Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-269-2014.pdf
PDF · 82.86 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/269/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: M.. H. C., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, C. proti odporkyni: V. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O. nábrežie XXXX/XXA, G., o zaplatenie 3.300,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 24.4.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 3.300,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne za obdobie od 1.1.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh. Návrh odôvodnil tým, že odporkyni dňa 22.6.2010 odovzdal sumu 3.300,- € ako zálohu na prípadné spoločné podnikanie, čo odporkyňa potvrdila svojim podpisom na čestnom prehlásení zo dňa 22.10.2010. Odporkyňa si prevzatú hotovosť ponechala, podnikanie nezačala a peniaze mu nevrátila. Odporkyňu viackrát kontaktoval, napísal predžalobnú výzvu zo dňa 18.5.2011, avšak bezúspešne. Pri jeho poslednom rozhovore s odporkyňou mu táto povedala, že pokiaľ si bude uplatňovať nárok súdnou cestou nič nedostane a nech počká, kým na neho príde rad. Uznal však, že mu odporkyňa nejaké výnosy z podnikania zaplatila, neuhradila mu však poskytnutú istinu.
Odporkyňa s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporkyne, oboznámením obsahu listín založených v spise a to kópie čestného prehlásenia, predžalobnej upomienky, vyjadrenia odporkyne, potvrdenia zo dňa 28.12.2010, kópie upovedomenia o začatí exekúcie vo veci EX XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, kópie podacieho lístka zo dňa XX.X.XXXX a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ v priebehu konania na pojednávaní dňa 17.6.2015 uviedol, že svoj nárok odvodzoval od ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej mala byť odporkyni poskytnutá pôžička vo výške 3.300,- € na obdobie 18 mesiacov s tým, že potom malo dôjsť k prehodnoteniu. O tejto skutočnosti bolo spísané čestné prehlásenie. Uznal, že odporkyňa mu titulom úrokov uhradila sumu cca. 1.000,- €. Tieto úroky mu odporkyňa uhrádzala z dôvodu, že aj on si finančné prostriedky požičal a tiež musel splácať úroky. Jediným dokladom, ktorým navrhovateľ preukazoval dôvodnosť uplatneného nároku bolo čestné prehlásenie zo dňa 22.6.2010.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že od navrhovateľa si len raz požičala sumu 2.600,- € a to z dôvodu, že chcela požiadať o poskytnutie dôchodku, mala však voči Sociálnej poisťovni nedoplatok. Požičanú sumu mala podľa dohody s navrhovateľom vrátiť v lehote do 1 mesiaca. V dohodnutej lehote dlžnú sumu uhradiť nevedela, avšak titulom pôžičky odporcovi uhradila už sumu 3.000,- €. Navrhovateľ však svoju pohľadávku voči nej navýšil o sumu 1.500,- €, pričom zaplatenia tejto sumy sa od nej domáha už v rámci exekúcie vedenej pod zn. EX XXXX/XXXX, ktorá sa vedie na základe exekučného titulu
- platobného rozkazu Okresného súdu G. sp. zn. XXRo/XXX/XXXX-X zo dňa XX.X.XXXX. Čo sa týka predmetu sporu, poprela, že by s navrhovateľom uzavrela zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej mala byť dňa 22.6.2010 poskytnutá finančná hotovosť vo výške 3.300,- €. Tiež poprela, že by podpis na čestnom prehlásení bol jej. Čo sa týka sumy 3.300,- € pripustila, že je možné, že ide o pôžičku pána S., kde figurovala ako ručiteľ.
Ako vyplynulo z predloženej kópie čestného prehlásenia - súhlasu zo dňa XX.X.XXXX: podpísaná V. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. potvrdzuje svojim podpisom, že dňa XX.X.XXXX prevzala od M.. H. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. finančnú hotovosť vo výške 3.300 slovom tritisíctristo. Uvedenú sumu sa zaviazala vrátiť do 3 pracovných dní veriteľovi najneskôr do 10.7.2010. v závere bolo uvedené, že súhlasí v prípade nevyplatenia čo i len jedinej splátky a dodržania dohodnutých lehôt s výkonom exekúcie bez rozhodnutia súdu.
