Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sp/19/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava proti odporcovi Okresnému úradu v Humennom, katastrálny odbor, Štefánikova č. 18, 066 01 Humenné, za účasti O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. C. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou so sídlom vo Vranove nad Topľou, Dobrianskeho č. 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu pôvodne Správy katastra v Humennom zo dňa 30. novembra 2011 č. k.: V-1384/09 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie Správy katastra Humenné zo dňa 30. novembra 2011 č. k.: V-1384/09.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím vo veci účastníkov konania záložného veriteľa Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava a záložcu O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. C. č. XXX, návrh na vklad č. V-XXXX/XX Zmluvy o zriadení záložného práva č. 491/2009-PTR zo dňa 28.07.2009 uzavretej podľa § 151a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a záložcom O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. C. č. XXX, podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona správny orgán zamietol. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že dňa 20.01.2009 bol prijatý návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. U. vedené na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a k.ú. H. na LV č. XXXX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 491/2009-PTR zo dňa 28.07.2009, ktorú uzavreli účastníci, ktorí boli uvedení vo výrokovej časti. Odporca po preskúmaní návrhu na vklad a jeho príloh zistil, že predmetnú záložnú zmluvu za záložcu podpísal zástupca ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci na základe dohody o splnomocnení. Dohodu o splnomocnení napísanú na štandardnom zmluvnom formulári ako návrh predložený poskytovateľom úveru dlžníkovi spolu s úverovou zmluvou, splnomocniteľ podpísala dňa 20.01.2009. Splnomocnenec tento návrh prijal jeho podpísaním dňa 18.06.2009. Dôvodil poukazom na listiny, ktoré v rámci konania posúdil, na zistené skutočnosti a vyslovil právne posúdenie stavu veci, pričom zdôraznil neprijateľné podmienky poukazom na ustanovenie § 32 Správneho poriadku a ustanovenie § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného podľa správneho orgánu vyplýva, že predloženie návrhu Zmluvy o úvere a splnomocnenia budúcemu dlžníkovi na jeho zastupovanie pri následných právnych úkonoch pri uzatváraní úverovej zmluvy poskytovateľom úveru s vopred určeným splnomocnencom svedčí o tom, že splnomocnenca na zastupovanie si nevyberal sám budúci dlžník, neskorší splnomocniteľ ale poskytovateľ úveru, neskôr záložný veriteľ. Podľa správy katastra bol týmto postupom znemožnený splnomocniteľovi pôvodný výber osoby, ktorá bude za neho obstarávať jeho právne záležitosti, čím bol porušený jeho základný prejav

slobody vôle. Pri výbere splnomocnenca záložným veriteľom možno dôvodne pochybovať o tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Podľa odporcu dohoda o splnomocnení je preto absolútne neplatné pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa odporcu predložený návrh úverovej zmluvy a splnomocnenia na zastupovanie dlžníka pri následných právnych úkonoch pri uzatváraní záložnej zmluvy bola dlžníkovi poskytovateľom úveru postavená podmienka, od splnení ktorej záležalo získanie alebo nezískanie finančných prostriedkov na základe právneho úkonu, ktorým je záložná zmluva. Podľa správneho orgánu takáto podmienka pri uzatváraní záložnej zmluvy, bol uzatvorený právny úkon v rozpore so zákonom s poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona.

