Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-40-2021.pdf
PDF · 223.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/40/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX A.-K. M., zastúpený: Advokátska kancelária Jakubčová a Partneri, s.r.o., so sídlom Rajská 7, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 046 594, proti žalovanej: R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. F. XXX, XXX XX M. F., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX, katastrálne územie: M. F., obec: M. F., okres: C., parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 709 m2, stavba: rodinný dom, súpisné číslo: XX a parc. č. XXX záhrada o výmere 3.060 m2.
1.1. Žalobu podal z dôvodu, že dňa 06.08.2007 nadobudlo právoplatnosť osvedčenie o dedičstve sp. zn.: 13D 263/2007, D not. 90/2007 po zomretom Ľ. T., r.č.: XXXXXX/XXX, zomr.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. F. Č.. XX, zo dňa 20.07.2007 (ďalej len „zomretý“) vydané v Topoľčanoch JUDr. Alenou Korenecovou, notárkou ako súdnou komisárkou (ďalej len „Osvedčenie o dedičstve“). V Osvedčení o dedičstve sa o.i. dedičia dohodli, že nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX, katastrálne územie: M. F., obec: M. F., okres: C., parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 709 m2, stavba: rodinný dom, súpisné číslo: XX a parc. č. XXX záhrada o výmere 3.060 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“), ktorá bola pred smrťou zomretého v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a to Ľ. T. (zomretý) a P. T., rod. T., nar.: XX.XX.XXXX, bytom M. F. Č.. XX (ďalej len „pozostalá manželka/Žalobcova matka“), bola v celosti v trhovej hodnote podľa prehlásenia dedičov 800.000,-SK (slovom: osemsto tisíc korún) (26.555,14 EUR) pridelená do podielového vlastníctva medzi: žalobcu, spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k celku nehnuteľnosti a pozostalú manželku, spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k celku nehnuteľnosti.
1.2. Zároveň ostatné zákonné dedičky, a to dcéry pozostalej manželky, vo Vyhlásení o dedičstve vyhlásili, že si nenárokujú čiastku z dedičstva (nehnuteľnosti) po ich matke P. T., rod. T. (pozostalá manželka) a zároveň vyhlásili, že sa tejto čiastky vzdávajú v prospech ich brata J. T., rod. T., t.j. žalobcu. Žalobca vyplatil všetky tri sestry finančnou čiastkou vo výške 70.000,- SK (slovom: sedemdesiattisíc korún) (2.323,57 EUR). Dve z nich prijali ponúknutú finančnú čiastku a zvyšná tretia zaplatenú finančnú čiastku vrátila späť žalobcovi a zároveň vyhlásila, že si nenárokuje čiastku z dedičstva po ich matke (pozostalej manželke). Zároveň žalobca vyplatil aj ich matku P. T., rod. T. finančnou čiastkou vo výške 70.000,- SK (slovom: sedemdesiattisíc korún) (2.323,57 EUR). Odhliadnuc od výpisu z katastra nehnuteľnosti po dedičskom konaní, v ktorom boli stále ako spoluvlastníci uvedení žalobca a žalobcova matka, bolo žalobcovej matke a jej ďalším trom dcéram jasné a zreteľné, že výlučným vlastníkom je žalobca, na základe čoho žalobca užíval a naďalej užíva nehnuteľnosť ako vlastnú, nakoľko mal za to, že nehnuteľnosť je v jeho výlučnom vlastníctve, čo nepochybne vyplývalo z Osvedčenia o dedičstve, Vyhlásenia o dedičstve a zároveň vyplatil matku a ďalšie tri sestry dohodnutou finančnou čiastkou.
1.3. V tejto súvislosti poukazuje na to, že nehnuteľnosť po dedičskom konaní ostala v pôvodnom stave, na základe čoho ako jej dobromyseľný vlastník začal s kompletnou rekonštrukciou, tak aby nehnuteľnosť mohla byť využívaná na plnohodnotné bývanie. Financoval výmenu okien, vrátane inštalácie protihmyzových sieťok a žalúzií, výmenu strechy, výmenu podláh, výmenu dverí, výmenu kuchynskej linky, vrátane elektrospotrebičov, kúpu kompletného zariadenia domu (nábytok, doplnky, vypínače, svietidlá a pod.), obnovil vnútorné omietky, zrekonštruoval kúpeľňu vrátane dlažby, obkladov a výmeny vane, napojil na rodinný dom kanalizačnú prípojku. Rovnako tak zveľadil aj vonkajšie priestory rodinného domu, a to výmenou vonkajších podláh, opletením rodinného domu a výmenou vonkajšej brány, zateplením domu a aplikovaním novej fasády, výmenou rozvodnej skrine a obnovením elektroinštalácie NN, taktiež pristavil k rodinnému domu (tak ako všetko) za vlastné náklady altánok. Okrem stavebného materiálu a inštalatérov vyplácal aj robotníkov, ktorí mu boli vypomáhať s rekonštrukčnými prácami, napriek tomu, že množstvo rekonštrukčných prác vykonával svojpomocne, čo ho stálo plno úsilia, energie a času, ktorý mu už nikdy nikto nevráti.
1.4. V jeho mene boli uzatvorené nové zmluvy o dodávke elektriny a plynu a taktiež uzavrel zmluvu s poisťovňou Allianz, a to zmluvu o poistení nehnuteľnosti „Môj domov“. Všetky plnenia, ktoré vyplývajú z vyššie spomenutých zmlúv pravidelne uhrádzal vo svojom mene a na svoj účet, t.j. znášal všetky náklady na predmetnú nehnuteľnosť. Okrem toho platil obci M. F. daň z nehnuteľnosti a zároveň aj miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Z uvedeného je zrejmé, že si plnil všetky povinnosti, ktoré mu z vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyplývajú a užíval a užíva nehnuteľnosť tak, aby sa nijakým spôsobom neznehodnotila, naopak staral/stará sa o ňu a zveľaďoval/zveľaďuje ju. Týmto konaním zhodnotil nehnuteľnosť o nemalú finančnú čiastku a toto konanie stále trvá.
1.5. Spolu s jeho rodinou vyše 10 rokov spoločne užívajú a udržujú nehnuteľnosť s oprávneným vedomím, že je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko mu vlastnícke právo vyplýva z dedičského konania, na ktorom bolo rozhodnuté, že nadobúda k nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k celku a druhý spoluvlastnícky podiel, ktorý nadobudla P. T., rod. T. vo výške 1/2 k celku bol Vyhlásením o dedičstve pridelený jemu. Žalobca umožnil výkon užívacieho práva k celej nehnuteľnosti P. T., rod. T., no napriek tomu nenavštevovala nehnuteľnosť skoro vôbec a ani sa nijakým spôsobom nepodieľala a nezúčastňovala na financovaní rekonštrukčných prác, ani finančných platieb, ktoré bežne vznikajú v súvislosti s užívaním a udržiavaním nehnuteľnosti. Všetky finančné platby uhrádzal on. Z vyššie zvedeného je nepochybné, že matka žalobcu neprejavovala akýkoľvek záujem o nehnuteľnosť, zároveň ani záujem nakladať s nehnuteľnosťou a bola uzrozumená s tým, že žalobca ako jej syn sa o nehnuteľnosť stará, zveľaďuje ju a uhrádza všetky súvisiace poplatky s vedomím, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti.
1.6. Po smrti P. T., rod. T. (pozostalá manželka), ktorá nastala v roku 2021 sa dozvedel, že jej spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k celku nehnuteľnosti previedla darovacou zmluvou ako darkyňa v roku 2019 na svoju vnučku R. S., rod. Y., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom M. F. č. XXX (ďalej len „obdarovaná“). Darovaciu zmluvu zmluvné strany uzavreli počas hospitalizácie darkyne v nemocnici, kedy vyvstávajú dôvodné obavy o jej spôsobilosti na právny úkon, ktorý spočíval v uzatvorení predmetnej darovacej zmluvy. Žalobca užíval a udržiaval nehnuteľnosť v dobrej viere, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Jeho matka sa nikdy nezmienila o vôli previesť spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k celku nehnuteľnosti na jej dcéry, tobôž nie na jej vnučku, t.j. obdarovanú, čo je v priamom rozpore s vyššie uvedenými skutočnosťami, úmyslami a zaužívanou dlhoročnou obyčajou medzi ním, sestrami a matkou. Uvedené konanie považujú zo strany jeho matky ako darkyne a jej vnučky ako obdarovanej za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je nepochybné, že nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Má za to, že darovacia zmluva medzi darkyňou a obdarovanou je neplatná a zároveň v rozpore s princípom ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere (bona fides), čím ukrátili žalobcu o jeho výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
1.7. V predmetnej právnej veci je toho názoru, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je na liste vlastníctva evidovaná ako nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve jeho a obdarovanej, nakoľko je zrejmé, že nadobudol nehnuteľnosť na základe dedičského konania, ktoré prebehlo v roku 2007 po zomretom a zároveň na základe Vyhlásenia o dedičstve, v ktorom sa oprávnené dedičky vzdali svojej čiastky v prospech neho. Má za to, že darovacia zmluva, ktorú uzatvorila pozostalá manželka s obdarovanou je neplatná, nakoľko nebola uzatvorená v zmysle právnych predpisov, keďže darkyňa právny úkon nevykonala v plnej spôsobilosti na právne úkony a darovacia zmluva nebola uzavretá v súlade s dobrými mravmi, nakoľko obchádza ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve.
1.8. V dobrej viere, že nadobudol nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva, nehnuteľnosť zveľaďoval, užíval, udržiaval ju a staral sa o nehnuteľnosť ako jej oprávnený držiteľ a vlastník ihneď po právoplatnom skončení dedičského konania po zomretom vyše 10 rokov.
1.9. Je teda nesporne zrejmé, že keby vedel o úmysloch svojej matky, a to darovať spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k celku nehnuteľnosti na jej vnučku, tak by predmetnú situáciu bezodkladne riešil, nakoľko po celý čas užívania a udržiavania nehnuteľnosti bol v dobrej viere, že je výlučným vlastníkom a preto nehnuteľnosť do dnešného dňa zveľaďuje a zhodnocuje na svoje náklady, ktoré predstavujú nemalú finančnú čiastku. Uvedené konanie žalovanej považuje v rozpore s dobrými mravmi a zároveň má za to, že žalovaná ako darkyňa sa bezdôvodne obohatila na nehnuteľnosti, ktorú zhodnotil o nemalú finančnú čiastku. Ako je ďalej z predmetnej právnej veci zrejmé, sa o skutočnosti, že podľa údajov v katastri nehnuteľností nie je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti dozvedel až v roku 2021 po smrti jeho matky a následne situáciu začal promptne riešiť prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, listom zo dňa 02.11.2021, uviedla, že učenú časť nehnuteľnosti dostala do daru od svojej babičky P. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola vlastníčkou polovice uvedenej nehnuteľnosti, ktorú jej darovala pri plnom vedomí a svedomí ako poďakovanie za to, že sa o ňu ona a jej matka, ktorá je zároveň sestra žalobcu, B. Y., rod. T., starali trinásť rokov a z toho ju dva roky opatrovali v jej fyzickej nevládnosti, kedy potrebovala dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť, pretože bola ležiaca, až do svojej smrti. Predložila Darovaciu zmluvu a potvrdenie lekára o jej psychickej spôsobilosti na právne úkony, ktorú vystavila psychiatrička MUDr. Dagmar Martinu, pri návšteve babičky v domácnosti, vôbec nie v nemocnici, ako to prezentuje žalobca. Babička v tom čase vôbec nebola hospitalizovaná. V nemocnici strávila len čas, keď si zlomila bedrový kĺb pádom na zem, a to v januári 2019. Odvtedy žiadny pobyt v nemocnici neabsolvovala, pretože na to nebol dôvod.
