Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cpr/3/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: Y. W., G.. XX.XX.XXXX, K. A. V. XXX/X, XXX XX V. G. U., Š.E. U. A., proti odporcovi: OZO - Liptovský Mikuláš, s.r.o., so sídlom Priemyselná 2053, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 403 661, v konaní vyplatenie mzdy, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 380 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu v Martine súdny poplatok v sume 22,80 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.03.2015, podaným na Okresnom súde Martin osobne toho istého dňa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 380 Eur z titulu nevyplatenej mzdy za obdobie od 10.06.2014 do 06.07.2014. Ako dôvod podania návrhu navrhovateľ uviedol, že v období od 10.06.2014 do 06.07.2014 bol zamestnaný u odporcu ako vodič. Za toto obdobie bola navrhovateľovi vyplatená len časť mzdy predstavujúca výšku 60 Eur. Zvyšok mzdy navrhovateľovi vyplatený nebol, nakoľko odporca tvrdil, že navrhovateľ mu spôsobil škodu. Táto škoda mala vyplývať zo zápisnice o škode, ktorú však navrhovateľ nikdy nepodpísal, z ktorého dôvodu ju považoval za nedostatočný dôkaz odporcovho tvrdenia o jej skutočnom spôsobení. Z uvedených dôvodov navrhovateľ považoval nevyplatenie mzdy odporcom ako jeho zamestnávateľom za nedôvodné.

Podľa ust. , súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa . Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

Súd zistil, že v predmetnej veci sa nejedná o prípad podľa ust. , ktorý upravuje výlučnú miestnu príslušnosť súdu na konanie v prípadoch v ňom taxatívne vymedzených. Platí, že súd skúma miestnu príslušnosť výnimočne aj podľa až , napr. aj vtedy ak miestnu príslušnosť namieta účastník konania pri prvom úkone, ktorý mu patrí. V danom prípade nebola zo strany odporcu vzhľadom na jeho sídlo vznesená námietka miestnej nepríslušnosti, súd preto vo veci konal ako vecne a miestne príslušný.

Vo veci bolo súdom vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiály, a to pracovnou zmluvou navrhovateľa zo dňa 10.06.2014, oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 07.07.2014, výzvou zamestnávateľa navrhovateľovi k úhrade škody vo výške 305 Eur bez DPH.

Na pojednávaní konanom dňa 17.06.2015 navrhovateľ uviedol, že u odporcu bol v pracovnom pomere, ktorý bol ukončený, tak ako to vyplýva z návrhu na začatie konania a listinných dôkazov k nemu pripojených. Pokiaľ ide o škodu, navrhovateľ bol toho názoru, že v prípade jej spôsobenia sa musí spísať zápis, škoda musí byť uznaná a zároveň musí byť dohodnutý spôsob jej zaplatenia. V danom prípade tieto podmienky neboli splnené, z ktorého dôvodu došlo k porušeniu ust. .

K podanému návrhu navrhovateľa sa na pojednávaní vyjadril zástupca odporcu Ing. Ivan Jurčo, ktorý uviedol, že navrhovateľ pracoval u odporcu s tým, že spôsobil škodu na dopravnom prostriedku. Bolo zistené, že k uvedenému došlo na základe spôsobu práce navrhovateľa. Následne došlo k ukončeniu pracovného pomeru navrhovateľa pre odporcu, pričom škoda, ktorá vznikla bola ohodnotená a poškodený dopravný prostriedok mal byť opravený. Z dôvodu, že hrozilo, že odporcovi zo strany navrhovateľa nebude škoda uhradená, táto bola zrazená navrhovateľovi z jeho mzdy.

Z predložených listinných dôkazov vyplývalo, že odporca ako zamestnávateľ uzatvoril s navrhovateľom ako zamestnancom dňa 10.06.2014 pracovnú zmluvu na dobu určitú (do 31.12.2014), so skúšobnou dobou dohodnutou najdlhšie na 3 mesiace. Navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu ako vodič kamiónovej dopravy na prevoz rôzneho druhu materiálu, s pracovným časom 37,5 hodiny týždenne. Za vykonanú prácu sa odporca zaviazal poskytovať navrhovateľovi odmenu vo forme mzdy vo výške 437,11 Eur, s možnosťou prémie vo výške max. 25 % a s výplatným termínom vždy k 15. dňu v mesiaci. Listom zo dňa 07.07.2014, označeným ako „Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe“, odporca ku dňu 06.07.2014 v zmysle ust. , ukončil s odporcom pracovný pomer.

Podľa ust. (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) (ďalej len „“), práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva.

Podľa ust. , zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa ust. , mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa ust. , pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa ust. , zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Podľa ust. , po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy, b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,

c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov, d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu, e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad, f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol, g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4.

Podľa ust. , ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa ust. , zrážky zo mzdy podľa odsekov 1 a 2 a zrážky zo mzdy podľa možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. Pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob vykonávania zrážok a ich poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.

Podľa ust. , zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v a 185.

Podľa ust. , zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Podľa ust. , zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa ust. , ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v danom prípade išlo o časť nevyplatenej mzdy za obdobie mesiaca jún - júl 2014. Navrhovateľ u odporcu pracoval od 10.06.2014 do 06.07.2014 a za tento čas mu prináležala mzda za vykonanú prácu v zmysle ust. v spojení s ust. . Odporca vyplatil navrhovateľovi časť mzdy vo výške 60 Eur a zvyšok mzdy navrhovateľa zadržal z dôvodu škody, údajne spôsobenej navrhovateľom na dopravnom prostriedku odporcu. V tejto súvislosti sa považuje za potrebné poukázať, že uvádza aké možné zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ vykonať, a taktiež určuje ako si môže zamestnávateľ od zamestnanca uplatniť spôsobenú škodu. V žiadnom prípade to však nemôže zamestnávateľ vykonať jednostranným svojvoľným úkonom, a to zadržaním mzdy. Súd nemal preukázané, že by medzi účastníkmi existovala dohoda o nevyplatení časti mzdy, ktorá je predmetom tohto konania, z ktorého dôvodu je súd toho názoru, že odporca zadržal navrhovateľovu mzdu za obdobie od 10.06.2014 do 06.07.2014 neoprávnene. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení, súd považoval nárok uplatnený návrhom zo dňa 12.03.2015 za opodstatnený a zaviazal odporcu povinnosťou na zaplatenie sumy vo výške 380 Eur navrhovateľovi.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. , . V konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý neuskutočnil návrh na priznanie trov tohto konania, ich vznik z obsahu spisu nevyplýval, a preto mu ich náhrada nebola súdom priznaná.

Podľa ust. veta prvá o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len “), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Vzhľadom na to, že navrhovateľ bol v tomto konaní uznesením, vyhlásenom na pojednávaní konanom dňa 17.06.2015 oslobodený od súdneho poplatku z návrhu a súd jeho návrhu na začatie konania v plnom rozsahu vyhovel, vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania odporcovi, ktorý v konaní nebol úspešný. Z uvedených dôvodov bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 22,80 Eur, a to na účet Okresného súdu Martin podľa údajov, uvedených v priloženom príkaze na úhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.