Predmetné rozhodnutie napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním zo dňa 19.12.2011, doručeným Správe katastra Humenné dňa 21.12.2011. V odvolaní poukázal na to, že dňa 28.07.2009 bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva č. 491/2009-PTR medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a fyzickou osobou O.u H. zastúpenou Mgr. Brunom Žlnayom na strane záložcu podľa plnej moci uvedenej v Zmluve o úvere č. 8740039 zo dňa 20.01.2009 uzavretú medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, tak ako sú uvedené v tejto zmluve. Dňa 18.08.2009 bol správnemu orgánu doručený návrh na povolenie vkladu záložného práva pod sp. zn. V-1384/09 o povolení vkladu záložného práva a dňa 30.11.2011 Správa katastra Humenné vydala rozhodnutie pod č.k. V-1384/09 o zamietnutí návrhu na vklad podľa § 31 ods. 3 Zákona o katastri nehnuteľností. Navrhovateľ ďalej poukázal na citáciu príslušných ustanovení § 37 ods. 1, § 22 ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka. Z napadnutého rozhodnutia správy katastra vyplýva, že správny orgán prejudikuje neplatnosť (resp. „neprávoplatnosť“) splnomocnenia a teda aj záložnej zmluvy na základe správneho uváženia, ktoré však neposudzuje prejav vôle zmluvných strán, ktorý je dostatočne určitý a zrozumiteľný a pre účastníkov úverovej zmluvy záväzný a nezohľadňuje skutočný obsah úverovej zmluvy a všetkých právnych úkonov v nej uvedených. Navyše podľa názoru správneho orgánu v prípade splnomocnenca Mgr. Žlnaya ide o rozpor záujmov so záujmami dlžníka (splnomocniteľa) podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je podľa správneho orgánu dohoda o splnomocnení medzi Mgr. Žlnaya a dlžníkom absolútne neplatná. ďalej, tak ako Občiansky zákonník, neustanovuje podstatné obsahové náležitosti dohody o splnomocnení uzavretej medzi Záložcom a zástupcom Záložcu (rovnako je tomu i pri iných dohodách o splnomocnení v katastrálnom konaní) a to ani v spojení s ustanovením § 17 Správneho poriadku. pre zastupovanie na základe plnomocenstva ustanovuje len niektoré formálne požiadavky. Z uvedeného vyplýva, že ani na platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade ak z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet Záložcu oprávnený zriaďovať záložné právo (záložné práva) k všetkvrn nehnuteľnostiam vo vlastníctve Záložcu. pričom stačí samotná skutočnosť, že zakladaná nehnuteľnosť je ku dňu podpisu záložnej zmluvy vo vlastníctve záložcu. Ustanovenie § 42 ods. 2 katastrálneho zákona sa expressis verbis vzťahuje na právne tituly a nie na plnomocenstva. pre plnú moc ustanovuje len formu - písomnú s úradne overeným podpisom splnomocniteľa a všeobecné údaje o tom, kto, koho a načo splnomocňuje. Žiadne jeho ustanovenie ale nevyžaduje konkretizáciu údajov o nehnuteľnosti, ku ktorej má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo. Aplikácia ustanovenia § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na obsahové náležitosti plnej moci je i s poukazom na článku 2 ods. 3 Ústavy SR len šikanóznym výkladom práva, ktorý nemá oporu v platnom právnom poriadku. Z uvedených dôvodov neobstojí preto právny názor, podľa ktorého udelená plná moc mala obsahovať presnú špecifikáciu konkrétnej nehnuteľnosti. Platné právo na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti v zastúpení zvláštnu plnú moc nevyžaduje a umožňuje takýto úkon vykonať dokonca aj na základe všeobecnej plnej moci. Písomná plná noc má predpísané náležitosti, je znej zrejmý prejav vôle splnomocniteľa, spĺňa náležitosti ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka a je splnomocniteľom podpísaná, pričom je irelevantná konkrétna grafická úprava plnomocenstva, samotné umiestnenie podpisu splnomocniteľa ako i fakt. či medzi týmito je včlenený iný text alebo nie. Z predloženého splnomocnenia je pritom zrejmé, že text splnomocnenia je riadne krytý podpisom záložcu s výslovným prejavom vôle, toto udeliť, t.j. podpis sa nachádza na správnom mieste a medzi tento nie je včlenená