2.1. Nerozumie, prečo strýc, J. T., t.j. žalobca, podáva túto žalobu, keďže nič z jeho majetku nezískala nezákonným spôsobom, podvodom, krádežou, úžemíctvom, vydieraním a podobnými praktikami. To, že žalobca so svojou rodinou dom obsadili a začali užívať, prerábať a vylepšovať, je jeho vlastná slobodná vôľa, jeho rozhodnutie na jeho vlastné náklady a nikto na neho nerobil žiadny nátlak, aby dom uviedol z pôvodného do terajšieho stavu. Ak chcel prerábať dom, ktorý nebol majetkovo vysporiádaný, musel počítať s prípadnými ťažkosťami, ktoré spôsobil fakt, že nie je jediný vlastník uvedenej nehnuteľnosti. V doklade „Vyhlásenie o dedičstve" je hrubo vyznačeným poznačené, cituje: „Podmienkou tohto vyhlásenia je, že matka P. T.., rod. T. nar.X.X.XXXX r.č.XXXXXXX/827 bude mat' v celej vyššie uvedenej nehnuteľnosti doživotné užívacie právo. "
2.2. Toto užívacie právo však nebolo naplnené. Babička sa do domu nevrátila nie z dôvodu, že by o nehnuteľnosť nemala záujem, ale preto, lebo žalobca jej túto možnosť neposkytol a nepripravil jej podmienky na pobyt. Navyše na začiatku prerábky domu ju žalobca vysťahoval do garáže, kde boli uskladnené chemikálie a traktor, kde nebola zavedená elektrina, kúrenie a voda, a tam mala prečkať celú rekonštrukciu. Preto sa jej matka rozhodla, že babičku vezme k sebe, a od tej doby zostala u jej rodičov, kde mala zabezpečenú vlastnú izbu a všetko, čo potrebovala celých trinásť rokov. Podotýka, že v tom čase ju žalobca bol navštíviť len na podnet jej rodičov, nie z vlastnej vôle, pretože sa o ňu nezaujímal. Dokonca krátko pred jej smrťou sa vyjadril, že ho zdravotný stav vlastnej matky nezaujíma, čo je tiež „v rozpore s dobrými mravmi". Vo Vyhlásení o dedičstve sa ďalej píše o tom, že sestry žalobcu sa vzdali čiastky po svojej matke v jeho prospech, ale babička v tom čase bola stále majiteľkou polovice uvedenej nehnuteľnosti a mohla s ňou naložiť podľa svojho uváženia. Ani jedna zo sestier si nenárokuje na túto nehnuteľnosť presne tak, ako to je uvedené vo Vyhlásení o dedičstve. Babička P. túto čiastku darovala jej, teda svojej vnučke ako nezainteresovanej osobe v tomto dedičstve. Približne pred deviatimi rokmi bol žalobca navštíviť svoj u matku P. so zámerom odkúpiť od nej j ej čiastku, no starká s týmto návrhom nesúhlasila. Má za to, že táto žaloba je, vzhľadom na uvedené, neoprávnená.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, listom jej právneho zástupcu zo dňa 04.11.2021, uviedla, že so žalobou nesúhlasí, je toho názoru, že je bez hmotnoprávneho, aj bez procesného základu. Žalobcovi nesvedčí vlastnícke právo k celým nehnuteľnostiam, ktoré spravil predmetom tohto sporu, a to ani titulom vydržania a ani iným titulom. Svedčí mu iba vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu 1-ica a ten má už zapísaný na liste vlastníctva. Nemá preto naliehavý právny záujem na takom určení, akého sa domáha.
3.1. Najskôr k procesnej stránke veci: nevedno prečo žalobca zažaloval voči nej celé vlastníctvo k sporovým nehnuteľnostiam. Nikdy si nerobila nárok na jeho spoluvlastnícky podiel 1-icu, aby sa cítil byť v tejto polovici ohrozený a tento jeho spoluvlastnícky podiel rešpektuje a nikdy ho nenapádala. Je názoru, že v tejto časti, bez ohľadu na tvrdenia žalobcu v žalobe, nemôže mať naliehavý právny záujem na takom určení, akého sa domáha. Cíti sa byť spoluvlastníčkou sporových nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 1-ica, jej ďalej uvedená obrana sa preto týka len tohto podielu.
3.2. Je pravdou, že:
a/ dňa XX.XX.XXXX zomrel Ľ. T., otec žalobcu, manžel P.Á. T. (jej starej mamy) a jej starý otec. Dedičské konanie sa uskutočnilo na Okresnom súde Topoľčany pod č. 13D/263/2007 a dňa 20.7.2007 vydala notárka JUDr.Alena Korenecová ako súdny komisár, osvedčenie o dedičstve Dnot 90/2007, podľa ktorého sporové nehnuteľnosti z titulu vyporiadania BSM zostali v podiele 1-ica v spoluvlastníctve pozostalej manželky P. T. a v podiele 1-ica patrili do dedičstva. b/ tú polovicu sporových nehnuteľností, ktorá pripadla do dedičstva po Ľ.C. T., zdedil žalobca oproti povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov (traja súrodenci a matka), každého po 70.000,- Sk (t.j. po 2.323,57 €). Význam tejto výplaty však nie je taký, aký mu dáva žalobca. c/ v septembri a októbri 2007 bolo iba súrodencami žalobcu podpísané vyhlásenie o dedičstve. Jeho dôvody a podmienky však boli iné, než to predkladá žalobca. d/ žalobca vykonal do sporových nehnuteľností investície, popiera však, že by ich vykonal v tom rozsahu, ako to uvádza v žalobe. e/ sporové nehnuteľnosti v podiele 1-ica jej stará mama P. T. darovala darovacou zmluvou zo dňa 28.10.2019, vklad bol povolený Okresným úradom Topoľčany, odbor katastrálny pod V 3567/2019.
3.3. Nie je pravdou, že:
a/ by nastala akákoľvek skutočnosť, ktorá by dôvodne a oprávnene založila u žalobcu vedomie, že sporové nehnuteľnosti mu patria v celosti. Naopak, sú tu skutočnosti, z ktorých mu jednoznačne muselo byť známe, že sporové nehnuteľnosti mu patria len v podiele 1-ica a že ich užíva nad svoj podiel. b/ by jeho matka P. T. (jej stará matka) neprejavovala žiaden záujem o sporové nehnuteľnosti a že by bola uzrozumená s tým, že žalobca je ich výlučným vlastníkom c/ by darovacia zmluva bola uzavretá počas hospitalizácie P. T. v nemocnici. V nemocnici bola v dobe cca február 2019, aj to len najviac týždeň, z dôvodu, že si zlomila stehenný krčok, v dobe uzavretia darovacej zmluvy (október 2019) bola už dávno doma, aj keď nemobilná, keďže z dôvodu veku sa jej kosť nezrástla.
3.4. Starí rodičia Ľ. T. a manž. P. si dom č.XX vo M. F. postavili asi v roku 1952 vlastným nákladom, od jeho postavenia v ňom bývali a tento stav stará mama, ako aj jej dcéry chceli zachovať aj po smrti Ľ. T.. Žalobca však už krátko po skončení dedičského konania a po tom, ako vyplatil ostatným dedičom po 70.000,- Sk sa začal správať tak, ako by bol vlastníkom nehnuteľností v celosti. Vždy pri rozhovore so žalobcom, či už jeho matka alebo súrodenci na neho naliehali, že matka (P. T.) chce v dome dožiť, chce mať v ňom jednu miestnosť a doživotné užívacie právo. Vyhlásenie o dedičstve, na ktoré žalobca poukazuje, bolo pripravené žalobcom a súrodenci aj s matkou boli postavení pred hotovú vec. Keď súrodenci žalobcu odmietli toto vyhlásenie podpísať, pretože sa v ňom nič nehovorilo o doživotnom práve P. T., až potom sa do neho dostala podmienka, že ich matka bude mať v nehnuteľnosti doživotné užívacie právo.
3.5. To sa však nestalo. Žalobca po skončení dedičského konania začal v roku 2008 v dome búracie práce, vyhodil okná, podlahy, dom bol naprosto neobytný. Keď jej mama B. Y. šla za matkou, našla ju v garáži, kam jej žalobca premiestnil posteľ, bez akéhokoľvek hygienického zázemia. Stará matka bola skleslá, nič nehovorila, len plakala. Jej mama B. Y. ju preto vzala k sebe, pretože za takýchto podmienok nemohla v dome prebývať a v garáži už vonkoncom nie, pričom sa blížila zima.
3.6. Od tej doby, t.j. od augusta 2008 stará matka bývala u jej matky, t.j. 13 rokov, až do jej smrti 18.01.2021. Je výslovná lož, že by P. T. neprejavovala záujem o sporové nehnuteľnosti, stále čakala a dúfala, že bude môcť vo svojom pôvodnom dome dožiť. Nestalo sa tak, žalobca jej dokonca ešte aj zabránil do domu ísť, vymenil na dome zámky, nieto aby v ňom mala doživotné užívacie právo. Žalobca dokončil rekonštrukciu domu asi v roku 2011, spočiatku do M. F. dochádzal z A. a od roku 2013-2014 aj v dome býva. Bezprostredne za rodinným domom sa nachádzala kuchynka a na ňu nadväzovala hospodárska časť, kde mal starý otec dielňu. Stará matka predpokladala, že žalobca túto kuchynku prerobí pre jej potreby a z dielne urobí obytnú izbu, aby oboje mohla užívať a tam bývať. Namiesto toho žalobca tieto časti pôvodnej stavby zbúral.
3.7. Stará matka bola až do svojej smrti duševne čulá, ona bola obmedzená len na pohybe, v dôsledku zlomeniny stehenného krčka, ale po duševnej stránke jej nič nebolo, ako sa to snaží teraz v žalobe naznačovať žalobca. Nikdy sa neliečila na dušu, liečila sa iba na telo. Po tom, ako žalovaná a stará matka uzavreli darovaciu zmluvu, ešte požiadala MUDr. Dagmar Martinů z psychiatrickej ambulancie v Topoľčanoch, aby vykonala psychiatrické vyšetrenie starej matky a dala stanovisko. Toto vyšetrenie vykonala doma, kde stará matka bývala, v dome jej rodičov. Toto stanovisko je také, že stará matka bola bez zjavnej duševnej poruchy, plne orientovaná a plne spôsobilá na právne úkony.
3.8. Žalobca si musel byť vedomý toho, že v dedičskom konaní po otcovi zdedil len polovicu sporových nehnuteľností, to je z dedičského rozhodnutia nepochybné. Ak by bola vôľa mu prenechať sporové nehnuteľnosti v celosti, nič predsa nestálo v ceste tomu, aby sa takým spôsobom vykonalo vyporiadanie BSM (sporové nehnuteľnosti v celosti do dedičstva a následne ich tak prejednať v dedičstve). Dôvodom, prečo sa tak nestalo, bolo práve to, že stará matka P. T. si chcela svoj podiel ponechať a môcť doživotne v dome bývať. Toto je prvý argument proti tvrdeniu žalobcu o jeho dobromyseľnosti a vlastníctve sporových nehnuteľností v celosti.
