Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9C-206-2015.pdf
PDF · 89.06 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/206/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi M. V., Z.. XX. XX. XXXX, B. Z. Q. XXXX/X, B. B., Š. H. Q. J., o zaplatenie 177,61 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 177,61 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 13,65 Eur od 04. 11. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 54,47 Eur od 04. 12. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 69,89 Eur od 04. 01. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 39,60 Eur od 04. 02. 2012 do zaplatenia, s tým, že súd povoľuje odporcovi uvedenú sumu splácať v mesačných splátkach po 10,00 Eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia až do zaplatenia, keď neuhradením jednej zo splátok stane sa zročným celý dlh.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 47,55 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa s tým, že súd povoľuje odporcovi uvedenú sumu splácať v mesačných splátkach po 10,00 Eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom úhrady pohľadávky podľa prvého výroku tohto rozhodnutia až do zaplatenia, keď neuhradením jednej zo splátok stane sa zročným celý dlh.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 30. 10. 2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 117,61 Eur spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania a to z titulu neuhradených telekomunikačných služieb.
Súd vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania, Zmluvou o pripojení zo dňa 07. 03. 2008, Žiadosťou o zmenu Zmluvy o pripojení zo dňa 21. 04. 2010, Dodatkami k Zmluve o pripojení zo dňa 07. 03. 2008 a zo dňa 21. 04. 2010, faktúrami vystavenými právnym predchodcom navrhovateľa s variabilnými symbolmi XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 11. 2013 s príslušnou časťou prílohy, písomnými vyjadreniami odporcu, písomným vyjadrením navrhovateľa, ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledujúci skutkový stav:
Navrhovateľ tvrdil, že Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 22. 11. 2013 medzi postupcom Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 a postupníkom -
navrhovateľom postúpil Slovak Telekom, a.s. navrhovateľovi pohľadávku proti odporcovi, ktorá je predmetom tohto konania.
Ďalej uviedol, že jeho právny predchodca Slovak Telekom, a.s. (pôvodne T-Mobile Slovensko, a.s.) uzavrel s odporcom Zmluvu o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal platiť cenu za poskytované služby. Právny predchodca navrhovateľa verejné elektronické komunikačné služby odporcovi riadne a včas poskytol a sprístupnil. Cenu poskytnutých služieb vyčíslil odporcovi vo faktúrach: č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 03. 01. 2012, z ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala 69,89 Eur; č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 03. 02. 2012, z ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala 39,60 Eur; č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 03. 12. 2011, z ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala 54,47 Eur; č. XXXXXXXXX8 splatnej dňa 03. 11. 2011, z ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala 13,65 Eur. Odporca vyfakturovanú cenu služieb neuhradil riadne a včas a dostal sa do omeškania, preto si navrhovateľ uplatnil aj úroky z omeškania.
Odporca uviedol, že si je vedomý svojho dlhu voči T-Mobile Slovensko, a.s. a chce ho splácať v mesačných splátkach maximálne po 10,00 Eur. Nesúhlasí s tým, aby bol zaviazaný uhradiť navrhovateľovi náhradu trov konania, nakoľko jeho finančná situácia mu to nedovoľuje.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP, nakoľko predmetom konania bola suma 177,61 Eur, a teda ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 OSP).
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom, a.s. (pôvodne T-Mobile Slovensko, a.s.) a odporca dňa 07. 03. 2008 uzatvorili podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách Zmluvu o pripojení (ďalej len „zmluva“), ku ktorej dňa 07. 03. 2008 a dňa 21. 04. 2010 uzavreli dodatky. Na základe uvedenej zmluvy právnemu predchodcovi navrhovateľa ako poskytovateľovi služieb vznikla povinnosť poskytnúť telekomunikačné služby odporcovi tak, ako si ich tento zvolil a odporcovi ako užívateľovi vznikla povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby vo výške vyfakturovanej právnym predchodcom navrhovateľa. Zmluvné strany si v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 21. 04. 2010 dohodli dobu viazanosti zotrvať v zmluvnom vzťahu 28 mesiacov.
Odporca nezaplatil cenu (resp. časť ceny) za poskytnuté služby, ktoré mu právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval:
- faktúrou variabilný symbol XXXXXXXXXX za obdobie od 15. 09. 2011 do 14. 10. 2011, s dátumom splatnosti 03. 11. 2011, dlžná suma vo výške 13,65 Eur;
- faktúrou variabilný symbol XXXXXXXXXX za obdobie od 15. 10. 2011 do 14. 11. 2011, s dátumom splatnosti 03. 12. 2011 dlžná suma vo výške 54,47 Eur;
- faktúrou variabilný symbol XXXXXXXXXX za obdobie od 15. 11. 2011 do 14. 12. 2011, s dátumom splatnosti 03. 01. 2012 dlžná suma vo výške 69,89 Eur;
- faktúrou variabilný symbol XXXXXXXXXX za obdobie od 15. 12. 2011 do 14. 01. 2012, s dátumom splatnosti 03. 02. 2012 dlžná suma vo výške 39,60 Eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 11. 2013 bola predmetná pohľadávka voči odporcovi právnym predchodcom navrhovateľa postúpená navrhovateľovi.