žiadna samostatná časť textu, ktorá by logicky, graficky alebo inak zasahovala do explicitného prehlásenia záložcu a mohla by čo i len teoreticky spôsobiť akýkoľvek vnútorný rozpor. Vychádzajúc z ustáleného právneho názoru záver, že takýto konflikt medzi splnomocniteľom splnomocnencom existuje, musí vychádzať zo spoľahlivého zisteného (skutkového) stavu a to v rámci správneho konania minimálne v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Pokiaľ teda príslušná správa katastra mala pochybnosti o platnosti splnomocnenia práve z tohto dôvodu, mala onánie prerušiť a zaobstarať si spôsobilý podklad pre rozhodnutie, čo však preukázateľne neurobila a za účelom overenia takéhoto svojho konštatovania, ktoré uviedla v odôvodnení napadnutého rozsudku si nezabezpečila ani len vyjadrenie - či i písomné alebo ústne vo forme vypočutia splnomocneného advokáta. Z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospela Správa katastra k takémuto zisteniu a ani odôvodnenie tohto záveru. Je nepochybné, že splnomocnený advokát Mgr. Bruno Žlnay je spôsobilý na právne úkony. Posúdenie spôsobilosti dlžníka nebolo predmetom zisťovania zo rany správy katastra a toto z uvedeného dôvodu nemohlo správu katastra viesť k takejto právnej úvahe. Odvolateľ znovu zdôrazňuje, že absentuje odôvodnenie domnelého rozporu záujmov záložcu a zástupcu podľa ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje príslušná správa katastra. Ad absurdum Správa katastra ďalej konštatuje, že „predtlač obsahuje meno Mgr. Žlnay a ako splnomocnenca veto táto skutočnosť sa javí ako skutočnosť, ktorá má vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. K takému záveru je možno dospieť na základe toho, že záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu dlžníkov. " Splnomocnený právny zástupca dlžníka bol vybratý zo zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou mórou, pričom dlžník prejaviť svoju slobodnú vôľu nechať sa zastúpiť splnomocnencom a túto potvrdil svojim opisom pod udelenú plnú moc. Tvrdenie Správy katastra o údajnom kontakte, resp. údajnom rozpore záujmov medzi splnomocneným advokátom a dlžníkom, tak nemá žiadnu reálnu oporu v zistenom stave odhliadnuc od skutočnosti, že toto nie správa katastra ani oprávnená preskúmavať. Z argumentácie Správa katastra o existencii „predtlače" a súčasne údajnej bližšie nešpecifikovanej skutočnosti, ktorá má mať vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa je evidentné, že Správa katastra sa vôbec nezaoberala a riadne neoboznámila s textom úverovej zmluvy, v ktorej sa žiadna spomínaná predtlač nenachádza a zjavne rozhodovala na základe vlastných subjektívnych a ničím nepodložených dojmov a pocitov namiesto riadnej právnej argumentácie a náležitého odôvodnenia rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku. Takéto rozhodnutie možno potom označiť za zmätočné a nepreskúmateľné, pretože vychádza z nenáležité zisteného skutkového stavu. Podpis na návrhu na vklad aj zmluvách o zriadení záložného práva je autentický. K názoru Správneho orgánu súdu o tom, že záložnou zmluvou sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy uvádzame toľko, že predmetná záložná zmluva napína funkciu zabezpečovacieho prostriedku. Záložné právo patrí k najvýznamnejším zabezpečovacím inštitútom. Podľa Prof. Lazára (Občianske právo hmotné, 2. zväzok) „realizácia subjektívnych práv a povinností vyplývajúca zo záväzkov opravný ch vzťahov je zabezpečená celým systémom občianskoprávnych záruk. V najširšom zmysle je táto záruka daná samou existenciou občianskeho práva. Občianskoprávne záruky v užšom zmysle spočívajú v presnom vymedzení subjektívnych práv a povinností, ktoré nastupujú v prípade, ak povinnosti zo záväzkovoprávnych vzťahov neboli riadne včas splnené. Rozhodujúcou zárukou však v tomto chápaní zostáva možnosť oprávnenej osoby - veriteľa domáhať sa svojich práv prostredníctvom súdu. Okrem viacerých sankčných ustanovení však občianske právo pozná určitú skupinu špeciálnych občianskoprávnych inštitútov, ktoré môžu veritelia využiť, aby sa zvýšila všeobecná miera istoty na dosiahnutie plnenia, ktoré poskytli dlžníkom zo svojho majetku. " Podľa JUDr. Svobodu (Komentár k Občianskemu zákonníku) „Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, ku vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon." Občiansky zákonník obsahuje pomerne podrobnú právnu úpravu zabezpečovacích prostriedkov, ktoré majú zvýšiť istotu veriteľa a ktoré majú slúžiť na uspokojenie ukráteného veriteľa. Avšak Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť na výber konkrétneho zabezpečovacieho prostriedku. Občiansky zákonník teda síce zakotvuje viacero zabezpečovacích prostriedkov, ale neurčuje, kedy a za akých podmienok vzniká, je veriteľ oprávnený využiť ten, ktorý prostriedok zabezpečenia v závislosti od výšky pohľadávky. Uvedená voľba je i v závislosti na zásade ,.čo nie je zákonom zakázané, je dovolené", ktorou sa spravujú zmluvné súkromnoprávne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami výlučne na vôli účastníkov takéhoto úkonu.