3.9. Vyhlásenie o dedičstve, ktorým sa žalobca oháňa v žalobe, je bez právneho významu. Je to konanie o mne bezo mňa. Na vyhlásení sú podpísané zvyšné tri deti P. T., samotná P. účastná tohto vyhlásenia nebola, hoci žalobca si musel byť dobre vedomý toho, že ide práve o podiel žijúcej matky, nie podiely sestier. Toto je druhý argument proti tvrdeniu žalobcu o jeho dobromyseľnosti a vlastníctve sporových nehnuteľností v celosti.
3.10. Koniec koncov, ak by veci boli také čiernobiele, ako to teraz predkladá žalobca, nič mu predsa nestálo v ceste, aby následne po skončení dedičského konania uzavrel s matkou (P.D.) zmluvu, či už kúpnu alebo darovaciu, ktorou by nadobudol právne čistým spôsobom aj jej podiel. Alebo nedajbože zmluvu zaopatrovaciu, prípadne s vecným bremenom v prospech P.. Toto sa nestalo podľa jej názoru práve z toho dôvodu, že žalobca v skutočnosti nemal vôľu akokoľvek sa o matku postarať. Toto je tretí argument proti tvrdeniu žalobcu o jeho dobromyseľnosti a vlastníctve sporových nehnuteľností v celosti.
3.11. Žalobca v žalobe dáva do jedného balíka, že je tu vyhlásenie o dedičstve, on vyplatil ostatným dedičom po 70.000,- Sk, vykonal rekonštrukciu a platí bežné náklady na prevádzku domu. Avšak poznamenáva, že: a/ suma po 70.000,- Sk, vyplácaná z jeho strany ostatným dedičkám, bola vyplatená za to, že žalobca nadobúdal ideálny podiel 1-icu týchto nehnuteľností. Nemá táto suma nič spoločné s tým, čo sa má stať ohľadom druhej polovice (ak by sa vôbec malo niečo stať). Pre úplnosť - stará matka tú sumu, ktorá jej bola vyplatená žalobcom z dedičstva po starom otcovi, žalobcovi vrátila. b/ je nepochybné aj z vyhlásenia o dedičstve, že za situácie, keď je tu žijúca spoluvlastníčka druhej polovice sporových nehnuteľností, vo vyhlásení táto nefiguruje, sú tam iba osoby, ktoré pri všetkej úcte nemali žiaden právny (vlastnícky) vzťah k tejto druhej polovici sporových nehnuteľností, aj keď to just boli dcéry spoluvlastníčky. Toto vyhlásenie je bez právneho významu a žalobca si toho musel byť dobre vedomý. Toto je štvrtý argument proti tvrdeniu žalobcu o jeho dobromyseľnosti a vlastníctve sporových nehnuteľností v celosti.
c/ úhrada bežných nákladov na prevádzku domu nie je žiadnym dôkazom v prospech žalobcu. Na niekoho zmluva na dodávku elektriny, dodávku plynu, výmer na daň z nehnuteľností musela byť. Na koho asi iného by tieto listiny mali byť, než na toho, kto sporové nehnuteľnosti fakticky užíval a bral z nich osoh, spotrebúval elektrinu, spotrebúval plyn?
3.12. Tvrdenie žalobcu, že darovacia zmluva, uzavretá medzi ňou a P. T. je v rozpore s dobrými mravmi, je krkolomnou konštrukciou, ktorá pri skúmaní skutkových a právnych okolností tohto prípadu neobstojí. P. T. bola skutočnou a pravou spoluvlastníčkou sporových nehnuteľností v polovici, a preto s týmto podielom mohla právne nakladať, aj keď sa to žalobcovi nepáči. Najmä keď P. T. už stratila všetku nádej, že bude môcť vo svojom dome dožiť. Samotná kvalifikácia tohto prevodu, že je v rozpore s dobrými mravmi, je sama v rozpore s dobrými mravmi.
3.13. Nakoniec k investíciám žalobcu do sporových nehnuteľností uviedla, že ich žalobca vykonával s tým predpokladom a nádejou, že nakoniec svoju matku zlomí a matka mu jej podiel prepíše. Tomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že žalobca bol za matkou v roku 2010 v dome jej rodičov a žiadal od nej, aby mu jej podiel polovicu predala. Stará matka odmietla so slovami, že by sa musela blázniť.
3.14. K právnej stránke veci uviedla, že judikatúra súdov k dobrej viere oprávneného držiteľa skutočne jestvuje, a to v podstatne väčšej miere, než je to citované v žalobe a je ustálená. Paradoxne - dokonca aj judikáty, ktoré cituje žalobca v žalobe, svedčia proti jeho tvrdeniu o dobromyseľnosti držby. Háčik je totiž v tom, že to, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, sa vždy posudzuje objektívne a nie zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka (tu žalobcu). Oprávnený držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí. V tomto prípade tomu tak nie je, pretože vyššie opísané (skutkové) okolnosti jednoznačne svedčia o tom, že si musel byť vedomý toho, že mu svedčí iba vlastníctvo polovice sporových nehnuteľností (na základe dedenia), že vlastníctvo druhej polovice sporových nehnuteľností na základe toho istého osvedčenia o dedičstve svedčí P. T. (titulom vyporiadania BSM) a tohto vlastníctva sa P. T. nijakým spôsobom nezbavila. Najmä sa tak nestalo na základe tzv. vyhlásenia o dedičstve, ktorého P. T. ani nebola účastníčkou. Vykonanie investícií do sporových nehnuteľností žalobcom a vedenie administratívnych listín (elektrina, plyn, DzN) na žalobcu nemôže byť dôkazom o oprávnenej držbe týchto nehnuteľností. Posudzujúc vec po právnej stránke, je toho názoru, že žalobca, pokiaľ ide o polovicu sporových nehnuteľností, vedených na jej mene, je držiteľom neoprávneným, pretože na jej užívanie nemá právny titul a nemal ho ani od jej právnej predchodkyne P. T..
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej, listom právnej zástupkyne zo dňa 07.12.2021, uviedol, že vzhľadom na právne vyporiadanie nehnuteľnosti po smrti Ľ. T., ktoré potvrdil aj notár v rámci Osvedčenia o dedičstve je zrejmé, že pravda a reálny skutkový stav je na strane žalobcu a nie na strane žalovanej. Majú za to, že Osvedčenie o dedičstve vydané notárom za prítomnosti a výslovného súhlasu všetkých účastníkov konania, ktorého okrem iných bola zúčastnená aj matka p. P. T. a nie ako tvrdí žalovaná, že nebola prítomná, na znak čoho pripojili svoje podpisy, je relevantným právnym podkladom a vyjadruje fakticky ako aj právny stav.
4.1. V zmysle Osvedčenia o dedičstve bola nehnuteľnosť pridelená do podielového spoluvlastníctva medzi žalobcu a jeho matku. Zároveň v zmysle Vyhlásenia o dedičstve sa zákonné dedičky vzdali svojich čiastok po ich spoločnej matke ako druhej podielovej spoluvlastníčke nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Žalovaná ako aj jej právny zástupca zavádza súd, s tým, že v rámci tohto konania (Vyhlásenie o dedičstve) mala byť zúčastnená aj matka žalobcu p. P. T.; veď predsa dedičky rozhodujú o svojich dedičských podieloch nie o podiele ich matky, čo by malo byť právnemu zástupcovi po právnej stránke zrejmé. Na tomto mieste uvádzajú, že žalobcova matka, pokiaľ mala iný úmysel s nehnuteľnosťou mohla jednak zriadiť závet, čo by malo za následok, že v prípade jej smrti, by majetkové pomery boli usporiadané inak (vzhľadom na fakt, že sa tak nestalo máme za to, že zo strany žalovanej a jej právneho zástupcu ide iba o domnienku). Vo Vyhlásení o dedičstve je o.i. uvedené, cituje: „Toto vyhlásenie o dedičstve je spísané za základe ich pravej a slobodnej vôle a nie v tiesni. Na dôkaz súhlasu so znením tohto vyhlásenia pripájajú svoje podpisy.“ Vzhľadom na vyššie uvedené, účastníci Vyhlásenia o dedičstve, ktorí podpísali v ich pravej a slobodnej vôli vyvracia vyhlásenie žalovanej a jej právneho zástupcu, že žalobcova matka spolu s troma dcérami ako zákonnými dedičkami boli postavené pred hotovú vec. Je logické, že by nepodpísali niečo, s čím by nesúhlasili a neboli by uzrozumené. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná opätovne vyjadruje svoje domnienky a názory za jej zomretú babičku, ako aj za jej matku a jej sestier. „Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania - tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná.“
4.2. Žalovaná cituje Vyhlásenie o dedičstve: „Podmienkou tohto vyhlásenia je, že matka P. T. rod. T. nar. XX.XX.XXXX bude mať v celej vyššie uvedenej nehnuteľnosti doživotné užívacie právo.“, ktoré si nesprávne interpretuje a vykladá si ho neoprávnené a bez opory v zákone vo svoj prospech. Predmetné doživotné užívacie právo neznamená, že žalobca mal jeho matke poskytnúť osobnú a zdravotnú starostlivosť, zázemie, riadiť sa jej pokynmi; no napriek tomu sa o ňu staral a venoval sa jej. Právo doživotného užívania zabezpečuje človeku, v prospech ktorého je zriadené, že bude môcť v danej nehnuteľnosti bývať počas celého svojho života. Už potom záleží na jednotlivcovi, či toto svoje právo využije alebo nie.
4.3. Napriek vyššie uvedenému, žalobca svojej matke umožnil užívať nehnuteľnosť a nikdy jej nebránil v užívaní. Tvrdenie, že žalobca údajne vysťahoval svoju matku do garáže je rovnako ako celé Vyjadrenie založené na nepravde, zavádzaní, nepodložených tvrdeniach ako aj to, že žalobcova matka bola údajne presťahovaná do priestoru, v ktorom sa nachádzali zdraviu škodlivé látky. Je zarážajúce, že žalovaná sa v tomto konaní uchyľuje k takémuto spôsobu, ktorý má za zjavný cieľ vykreslenie žalobcu v zlom svetle v očiach konajúceho súdu. Navyše tieto tvrdenia žalovaná nijakým spôsobom ani nevie hodnoverne preukázať. Dokonca aj z výsledku psychiatrického vyšetrenia p. MUDr. Martinu Dagmar zo dňa 28.01.2020, ktoré sama žalovaná predložila súdu, vyplýva, že žalobcova matka predsa bola spokojná a šťastná, že býva so svojou dcérou. Nikde nebolo a ani nie je uvedené, že by sa počas svojho života mala žalobcova matka záujem alebo vôľu vrátiť sa do svojho pôvodného domu, rovnako nie je tiež pravdou, že by žalobcova matka žalobcu vykresľovala v zlom slovazmysle.
