Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-8-2015.pdf
PDF · 95.05 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/8/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v právnej veci žalobkyne Quantum Credit s.r.o. so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, v zastúpení PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanej I. N., V.. XX.XX.XXXX, P. K., K. XX, občianke SR, v konaní o zaplatenie 675,96 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 40,99 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 25,31 Eur od 18.01.2012 do zaplatenia, 9 % zo sumy 7,29 Eur od 18.02.2012 do zaplatenia, 9 % zo sumy 4,60 Eur od 18.03.2012 do zaplatenia a 9 % zo sumy 3,79 Eur od 18.04.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu čo do zaplatenia sumy 634,97 Eur s prísl. z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa v žalobnom návrhu domáhala prisúdenia sumy 675,96 Eur s príslušným úrokom z omeškania proti žalovanej na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o pripojení zo dňa 13.12.2011, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej alebo satelitnej televízie, program Optik
- Služby typu Optik spolu s príslušenstvom v lehote viazanosti, uzavrela spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Bratislava zmluvu so žalovanou. Na základe tejto zmluvy poskytol Slovak Telekom žalovanej plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaná neuhrádzala faktúry. Z uvedených dôvodov dlhuje fakturovanú sumu 25,31 Eur s lehotou splatnosti do 17.01.2012, tiež sumu 7,29 Eur s lehotou splatnosti do 17.02.2012, sumu 4,60 Eur s lehotou splatnosti do 17.03.2012, sumu 3,79 Eur s lehotou splatnosti do 17.04.2012 a sumu 634,97 Eur s lehotou splatnosti do 18.05.2012. Slovak Telekom a žalobkyňa dňa 20.11.2013 uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení a vyššie uvedené pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobkyne. Žalobkyňa preto žiada zaviazať žalovanú na sumu 675,96 Eur s prísl..
Súd vo veci rozhodol v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko sa jednalo o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie konštatovaním so žalobným návrhom, zmluvou o pripojení, oznámením o postúpení pohľadávky, oznámením o odstúpení od zmluvy o poskytovaní verejných služieb pevnej siete a faktúrami za služby pevnej siete.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že v zmysle zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa ustanovenia § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobkyne spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou, právny predchodca žalobkyne poskytol a sprístupnil žalovanej verejné elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za čo sa žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za služby. Za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavila žalobkyňa žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 17.01.2012 v sume 25,31 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 17.02.2012 v sume 7,29 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 17.03.2012 v sume 4,60 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 17.04.2012 v sume 3,79 Eur a faktúru č. XXXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 18.05.2012 v sume 634,97 Eur. Žalovaná dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradila riadne a včas, čím sa dostala do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a spoločnosťou Quantum Credit, a.s. Bratislava ako postupníkom bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplatených dlžných faktúr v celkovej výške dlžnej istiny 675,96 Eur s príslušenstvom (istina + zmluvná pokuta) postúpená spoločnosti Quantum Credit, a.s. Bratislava.
Čo sa týka poplatkov za služby, ktoré žalovaná neuhradila za mesiace január - apríl 2012, ktoré jej právny predchodca žalobkyne vyfakturovala, pričom z týchto faktúr si uplatnila nárok na zaplatenie 40,99 Eur, súd mal za to, že v tejto časti je nárok žalobkyne nesporný.
Podľa § 517 ods. 1 O.Z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 O.Z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 40,99 Eur spolu s vyúčtovaným dlhovaným úrokom z omeškania podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektorého ustanovenia O.Z. v znení neskorších právnych predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Čo sa týka vyúčtovanej zmluvnej pokuty vo výške 634,97 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX súd bol tohto právneho názoru:
Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/, ods. 5 O.Z. účinný k 14.07.2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov mal súd preukázané, že žaloba žalobcu čo do zmluvnej pokuty je nedôvodná. Predmetom konania je zaplatenie sumy 634,97 Eur ako zmluvnej pokuty dojednanej v zmluve o pripojení. Uvedenú zmluvnú podmienku súd považoval za neprijateľnú, a preto neplatnú v zmysle § 53 O.Z., nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu.
Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica").
Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj "neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa" a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.
Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:
"V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti."
Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.
Z vykonaného dokazovania mal súd aj preukázané, že medzi účastníkmi konania bola v zmluve o pripojení dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 634,97 Eur, pričom toto dojednanie o zmluvnej pokute je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná. Uvedená zmluvná pokuta je uvedená v zmluve o pripojení, ktorá bola vopred pripravená právnym predchodcom žalobcu, žalovaná nemala možnosť túto ovplyvniť a nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú čo do zaplatenia 634,97 Eur s prísl. zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník úspech vo veci len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Účastníci konania mali vo veci úspech čiastočný, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.