Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Er-960-2010.pdf
PDF · 90.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/960/2010
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, proti povinnému: K. Š., W.. XX.XX.XXXX, zomr. 06.12.2013, naposledy bytom H. XXXX/X, N. Y., pre vymoženie pohľadávky 186,58 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom, Lipová 7, pod sp. zn. EX 1895/2010, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD., trovy exekúcie vo výške 82,44 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD., sa dňa 04.08.2010 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 1895/2010 pre vymoženie pohľadávky vo výške 186,58 eura s príslušenstvom. Pohľadávka bola priznaná vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Ro/210/2006 zo dňa 25.04.2006. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 025609* zo dňa 16.09.2010, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 186,58 eura s príslušenstvom a trovy exekúcie.
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 7Er/960/2010-22 zo dňa 14.08.2014 pripustil, aby z konania vystúpil oprávnený a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266. Uvedené rozhodnutie sa nepodarilo doručiť povinnému do vlastných rúk. Súdu sa dňa 08.09.2014 vrátila zásielka s oznámením poštového doručovateľa, že adresát zomrel. Následne bolo zistené, že povinný zomrel dňa 06.12.2013, pričom dedičské konanie po poručiteľovi (povinnom) sa viedlo pred tunajším súdom pod sp. zn. 4D/416/2013. Z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu o zmene účastníkov konania právne neúčinné.
Súdny exekútor si podaním, doručeným dňa 24.03.2015, uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 140,81 eura, predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Z pripojeného dedičského spisu 4D/416/2013 bolo zistené, že povinný zomrel dňa 06.12.2013 a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4D/416/2013-39 zo dňa 10.04.2014 zastavené podľa § 175h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), nakoľko poručiteľ (povinný) zanechal majetok nepatrnej hodnoty. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2014.
Povinný zomrel dňa 06.12.2013, t. j. v priebehu exekúcie. V prípade, že zomrie povinný, v exekúcii sa pokračuje proti jeho dedičom, ktorí zodpovedajú za jeho dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Povinnosti vyplývajúce z exekučného vzťahu tak smrťou povinného nezanikajú, ale v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností, pričom veritelia od nich môžu požadovať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.
Súd však má v danom prípade za preukázané, že poručiteľ zanechal iba majetok nepatrnej hodnoty (vydaný osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb) a dedičské konanie bolo pre nemajetnosť právoplatne zastavené. Nakoľko povinný zomrel nemajetný (žiadny dedič nevstúpil do jeho povinností), súd v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky, ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 26 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku znáša trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného oprávnený, preto ho súd zaviazal na ich zaplatenie súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD., a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Z obsahu exekútorského spisu, a to z listiny označenej ako „Vyčíslenie zostatkovej dlžnej čiastky“ z 13.03.2013 je zrejmé, že súdny exekútor v priebehu exekúciu vymohol čiastku 350,- eur. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky je potom potrebné pri určovaní odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti postupovať podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, to znamená, že súdny exekútor má nárok na odmenu vo výške 20 % zo základu na jej určenie, t. j. z výšky vymoženej pohľadávky. Takto vypočítaná odmena predstavuje 70,- eur (20 % z 350,- eur = 70,- eur). Nakoľko si exekútor vo vyúčtovaní uplatnil odmenu v sume 60,- eur, s poukazom na vyššie uvedené mu súd túto priznal v uplatnenom rozsahu.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 8,20 eura. Z obsahu súdneho a exekútorského spisu bolo náležite preukázané doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - 1,40 eura (doporučená zásielka s doručenkou), upovedomenia o začatí exekúcie povinnému - 1,60 eura (doporučená zásielka s doručenkou do vlastných rúk s opakovaným doručením), doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti Sociálnej poisťovni, pobočke Liptovský Mikuláš, Okresnému dopravnému inšpektorátu Liptovský Mikuláš a Mestskému úradu Liptovský Mikuláš - 1,20 eura (tri obyčajné listové zásielky; jedna po 0,40 eura), doručenie urgencie povinnému - 0,45 eura (obyčajná listová zásielka), postúpenie návrhu na zmenu účastníka konania - 1,50 eura (doporučená zásielka s doručenkou) a predloženie vyúčtovania trov spolu so spisom - 2,05 eura (doporučená zásielka s doručenkou do vlastných rúk s opakovaným doručením). Pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal súd z predloženého vyúčtovania, z doručeniek založených v exekútorskom spise a z cien listových zásielok platných v čase doručovania jednotlivých písomností, zverejnených Slovenskou poštou. Pokiaľ bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného ako pri doručovaní obyčajnej listovej zásielky, bolo to z dôvodu, že k uvedenej listine nebola pripojená doručenka, súd však mal doručenie listiny preukázané odpoveďou dožiadaného subjektu.
