Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/22/2015

Zmenené rozhodnutím 7P/78/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Katarínou Vachulíkovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. W., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., X. XX, v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Ivanou Starzykovou so sídlom Šurany, M. R. Štefánika 14 a T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., T. XX, t.č. L., Z. X., v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, konajúca prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Evy Koleničovej, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zmenu úpravy styku, takto rozhodol: I. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa m e n í rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 12P/78/2014 - 62 zo dňa 03.02.2015 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoP/22/2015 - 92 zo dňa 17.06.2015 v časti o výživnom na maloletú J. W., nar. XX.XX.XXXX tak, že výživné na maloletú sa z v y š u j e zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 190,- eur mesačne, počnúc od 01.09.2020. II. Zročné výživné na maloletú J. W., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.09.2020 do 31.12.2021 v sume 750,- eur otec je p o v i n n ý splácať po 40,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku. III. Súd z a s t a v u j e konanie o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletou. IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudcov JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Márie Malíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. E., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: F. E., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko: N., F. 3, zastúpená: JUDr. Michal Poledna, advokát so sídlom v Šuranoch, Kvetná 25 a Z. E. nar. XX. XX. XXXX, bydlisko trvalo N., Z. XX, t.č. S., T. zastávka, zastúpenom: Advokátska spoločnosť s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, za ktorú koná advokátka JUDr. Tatiana Timoranská, o návrhu matky na zvýšenie výživného a otca na úpravu styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 3. februára 2015 pod č.k. -62, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 66,38 eura na sumu 100 eur mesačne počnúc dňom 01.05.2014. Zročné výživné za obdobie od 01.05.2014 do 31.01.2015 v sume 302,58 eura zaviazal otca splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zročnosť prvej splátky nastáva dňom právoplatnosti rozsudku. Ďalej upravil styk otca s maloletou M. tak, že otec je oprávnený sa s dieťaťom stýkať každý párny týždeň v sobotu vždy od 10.00 hod. do 14.00 hod. a v každom nepárnom týždni v nedeľu od 10.00 hod. do 14.00 hod. a to počas dvoch mesiacov po právoplatnosti rozsudku, po uplynutí tohto obdobia je otec oprávnený sa s maloletou stýkať každý párny týždeň v sobotu vždy od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v každom nepárnom týždni v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. Matka je povinná maloleté dieťa pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenú hodinu pred svojím bytom a otec je povinný maloleté dieťa po skončení styku odovzdať ho matke pred jej bytom v stanovenú hodinu po skončení styku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 10.07.2007 č.k. -61. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v čase poslednej úpravy výživného mala matka príjem - rodičovský príspevok 140,41 eura, otec 530,40 eura. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. V súčasnej dobe má matka mesačný príjem 508,78 eura a otec má príjem 705,21 eura. Maloletá navštevuje 1. stupeň základnej školy, v čase poslednej úpravy výživného mala 2 roky. Od poslednej úpravy výživného uplynulo 7 rokov, počas ktorých sa zmenili pomery na strane rodičov a dieťaťa. Matke sa zvýšil príjem, predchádzajúci pracovný pomer skončila bez dôležitého dôvodu, rovnako sa zvýšil príjem otca. Preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 100 eur mesačne od 01.05.2014 a zaviazal ho zaplatiť zročné výživné vzniknuté titulom zvýšenia výživného. V časti styku otca s maloletou poukázal na úpravu styku v roku 2007, podľa ktorej mal otec upravený

styk každý párny týždeň v stredu a piatok od 14.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 12.00 hod. vždy v prítomnosti matky. Styk bol upravený v prítomnosti matky, pretože rodičia spolu nežili od roku 2006. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na vek maloletej a po uplynutí dvoch mesiacoch upravujúcich kratšie časové obdobie styku otca s maloletou je vhodné upraviť styk na dlhšie časové obdobie bez prítomnosti matky. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP.

Matka podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. V časti výživného žiadala zmeniť rozsudok a zvýšiť vyživovaciu povinnosť na 120 eur mesačne. Odvolanie zdôvodnila tým, že prvostupňový súd akceptoval len dôvody otca a neprihliadal na potreby maloletej, jej ekonomické možnosti a návrh kolízneho opatrovníka zvýšiť výživné na sumu 120 eur. Uviedla, že sa jej zmenila situácia, rozišla sa s priateľom, u ktorého bývala s maloletou a odsťahovala sa k svojim rodičom. V časti úpravy styku žiadala zmeniť rozsudok tak, že otec sa bude stýkať s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 14.00 hod. a to počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku za prítomnosti matky, po uplynutí tohto obdobia každý párny týždeň v sobotu od 8.00 hod. do 18.00 hod.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby Krajský súd v Nitre určil výživné podľa jeho návrhu prednesenom na pojednávaní konanom dňa 03.02.2015 v sume 120 eur. V časti úpravy styku navrhol prvý mesiac za prítomnosti matky a namiesto prvých dvoch mesiacov navrhol 3 mesiace. V ostatnej časti sa stotožnil s rozhodnutím súdu. Prítomnosť matky pri styku počas prvého mesiaca odôvodnil vybudovaním vzájomného vzťahu otca s dieťaťom.

Otec maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka vedome, alebo nevedome ovplyvňuje maloletú a bráni jej s ním v stretávaní bez jej prítomnosti. Rozsudok žiadal potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, viazaný dôvodmi odvolania, neviazaný rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1, 2 písm. a/ OSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), pretože odvolací súd nezistil výnimky ods. 2-7 citovaného ustanovenia, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 156 ods. 3 OSP) a dospel k názoru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (odsek 3).