4.4. Žalobcova matka prejavila svoju vôľu, tým, že bývala u dcéry z čoho je nepochybne zrejmé, že sama nechcela viac bývať v predmetnej nehnuteľnosti. Niekoľkokrát sa dokonca vyjadrila, že sa do nehnuteľnosti nechce vrátiť, že chce bývať s dcérou, pretože je tam živo a má plno pozornosti (viď výsledok psychiatrického vyšetrenia p. MUDr. Martinu Dagmar zo dňa 28.01.2020). Žalobcova matka vzhľadom na svoj pokročilý vek si bola vedomá, že dožije u svojej dcéry, tak ako si to priala a že žalobca užíva a zveľaďuje nehnuteľnosť, ktorej je faktický vlastník. Preto tvrdenie žalovanej/právneho zástupcu, že p. P. T. „stále čakala a dúfala, že bude môcť vo svojom pôvodnom dome dožiť„ nie je založené na pravde, ako i tvrdenie žalovanej, cituje: „...si chcela svoj podiel ponechať a môcť doživotne v dome bývať.“, nakoľko je v priamom rozpore, s tým, čo bolo dohodnuté medzi žalobcom, jeho matkou a sestrami. Pretože, ak by bolo pravdou, že žalobcova matka p. P. T., ktorá mala údajne plnú spôsobilosť na právne úkony si chcela ponechať svoj podiel, potom nám vyvstáva odôvodnená otázka, prečo svoj podiel následne previedla počas svojho života na žalovanú? Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaná a jej právny zástupca si vo svojom Vyjadrení aj na tomto mieste argumentačne odporujú.
4.5. Prečo žalobcova matka keď tak veľmi chcela údajne dožiť v pôvodnom dome, nijakým spôsobom neriešila situáciu? Prečo neprišla fakticky bývať do nehnuteľností? Prečo sa nestarala o predmetnú nehnuteľnosť? Práve naopak vyhlásila, že chce bývať s dcérou, ktorá sa vzdala svojho podielu v zmysle Vyhlásenia o dedičstve. O p. P. T. sa viacmennej starala jej dcéra a nie vnučka/žalovaná. Keďže žalobcova sestra sa vzdala svojej čiastky z dedičstva a bola žalobcom vyplatená, na základe čoho nemohla nadobudnúť od žalobcovej matky podiel. Zároveň žalobcova matka nemohla previesť podiel na nijakú inú tretiu osobu, vzhľadom na to, že by v zmysle Občianskeho zákonníka prislúchalo žalobcovi predkupné právo. V zmysle ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, zákona č. 40/1946 Zb. (ďalej len „OZ“): „Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117).“ Žalobcova matka si ako obdarovanú zvolila jej vnučku, pričom v zmysle zákona nespĺňa podmienky blízkej osoby, čím bolo porušené žalobcove zákonné predkupné právo. Je pritom irelevantné, či bola darovacia zmluva uzatvorená v nemocnici alebo na inom mieste, pretože tento právny titul bol vykonaný v rozpore so zákonom, na základe čoho ide o neplatný právny úkon.
4.6. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná taktiež uvádza, že on nemá oprávnený naliehavý právny záujem s čím nesúhlasia, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť užíval a sám investoval do nehnuteľnosti nemalú finančnú čiastku a svojho úsilia. V prípade, ak by dal súd za pravdu žalovanej, vznikne žalobcovi nárok na uplatnenie si plnenia od žalovanej v zmysle inštitútu bezdôvodného obohatenia.
4.7. Zároveň uvádza, že spochybňovanie právnej opodstatnenosti Vyhlásenia o dedičstve spísaného a overeného pred notárom, ktoré je plne použiteľné na akékoľvek právne úkony je zo strany žalovanej prejavom jej snahy zvrátiť stav pred spísaním tohto Vyhlásenia o dedičstve. Žalovaná vo svojom Vyjadrení nespochybňuje, že žalobca vyplatil finančné čiastky vo výške 70.000,- SK svojej matke a rovnako tak i jeho trom sestrám, spolu 240.000,- SK. Na jednej strane žalovaná spochybňuje samotné Vyhlásenie o dedičstve, no na druhej strane nespochybňuje, že sa v jeho zmysle plnilo. Je nepochybne zrejmé, že žalobca vyplácal svoju matku a sestry s vedomím, že tým bude aj faktický vyporiadaná nehnuteľnosť a môže ju ďalej užívať a zveľaďovať ako jej výlučný vlastník, podľa čoho všetci konali vrátane žalobcovej matky. Predsa by nevyplácal tak vysokú sumu a okrem iného aj matku, ak by mal úmysel vyplatiť len polovicu predmetnej nehnuteľnosti, tak ako to uvádza žalovaná, s ohľadom najmä na stav v ktorom nehnuteľnosť nadobúdal. Žalobca finančne vyporiadal nehnuteľnosť, no napriek tomu bol polovičný podiel neplatne prevedený na žalovanú, bez toho aby žalovaná nehnuteľnosť finančne vyporiadala.
4.8. Na základe vyššie uvedeného ostáva v predmetnej právnej veci názoru, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je na liste vlastníctva evidovaná ako nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej/obdarovanej, nakoľko je zrejmé, že nadobudol nehnuteľnosť na základe dedičského konania, ktoré prebehlo v roku 2007 po zomretom a zároveň na základe Vyhlásenia o dedičstve, v ktorom sa oprávnené dedičky vzdali svojej čiastky v prospech žalobcu. Na záver uvádza, že žalovaná svoje tvrdenia nijakým hodnoverným spôsobom nepodložila, nepriložila žiadne relevantné dôkazy, ani nenavrhla vykonať ďalšie dôkazy.
5. Žalovaná v duplike na repliku žalobcu, listom jej právneho zástupcu zo dňa 15.12.2021 uviedla, že pokiaľ žalobca v replike tvrdil, keď uviedol, o to sa nikto neprie, ako skončilo dedičské konanie po Ľ. T. a že ho bola účastná aj P. T. (jej stará matka). Skončilo sa vyporiadaním BSM tak, že polovica sporových nehnuteľností (rodinný dom a pozemok) zostala vo vlastníctve P. T. a polovica pripadla do dedičstva. Tam aj bola dedičsky vyporiadaná tak, že túto polovicu nadobudol žalobca a len z tejto polovice vyplácal ostatné dedičky. Paradoxne táto skutočnosť priamo vyvracia tvrdenie žalobcu o jeho dobromyseľnosti. On tiež bol totiž účastníkom dedičského konania a jeho výsledok mu bol teda známy, t.j. že dedil iba polovicu a druhá polovica naďalej patrí jeho matke.
5.1. K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu uvádza, že samozrejme, že spochybňuje právne účinky Vyhlásenia o dedičstve a zároveň popiera tvrdenie žalobcu, že údajne nespochybňuje, že sa v zmysle tohto vyhlásenia plnilo. To nie je pravda, nikdy nič také nepovedala, v zmysle Vyhlásenia o dedičstve sa totiž nikdy nič neplnilo. Predovšetkým neplnil žalobca - nič nikomu neposkytol, naopak, iba si privlastnil bezprávne aj druhú polovicu sporových nehnuteľností. Neplnili ani účastníčky Vyhlásenia o dedičstve B. Y., V. S. a Z. K.Á. - nemali totiž ani čím plniť; sporové nehnuteľnosti im nepatrili. Preto namietala, že tento úkon je „o mne bezo mňa“. Ak by sa zo strany troch zákonných dedičiek malo toto Vyhlásenie o dedičstve posudzovať ako jednostranný právny úkon, potom by bol nepochybne neplatný, pretože by sa dopredu vzdávali takého práva, ktoré ešte nenadobudli. Dedičské právo k sporovým nehnuteľnostiam v polovici by totiž mohli nadobudnúť až po smrti P. T., až potom by mohli právne účinne robiť takýto prejav (aj keď ani vtedy nie v takej forme, ako bol tento prejav urobený). V dobe september, október 2007, kedy bolo Vyhlásenie o dedičstve podpisované, však P. T. žila a jej deti žiadne jestvujúce dedičské nároky po nej nemali.
5.2. V tejto súvislosti znova poukazuje na vytrvalú snahu žalobcu spájať sumu výplaty pre dedičky po Ľ. T. s nadobudnutím celých sporových nehnuteľností, teraz už dokonca s tvrdením, že by predsa nevyplácal takú vysokú sumu, ak by mal úmysel vyplatiť len polovicu sporových nehnuteľností. Znova poukázuje na osvedčenie o dedičstve po Ľ. T. 13D/263/2007, kde sa v zhode všetkých dedičov (vrátane žalobcu) konštatuje, že hodnota sporových nehnuteľností (celých, nie iba polovice) je 800.000,- Sk a od toho sa potom odvíja aj vyporiadanie BSM a následne dedičská dohoda a výška výplaty. Je viac ako zrejmé, že si žalobca teraz neomaleným spôsobom prispôsobuje skutkový stav pre svoje potreby. Suma výplaty 4 x 70.000,- Sk teda nemala žiadnu súvislosť s výplatou z celých nehnuteľností, týkala sa iba výplaty spoluvlastníckeho podielu 1-ica z nich (po zohľadnení dedičského podielu samotného žalobcu). 5.3. Jednoznačne popiera, že by žalobca sa bol o P. T. náležite, ako syn, staral. V celom rozsahu trvá na svojom prednese, ktorý urobila vo vyjadrení k žalobe. To isté platí o tvrdení žalobcu, že údajne svojej matke umožnil užívať sporové nehnuteľnosti a že jej nikdy nebránil v ich užívaní. Až toľko jej nebránil, že ju vysťahoval do garáže a potom na dome vymenil zámky.
5.4. Argumentácia žalobcu v čl. II. repliky v posledných dvoch odsekoch (týka sa údajného predkupného práva žalobcu a neplatnosti darovacej zmluvy v dôsledku jeho porušenia) ide úplne mimo problém tohto sporu a je bez právneho základu. Zase paradoxne žalobca pokojne cituje zákonné znenie § 116 obč.zák., definujúcom pojem blízkej osoby a pokojne tvrdí, že došlo k jeho porušeniu, hoci je vnučkou poručiteľky, t.j. príbuznou v priamom rade. Dokonca to, že je vnučka, žalobca v replike sám konštatuje. Súhrnne k tomuto bodu: je vnučkou poručiteľky, teda príbuznou v priamom rade, pri prevode spoluvlastníckeho podielu za života poručiteľky na ňu darovacou zmluvou žalobcovi podľa § 140 obč.zák. nesvedčilo žiadne predkupné právo. Len celkom pre úplnosť: aj pri porušení predkupného práva nejde automaticky o (absolútne) neplatný právny úkon. Je tomu tak v dôsledku znenia § 40a obč.zák. Celé toto žalobcom argumentované predkupné právo však nie je súčasťou tohto sporu, pretože k jeho porušeniu nedošlo.
6. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 29.06.2022, na ktorom právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že trvajú na podanej žalobe a písomných podaniach, poukazujúc na to, že v dedičskom konaní po zomretom Ľ. T., pod sp. zn. 13D/263/2007 D Not 90/2007 sa dedičia okrem iného dohodli, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, budú pridelené do podielového vlastníctva medzi žalobcu spoluvlastnícky podiel vo výške polovica k celku nehnuteľnosti a medzi pozostalú manželku, teda matku už tohto času zosnulá, žalobcu, spoluvlastnícky podiel vo výške polovica k celku nehnuteľnosti. Zároveň ostatné zákonné dedičky, a to dcéry pozostalej manželky, vo vyhlásení o dedičstve vyhlásili, že si nenárokujú čiastku z dedičstva, teda tá polovička k celku nehnuteľnosti po ich matke a zároveň vyhlásili, že sa tejto čiastky vzdávajú v prospech žalobcu. Tým, že žalobca vyplatil všetky tieto tri sestry finančnou čiastkou vo výške 70.000,- Sk si splnil povinnosť vyplatenia, a teda je nepochybne zrejmé, že spoluvlastnícky podiel matky žalobcu mal pripadnúť žalobcovi. Žalobca zároveň vyplatil aj ich matku a tiež finančnú čiastku vo výške 70.000,- Sk. Žalobcova matka mala právo doživotného užívania nehnuteľnosti, v čom jej žalobca nijakým spôsobom nikdy nebránil. Napriek uvedenému sa žalobcova matka, ako formálna podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti, nijakým spôsobom nepodielala na financovaní či už rekonštrukčných prác, alebo nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti, resp. nejaká daňová, poplatková povinnosť. Všetky náklady uhrádzal výlučne žalobca a rovnako tak aj zhodnotil nehnuteľnosť nemalou finančnou čiastkou výlučne na svoje náklady sám žalobca. V rámci dokazovania navrhla výsluch manželky žalobcu a sestry žalobcu V. S. ako svedkyne.