Podľa ustanovenia § 151 a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa názoru Prof. K. Plánka „pri reforme záložného práva sa vychádza/o z toho, že je potrebné, aby záložné právo vzniklo týchto, jednoducho, aby boli čo najnižšie náklady na jeho zriadenie a vznik, že treba zaviesť aj neposesórne záložné právo, ďalej aby existoval systém evidencie záložného práva dostupný každému, aby bolo možné založiť akýkoľvek majetok fyzickej alebo právnickej osoby a aby záložné právo umožňovalo veriteľovi čo najskôr sa uspokojiť zo zálohu. " Účel a funkcia záložného práva sa nemení ani po prijatých zmenách. Záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné právo plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Z hľadiska celkovej úpravy záložného práva možno vyvodiť, že sa rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená len možnosť (nie povinnosť) záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo zálohu. Z toho vyplýva, že záložná zmluva vo fáze. kedy mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak aj by po kladnom rozhodnutí správneho orgánu došlo k naplneniu uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho prostriedku podľa ustanovenia § 151m ods. (9) Občianskeho zákonníka záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať. Podľa ustanovenia § 151m ods. (10) Občianskeho zákonníka ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti v výkonom záložného práva. Na základe týchto ustanovení je teda zrejmé, že záložný veriteľ má pre prípad, ak by aj pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je potom absolútne vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou spôsobenou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti. Ide teda o absolútne nedôvodný zásah do zásady zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi zmluvy o úvere, ktorí si sami zvolili zabezpečovací prostriedok k poskytnutému úveru. Ako je už uvedené vyššie záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej zmluvy a plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil svojim úradne overeným podpisom. Podľa navrhovateľa správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie kde je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľností.

Správny orgán doručil predkladaciu správu z 07.04.2015 krajskému súdu spolu so spisovým materiálom a navrhol, aby súd v danej veci rozhodol bez účasti správneho orgánu na súdnom pojednávaní s poukazom na obsah administratívneho spisu. Svoju neúčasť ospravedlnil aj listom zo dňa 19.05.2015.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.06.2015, pričom uvedeného pojednávania sa nezúčastnil navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil listom zo dňa 20.05.2015 a zároveň súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a vydal vo veci meritórne rozhodnutie. Zúčastnená osoba O.

H., ako aj jej právna zástupkyňa JUDr. Jaroslava Oravcová svoju neúčasť ospravedlnili listom zo dňa 12.06.2015. O. H. žiadala potvrdiť rozhodnutie Správy katastra Humenné.

Súd z uvedených dôvodov konal preto podľa ustanovenia § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti účastníkov konania, pričom vychádzal z obsahu administratívneho spisu.

Súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na vklad záložného práva zo dňa 19.12.2011, doručený správnemu orgánu 21.12.2011 pod č. V-1384/09 podal návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 491/2009-PTR zo dňa 28.07.2009 do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne pripojil Zmluvu o zriadení záložného práva č. 491/2009-PTR zo dňa 28.07.2009 uzavretú podľa § 151a a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a záložcom O. H. v zastúpení na základe splnomocnenia v prospech advokáta Mgr. Bruna Žlnaya, Bratislava.

Súčasťou administratívneho spisu odporcu je aj Zmluva o úvere a splnomocnenie zo dňa 20.01.2009 č. 8740039, ktorou splnomocniteľ O. H. splnomocnila advokáta Mgr. Bruna Žlnaya, (ďalej len advokát) na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v mojom mene uznal môj záväzok zo zmluvy o úvere vyššie uvedenej a uznal môj záväzok uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice (odmena notára za spísanie notárskej zápisnice, trovy právneho zastúpenia pri spísaní notárskej zápisnice, poplatok za zasielanie upomienok a zmluvné pokuty podľa zmluvy) tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení na celý môj majetok do výšky neuhradenej pohľadávky alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia môjho dlhu a jej príslušenstva. Notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení. Ďalej advokáta splnomocnil, aby za účelom zabezpečenie pohľadávky veriteľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, ktorá je jeho záväzkom, vyplývajúcim z tejto zmluvy o úvere, uzatvoril v mojom mene záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v mojom vlastníctve, alebo ktoré sú podľa Katastrálneho portálu www.katasterportal.sk zapísané na listoch vlastníctva tvoriacom prílohu tejto zmluvy o úvere uzatvorenej dnešného dňa a súčasne tohto splnomocnenia, ako formu zabezpečenia splatenia tejto pohľadávky s tým, že pokiaľ nesplní riadne a včas podmienky tejto zmluvy o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia záložnej zmluvy, berie na vedomie, že v prípade uzatvorenia záložnej zmluvy vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo vkladom do katastra nehnuteľností. Dlžník vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti.

Občiansky zákonník v ustanovení § 552 upravuje, že pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( ) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. sa zapisujú do katastra vkladom ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. (Podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve... .)

V zmysle § 29 citovaného zákona, vklad možno vykonať na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 citovaného zákona obsahuje náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 citovaného zákona, osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí, praktických skúseností a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a ostatných predpisov upravujúcich oblasť katastra a súvisiacich s katastrom. Aj podľa názoru súdu vyplýva, že správa katastra bola oprávnená a povinná skúmať aj náležitosti jednostranného právneho úkonu, ktorým dlžníčka O. H. splnomocnila advokáta Mgr. Bruna Žlnaya na uzavretie záložnej zmluvy, resp. na zabezpečenie a hájenie jej záujmov pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj následne záložnej zmluvy.

Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom... . V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak... .

Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.

Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku , zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj určite a zrozumiteľne.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Z Komentára Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nesmie dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

Z obsahu citovanej časti Zmluvy o úvere a to vo vzťahu k plnomocenstvu je zrejmé, že samotný tento text je neurčitý, pretože z neho nie je zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej veci záložné právo, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo slovného spojenia „k predmetným nehnuteľnostiam“.

Podľa názoru súdu takto formulovaný text plnomocenstva predpokladá, že prejav vôle má byť určený slobodne a vážne a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Súd sa preto stotožňuje so záverom správneho orgánu, že bez toho, aby plnomocenstvo obsahovalo bližšie označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má v predmetnej veci stať predmetom zálohu, je takýto prejav vôle neurčitý ale aj z nezrozumiteľný.

Rovnako sa súd stotožňuje so záverom správneho orgánu, že dlžník môže vlastniť viacero nehnuteľností a teda nie je zrejmé, či plnomocenstvo k uzavretiu zmluvy o záložnom práve sa týka všetkých nehnuteľností vo vlastníctve záložcu alebo len niektorých.

Podľa názoru súdu splnomocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musia byť urobené tak, ako právne úkony samotné, t. j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami.

Ak teda správny orgán konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Brunovi Žlnayovi nie je určité a nie je zrozumiteľné a že takýto právny úkon je neplatný, súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožňuje.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku s poukazom na ustanovenie § 46 Správneho poriadku je súd povinný zdôrazniť, že správny orgán v tomto prípade zistil presne a úplne skutočný stav veci a pritom vychádzal nie len z podaní samotného navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia účastníkov konania, dôkazov a skutočnosti všeobecne známych alebo známych správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsahu a spôsob zisťovania podkladov pre samotné rozhodnutia, ako aj sám navrhovateľ uviedol určuje správny orgán. Na základe ustanovenia § 46 Správneho poriadku preto aj podľa názoru súdu správny orgán aj keď nebol v tejto veci viazaný len Správnym poriadkom, ale hlavne Katastrálnym zákonom zistil a vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a predmetné rozhodnutia obsahovalo predpísané náležitosti.

Súd v tomto prípade je toho názoru, že osoba splnomocnenca musela byť v kontakte s navrhovateľom už pred podpísaním predmetnej zmluvy o úvere a záložnej zmluvy a preto je záujem splnomocnenca v rozpore so záujmami zastúpeného, teda dlžníčky O.

Správa katastra Humenné na úseku katastra je orgánom štátnej správy a preto bolo v čase vydania napadnutého rozhodnutia a aj v súčasnosti je jeho povinnosťou postupovať v súlade so všetkými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na predmetnú vec, teda aj podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a Katastrálneho zákona. Čo sa týka námietky navrhovateľa s poukazom na

ustanovenia Katastrálneho zákona, súd poukazuje na to, že príslušný výklad ustanovení Katastrálneho zákona s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1 a 3 je doslovným výkladom ku vzťahu k zmluve ako verejnej listine alebo inej listine, nie k obsahu plnomocenstva a preto súd poukazuje na vyhlášku č. 76/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva a táto v ustanovení § 36b ods. 2 upravuje, že pri skúmaní platnosti zmluvy sa nezisťuje, či právny úkon obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, alebo či ho neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom. V tom istom ustanovení pod písm. e) vyhláška upravuje, že v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb z nej uvedených s osobitým zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje, pričom ide iba o príkladne uvedené skutočnosti, ktoré Správa katastra Humenné ako orgán štátnej správy je povinný a oprávnený skúmať.

S poukazom na neplatnosť splnomocnenia v Úverovej zmluve, ktoré následne spôsobilo neplatnosť uzavretej záložnej zmluvy, považoval súd rozhodnutie správneho orgánu za správne a vzhľadom na uvedené skutočnosti preto podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie Okresného úradu vo Vranove nad Topľou, katastrálneho odboru vydané dňa 30.11.2011 pod č. k. ako vecne správne a zákonné potvrdil.

Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného už v rozsudku pod sp. zn. , , , , podľa ktorého vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom pôvodne Správa katastra Humenné ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti ( teda podmienky vkladu ) podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z., ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom rozhodovacieho procesu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

O trovách súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorých účastníkom nebola priznaná náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.