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce.

Pojem výživné znamená zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb medzi osobami, ktoré majú k sebe príbuzenský alebo iný rodinný vzťah. Pojmovými znakmi výživného je majetková hodnota, ktorá má vyhranený účel (úhrada osobných potrieb), a že jej základom a vlastným dôvodom existencie je určitý osobný, rodinný vzťah medzi oprávneným a povinným. Vyživovaciu povinnosť má osoba, ktorá má hradiť úhradu osobných potrieb. Korešponduje jej nárok na výživné, ktorý má osoba oprávnená. Výživné je právny inštitút, ktorý je vnútorne diferencovaný a to podľa povahy osobného pomeru medzi oprávneným a povinným. Spoločenské funkcie vykazujú rozdiely, pokiaľ ide o jednotlivé druhy výživného. Z toho hľadiska je spoločensky najvýznamnejšia vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Funkcia výživného je podmienená i mravnými názormi spoločnosti. Právna úprava inštitútu výživného sa snaží zaistiť, aby tam, kde dôjde k poruchám v rodinnoprávnych vzťahoch, bola riešená tak, aby ich pôsobenie bolo čo najmenej obmedzené. Pre úpravu výživného to konkrétne znamená, že zákon usiluje zaistiť i pre poruchové prípady plnenie výživného pravidelne, riadne a v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho funkcii v rodine. Nárok na výživné a vyživovacia povinnosť sú založené priamo v zákone. To znamená, že k vzniku vyživovacej povinnosti postačí, aby tu existovali podmienky, ktoré zákon stanoví bez toho, aby k tomu museli pristúpiť akékoľvek ďalšie právne skutočnosti. Výživné, i keď je samostatným nárokom, má úzky vzťah k iným inštitútom rodinného práva. Platí to najmä o ustanoveniach o výchove maloletých detí, lebo povinnosť rodičov zaistiť ich riadnu výchovu i výživu je potrebné chápať komplexne. Právne predpisy, ktoré upravujú výživné majú kogentnú povahu, teda nemôžu byť menené dohodou medzi oprávneným a povinným. Z povahy výživného ako zákonného nároku vyplýva i to, že zákon záväzne upravuje i jeho rozsah. Vzhľadom k mnohotvárnosti konkrétnych prípadov sa pri jeho určovaní kladie dôraz na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Pri rozhodovaní o výživnom musí súd vychádzať zo zistení, ktoré určujú rozhodujúce podmienky pre stanovenie a výšku výživného v dobe rozhodovania. Pre rozsudok je rozhodný stav, ktorý tu je v dobe jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 OSP).

Odvolací súd mal za to, že dokazovanie prvostupňového súdu bolo veľmi starostlivo orientované na to, či k zmene pomerov došlo, t.j. aby boli spoľahlivo zistené okolnosti rozhodné pre stanovenie výživného v dobe, kedy sa rozhodovalo o novej úprave, nakoľko zmena pomerov musí byť závažnejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného posúdil komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov a odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom v časti určenia výživného. Zistil, že zmeny v pomeroch účastníkov nepôsobili proti sebe. Jednalo sa o vyššie náklady spojené s výchovou a starostlivosťou o maloletú vzhľadom na to, že o výživnom sa naposledy rozhodovalo v roku 2007, keď mala maloletá 2 roky, matka bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok. Odvolací súd mal zmenu pomerov za preukázanú. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča je daná záujmom dieťaťa a povinnosťou každého rodiča je zabezpečenie primeranej starostlivosti a výchovy pre svoje dieťa. Matka žiadala pôvodne zvýšiť výživné na sumu 250 eur, potom súhlasila so sumou 130 eur, potom opätovne kvôli operácii maloletej žiadala 150 eur. V odvolaní v časti výživného namietala, že súd bral do úvahy len skutočnosti na strane otca. V čom videla nesprávnosť rozhodnutia, z obsahu odvolania nevyplýva a jej zdôvodnenie, že sa rozišla s priateľom, u ktorého bývala a odsťahovala sa k rodičom, ktorým prispieva na domácnosť, nič na danej situácii nemení, pretože matka žila v spoločnej domácnosti a odsťahovala sa do inej spoločnej domácnosti.

V časti úpravy styku matka žiadala upraviť styk otca počas prvých 3 mesiacov za jej prítomnosti. Poukázala na závery posudku z psychologickej poradne, v ktorom bol doporučený styk otca za jej prítomnosti a na posledný styk, ktorý sa konal 26.11.2014. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj v tejto časti potvrdil ako vecne správny. Prvostupňový súd v súlade s ustanovením § 78 Zákona o rodine skúmal zmenu pomerov od poslednej úpravy styku otca s maloletou upravenej za prítomnosti matky. Takto bol upravený styk z dôvodu, že maloletá mala 2 roky, rodičia nežili v spoločnej domácnosti. V súčasnej dobe maloletá navštevuje 4. ročník základnej školy, otec sa s ňou skontaktoval za prítomnosti matky, preto tvrdenie matky, že otec maloletú naposledy videl, keď mala 18 mesiacov, nie je pravdivé. Z dokazovania vyplýva, že maloletá otca pozná, nemá k nemu žiadne odmietavé postoje. Otcovi sa s ňou podarilo nadviazať kontakt, ale prítomnosť matky pôsobí rušivo a znemožňuje mu rozvíjať vzájomné vzťahy s dcérou. Preto sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu v časovom rozpätí úpravy styku a jeho realizácii bez prítomnosti matky.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. Takým je i konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.