Súd nepriznal exekútorovi náhradu poštových výdavkov za doručenie upovedomenia o ďalších trovách exekúcie a výzvy na úhradu pohľadávky v splátkach z 08.10.2010, keďže tieto boli povinnému doručené v jednej obálke s upovedomením o začatí exekúcie, za doručenie ktorého mu bola priznaná náhrada poštovného. Doručovanie ďalších výziev na úhradu pohľadávky a medzivyúčtovaní nebolo preukázané vôbec. Exekútorovi nepatrí ani náhrada poštovného za vrátenie poverenia, doručovanie oznámenia o ukončení exekučného konania a vyúčtovaní trov exekúcie účastníkom. V prípade týchto nákladov je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o budúce výdavky nespĺňajúce požiadavku preukázateľnosti. Exekučný súd navyše prihliada iba na výdavky exekútorom skutočne a účelne vynaložené do času rozhodovania o trovách exekúcie.
Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu výdavkov, špecifikovaných ako bankový poplatok L. a ostatné náklady, do ktorých zahrnul použitý papier, toner, obálky, účtovnú firmu, spisový obal, manipuláciu so spisom, predtlačené poštové šeky, účtovné doklady, euroobal. Súd aj s prihliadnutím na ustanovenie § 25 vyhlášky túto náhradu nepriznal, keďže zastáva názor, že uvedené náklady sú zahrnuté v odmene exekútora. Zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie preskúmaval takéto drobné, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene bezpochyby aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti a náležite preukázané. Nie každý hotový výdavok exekútorského úradu je možné považovať za vynaložený v súvislosti s exekučnou činnosťou, aj keď má vzťah k výkonu tejto činnosti. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 ods. 1 vyhlášky, ktorý umožňuje exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pri takejto forme výkladu by bolo možné za tieto považovať aj úhrady za prenájom kancelárskych priestorov, úhrady za spotrebu vody, elektrickej energie a všetky ostatné, tzv. nepriame náklady vznikajúce exekútorskému úradu.
S prihliadnutím na obsah spisu a skutočnosť, že preukázanie niektorých hotových výdavkov by bolo od exekútora nespravodlivé vyžadovať (vzhľadom na náročnosť ich preukázania), súd dospel k názoru, že uplatnené telekomunikačné výdavky v sume 0,50 eura sú v primeranej výške a priznal ich náhradu.
Súd nepriznal exekútorovi uplatnenú náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky. Pri tejto uviedol, že sa jedná o stratu času za zanesenie každej listiny z úkonov na poštu, ktorá je mimo adresy sídla exekútorského úradu. Aby súdnemu exekútorovi patrila náhrada za stratu času v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 vyhlášky, je nevyhnutnou podmienkou to, že je exekútor prítomný pri úkonoch, ktoré sú vykonávané mimo sídla jeho exekútorského úradu alebo kancelárie. Samotné zanesenie listín na poštovú prepravu (príp. čas strávený na pošte) nie je úkonom exekučnej činnosti, skôr sa jedná o administratívnu činnosť, za ktorú exekútorovi nepatrí samostatná náhrada, keďže sú administratívne práce zahrnuté v odmene exekútora (§ 25 vyhlášky).
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 druhej vety Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhrady vo výške 68,70 eura o 20 % DPH, t. j. o 13,74 eura. Celkové trovy exekúcie súdneho exekútora tak predstavujú 82,44 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.