonaných trestoch odňatia slobody pre výpočet doby rozhodujúcej pre splnenie formálnej podmienky podľa § 66 ods. 1 a § 67 ods. 1 a 2 Tr. zák. je smerodajný súčet dĺžky týchto trestov a odsúdený musí ako podmienku pre možnosť podmienečného prepustenia vykonať súčet pomerných častí všetkých dotknutých trestov, určených podľa právnej kvalifikácie skutkov v jednotlivých odsudzujúcich rozsudkoch v súlade s § 66 ods. 1 písm. a), b) a § 67 Tr. zák. Doba výkonu trestu odňatia slobody minimálne v takto určenej dĺžke je potom posudzovaná z hľadiska splnenia materiálnej podmienky podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. vo vzťahu ku všetkým dotknutým trestom (judikatúra Rt 16/2011 zo 6.12.2010 a Rt 46/2012 z 1.9.2012).
Z ustanovenia § 101 zákona č. 475/2005 Z.z., ktoré rieši otázku v akom poradí sa vykonávajú viaceré postupne uložené tresty odňatia slobody, totiž nevyplýva, že pre každý vykonávaný trest odňatia slobody sa určuje lehota na podmienečné prepustenie samostatne, t.j., že uložené tresty sa pre podmienky podmienečného prepustenia nesčítajú a odsúdený musí vykonať plnú výmeru všetkých
trestov odňatia slobody okrem posledného, z ktorého musí vykonať polovicu, resp. dve tretiny alebo tri štvrtiny uloženého trestu.
Pokiaľ Trestný zákon v ustanovení § 66 ods. 1 obsahuje direktívu o výkone trestu (a nie aj o postupne uložených a bezprostredne po sebe vykonaných trestov) treba takúto formuláciu v jednotnom čísle chápať ako výraz stavu, keď nie je vzhľadom k tomu istému charakteru trestu, t.j. trestu odňatia slobody, potrebné uvedené situácie rozlišovať. Naopak, takéto rozlíšenie by viedlo k nezmyselnému znásobovaniu konaní o žiadostiach o podmienečné prepustenie a k plynutiu skúšobnej doby, určenej pri podmienečnom prepustení podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. počas výkonu v poradí nasledujúceho trestu odňatia slobody a možnému súbežnému plynutiu viacerých takto určených skúšobných dôb. Z okolnosti, že v zákone o výkone trestu odňatia slobody v aktuálnom znení (z. č. 475/2005 Z.z. v znení zák. č. 93/2008 Z.z.) nie je vyjadrená ani téza o povahe výkonu postupne uložených trestov ako jediného trestu, vyplýva len to, že nie je potrebné vykonať zo súčtu dĺžky týchto trestov pomernú časť, zodpovedajúcu najprísnejšiemu z odsúdení pri ich kategorizácii podľa § 66 a § 67 v nadväznosti na § 10 a § 11 Tr. zák.
Na uvedených záveroch nič nemení okolnosť, že v čase rozhodovania o podmienečnom prepustení už odsúdený niektorý z trestov, ktorých pomerná časť sa započítava do minimálnej doby potrebnej pre možnosť podmienečného prepustenia, vykonal, a teda podľa výroku rozhodnutia o podmienečnom prepustení sa z tohto trestu neprepúšťa, resp. ak zároveň v takomto prípade pri niektorom z trestov, z ktorých sa odsúdený podmienečne prepúšťa, nie je z hľadiska administratívneho vykazovania dáta jeho nástup ešte splnená podmienka výkonu pomernej časti tohto trestu podľa § 66 ods. 1 alebo podľa § 67 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. V súhrne totiž v prípade rozhodnutia o výkone zvyšku trestu (t.j. trestov) podľa § 68 ods. 2 Tr. zák. vykoná odsúdený v plnom rozsahu zvyšok celkovej dĺžky výkonu trestu odňatia slobody, tvorenej súčtom dĺžok postupne uložených a nariadených trestov. Výsledok je teda rovnaký ako pri samostatnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu každého z dotknutých trestov.
Ako podporné ustanovenie k uvedeným záverom vyznieva § 407 ods. 3 Tr. por., podľa ktorého "ak je pri postupne uložených trestoch odňatia slobody ustanovený rôzny spôsob výkonu trestu, určí spoločný spôsob výkonu postupne uložených trestov súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva". Výrok o "spoločnom výkone trestu odňatia slobody" zjednocuje pre účely ich výkonu postupne uložené tresty do trestu jedného.