7. Právny zástupca žalovanej vo veci uviedol, že vo veci sa vyjadrili vo svojich písomných vyjadreniach, pričom sa neobjavili dosiaľ žiadne nové skutočnosti, ktoré by toto stanovisko ovplyvnili, a preto v celom rozsahu trvajú na ich argumentácií. Predovšetkým pokiaľ ide o procesnú časť sporu ďalej tvrdí, že bez ohľadu na všetky ostatné tvrdenia a na to sa vzťahujúce právne hodnotenia, žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníctva k sporovým nehnuteľnostiam v celosti, tak ako sa domáha. Jeho už teraz zapísaný spoluvlastnícky podiel, t.j. 1-icu, nikto nespochybňuje. U tejto časti žaloby je preto toto primárny argument.
7.1. Pokiaľ ide o tú časť sporu, ktorá sa týka spoluvlastníckeho podielu žalovanej k sporovým nehnuteľnostiam, žalobca dosiaľ ani nepreukázal a ani nespravdepodobnil ním tvrdené skutočnosti a právne závery, ktoré z nich mali vyplynúť. Predovšetkým spája veci, ktoré navzájom vôbec nesúvisia a na základe tohto spojenia potom vyvodzuje nesprávne závery. Dedičské konanie po otcovi žalobcu Ľ. T. sa skončilo v júli 2007 osvedčením o dedičstve, ktoré sa zároveň stalo právoplatným. To vyhlásenie časti dedičov po Ľ. T., a to iba jej dcér, ako potenciálnych zákonných dedičiek po P. T., dáva do súvisu s týmto dedičským konaním, čo nie je pravdivé tvrdenie. Toto vyhlásenie dcér Ľ. T. a P. bolo urobené dva až tri mesiace po právoplatnom skončení dedičského konania. Pritom účastníčkami tohto vyhlásenia boli len dcéry Ľ. T. a P., síce ako zákonné dedičky po oboch, ale za situácie, kedy P. T. bola žijúca a právoplatná spoluvlastníčka sporových nehnuteľností v polovici. Preto v doterajších prednesoch tvrdia, že v uvedenom vyhlásení šlo o dohodu bez toho, kto mal k veci, ktorá bola predmetom tohto vyhlásenia, vlastnícke právo.
7.2. Ďalej žalobca nedôvodne spája otázku výplaty zo sporových nehnuteľností s výplatou z celých týchto nehnuteľností a so svojou dobromyseľnosťou. To však nie je pravdivé tvrdenie a tento záver možno urobiť už z dôkazov, ktoré predložil samotný žalobca. Z dedičského rozhodnutia totiž je zrejmé, že sporové nehnuteľnosti ako celok boli ocenené na 800.000,- Sk, predmetom dedenia bola polovica týchto nehnuteľností, t.j. v hodnotovom vyjadrení 400.000,- Sk a len z tejto sumy žalobca, ako jeden z dedičov a preberajúci dedič, vyplácal ostatné dedičky. Výplata preto nemá nič spoločné so spoluvlastníckym podielom P. T.. Tvrdenia o znášaní nákladov a o zhodnotení sporových nehnuteľností nemajú nič spoločné s otázkou dobromyseľnosti a vlastníctva k tvrdenému celku týchto nehnuteľností. V prednese právnej zástupkyne žalobcu, pred chvíľou prednesenému, bolo uvedené, že spoluvlastnícky podiel matky žalobcu mal pripadnúť žalobcovi. Nevyplynulo z prednesu, kedy by sa tak malo stať. V tomto smere je názoru, že by mal byť tento prednes doplnený. Otázka prípadného zhodnotenia aj v prípade úspechu žalovanej, nemá pre predmet sporu žiaden význam. Otázka zhodnotenia rozsahu a výšky by mohla mať význam v prípadnom spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale nie v tomto spore.
7.3. Ďalej v prednese právnej zástupkyne žalobcu mu chýbalo upresnenie na základe akého právneho titulu sa vlastne žalobca domáha toho, že je vlastníkom sporových nehnuteľností v celosti. V doterajších podaniach ako právny titul uplatnil po 1. dobromyseľnú držbu a zrejme vydržanie, po 2. nespôsobilosť P. T. v dobe robenia darovacej zmluvy na právne úkony a po 3. relatívnu neplatnosť darovacej zmluvy z dôvodu, že bolo porušené predkupné právo žalobcu, ako spoluvlastníka. Tieto tri dôvody sa navzájom bijú a navyše ich výsledkom nemôže byť zhodný petit, preto keďže nevie teraz v akom rozsahu vlastne má reagovať, vzhľadom k týmto trom dôvodom, požaduje, aby žalobca svoje stanovisko upresnil.
8. Právna zástupkyňa žalobcu k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného uviedla, že sa vyjadrí k doplneniu ohľadne právneho titulu požadovaného nároku žalobcu. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti žalobca nárokuje právnym titulom z dedičského konania a zároveň na základe dohody potencionálnych dedičov po druhej podielovej spoluvlastníčke, z čoho jednoznačne vyplýva predkupné právo žalobcu, ktoré si aj splnil vopred, tým, že vyplatil potencionálne zákonné dedičky, čo v rámci spisu preukázali. Na základe čoho majú za to, že darovacia zmluva, ktorou v pokročilom veku uzavrela matka žalobcu so žalovanou, vykazuje znaky relatívnej neplatnosti, a teda aj z dôvodu právnej istoty uviedli súčasne, resp. súbežne právny titul vydržania, nakoľko po uvedenom dedičskom konaní a dohode potenciálnych zákonných dedičov bol žalobca dobromyseľným držiteľom a užívateľom samotnej nehnuteľnosti po dobu viac ako 10 rokov, čím spĺňa podmienky vydržania v zmysle Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o titul vydržania tento uviedli ako alternatívny ale podstatné prečo je podaná žaloba je neplatnosť darovacej zmluvy, resp. právneho úkonu.
8.1. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že má za to, že žalobca v dedičskom konaní sp. zn. 13D/263/2007 po Ľ. T. nadobudol podiel v 1-ici voči dedičom bezodplatne, a pokiaľ tam bola uvedená odplatnosť po 70.000,- Sk vyplatiť ostatným dedičom, to súviselo už s podielom matky žalobcu P. T. s tým, že mala mať tam doživotné užívacie právo, čo jej žalobca v tomto smere nikdy nezabraňoval.
9. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že sa rozhodol rodinný dom rekonštruovať, lebo dostal poverenie, že to môže robiť. To poverenie bolo od jeho sestier pani S., K. a Y. a takisto aj od nebohej matky P. T., lebo ináč by sa nebol do takej rekonštrukcie púšťal a všetky povolenia vybavoval, keby to nemal od nich potvrdené. Začal prerábať postupne, časť musel zvaliť, jeho milovaná mamička, ktorá tam bývala sa nasťahovala k sestre, lebo tam nemohla bývať, boli na neho udania, že spávala v garáži. Dodáva, že matka tam vôbec nebývala, cez deň tam bola a v noci odišla k svojej dcére Y. a bola tam do smrti. Viac do jej domu neprišla pozrieť ani čo robí a nedala ani 5 halierov na nič. To, že mu vlastnícky patria nehnuteľnosti v celosti, vychádzal z dedičského konania.
9.1. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že v dedičskom konaní po otcovi vyplatil sumu 70.000,- Sk ostatným dedičkám, taká bola dohoda a podľa toho získal celok. Oni mu povedali, že keď im dá po 70.000,- Sk je to jeho ako celok. Takto mu to povedala aj pani S. do očí, ktorá je navrhnutá ako svedkyňa.
9.2. Na otázku právneho zástupcu žalovanej prečo sa prehlásenie so sestrami podpisovalo až dva, až tri mesiace po skončení dedičského konania?
9.2.1. Žalobca uviedol, že prišla pani S. a povedala, že donesie potvrdenie od notára, doniesla to a chodila do Bratislavy, nechala to u sestry Z. a on bol preto, keby sestre S. netelefonoval ani by mu to nebola dala a na jeho naliehanie to spravili v Lučenci a doniesla to po troch mesiacoch. Na základe toho on aj začal robiť. Dala mu to do ruky, hodila, a povedala, že rob si s tým domom čo chceš.
9.3. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovanej, že prečo si v dedičskom konaní potom celý dom aj s pozemkom neusporiadal, neprededil na seba?
9.3.1. Žalobca uviedol, že keď sa toto všetko uskutočnilo, boli okná vymenené, strecha spravená, tak potom začala matka klučkovať. Bol za ňou a hovoril jej, že dajme to na poriadok, prepíšme to, povedala mu, že to má čas. Naposledy bol za ňou, aj domov ju doniesol, povedal jej, že si môže vybrať izbu, ktorú chce, bolo to asi pred dvomi- tromi rokmi po oprave domu, upresnil, že sa začalo opravovať v roku 2007 a skončila oprava v 2010 a vtedy tam zavolal matku, jej to ukázal, nepovedala nič a odišla preč. Dirigovala ju dcéra Y. a K., tie s ňou manipulovali a spravili to tak, že sa toho vzdávajú a žalovanej nahrali na smeč. Podľa neho mal prednostné právo, nikto mu nepovedal, že to bude prevedené na žalovanú. Matka ho predtým, ako nehnuteľnosti darovala, mohla upozorniť, či to chce a dala to preč.
9.4. Na opätovnú otázku, prečo si to žalobca nevyporiadal v celosti na seba v dedičskom konaní?
9.4.1. Žalobca uviedol, že matka mu to nechcela spraviť, keby to chcela spraviť, je to spravené.
10. Svedkyňa Z. T., manželka žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že boli prekvapení, keď sa dozvedeli, že svokra to darovala vnučke. Manžel to prerábal s tým, že po dedičskom konaní sa dohodli súrodenci, že keď ich vyplatí, nebudú si nárokovať na podiel po matke. On sa podľa toho aj choval, začal to prerábať, pretože ten dom bol v dezolátnom stave, to bola jedna troska, tiekla strecha, kúpeľňa nefungovala, latrína, WC bola vonku, všetko bolo stuchnuté. Čím skôr to chcel prerobiť, pretože sa blížil k šesťdesiatke, aby ten objekt zachoval. Za matkou chodil, nech sa to prepíše ale povedala, že nie, stále tvrdila, že potom. Ako to začal prerábať ešte sa spýtal sestier, či môže navážať materiál a prerábať to, súhlasili s tým. Tak to začal prerábať. Manželovi navrhla, nakoľko matka tam od smrti otca nebývala, ten dom bol prázdny, nech platí všetky náklady za užívanie domu, teda plyn aj elektriku. Každý mesiac dcéra chodila pre šeky k Y., aby sa uhrádzali. Po určitej dobe to začalo matke vadiť, že nech ju neotravuje so šekmi, nech si to dá prepísať. On ju prosil, nech sa to dá na poriadok, tá polovica, nech sa to prepíše a potom sa to prepíše na neho tá elektrika a plyn. Vybavilo sa to s jej súhlasom, pretože pre prevod platieb na novú zmluvu bol potrebný jej súhlas. Potom sa to prepísalo, išiel za ňou a chcel aby sa to dalo do poriadku, jej odpoveď bola zase potom. Keď viackrát jej hovoril, že dajme to naporiadok, že to prerába a kopec peňazí ide to toho ona povedala, že ona s tým nemá nič spoločné, že to majú dievčence, ale oni sa zriekli čiastky po matke v prospech žalobcu.
