Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_17C-18-2013.pdf
PDF · 87.42 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/18/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 455 351 08, zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: V. B., bytom D. V., ul. 1. Mája XXX/XX, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa zamieta. II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 6.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 483,52 eur s príslušenstvom a to z titulu neuhradených súm v čase postúpenia pohľadávky v zmysle faktúr, pričom uviedol, že odporca s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách uzavrel zmluvu predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa a odporca sa zaviazal odoberať službu a platiť za ňu včas poplatky. Pre prípad nedodržania zmluvných povinností bolo povinnosťou odporcu uhradiť zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve/dodatku o pripojení.
Okresný súd Nitra v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č.k XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 30.10.2013, kde návrh navrhovateľa zamietol, pričom návrh zamietol z dôvodu, že mu nepriznal žalovanú sumu z titulu škody. Voči predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu a Krajský súd Nitra uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX č.l. XX zo dňa 31.3.2015 rozsudok zrušil a vec vrátil na Ďalšie konanie, pričom odvolací súd zrušil rozsudok v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty, pretože nárok navrhovateľa súd posudzoval z titulu uplatneného nároku na náhradu škody, ktorú navrhovateľ nepožadoval.
Okresný súd Nitra v predmetnej veci nariadil pojednávanie, kde navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd predmetnú vec v zmysle § 101 ods. 2 OSP pojednával v jeho neprítomnosti. Odporca, ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že zmluvnú pokutu nie je ochotný zaplatiť, pridržiava sa rozhodnutia Okresného súdu v Nitre, zo žalovanej sumy neuhradil žiadnu čiastku a zotrváva na svojej výpovedi. Okresný súd v Nitre vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa zmluvou o pripojení, s preberacím protokolom a s faktúrou ohľadom vyúčtovania zmluvnej pokuty a zistil tento skutkový a právny stav:
Odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení zo dňa 18. augusta 2008 ako aj dodatok k zmluve o pripojení k telefónnemu číslu XXXXXXXXX, SIM karta číslo
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazal právny predchodca navrhovateľa poskytovať odporcovi program služieb VO VELKOM 2000/90SK tým, že zároveň odporca obdržal mobilný telefón SAMSUNG D900i za cenu 1/00 Sk/ 0,03 eur, pričom zmluva o pripojení bola dohodnutá na dobu viazanosti 24 mesiacov.
Faktúrou č.XX.XX.XXXX zo dňa 8.11.2010 splatnou dňa 27.11.2010 bola odporcovi fakturovaná suma 331,94 eur za zúčtovacie obdobie 8.10.2010 do 7.11.2010 titulom zmluvnej pokuty.
Právny zástupca navrhovateľa svojím vyjadrením zo dňa 21.10.2013 oznámil súdu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky bola navrhovateľovi postúpená len zmluvná pokuta, pričom zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporcu ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi a to právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné zariadenie SAMSUNG C900i za cenu 1,-Sk /0,03 eur s DPH/, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 4490,-Sk (149,04 eur).
Podľa zmluvy o pripojení a jej dodatku v bode 4 v prípade porušenia zmluvných povinností prípadne porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) 1 alebo v bode 2 tohto dodatku, a lebo v článku 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok a následného pripojenia SIM Karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. V tabuľke č. 1 dodatku je výška zmluvnej pokuty 331,94 eur.
Záväzkové vzťahy vznikajú z rôznych právnych skutočností, najme však z právnych úkonov, ktorých osobitným druhom sú zmluvy.
V danej veci ide o záväzkový vzťah účastníkov zo zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa osobitného predpisu, zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Zároveň však ide aj o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej všeobecnú úpravu obsahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.).
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).