Tak je tomu aj v posudzovanom prípade. U odsúdeného F. F. ide totiž o postupne uložené, nariadené a ešte celkom nevykonané tresty odňatia slobody - trest uložený odsúdenému rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa sp. zn. 8T/122/2007 za prečin uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky (36 mesiacov), ktorý vykonával v čase od 12.10.2010 do 12.10.2013 a trest uložený odsúdenému za zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 189 ods. 1 Tr. zák. a pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dna 31.3.2011, sp. zn. 4T/106/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.6.2011, sp. zn. 23To/51/2011 v pôvodnej výmere 5 rokov a 1 mesiac a po povolení obnovy konania len vo vzťahu k výroku o treste rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.8.2014, sp. zn. 4T/106/2010, právoplatným 21.8.2014, vo výmere 2 roky (24 mesiacov), teda v miernejšej výmere so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonával pred povolením obnovy konania v čase od 12.10.2013 do 27.2.2014 a ktorý po povolení obnovy konania a uložení miernejšieho trestu vykonáva aj v súčasnosti od 17.9.2014.
Z hľadiska rozhodovania o podmienečnom prepustení nejde teda o iný (nový) trest uložený v inej trestnej veci, ale o ten istý trest uložený v tej istej trestnej veci, pritom po povolení obnovy konania v prospech odsúdeného uložený v miernejšej výmere. Pre výpočet doby rozhodujúcej pre splnenie formálnej podmienky podľa § 66 ods. 1 a § 67 ods. 1 a 2 Tr. zák. je preto smerodajný súčet dĺžky obidvoch týchto trestov predstavujúci 60 mesiacov (3 roky a 2 roky) a odsúdený musí ako podmienku pre možnosť podmienečného prepustenia vykonať súčet pomerných častí obidvoch dotknutých trestov, určených podľa právnej kvalifikácie skutkov v jednotlivých odsudzujúcich rozsudkoch v súlade s § 66 ods. 1 písm. a), b) a § 67 Tr. zák., t. j. z trestu uloženého mu za prečin vo výmere 3 roky polovicu v dĺžke 18 mesiacov a z trestu uloženého mu za zločin vo výmere 2 roky dve tretiny v dĺžke 16 mesiacov, teda vykonať minimálne 34 mesiacov. Odsúdený F. F. pritom z týchto postupne uložených, nariadených a ešte celkom nevykonaných trestov odňatia slobody do rozhodnutia súdu prvého stupňa, t.j. do 26.3.2015 vykonal už celkom 46 mesiacov a 24 dní (výkon trestu od 12.10.2010 do 12.10.2013 vo veci vedenej
pod sp. zn. 8T/122/2007 a od 12.10.2013 do 27.2.2014 a od 17.9.2014 do 26.3.2015 vo veci vedenej pod sp. zn. 4T/106/2010).
V čase rozhodovania súdu prvého stupňa bola preto splnená formálna podmienka podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. na rozhodnutie o návrhu odsúdeného o jeho podmienečné prepustenie. Súd prvého stupňa mal preto dobu výkonu trestu odňatia slobody v takto určenej minimálnej dĺžke 34 mesiacov posudzovať z hľadiska splnenia materiálnej podmienky podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. vo vzťahu k obidvom dotknutým trestom. Pri správnom postupe mal preto zistiť a hodnotiť správanie odsúdeného tak v čase výkonu uvedených trestov v obdobiach od 12.10.2010 do 12.10.2013 vo veci vedenej pod sp. zn. 8T/122/2007 a od 12.10.2013 do 27.2.2014 a od 17.9.2014 do 26.3.2015 vo veci vedenej pod sp. zn. 4T/106/2010, ako aj v období jeho pobytu na slobode po povolení obnovy konania až do nástupu výkonu trestu od 27.2.2014 do 17.9.2014 a vykonať v uvedených smeroch potrebné dôkazy. Až po vykonaní dôkazov v uvedenom smere možno totiž rozhodnúť o tom, či odsúdený vo výkone trestu i mimo neho plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, teda či sú splnené všetky zákonné podmienky na jeho podmienečné prepustenie alebo nie.
Krajský súd na základe uvedených dôvodov a na podklade dôvodne podanej sťažnosti odsúdeného F. F. napadnuté uznesenie preto zrušil podľa § 194 ods.1 písm. b/ Tr. por. a súdu prvého stupňa uložil, aby vo veci znovu konal, doplnil dokazovanie v naznačenom smere a rozhodol v súlade so stavom veci a zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.