10.1. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či sa svokra nejako vyjadrila k prerábaniu domu s pozemkom?
10.1.1. Svedkyňa uviedla, že nikomu to nevadilo. Nikto, ako sa to začalo prerábať, nebol sa tam vôbec pozrieť čo robí. Preto aj obdarovaná povedala, že spochybňuje rozsah rekonštrukcie, pričom napísala do darovacej zmluvy, že je oboznámená s rozsahom rekonštrukcie od babičky, ktorá tam bola naposledy v roku 2009.
11. Na pojednávaní dňa 21.10.2022 bola vypočutá svedkyňa V. S., sestra žalobcu, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že keď zomrel otec bolo dedičské konanie, tak prvýkrát keď bolo dedičské konanie sa tak dohodli, že ten podiel, ktorý im pripadá po otcovi zostane na všetkých, matka plus štyria súrodenci. Takto to aj skončilo, skončilo dedičské konanie. Potom jej sestra volala, aj jedna aj druhá Z. a B., že matka sa s nimi nerozpráva, lebo ona chcela, aby tú čiastku, ktorá pripadla im nechali bratovi a že ona mu jej čiastku napíše. Tak potom vyvolali nové dedičské konanie s tým, že chceli, aby ich brat vyplatil z domu a tým pádom vzniklo aj vyhlásenie, že ak by sa s matkou niečo stalo, tak oni už nechcú, aby ich vyplácal, keďže ich vyplatil z domu. Sama dostala peniaze, 70.000,- Sk. Pokladala to za vybavené a žiadne dedičstvo už nečakala. Ďalej vo veci uviedla, že pokiaľ ide o cenu nehnuteľností v dedičskom konaní po otcovi, má dojem, že to bolo 400.000,- Sk. Pokiaľ išlo o povinnosť vyplývajúcu z osvedčenia o dedičstve po otcovi, aby žalobca spoludedičom vyplatil po 70.000,- Sk, brala to tak, že to je z celej čiastky, ktorú nadobúdal žalobca. Brala to ako komplet, že sú vyplatení a tým pádom to patrí bratovi. 11.1. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či sa matka vyjadrila negatívne na osobu žalobcu niekedy v jej prítomnosti?
11.1.1. Svedkyňa uviedla, že posledné dva roky pred jej smrťou, keď bola ležiaca, sestry ju poprosili, tak chodila ju opatrovať na 10 dní. S matkou sa o žalobcovi vôbec nerozprávala. Matka v tom čase bývala u sestry B. Y.. Boli to roky 2019 až 2020, keď chodila pomáhať opatrovať. Bolo to asi 5 krát na 9-10 dní. Na ďalšiu otázku uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca zakazoval matke vstúpiť do predmetnej nehnuteľnosti.
11.2. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, že úvodom sa vyjadrili, že matka bola ležiaca dva roky pred svojou smrťou, v akom bola zdravotnom stave v tom čase?
11.2.1. Svedkyňa uviedla, že ako fyzicky bola na tom veľmi zle, lebo nemohla sa hýbať a ešte ten prvý rok keď ležala ešte ako tak, ale v druhom roku bolo vidno že trochu mentálne, sem tam jej vypadávala pamäť.
11.3. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či sa zmienila matka v jej prítomnosti, že by mala niekedy úmysel previesť jej spoluvlastnícky podiel na vnučku?
11.3.1. Svedkyňa uviedla: nie, nikdy.
11.4. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, že či od ukončenia dedičského konania po otcovi bola vo vedomí, že vlastníkom tej nehnuteľnosti je žalobca?
11.4.1. Svedkyňa uviedla, že áno, ona to aj tak brala.
11.5. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či má vedomosť o tom, že by nejaká z ďalších jej sestier rozporovala toto vlastníctvo žalobcu?
11.5.1. Svedkyňa uviedla, že aj sestra z Bratislavy Z. stále mala nejaké výhrady, čudovala sa že prečo. Stále mala nejaké výhrady.
11.6. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, že dedičské konanie po otcovi podľa toho, ako ste ho Vy vnímali ako skončilo, pokiaľ ide o dom s pozemkom?
11.6.1. Svedkyňa uviedla, že zostalo to tak, že ta polovička patrila bratovi a druhú polovičku vlastnila matka.
11.7. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, že pokiaľ bola v kontakte napríklad pri návšteve v F. a buď hovorila s bratom, alebo s mamou, alebo sestrou Y., hovorilo sa o tom z hociktorej strany, že mal by sa previesť jeden ten druhý podiel na brata, alebo na hoci koho iného?
11.7.1. Svedkyňa uviedla, že raz jej B.M. vravela, že bol žalobca a matke povedal, aby to dali do poriadku a ona jej povedala, že nech povedia matke, nech to matka predá žalobcovi. Vtedy bola ležiaca a vtedy ona dodala, že jej skvalitnia opateru.
11.8. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej keby ste upresnili, aké peniaze ste mali na mysli?
11.8.1. Svedkyňa uviedla, že to znamená, že za tie peniaze, ktoré matka získa z odpredaja podielu bratovi skvalitnia tú opateru. Ona bola v tom, že to bude všetko bratove, teda žalobcove.
11.9. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, že vravela „sme povedali bratovi, že si môže robiť“, kto to je sme?
11.9.1. Svedkyňa uviedla, že že to môže prerábať, povedala to ona, sestry a matka. Matka sa začala na nich hnevať kvôli tomu, že žalobca si to nemôže prerábať, lebo to nebolo na neho napísané. Čo sa potom zmenilo nevie.
12. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedla, že sa pridržiavajú ich doterajších písomných a ústnych vyjadrení. Opätovne uvádza, že trvajú na žalobe v celom rozsahu a žiadajú, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností a poukazuje na inštitút vydržania, nakoľko žalobca bol po dobu viac ako 10 rokov dobromyseľným držiteľom a užívateľom nehnuteľností, čo vyplýva z jednotlivých podaní, výpovedí žalobcu, ako aj žalovanej. Nimi uvádzané tvrdenia preukázala aj svedkyňa pani V. S..
13. Právny zástupca žalovanej vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalovaná tvrdí, že celá žaloba je bez právneho základu, je nedôvodná, navrhuje ju preto zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Na tomto stanovisku nič nezmenili ani neskoršie prednesy žalobcu a ani svedkov v konaní vypočutých, naopak, tento ich postoj práve potvrdzujú. Je evidentné a skutkovo nesporné, že dedičské konanie po otcovi žalobcu Ľ. T., pokiaľ ide o rodinný dom s pozemkom, sa skončilo tak, že prededená bola len polovica nehnuteľností, túto polovicu nadobudol žalobca a druhá polovica zostala vo vlastníctve manželky Ľ. T., P. T.. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že účastníkom dedičského konania bol aj žalobca, čiže tento právny stav mu musel byť jednoznačne známy. Závažným argumentom žaloby je predkladané vyhlásenie o dedičstve podpisované iba dedičkami po Ľ. T. a P. T., v dobe od 24.09.2007 do 02.10.2007. Pokiaľ sa k tomuto vyhláseniu pripisujú nejaké právne účinky a na ňom sa zakladá tvrdená dobromyseľnosť žalobcu tvrdí, že ide o hrubú chybu v právnom uvažovaní. Toto vyhlásenie z hľadiska dobromyseľnosti žalobcu, jeho dobromyseľnej držby a následne tvrdeného vydržania je bez právneho významu. Dôvodom tohto tvrdenia je jednak to, že toto vyhlásenie je vyhlásením o majetku niekoho, ktorý vyhlasujúcim nepatril a jednak to, že podľa ustálenej judikatúry súdov pre získanie dobromyseľnosti u toho, pre koho sa takéto vyhlásenie robí, by nestačilo dokonca ani vyhlásenie za účasti samotnej poručiteľky P.D. T.. Súdna prax vo svojej judikatúre dospela k ustálenému záveru, že ten, kto tvrdí svoju dobromyseľnosť a následné vydržanie, musí byť dobromyseľným držiteľom so zreteľom na všetky okolnosti, musí mať právny titul, ktorý ho na takúto dobromyseľnosť oprávňuje a v tomto konaní nebolo produkované jedno ani druhé, naopak zo strany svedkov predkladaných samotnou žalobou, boli produkované dôkazy, ktoré túto dobromyseľnosť vyvracajú.
13.1. Predovšetkým po právnej stránke, ak potenciálni dedičia za života toho, po ktorom by ako zákonní dedičia mali dediť urobia za života toho, po kom majú dediť také vyhlásenie, ktorého obsahom je majetok stále vo vlastníctve toho, po kom majú dediť, tak takéto vyhlásenie nemá právne účinky a už vôbec žijúceho predka neobmedzuje v tom, akým spôsobom naloží za svojho života s týmto majetkom. Proti dobromyseľnosti žalobcu stoja aj tie skutočnosti, ktoré potvrdil aj on sám a dokonca aj jeho manželka v tom smere, že bola debata o tom, že žalobca matku prosil nech to dá na poriadok, tú polovicu, nech sa prepíše, t.j na žalobcu. Odpoveď matky bola potom. Toto potvrdila samotná manželka žalobcu. Na upresňujúcu otázku potvrdila, že v debate bola polovica domu znejúca na matku a svokra povedala potom. Toto sú okolnosti, ktoré nad všetku pochybnosť potvrdzujú, že žalobcovi bol známy právny stav ohľadne rodinného domu s pozemkom, t.j. že na ňom vlastní polovicu a druhá polovica je matkina. Vedel, že musí urobiť kroky na usporiadanie, zrejme sa aj pokúsil, ale tieto pre nevôľu matky neboli úspešné. Postoj matky vysvetlili už v ich podaniach, vyjadrení k žalobe a v duplike. Matka bola tvrdo proti tomu, zrejme kvôli tomu, ako sa vyvinuli vzťahy so synom, aby mu previedla svoju polovicu domu. Preto poprel tvrdenie svedkyne o tom, že by aj matka mala povedať okrem detí, že môžeš si prerábať dom. Ďalšie kroky v tomto smere podľa jeho názoru nie sú potrebné, lebo kvôli tomu, čo už uviedol pred chvíľou, táto skutočnosť je bez právneho významu. Tvrdí preto, že z výsledkov dokazovania vyplýva bez pochybností vedomosť žalobcu o tom, že je vlastníkom len polovice domu s pozemkom, druhú polovicu vlastní iná osoba, aj keď je to matka, pokusy o usporiadanie tejto druhej polovice boli neúspešné a predkladané vyhlásenie o dedičstve, navyše uzavreté len potenciálnymi dedičkami, je vo vzťahu k predmetu sporu bez právneho významu. Doteraz nebolo vysvetlené žalobou, prečo je vlastne žalovaný celý dom s pozemkom, keď žalovaná nikdy vlastníctvo žalobcu k polovice domu s pozemkom nespochybnila.
