Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-68-2022.pdf
PDF · 96.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/68/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaného Z. S. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. novembra 2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Z. S.Š., nar. X.X.XXXX N. R., trvale bytom E., Z. XXX, t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 22.7.2022 v čase o 22:14 hod. po ulici D. N. X. E. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Citroën C3, G.: Z. XXXDH, pričom prostredníctvom prístroja AlcoQuant 6020 plus mu bola v čase o 22:14 hod. nameraná hodnota 1,31 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo predstavuje 2,73 promile alkoholu v krvi a pri opakovanej skúške v čase o 00:02 hod. mu bola nameraná hodnota 1,07 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo predstavuje 2,23 promile alkoholu v krvi, hoci trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/88/2019 zo dňa 5.2.2020, právoplatným dňa 13.3.2020 mu bol uložený okrem iného trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu štyridsať mesiacov a to odo dňa 14.3.2020, pričom z výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený dňa 4.4.2021 a rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ Nové Mesto nad Váhom, Okresného dopravného inšpektorátu Myjava pod č. k. ORPZ-NM-ODI3/2020-P zo dňa 6.2.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.2.2020 mu bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu tridsať mesiacov odo dňa 13.3.2020,
t e d a
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,
- maril výkon rozhodnutia súdu a iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu a iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,
č í m s p á ch a l
- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona,
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á
Podľa § 289 odsek 3 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona s použitím § 43 Trestného zákona sa obvinenému ukladá ďalší trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 7 (sedem) rokov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod Pv 312/22/2204 na Okresný súd Piešťany dňa 27.9.2022 obžalobu na Z. S. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Súd vo veci dňa 10.10.2022 vydal trestný rozkaz, ktorý bol obžalovanému, obhajcovi aj prokurátorovi doručený dňa 10.10.2022, a voči ktorému obžalovaný podal odpor.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.11.2022 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany Pv 312/22/2204 zo dňa 27.9.2022. V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný, súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom opatrení.
Výsluchom obžalovaného, prečítaním znaleckého Z.. S., oboznámením listinných správ, posudkov a listín ohľadom obžalovaného v rozsahu nariadeného dokazovania súd zistil nasledovné:
Obžalovaný uviedol, že dva týždne pred skutkom sa s ním rozišla priateľka, pričom kamaráti mu aj v deň skutku povedali, že žije na ulici, preto chcel ísť za priateľkou, aby jej pomohol, napriek tomu, že pil. Koľko toho v ten deň vypil nevie a ani si nepamätá, ako si sadol do auta, pričom si neuvedomoval, že má zákaz činnosti. Obžalovaný uviedol, že má zdravotné problémy so srdcom a alkohol požíva tak dva krát do týždňa, kedy si dá 1 - 2 pivá a k tomu vodku.
Znalkyňa Z.. Z. S. v znaleckom posudku č. 41/2022 uviedla, že obžalovaný mal prvé kontakty s alkoholom ako 15 ročný. Posledný pol rok, keď žil s priateľkou, tak sa veľa hádali a pil každý druhý deň väčšie množstvo alkoholu aj 10 vodiek a ku každej pivo. Znalkyňa u obžalovaného diagnostikovala poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu, syndróm závislosti, ale nenavrhla mu uložiť ochranné liečenie, nakoľko by toto pre nekritičnosť a nemotivovanosť k spolupráci neplnilo svoj účel.
Obžalovaný je slobodný, bezdetný a doposiaľ nebol držiteľom vodičského oprávnenia. V evidenčnej karte vodiča má obžalovaný záznam o dopravnej nehode zo dňa 4.12.2006 pod vplyvom alkoholu, kedy odmietol vyšetrenie, za čo mu bola uložená pokuta 5.000 Sk a zákaz činnosti na 24 mesiacov od 2.7.2007. Za dopravnú nehodu zo dňa 24.5.2019, kedy s vozidlom, ktoré viedol bez vodičského oprávnenia, narazil do oplotenia rodinného domu a z miesta ušiel, bol riešený priestupkovo pokutou 700 eur a zákazom činnosti na 30 mesiacov od 6.2.2020 do 6.8.2022 a aj trestnoprávne, nakoľko v čase vedenia vozidla bol pod vplyvom najmenej 1,84 promile alkoholu, za čo mu bol trestným rozkazom
Okresného súdu Nové Mesto ad Váhom sp. zn. 1T/88/2019 z 5.2.2020, právoplatným 13.3.2020, uložený trest odňatia slobody na 10 mesiacov nepodmienečne, ktorý vykonal od 4.6.2020 do 4.4.2021, a zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel na 40 mesiacov. Obžalovaný má okrem odsúdenia Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/88/2019, ešte dve odsúdenia, a to z roku 2007 za trestný čin útoku na verejného činiteľa, kde mu bol uložený trest odňatia slobody na 4 roky a 7 mesiacov, a z roku 2017 za trestný čin krádeže, kde mu bol uložený trest odňatia slobody na 10 mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 289 odsek 3 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky.
Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov. Podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Podľa § 61 odsek 3 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.
Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jeho vyhlásenia, že je vinný zo spáchania tohto skutku, ktoré súd prijal, pričom tomuto vyhláseniu zodpovedalo aj dokazovanie vykonané v prípravnom konaní. Prijatiu vyhlásenia o vine nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (vedenie motorového vozidla bez vodičského oprávnenia a pod vplyvom veľkého množstva alkoholu) a najmä jeho následku (ohrozenie ostatných účastníkov cestnej premávky), ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný (obžalovanému plynul zákaz činnosti uložený v správnom konaní aj v súdnom konaní, pričom doposiaľ nebol držiteľom vodičského oprávnenia) a miere zavinenia obžalovaného (konanie v priamom úmysle), po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činov bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečiny.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činov, ich následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, následok, zavinenie a pohnútku súd zohľadnil to, že obžalovaný doposiaľ nebol držiteľom vodičského oprávnenia, v čase skutku mu plynul zákaz činnosti uložený v správnom aj v súdnom konaní, pričom ani jednu z týchto skutočností obžalovaný nerešpektoval a nielen že viedol motorové vozidlo, ale toto viedol pod vplyvom 2,73 promile alkoholu v dychu, ktoré množstvo úplne znemožňovalo riadne vedenie motorového vozidla, čím bezprostredne ohrozil aj ostatných účastníkov cestnej premávky. Dôvod, pre ktorý obžalovaný viedol v takomto stave motorové vozidlo, teda to, že chcel pomôcť priateľke, ktorá žila na ulici, ho nijako neospravedlňuje, keďže o tejto skutočnosti vedel už dlhšie a mohol to riešiť za triezva a bez použitia motorového vozidla. Z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného, jeho osobných pomerov a možnosti jeho nápravy súd zistil, že na obžalovaného nemali výchovný vplyv predchádzajúce nepodmienečné odsúdenia ani dve dopravné nehody pod vplyvom alkoholu, pričom za poslednú z ich mu bol taktiež ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody a zákaz činnosti, ktorý mu ešte plynie. Obžalovaný je závislý od alkoholu, ktorý požíva takmer denne vo veľkom množstve, konzum alkoholu nemá pod kontrolou a možnosť liečby sa podľa znalkyne javí ako neúčelná pre nekritický postoj obžalovaného a jeho chýbajúcu motiváciu. Bez perspektívy liečby závislosti obžalovaného a pre jeho postoj k nerešpektovaniu skutočnosti, že nemá vodičské oprávnenie, resp. má uložený zákaz činnosti, sa možnosť nápravy obžalovaného javí ako takmer mizivá. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že len tento druh trestu môže zabezpečiť dostatočnú ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej či priestupkovej činnosti v súvislosti s vedením vozidla pod vplyvom alkoholu a vytvorí podmienky pre jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a dodržiaval najmä právne predpisy upravujúce vedenie motorových vozidiel. Iný trest ako trest odňatia slobody súd nemohol uložiť ani s prihliadnutím na všetky okolnosti skutku ako aj osobu obžalovaného, prihliadnuc najmä na jeho priestupkovú a trestnú minulosť súvisiacu s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a jeho celkový ľahostajný postoj k tomu, že viedol opakovane motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia a pod vplyvom alkoholu, hoci už v tej súvislosti mal dopravné nehody. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval, a dve priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 písmeno h) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný spáchal dva trestné činy (prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia) a v § 37 písmeno m) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, pričom súd zohľadňoval len tie odsúdenia, ktoré nie sú súčasťou skutkovej vety, teda odsúdenia z roku 2007 a 2017, ktoré nemá zahľadené. Súd obžalovanému ako poľahčujúcu okolnosť nepriznal to, že urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie viny, nakoľko len samotné vyhlásenie viny nestačí na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti, pričom obžalovaný okrem priznania nijako nenapomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. S prihliadnutím na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami sa zákonom ustanovená trestná sadzba až dva roky, ktorá je rovnaká u oboch prečinov podľa § 289 odsek 3 Trestného zákona aj § 348 odsek 1 Trestného zákona menila tak, že sa dolná hranica zvyšovala o jednu tretinu, teda súd ukladal obžalovanému trest v sadzbe 8 mesiacov až 2 roky. Súd obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona v upravenej sadzbe od 8 mesiacov do 2 rokov, pričom obžalovanému uložil trest pri hornej hranici takto určenej sadzby v trvaní 20 mesiacov, a to s poukazom na viaceré okolnosti. Obžalovaný spáchal dva úmyselné trestné činy, vozidlo viedol bez vodičského oprávnenia v čase zákazu činnosti uloženého mu v správnom aj v súdnom konaní a pod vysokým množstvom alkoholu v dychu 2,73 promile, čo úplne vylučovalo riadne vedenie motorového vozidla a mohlo viesť k bezprostrednému ohrozeniu ostatných účastníkov cestnej premávky, pričom ani predchádzajúce nepodmienečné odsúdenie za obdobný skutok, pri ktorom spôsobil aj dopravnú nehodu, našťastie len s materiálnymi škodami, na obžalovaného nemalo žiadny výchovný vplyv. S poukazom aj na neúčelnosť prípadného protialkoholického liečenia, bolo potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody pri hornej hranici trestnej sadzby, keďže predchádzajúce odsúdenie na 10 mesiacov na neho nemalo výchovný vplyv, hoci taktiež bolo ukladané pri hornej hranici trestnej sadzby, ktorá vtedy bola 12 mesiacov. Súd má za to, že trest odňatia slobody kratšieho trvania by nezabezpečil dostatočne ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, kde by v prípade ďalších dopravných nehôd mohol spôsobiť aj následky na zdraví iných osôb, nie len materiálne škody.