Ako vyplynulo z predžalobnej upomienky zo dňa 9.5.2012, navrhovateľ v tejto upovedomil odporkyňu o tom, že si od neho dňa 22.6.2010 požičala finančnú hotovosť vo výške 3.300,- €. Tiež ju upovedomil o tom, že podľa čestného prehlásenia sa zaviazala dlžnú sumu uhradiť najneskôr do 10.7.2010. Nakoľko dlžná suma uhradená nebola, vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy do troch kalendárnych dní od doručenia výzvy. Zároveň ju žiadal o zaplatenie úrokov vo výške 594,- €.
Ako vyplynulo z kópie potvrdenia, navrhovateľ v ňom potvrdil, že dňa 28.12.2010 prevzal od odporkyne sumu 3.000,- € zo sumy 3.500,- €, ktorú jej požičal dňa 10.10.2010.
Ako vyplynulo z upovedomenia o začatí exekúcie zn. EX XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, týmto bola odporkyňa ako povinná upovedomená o začatí exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Komárno č.k. XXRo/XXX/XXXX-X zo dňa 28.5.2012 v prospech oprávneného (v tomto konaní navrhovateľ) o vymoženie sumy 1.470,- € s príslušenstvom vo výške 374,25 €, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.470,- € od 9.11.2012 do zaplatenia a trov exekúcie.
Odporkyňa v priebehu konania tiež predložila kópiu padacieho lístka o odoslaní zásielky adresátovi: Okresný súd Komárno dňa 17.9.2013.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 153 ods. 1, 2 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu na začatie konania (žaloby). Tento spôsob začatia konania predpokladá ustanovenie § 79 O.s.p. Iba v prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis pripúšťa, občianske súdne konanie môže začať aj na základe rozhodnutia súdu. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy
tomu tak je v sporovom konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania. Z dispozičného princípu sporového konania vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, ako ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmetom konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak, nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 O.s.p.). Rovnako nie je porušením ne ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Navrhovateľ sa v tomto konaní podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 3.300,- € s príslušenstvom
- úrokom z omeškania titulom zmluvy o pôžičke. Súd rešpektujúc dispozičnú zásadu v tomto sporovom konaní bol viazaný predmetom konania vymedzeným žalobným návrhom, preto posudzoval dôvodnosť uplatňovaného nároku na zaplatenie pôžičky. V tomto smere, teda že medzi navrhovateľom a odporkyňou existoval zmluvný vzťah založený zmluvou o pôžičke však navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní existenciu takéhoto zmluvného vzťahu nepreukázal, tiež nepreukázal ani skutočnosť, že odporkyni dňa 22.6.2010 skutočne poskytol finančnú hotovosť vo výške 3.300,- €. Navrhovateľ existenciu zmluvy o pôžičke vyvodzoval z čestného prehlásenia - súhlasu zo dňa 22.6.2010. Súd preskúmaním tejto listiny zistil, že listina trpí viacerými vadami, ktoré spochybňujú jej hodnovernosť a spôsobujú jej právnu neúčinnosť, dokonca túto listinu nie je možné považovať za platný právny úkon. V prvom rade súd poukazuje na to, že osoba dlžníka uvedená v čestnom prehlásení nie je totožná s osobou odporkyne (odporkyňa má iný dátum narodenia, než je uvedené v čestnom prehlásení). Súd tiež poukazuje na to, že z podania nie je zrejmé v akej mene mala dlžníčka prevziať od navrhovateľa dňa 22.6.2010 finančnú hotovosť, ktorá skutočnosť tiež spôsobuje neurčitosť, nezrozumiteľnosť a nejasnosť tohto právneho úkonu, keď odporkyňa prevzatie finančnej hotovosti vo výške 3.300,- € dňa 22.6.2010 od navrhovateľa popierala, tiež popierala pravosť podpisu na čestnom prehlásení. V záujme zachovania zásady rovnosti účastníkov konania súd nemohol nahradiť procesnú povinnosť navrhovateľa spočívajúcu v povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Preto konštatujúc neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa, súd návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci podľa výsledku konania bola odporkyňa v konaní plne úspešným účastníkom konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.