14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkýň Z. T., V. S., oboznámením sa s obsahom spisov Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 13D/263/2007, sp. zn. 4D/112/2021, obsahom vyhlásenia o dedičstve, výpisu z LV č. XXX, zmluvy o dodávke plynu, zmluvy o dodávke elektriny, poistnej zmluvy, rozhodnutím Obce Veľké Dvorany, oznámenia k ohláseniu drobnej stavby, darovacej zmluvy, rozhodnutia Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor, psychiatrického vyšetrenia MUDr. Dagmar Martinů, ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
14.1. Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 13D/263/2007 vyplýva, že bolo vedené dedičské konanie po Ľ. T., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Poručiteľ nezanechal závet ani listinu o vydedení, a tak jeho dedičmi boli dedičia vedení v prvej dedičskej skupine, a to deti: J. T., B. Y., V. S., Z. K.Š. a pozostalá manželka P. T.. Dňa 20.07.2007 bolo notárkou JUDr. Alenou Korenecovou vydané osvedčenie o dedičstve č.k. 13D/263/2007-20. Z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že poručiteľ a pozostalá manželka mali v bezpodielovom spoluvlastníctve majetok, pričom ako nehnuteľnosti sú uvedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. M. F., zapísané na LV č. XXX, parc. č. XXX zastavaná plocha, rodinný dom súp. číslo XX a nádvorie o výmere 709 m2, parc. č. XXX záhrada o výmere 3061 m2 pod B1 v celosti, v trhovej hodnote, podľa prehlásenia dedičov, 800.000,- Sk. Z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve patrí do dedičstva 1-ica uvedených nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a pozostalej manželke z majetku BSM patrila tiež 1-ica z predmetných nehnuteľností.
14.2. Z osvedčenia o dedičstve ďalej vyplýva, že dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu podľa ktorej predmetné nehnuteľnosti, zapísané v LV č. XXX v podiele 1-ica v hodnote 400.000,- Sk prevzal J. T., t.j. žalobca s tým, že spoludedičom B.M. Y., V. S., Z. K. P. P. T., vyplatí podiely po 70.000,- Sk, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto osvedčenia. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.08.2007.
15. Z vyhlásenia o dedičstve súd zistil, že podpísané B. Y., V. S., Z. K. vyhlasujú, že si nenárokujú čiastku z dedičstva po matke P. T., bytom M. F. č. XX, a to z nehnuteľností v kat. úz. M. F. (nad A.) zapísané na LV č. XXX, tak ako sú uvedené vyššie vo vydanom osvedčení o dedičstve s tým, že sa vzdávajú tejto čiastky v prospech brata J. T., nakoľko V. S. P. Z. K. boli vyplatené čiastkou 70.000,- Sk bratom J. T.. B. Y., rod. T. čiastku 70.000,- Sk neprevzala, ale i napriek tomu si nenárokuje čiastku z dedičstva po matke P. T..
15.1. Vo vyhlásení je ďalej uvedené že „podmienkou tohto vyhlásenia je, že matka P. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX bude mať v celej vyššie uvedenej nehnuteľnosti doživotné užívacie právo.“
15.2. Na druhej strane listiny vyhlásenia o dedičstve sa nachádza osvedčenie o pravosti podpisu V. S. s uvedením Lučenec, dňa 24.09.2007. Osvedčenie o pravosti podpisu Z. K. je datované 28.09.2007 a osvedčenie o pravosti podpisu B. Y. 02.10.2007.
16. Z darovacej zmluvy súd zistil, že dňa 28.10.2019 bola uzavretá darovacia zmluva medzi P. T., ako darcom, a R. S., rod. Y., t.j. žalovanou ako obdarovanou, na základe ktorej darca, ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v kat. úz. M. F., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 709 m2, parc. č. XXX záhrada o výmere 3060 m2 a stavba: rodinný dom súpisné číslo XX, stojaci na parc. č. XXX spoluvlastnícky podiel darcu pod B1: 1-ica, daruje darca svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ica na prevádzaných nehnuteľnostiach, špecifikovaných v článku I. bod 1.1. tejto zmluvy obdarovanej a obdarovaná tento spoluvlastnícky podiel s vďakou prijíma do svojho výlučného vlastníctva, ako to vyplýva z článku II. darovacej zmluvy.
16.1. Rozhodnutie Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor, o povolení vkladu do vlastníckeho práva na základe vyššie uvedenej darovacej zmluvy bolo vydané dňa 27.11.2019, č. vkladu V 3567/2019.
16.2. Zo psychiatrického vyšetrenia P. T., vykonanej MUDr. Dagmar Martinů, psychiater, zo dňa 28.01.2020 vyplýva z jeho záveru „bez zjavnej duševnej poruchy, menovaná je plne orientovaná, plne zodpovedná za právne úkony“.
17. Z výpisu LV č. XXX vyplýva, že žalobca a žalovaná sú vedení ako podieloví spoluvlastníci, každý v 1-ici nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. M. F., parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 709 m2, parc. č. XXX záhrada o výmere 3060 m2, rodinný dom súpisné číslo XX na parc. č. XXX. U žalobcu je uvedený titul nadobudnutia osvedčenie o dedičstve 13D/263/2007 a u žalovanej darovacia zmluva V 3567/2019.
18. Zo zmluvy o dodávke plynu vyplýva, že dňa 27.07.2009 uzatvoril žalobca ako odberateľ so Slovenským plynárenským priemyslom, a.s. Mlynské nivy 44/a, Bratislava, ako dodávateľom, zmluvu o dodávke plynu pre odberné miesto Obec M. F., orientálne číslo XX.
19. Zo zmluvy o dodávke elektriny súd zistil, že dňa 29.07.2009 uzatvoril žalobca, ako odberateľ, s dodávateľom ZSE Energia, Čulenova 6, Bratislava, zmluvu o dodávke elektriny pre odberné miesto M. F. XX/XX.
20. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vyplýva, že dňa 18.02.2011 bola uzatvorená poistná zmluva s označením Poistenie môj domov, týkajúca sa poistenia nehnuteľností, miesta poistenia M. F., B. XX.
21. Zo spisu Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 4D/112/2021 vyplýva, že P. T., matka žalobcu a stará matka žalovanej, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Dedičmi po poručiteľke boli J. T., B. Y., V. S. P. Z. K..
22. Podľa § 137 písm. c) CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
23. Podľa § 126 ods. 1 OZ, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
24. Podľa § 129 ods. 1 OZ, Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
25. Podľa § 130 ods. 1 OZ, Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
26. Podľa § 132 ods. 1 OZ, Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
27. Podľa § 134 ods. 1 OZ, Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
28. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je podľa § 137 písm. c) CSP existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neisté. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práv žalobcu a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom žalobnom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací žalobný návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva.
29. Z ustanovenia § 129 ods. 1 OZ vyplýva, že za držiteľa sa považuje osoba fyzická alebo právnická, ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako s vlastnou. Faktické ovládanie veci a nakladanie s vecou ako vlastnou je spojené so subjektívnou stránkou držby veci. Tá istá vec môže byť súčasne v držbe aj viacerých osôb.
29.1. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci, alebo vykonávanie práva, späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria. Pri oprávnenej držbe musia byť teda splnené nasledovné náležitosti: a) faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, nevylučuje sa ani spoločná držba veci, napríklad aj manželmi, ak sú splnené potrebné predpoklady oprávnenej držby; b) vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, to znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila; c) dobrá viera, že mu vec, alebo vykonávanie práva, patria. Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci, resp. vykonávateľa práva. Treba mať na zreteli, že dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu, rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva, patrí. V prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá - platí vyvrátiteľná právna domnienka - že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera napr. dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby.
29.2. V zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 OZ vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, pri splnení zákonom požadovaných predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, b) držba musí byť oprávnená, c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. U nehnuteľností je táto doba desaťročná. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržitelom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam veci, musí sa vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Postačuje, že držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu taký titul je. Postačuje teda aj domnelý právny titul.
30. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. M. F. zapísaných na LV č. XXX, tak ako sú uvedené v odseku 1. odôvodnenia tohto rozsudku, a to v celosti, ktoré nehnuteľnosti podľa žalobcu nadobudol v dedičskom konaní po otcovi Ľ. T., zomrelom XX.XX.XXXX, dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. 13D/263/2007 a zároveň na základe vyhlásenia o dedičstve dedičiek po zomretom otcovi Ľ. T. a sestier žalobcu B. Y., ktorej podpis na uvedenom vyhlásení bol overený dňa 02.10.2007, V. S. s overením podpisu dňa 24.09.2007 a Z. K. s overením podpisu dňa 28.09.2007, ktorej ako uviedol žalobca každej vyplatil po 70.000,- Sk, na základe čoho bol v dobrej viere, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré následne začal kompletne rekonštruovať. Ďalej uviedol, že nehnuteľnosti užíva spolu s rodinou viac ako 10 rokov. Uzatvorenie darovacej zmluvy medzi matkou žalobcu P. T. a žalovanou dňa 28.10.2019 považuje žalobca za neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi. Ďalej vyslovil obavy o spôsobilosti matky na právne úkony, s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1, 2 OZ s tým, že matka uzavrela darovaciu zmluvu počas jej hospitalizácie v nemocnici. Podľa žalobcu matka nemohla previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, keď vzhľadom na ustanovenie § 140 OZ mu prislúchalo predkupné právo (§ 116, § 117 OZ). Podľa žalobcu vnučka žalobcovej matky, t.j. žalovaná nespĺňa podmienky blízkej osoby. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalobcu poukazuje na inštitút vydržania.
31. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je, alebo nie je, je to, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že žalobca má na určení naliehavý právny záujem.
31.1. Na základe vykonaného dokazovania, skutkového zistenia a zákonnej úpravy inštitútu vydržania vlastníckeho práva, podľa súdu k vydržaniu vlastníckeho práva zo strany žalobcu nedošlo, pretože nepostačuje iba subjektívne presvedčenie, že mu nehnuteľnosti patria, keď je potrebné, aby sa dobrá viera, ako podmienka vydržania, opierala o titul uchopenia sa držby, teda objektívny oprávnený dôvod nadobudnutia držby (napr. existencia zmluvy, ktorá pre nejakú vadu je neplatná, alebo domnelý dôvod), ktorý titul v konaní žalobcom preukázaný nebol.