Súd dospel na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise k záveru, že zmluva o pripojení, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, je zmluvou
spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Pri uzatváraní a plnení uvedenej zmluvy mal právny predchodca navrhovateľa postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zapísanej v obchodnom registri (§ 52 ods. 3 OZ). Odporca, označený v uvedenej zmluve ako fyzická osoba - nepodnikateľ, mal postavenie spotrebiteľa, keďže nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ). Súd preto na právny vzťah medzi účastníkmi aplikoval ustanovenia OZ upravujúce spotrebiteľské zmluvy (ust. § 52 a nasl. OZ).
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uznal pohľadávku navrhovateľa v sume 177,61 Eur. Súd má na základe predložených dôkazov za to, že nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške 177,61 Eur za obdobie od 15. 09. 2011 do 14. 01. 2012 je dôvodný a v súlade so zákonom, preto súd v tejto časti návrhu vyhovel.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania z jednotlivých dlžných vyfakturovaných súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca bol v omeškaní so splatením faktúr za telekomunikačné služby, nakoľko ich neuhradil riadne a včas, teda v lehote ich splatnosti, čím sa odporca ako dlžník dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku (a to vždy nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých nezaplatených faktúr) a teda navrhovateľovi vzniklo právo na úroky z omeškania a to až do zaplatenia týchto súm, keďže omeškanie odporcu stále trvá. Súd preto navrhovateľovi priznal úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. 01. 2013 tak, ako si ich uplatnil.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 95,10 Eur za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie k odporu) á 18,26 Eur, dvakrát režijný paušál za dva úkony vykonané v roku 2014 á 8,04 Eur, jeden režijný paušál 8,39 Eur za úkon vykonaný v roku 2015 a 20% DPH. Súd konštatuje, že trovy právneho zastúpenia si právny zástupca navrhovateľa vyčíslil v súlade s § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd však nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške, ale ich náhradu znížil na polovicu podľa § 150 ods. 1 OSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd v predmetnej veci vzhliadol v špecifikách procesnej situácie, pretože zo strany právneho zástupcu navrhovateľa išlo o právne a administratívne nenáročné opakované zastupovanie v konaní v obdobných sporoch, kde právny zástupca používa v podstate rovnakú právnu argumentáciu. Preskúmaním úkonov, ktoré realizoval právny zástupca navrhovateľa v tomto konaní možno dôjsť k záveru, že boli potrebné na uplatňovanie práva navrhovateľa. Výška trov právneho zastúpenia však vždy musí zodpovedať skutkovej a právnej náročnosti každého z vykonaných úkonov, pretože účelom náhrady trov konania nikdy nie je sankcionovať v konaní neúspešného účastníka, ale nahradiť v konaní úspešnému účastníkovi náklady, ktoré vynaložil nevyhnutne na ochranu svojich práv. Úkon spočívajúci v príprave a prevzatí právneho zastúpenia si zo strany právneho zástupcu nevyžadoval veľkú časovú a právnu náročnosť na to, aby sa právny zástupca vo veci právne a skutkovo zorientoval vzhľadom na fakt opakovaného právneho zastúpenia navrhovateľa v obdobných veciach. Rovnako z uvedených hľadísk nebol náročný úkon písomné podanie na súd (návrh na vydanie platobného rozkazu), ktoré právny zástupca realizoval iba obmenou údajov na základe už vytvoreného vzoru použitého v iných obdobných veciach. Úkon vyjadrenie k odporu odporcu tiež nevyžadoval od právneho zástupcu žiadne ďalšie študovanie spisu, ani náročné odborné vyjadrenie, nakoľko samotný odpor bol veľmi stručný a odporca v podstate len žiadal o možnosť splácať navrhovateľovi svoj dlh v splátkach. Tieto osobitné okolnosti bolo nutné v danom prípade zohľadniť za účelom zmiernenia tvrdosti zákona, ktorú by vyvolalo pri rozhodovaní o trovách uplatnenie len základnej zásady úspechu.
Súd na základe uvedeného považoval za primerané a zodpovedajúce účelu právneho zastúpenia v prejednávanej veci priznať navrhovateľovi náhradu trov konania spolu vo výške 64,05 Eur (náhrada za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur + 47,55 Eur ako polovica uplatnených trov právneho zastúpenia), ktorú je odporca povinný uhradiť právnemu zástupcovi navrhovateľa (§ 149 ods. 1 OSP).
Odporca žiadal, aby mu súd z dôvodu jeho veľmi nepriaznivej finančnej situácie povolil splácať navrhovateľovi priznanú pohľadávku v mesačných splátkach po 10,00 Eur. Z predloženej výplatnej pásky za mesiac marec 2015 súd zistil, že čistý mesačný príjem odporcu predstavoval 23,16 Eur. Súd preto povolil odporcovi splácať navrhovateľovi priznanú pohľadávku a náhradu trov konania v mesačných splátkach po 10,00 Eur, splatných vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku a ďalšie splátky sú splatné vždy každý nasledujúci mesiac až do zaplatenia a to k rukám navrhovateľa, pod následkom straty výhody splátok a splatnosti celého dlhu v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky riadne a včas. Súd má za to, že takto stanovená mesačná splátka nepredstavuje s ohľadom na výšku dlžnej čiastky neúmerné zvýhodnenie odporcu na úkor navrhovateľa a že nie sú osobné a majetkové pomery odporcu nadriadené záujmu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť datované a podpísané. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).