Podľa ust. § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného do 31. 10. 2011 zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarify. Podľa § 42 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinného do 31. 10. 2011 podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatní pri vyúčtovaní predpísaných služieb. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb, sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy, o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Z ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti môžu dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník povinný zaplatiť pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúci zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška nie je limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 OZ, t. j. nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvná pokuta je ako zaisťovací prostriedok upravená v § 544 a § 545 OZ. Zmluvná pokuta je peňažitou čiastkou, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že neplní svoju zmluvnú povinnosť, i keď porušením povinnosti veriteľovi nevznikne škoda (§ 544 ods. 1 OZ). Zmluvnou pokutou je možné zaistiť akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute predpisuje zákon obligatórne písomnú formu, nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob, akým bude ustanovená (§ 544 ods. 2 OZ). Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať predovšetkým z pohľadu zaistenej povinnosti. Má akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady mzdy. Veriteľovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu vtedy, ak dlžník poruší zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou. Pôjde o prípad nesplnenia povinnosti, ako aj o prípad, keď dlžník spôsobí, že jej splnenie sa stane nemožným. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je teda bezprostredne podmienený porušením povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti a to z dvoch aspektov, t. j. hodnoty zabezpečovanej povinnosti a významu zabezpečovanej povinnosti. Pri posúdení primeranosti zmluvnej pokuty vždy ide o posudzovanie individuálne, viažuce sa na konkrétny prípad. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa uvedeného v návrhu, z navrhovateľom predložených listinných dôkazov, mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom došlo k uzavretiu vyššie uvedenej zmluvy , súčasťou zmluvy boli aj všeobecné podmienky. Na základe uvedenej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi telekomunikačné služby. Odporca sa v zmysle zmluvy zaviazal navrhovateľovi riadne platiť úhradu za poskytnuté služby, ktoré mu navrhovateľ fakturoval mesačne. Z predložených listinných dôkazov však nevyplynulo, z akých dôvodov a pre aké porušenie povinností vzniklo navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu, ktorú si v konaní uplatňuje . Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože odporca porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení. Žiadnym spôsobom však nekonkretizoval a ani nepreukázal svoje tvrdenie. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ ponúka svoje služby prostredníctvom štandartných zmlúv, ktoré sú vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť navrhovateľ od spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení tak, že zmluvné pokuty neobchádza ani aspekt neurčitosti (... ak poruší niektorú z povinností...). Podstatným pre posúdenie je, že takto dojednané zmluvné pokuty zaväzovali odporcu aj ostatných spotrebiteľov k zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, t. j. 24 mesiacov, teda aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované navrhovateľom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Navrhovateľ, ako dodávateľ, vôbec nerozlišuje medzi prípadom, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu 1mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné Súd vzhľadom na skutočnosť, ako je už vyššie uvedené, že právny predchodca navrhovateľa vôbec nerozlišuje povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu pred ukončením zmluvy, na začiatku doby viazanosti, alebo ukončením zmluvy jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, uplatňuje si za takéto obdobie
vo všetkých prípadoch rovnakú výšku zmluvnej pokuty, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a návrh v tejto časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty zamietol. Taktiež všeobecné zmluvné podmienky , ani zmluva o pripojení nie sú dôkazom, že nárok na zmluvnú pokutu reálne vznikol, teda že skutočne došlo k porušeniu povinností zo strany odporcu . Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a ani to, že mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu pri porušení zmluvných povinností , a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh navrhovateľa zamietol. Okrem toho považoval súd dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné, pre neurčitosť určenia podmienok vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Ako je uvedené v dodatku, odporcovi vznikne povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, okrem iného, aj v prípade porušenia akejkoľvek povinnosť v bode 3.6 a 5.2 psím. a/ až c/ všeobecných podmienok, ktoré sa však vo všeobecných podmienkach právneho predchodcu navrhovateľa nenachádzajú a preto súd považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné pre jeho neurčitosť. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia celkovej sumy vo výške 483,52, pričom predmetná suma pozostáva so sumy 331,94 eur predstavujúcu výšku zmluvnej pokuty a zo sumy vo výške 151,58 eur , čo predstavuje sumy za neuhradené hovorné, pričom právny zastupca navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.10.2013 uviedol, že podľa zmluvy o postúpení pohľadávok bola navrhovateľovi postúpená len zmluvná pokuta, preto návrh navrhovateľa v tejto časti o zaplatenie sumy vo výške 151,58 v celom rozsahu zamietol , ako nedôvodne podaný. Súd poukazuje na to, že ust. § 53 a Obč. zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „ Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúc ich účinkov. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, lebo ich nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.