31.2. Žalobca svoje vlastnícke právo odvodzuje od dedičského konania po otcovi a titulom vyhlásenia o dedičstve jeho sestier B. Y., V. S. P. Z. K.. Žalobca pritom tvrdil, že všetky tri sestry vyplatil čiastkou vo výške 70.000,- Sk. Je nesporné, že k vyplateniu podielov vo výške 70.000,- Sk došlo, avšak netýkalo sa vyhlásenia o dedičstve sestier žalobcu, ale táto povinnosť mu vyplývala z osvedčenia o dedičstve, vydané v dedičskom konaní po otcovi žalobcu Ľ.Í. T., zomrelom XX.XX.XXXX keď z osvedčenia zo dňa 20.07.2007 č.k. 13D/263/2007-20 vyplýva, že poručiteľ nezanechal závet ani listinu o vydedení, a tak jeho dedičmi boli dedičia vední v prvej dedičskej skupine, a to deti: J. T., B. Y., V. S., Z. K. a pozostalá manželka P. T.. Dňa 20.07.2007 bolo notárkou JUDr. Alenou Korenecovou vydané osvedčenie o dedičstve č.k. 13D/263/2007-20. Z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že poručiteľ a pozostalá manželka mali v bezpodielovom spoluvlastníctve majetok, pričom ako nehnuteľnosti sú uvedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. M. F., zapísané na LV č. XXX, parc. č. XXX zastavaná plocha, rodinný dom súp. číslo XX a nádvorie o výmere 709 m2, parc. č. XXX záhrada o výmere 3061 m2 pod B1 v celosti, v trhovej hodnote, podľa prehlásenia dedičov, 800.000,- Sk. Z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve patrí do dedičstva 1-ica uvedených nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a pozostalej manželke z majetku BSM patrila tiež 1-ica z predmetných nehnuteľností. Z osvedčenia o dedičstve ďalej vyplýva, že dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu podľa ktorej predmetné nehnuteľnosti, zapísané v LV č. XXX v podiele 1-ica (v hodnote 400.000,- Sk) prevzal J. T., t.j. žalobca s tým, že spoludedičom B. Y., V. S., Z. K. P. P.Á. T., vyplatí podiely po 70.000,- Sk, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto osvedčenia. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.08.2007. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca spolu so svojou matkou na základe uvedeného dedičského konania sa stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, každý v 1-ici. Preto bolo možné sa stotožniť s tvrdením právneho zástupcu žalovanej, že žalobca si musel byť vedomý toho, že v dedičskom konaní po otcovi zdedil len polovicu sporových nehnuteľností a ak by bola vôľa mu prenechať sporové nehnuteľnosti v celosti, nič predsa nestálo v ceste tomu, aby sa takým spôsobom vykonalo vyporiadanie BSM, t.j. že predmetné nehnuteľnosti mohli pripadnúť do dedičstva v celosti, oproti finančnej protihodnote manželke poručiteľa titulom vyporiadania BSM.
31.3. Žalobca pre uplatnenie svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v celku poukázal na titul, a to vyhlásenie o dedičstve, z ktorého vyhlásenia je zrejmé, že bolo podpísané B. Y., V. S. P. Z. K., ktoré vyhlasujú, že si nenárokujú čiastku z dedičstva po matke P. T., bytom M. F. č. XX, a to z nehnuteľností v kat. úz. M. F. (nad A.) zapísané na LV č. XXX, tak ako sú uvedené vyššie vo vydanom osvedčení o dedičstve s tým, že sa vzdávajú tejto čiastky v prospech brata J. T., nakoľko V. S. P. Z. K. boli vyplatené čiastkou 70.000,- Sk bratom J. T.. B. Y., rod. T. čiastku 70.000,- Sk neprevzala, ale i napriek tomu si nenárokuje čiastku z dedičstva po matke P.Í. T.. Vo vyhlásení je ďalej uvedené že „podmienkou tohto vyhlásenia je, že matka P.Á. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX bude mať v celej vyššie uvedenej nehnuteľnosti doživotné užívacie právo.“ Podľa súdu uvedené vyhlásenie o dedičstve nebolo objektívne spôsobilé vyvolať u žalobcu vnútorné presvedčenie držiteľa, že mu nehnuteľnosť vlastnícky patrí v celosti. Existencia takéhoto titulu v konaní nebola preukázaná. Žalobca nemohol tak byť v dobrej viere, že mu nehnuteľnosti patria, keď jeho sestry B. Y., V. S. a Z. K., ktoré vyhlásenie o dedičstve podpísali, neboli vlastníčkami, resp. podielovými spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností. V tom čase podielovou spoluvlastníčkou v 1-ci predmetných nehnuteľností bola ich matka, teda i matka žalobcu, P. T.. Z uvedeného tak vyplýva, že sestry žalobcu nemohli na neho previesť viac práv k nehnuteľnostiam, ako v tom čase mali a pokiaľ ide o samotné vyhlásenie o dedičstve, podľa súdu bolo by možné naň prihliadať v prípade dedičského konania po matke, pokiaľ by sa však táto za svojho života nerozhodla darovacou zmluvou darovať svoj spoluvlastnícky podiel žalovanej.
31.4. K uvedenému treba uviesť že pokiaľ ide o vyhlásenie o dedičstve, podpísané sestrami žalobcu, z tohto vyhlásenia vyplýva podmienka, že matka P. T. bude mať v celej vyššie uvedenej nehnuteľnosti, t.j. v predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, doživotné užívacie právo, ktorá podmienka nebola naplnená, ako vyplýva jednoznačne z vykonaného dokazovania, a to i zo strany výpovede žalobcu a svedkýň, ako i z tvrdenia žalovanej, keď potom ako začal s rekonštrukciou domu mala bývať matka v garáži, a preto sa odtiaľ odsťahovala a odišla bývať k dcére B. Y., teda matke žalovanej, u ktorej žila až do jej smrti XX.XX.XXXX.
32. Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec, alebo vykonanie práva, patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa; takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti, týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t.j. titul uchopenia sa držby (právny názor vyslovený NS SR, sp. zn. 2Cdo/207/2005).
33. Podľa súdu v danej veci, posudzujúc dobromyseľnosť držby, teda či žalobca objektívne mohol byť v presvedčení o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol, súd nemal túto dobromyseľnosť držby za preukázanú, keďže žalobca si bol vedomý toho, že v dedičskom konaní nadobudol iba spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam v 1-ici, za čo bol zaviazaný k vyplateniu, vzhľadom na hodnotu tohto podielu 400.000,- Sk, ostatným spoludedičom po 70.000,- Sk, pričom takisto mal vedomosť o tom, že vyhlásenie o dedičstve nepodpísala jeho matka, ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti, a tak nemohol byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom celej veci, t.j. nehnuteľnosti v celku. Uvedené vyplýva aj z výpovede samotného žalobcu, ktorý vo veci uviedol na otázku prečo si to žalobca nevyporiadal v celosti na seba v dedičskom konaní, že matka mu to nechcela spraviť, keby to chcela spraviť, je to spravené. Z výpovede svedkyne Z. T., manželky žalobcu, vyplýva, že žalobca za matkou chodil, nech sa to prepíše, ale povedala že nie, stále tvrdila, že potom. Tiež uviedla, že žalobca ju prosil, nech sa to dá na poriadok, tá polovica, nech sa to prepíše, ale jej odpoveď bola zase potom. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu danej veci od neho požadovať, mohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu uvedené vlastnícke právo v celosti k predmetným nehnuteľnostiam patrí. Z výpovede svedkyne V. S. vyplýva, že raz B. (Y.) vravela, že bol žalobca a matke povedal, aby to dali doporiadku a ona jej povedala, že nech povedia matke, nech to matka predá žalobcovi, za čo jej skvalitnia opateru, teda že za tie peniaze, ktoré matka získa z odpredaja podielu bratovi skvalitnia tú opateru. Z rozhodovacej praxe súdov pritom vyplýva, že dobrá viera, ktorá je daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec po práve patrí, alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.
34. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia hodnovernými dôkazmi, že by vydržal vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Podľa názoru súdu v súlade s ustanovením § 134 OZ nemožno pri dokazovaní vychádzať len zo zisťovania subjektívnych predstáv žalobcu, že je vlastníkom nehnuteľností v celosti a že nakladal s nimi v domniení, že mu patria. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu „titulu“, ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Existencia takéhoto titulu nebola vo veci preukázaná. Žalobcovi od začiatku muselo byť zrejmé, že vyhlásenie dedičov v čase po dedičskom konaní po otcovi nepodpísala matka P. T., ako podielová spoluvlastníčka týchto predmetných nehnuteľností. Preto sa súd stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovanej, že toto vyhlásenie o dedičstve sestier žalobcu je bez právneho významu. Žalobca, ako dedič, a jeho matka, ako pozostalá manželka, spolu s ostatnými dedičkami sa mohli dohodnúť aj tak, že celé bezpodielové spoluvlastníctvo manželov patrí do dedičstva a že pozostalej manželke patrí pohľadávka voči nadobúdajúcemu dedičovi, t.j. žalobcovi. Vzhľadom na výsledok dokazovania nebolo možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že zaplatenie uvedených súm po 70.000,- Sk súviselo s podielom matky, keď z osvedčenia o dedičstve jednoznačne vyplýva, že šlo o zaplatenie finančných podielov dedičkám, dcéram poručiteľa, vzhľadom na skutočnosť, že polovicu predmetných nehnuteľností dedil iba žalobca, pričom ako vo veci uviedla žalovaná matka žalobcovi sumu vyplatenú z titulu vyporiadania dedičstva žalobcovi vrátila.
35. Žalobca vo veci poukazoval na neplatnosť darovacej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, ako i s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1, 2 OZ. Citované ustanovenie v odseku 1 uvádza, že neplatný je právny úkon pokiaľ ten, kto ho urobil nemá spôsobilosť na právne úkony. V odseku 2 z tohto vyplýva, že absolútne neplatný je právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Žalobca však neuviedol žiadne hodnoverné dôvody a dôkazy pre preukázanie jeho tvrdenia. Nepotvrdila to ani ním navrhnutá svedkyňa V. S., sestra, ktorá vo veci uviedla, že posledné dva roky pred smrťou matky (roky 2019-2020) táto bola ležiaca a sestry ju poprosili, aby ju chodila opatrovať na 10 dní. Podľa svedkyne matka bola fyzicky na tom veľmi zle, avšak neuviedla, že by bola psychicky zle a nechápala význam svojho konania. Rovnako súd nezistil, že pri prevode predmetného spoluvlastníckeho podielu zo starej matky na žalovanú, na základe darovacej zmluvy, by matka žalobcu konala v rozpore s dobrými mravmi, ako to má na mysli ustanovenie § 3 ods. 1, keďže išlo o jej slobodný prejav vôle pri uzatváraní uvedeného právneho úkonu.
35.1. V konaní nebolo preukázané a nebolo ani pravdivé tvrdenie žalobcu, že k podpisu darovacej zmluvy došlo počas hospitalizácie matky, pričom pokiaľ ide o duševný stav matky žalobcu P. T., táto bola vyšetrená psychiatrom MUDr. Dagmar Martinů dňa 28.01.2020, ktorá v závere vyšetrenia uviedla „bez zjavnej duševnej poruchy, menovaná je plne orientovaná, plne zodpovedná za právne úkony“.
35.2. Podľa súdu aj prípadné posúdenie neplatnosti darovacej zmluvy, ako predbežnej otázky, by nemohlo viesť k zohľadneniu takéhoto výsledku a možnému vyhoveniu žalobe pre nepreukázaný dôvod nadobudnutia predmetných nehnuteľností, resp. spoluvlastníckeho podielu v 1-ici predmetných nehnuteľností.
36. Nie je dôvodné ani tvrdenie žalobcu o neplatnosti darovacej zmluvy, keď poukázal na porušenie ponukovej povinnosti vyplývajúcej z § 140 OZ, podľa ktorého, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Z ustanovenia § 116 OZ pritom vyplýva, že blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, ktorými sú priami predkovia a priami potomkovia poručiteľa, napríklad rodičia a deti, starí rodičia a vnuci. Preto tento ďalší dôvod uvádzaný v žalobe je jednoznačne neopodstatnený, keď žalovaná bola vnučkou P. T..
37. Na základe vyššie uvedeného výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto ju zamietol.
38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Vzhľadom na úspech žalovanej, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, ktoré trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. ( § 48 ods. 1,2 zák. č. 233/1995 Z.z.). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zák. č. 233/1995 Z.z.).