Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5C/116/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS, a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, zastúpeného advokátom JUDr. Vratislavom Šteffekom, so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 6, proti odporcovi M. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. K., H.E. XXX/X, o zaplatenie 687,50 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 497, 50 eur s 5, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 497, 50 eur od 11. 10. 2013 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 14, 41 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 46 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku návrh zamieta.

odôvodnenie:

Dňa 24.02.2015 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na začatie konania zo dňa 13.02.2015, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 687,50 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 687,50 eur od 11.10.2013 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 66,00 eur (t.j. mesačnej zmluvnej pokuty vo výške 16,50 eur x 4 mesiace omeškania od októbra 2013 do januára 2014) a trov konania. V návrhu uviedol, že dňa 29.05.2013 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 320131178 na čiastku 500,00 eur, za odplatu 190,00 eur. Zmluvou sa odporca zaviazal celkovú čiastku vo výške 690,00 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil odporca podpisom zmluvy. Odporca celkovo do dnešného dňa uhradil 2,50 eur. Celý dlh sa stal splatný dňa 10.10.2013. Po zosplatnení záväzku navrhovateľ neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Ku dňu vypracovania návrhu na vydanie platobného rozkazu činí dlžná čiastka 687,50 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v sume 690,00 eur a čiastkou vo výške 2,50 eur, ktorá bola uhradená odporcom. V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa odporca zaviazal uhradiť v prípade porušenia zmluvných podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,3% z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa odporcovia dostali do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Keďže istina úveru je vo výške 500,00 eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 16,50 eur. Navrhovateľ si uplatňuje tiež úhradu zákonného úroku z omeškania.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a ide o tzv. drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.). Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 21.04.2015 (č.l. 30 spisu).

Súd vykonal nasledujúce dokazovanie obsahom spisu:

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320131178 zo dňa 29.05.2013 (č.l. 5 spisu, ďalej len "zmluva") súd zistil, že odporca požiadal navrhovateľa o úver vo výške 500,00 eur, zaviazal sa zaplatiť za poskytnutý úver odplatu v sume 190,00 eur, celková dlžná čiastka tak predstavuje sumu 690,00 eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Odporca sa v zmluve zaviazal úver splácať v 13 mesačných splátkach, v prvých 3. mesačných splátkach vo výške 2,00 eur a v 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 eur, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN je 48,52%. RPMN činí pri splatnosti na 13 mesiacov 67,70%.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch"), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia č. 20/2013 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Dokazovaním bolo preukázané a odporca uvedené nespochybnil, že odporca požiadal navrhovateľa o úver vo výške 500,00 eur, zaviazal sa zaplatiť za poskytnutý úver odplatu v sume 190,00 eur, celková dlžná čiastka tak predstavuje sumu 690,00 eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Odporca sa v zmluve zaviazal úver splácať v 13 mesačných splátkach, v prvých 3. mesačných splátkach vo výške 2,00 eur a v 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 eur, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN je 48,52%. RPMN činí pri splatnosti na 13 mesiacov 67,70%.

Predmetom konania bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je na základe vyššie uvedeného potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporcu založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a osobitných predpisov (najmä zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

Po preskúmaní spornej zmluvy súd zistil, že táto neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý musí byť výslovne uvedený. Uvedenie počtu splátok a termíny splátok v zmluve nemôže nahradiť údaj o konečnej splatnosti úveru, pretože povinnosť uviesť výšku, počet a termíny splátok v zmluve zakotvuje § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon výslovne vyžaduje, aby takýto údaj bol uvedený priamo v zmluve, nie v iných dokumentoch, ktoré sa považujú za súčasť zmluvy o úvere (tzn. Všeobecné obchodné podmienky a pod.). Úver sa tak v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vychádzajúc z uvedeného je potom odporca povinný vrátiť navrhovateľovi len hodnotu toho, čo im navrhovateľ poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia (bez úrokov, bez poplatkov, zmluvných pokút a pod.). Navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 500,00 eur a odporca zaplatil celkovo sumu 2,50 eur. Z uvedeného vyplýva, že odporca dlhuje sumu 497,50 eur (500,00 eur mínus 2,50 eur).

Preto súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 497,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 497,50 eur od 11.10.2013 do zaplatenia. Nakoľko odporca je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, uložil súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi popri istine aj uvedené úroky z omeškania. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 11.10.2013 predstavovala 0,50 % ročne (5,00 % + 0,50% = 5,50 %). Úroky z omeškania prisúdil súd navrhovateľovi od 11.10.2013 (pretože splatnosť dlhu nastala dňa 10.10.2013). Súd vo zvyšku návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania celkovo v sume 188,62 eur (súdny poplatok 45,00 eur a trovy právneho zastúpenia 143,62 eur).

Náhrada trov konania bola priznaná za úkony právnej služby vyčíslené nasledovne:

- Súdny poplatok z návrhu v sume 45,00 eur,

- prevzatie a príprava - podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a/, § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov po 51,45 eur + 8,39 eur režijný paušál + DPH 11,97 € = 71,81 eur;

- písomné podanie na súd - podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov po 51,45 eur + 8,39 eur režijný paušál + DPH 11,97 € = 71,81 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia 143,62 eur.

V zmysle § 142 ods. 2 súd náhradu trov konania pomerne rozdelil, keď navrhovateľ mal v konaní úspech čiastočný. Oproti žalovanej sume 753,50 eur s príslušenstvom bola navrhovateľovi priznaná suma 497,50 eur spolu s úrokom z omeškania. Pomer úspechu predstavuje 66,00 % : 33,97 % v prospech navrhovateľa; navrhovateľ tak má právo na náhradu 32,03 % (66,00 % - 33,97 %) z určených trov konania. Náhrada trov konania bola priznaná v sume 188,62 eur, z toho 32,03 % predstavuje sumu 60,41 eur (z toho trovy právneho zastúpenia 46,00 eur a súdny poplatok 14,41 eur).

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. súd vo výroku o trovách konania osobitne uviedol trovy právneho zastúpenia a ostatné trovy. Všetky trovy konania je odporca v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Lehotu na splnenie povinnosti uloženej rozsudkom súd určil podľa § 160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).