Pri rozhodovaní o možnosti podmienečne odložiť výkon uloženého trestu odňatia slobody, mal súd z vykonaného dokazovania za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na
jeho doterajší život, kedy opakovane nerešpektoval to, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia a motorové vozidlo viedol opakovane pod vplyvom alkoholu, pričom spôsobil aj dve dopravné nehody, a ani predchádzajúce nepodmienečné tresty odňatia slobody neviedli k jeho náprave, pričom posledný trest odňatia slobody za obdobný skutok vykonal ešte len 4.4.2021, teda žiadna z uložených sankcií u obžalovaného neviedla k zmene správania, aby motorové vozidlá nešoféroval bez vodičského oprávnenia a pod vplyvom alkoholu, má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutý. Súd obžalovaného zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Súd obžalovanému popri treste odňatia slobody uložil aj trest zákazu činnosti, ktorý súd môže fakultatívne uložiť, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s činnosťou, na ktorú treba osobitné povolenie, pričom v danom prípade sa obžalovaný dopustil dvoch úmyselných prečinov v súvislosti s vedením motorového vozidla, na ktoré doposiaľ nezískal vodičské oprávnenie, pričom takéto konanie obžalovaného nebolo ojedinelé, keďže už v minulosti viedol dva krát motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a spôsobil aj dopravnú nehodu. Pri určení výmery tohto trestu obžalovanému súd zohľadnil, že obžalovaný doposiaľ nemal vodičské oprávnenie, mal už dve dopravné nehody pod vplyvom alkoholu a aktuálne nemá ešte vykonaný celý trest zákazu činnosti uložený mu Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom taktiež za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Súd s poukazom na tieto skutočnosti obžalovanému ukladal trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby podľa § 61 odsek 3 Trestného zákona, keďže už bol za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona odsúdený, a súčasne aj ako ďalší trest zákazu činnosti, ktorý s doteraz nevykonanou časťou nemohol prevyšovať najvyššiu výmeru, teda 10 rokov. S ohľadom na tieto okolnosti súd obžalovanému ukladal ďalší trest zákazu činnosti v trvaní 7 rokov, ktorý spolu s nevykonanou časťou trestu zákazu činnosti v trvaní 1 rok a necelých 10 mesiacov, je trestom uloženým tesne pod najvyššou výmerou 10 rokov. Obžalovaný z trestu zákazu činnosti uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/88/2019 vo výmere 40 mesiacov vykonal časť vo výmere 1 rok, 6 mesiacov a 10 dní (v období od 13.3.2020, teda od právoplatnosti trestného rozkazu, do 4.6.2020, kedy nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody a od 4.4.2020, teda od prepustenia z výkonu trestu do 22.7.2022, kedy bol vzatý do väzby), zostáva mu tak vykonať trest zákazu činnosti vo výmere 1 rok, 9 mesiacov a 20 dní. Uložený ďalší trest zákazu činnosti vo výmere 7 rokov, ktorý s nevykonanou časťou trestu vo veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom predstavuje 8 rokov a takmer 10 mesiacov, súd považuje za dostatočný na ochranu spoločnosti.
Súd s ohľadom na závery znaleckého posudku Z.. S. obžalovanému neuložil ochranné protialkoholické liečenie, napriek jeho závislosti od alkoholu, nakoľko by sa nedal dosiahnuť účel tohto liečenia, keďže obžalovaný nie je motivovaný k liečbe a k závislosti od alkoholu je nekritický.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste a náhrade škody je možné podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie má odkladný účinok.