Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sd-31-2015.pdf
PDF · 86.61 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sd/31/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľa T. B., r.č. XX XX XX XXXX, trvale bytom F. XXX/X, XXX XX W. nad A., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 15. januára 2015 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa dňa 15.01.2015 pod č. XXX XXX XXXX X podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 16.12.2014 z dôvodu, že navrhovateľ nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa na základe posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 16.12.2014 s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovaného je 20%.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal opätovného posúdenia zdravotného stavu vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav. Na pojednávaní pred súdom navrhovateľ zotrval na podanom opravnom prostriedku a uviedol, že čo sa týka posúdenia posledný krát bol 14.04.2015 posúdený posudkovou lekárkou s tým, že táto uviedla, že trpí úzkostne depresívnou poruchou u senzitívnej osobnosti naďalej, ktorú zaradila pod kapitolu V., položka 4a s príslušnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20%. Čo sa týka tohto posúdenia uviedol navrhovateľ, že sa necíti dobre. V podstate s bolesťami vstáva aj s nimi ide spať. Skrátka je bez záujmu o základné veci pre bolesti nemá záujem o nič. Čo sa týka lekárskych správ predložil na pojednávaní ďalšie odborné lekárske nálezy a to z psychiatrickej ambulancie z 15.06.2015, ako aj z kontrolného psychiatrického vyšetrenia z 15.05.2015, z 31.03.2015 a z neurologickej ambulancie z 27.04.2015 a z privátnej ambulancie MUDr. F. F. z 29.04.2015.
K podanému opravnému prostriedku sa vyjadrila odporkyňa písomným stanoviskom zo dňa 20.04.2015 a navrhla s poukazom na závery posudkových lekárov napadnuté rozhodnutie ako správne potvrdiť. Prítomný poverený zástupca sociálnej poisťovne ústredia na pojednávaní pred súdom poukázal na vyjadrenie odporkyne a navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonne potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v samotnom opravnom prostriedku, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s posudkovým a dávkovým spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.
Na základe žiadosti zo dňa 16.12.2014 bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne pobočky Vranov nad Topľou dňa 16.12.2014 s tým, že posudková lekárka pobočky uviedla, že navrhovateľ trpí chorobami: zmiešaná úzkostná depresívna porucha, dorzalgia, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedla duševné choroby a poruchy správania, ktoré zaradila podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pod kapitolu V., položka 4 písm. a) a určila 20% - nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovaného. Podľa celkového posudku ide o 54 ročného posudzovaného s učňovským vzdelaním, pracoval ako robotník, t.č. nezamestnaný. Asi dva roky je\ liečený psychiatrom pre úzkostné depresívnu poruchu, pre ktorú bol aj hospitalizovaný v júni 2014 v psychiatrickom zariadení. V popredí klinického obrazu sú polymorfné somatické algie vertebrogénneho charakteru, zvýšená iritabilita, poruchy spánku, anticipačná úzkosť. Lieči sa aj pre bolesti chrbtice, bez známok dráždenia nervov a svalov, bez porúch statiky a dynamiky chrbtice. Po komplexnom posúdení zdravotného stavu určujeme ako rozhodujúce zdravotné postihnutie stredne ťažkú formu zmiešanej úzkostnej a depresívnej poruchy a stanovujeme mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%, čo je na hornej hranici daného percentuálneho rozpätia. Posúdené bolo aj pridružené zdravotné postihnutie, ktoré je t.č, z posudkového hľadiska nevýznamné a nepodmieňuje vznik invalidity. Pracovná rekomandácia navrhované pracovné zaradenie: na pôvodnom pracovisku nie, na trhu práce áno. Obmedzenie schopností, môže vykonávať prácu len v prostredí bez: zvýšenej psychickej námahy, bez prác v nočných smenách, bez prác vo výškach, bez prác pri rotujúcich strojoch a pohyblivých pásoch. Môže vykonávať prácu (popis): za vyššie uvedených podmienok. Na základe výroku posudku posudzovaný nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 20%.
Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovou lekárkou sociálnej poisťovne ústredia dňa 14.04.2015 s tým, že posudková lekárka ústredia uviedla, že navrhovateľ trpí chorobami: zmiešaná úzkostná depresívna porucha, dorzalgia, arteriálna hypertenzia, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie takisto ako posudková lekárka pobočky uviedla duševné choroby a poruchy správania, ktoré podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zaradila pod kapitolu V., položka 4 písm. a) a určila 20% - nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovaného. Podľa celkového posudku ide o posudzovaného Posudzovaný asi 2 roky v liečbe psychiatra - pre neurotickú - úzkostné depresívnu poruchu. Pre neúspech ambulantnej liečby bol v júni 2014 preliečený aj v psychiatrickej nemocnici, kde stav taktiež uzavretý ako úzkostne-depresivna porucha u osobnosti senzitívne štruktúrovanej, zraniteľnej, so sklonmi k zvýšenému sebapozorovaniu. Opakovane bol vyšetrený aj neurológom pre udávané bolesti chrbtice medzí lopatkami. V objektívnom funkčnom neurologickom náleze prítomná len mierna porucha statodynamiky chrbtice bez koreňového dráždenia, bez motorického deficitu, bez svalových atrofii, bez poruchy citlivosti. Sledovaný viac rokov aj internistom pre hypertenziu pri liečbe s uspokojivými hodnotami Tk bez dokázaných orgánových komplikácii. Rozhodujúce zdravotné postihnutie - úzkostné depresívnu poruchu u senzitívnej osobnosti naďalej zaraďujeme do kapitoly V, položky 4, písmeno a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Ostatné uvedené ochorenia sú taktiež posudkovo nevýznamné, liečbou dobre kompenzované, nezdôvodňujú percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Podľa výroku posudku posudzovaný nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 20%.
Na základe posúdenia posudkových lekárov súd dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 citovaného zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3 citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 citovaného zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 citovaného zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 153 ods. 1 písm. b, ods. 3 a ods. 5 citovaného zákona, lekársku posudkovú činnosť pre výkony sociálneho poistenia vykonáva posudkový lekár sociálnej poisťovne pobočky a ústredia ( ďalej len „posudkový lekár“ ).
Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 209 ods. 4 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Podľa § 153 ods. 6 citovaného zákona, posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného a) v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky, b) na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
Podľa § 153 ods. 8 citovaného zákona, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
S poukazom na vyššie uvedené citované ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení súd zdôraznil, že posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne tak pobočky Vranov nad Topľou, ako aj ústredia so sídlom v Košiciach sa jednoznačne nevyporiadali so závermi odborných lekárov, ktorí v diagnostickom závere zo dňa 15.05.2015 jednoznačne uviedli, že ide u navrhovateľa o zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu ťažkého stupňa, ako aj inú špecifikovanú poruchu osobnosti. Tento záver diagnostikoval pri ďalšej kontrole následne MUDr. U. F. z psychiatrickej ambulancie aj dňa 15.06.2015 pri kontrolnom psychiatrickom vyšetrení. Diagnostický záver je uvedený ako zmiešaná úzkostná depresívna porucha ťažkého stupňa.
S poukazom na tento záver odborného lekára psychiatra je súd toho názoru, že vydané rozhodnutie zo dňa 15.01.2015 pod č. XXX XXX XXXX 0 je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože posudkoví lekári na základe svojich záverov poskytli nedostatočné závery pre vydanie samotného rozhodnutia pre sociálnu poisťovňu ústredie a táto na základe takýchto dôvodov vydala rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok záverov.
S poukazom na závery posudkových lekárov, ktorí jednak vychádzali z predložených odborných lekárskych nálezov a tieto nedostatočne zdôvodnili vo svojich posudkových záveroch sa preto súd dôraznejšie zaoberal odbornými lekárskymi nálezmi, ktoré predložil na pojednávaní dňa 17.06.2015 navrhovateľ, a s poukazom na nedostatočné zdôvodnenie posudkových záverov zrušil napadnuté rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 15.01.2015 pod č. XXX XXX XXXX 0 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. ako nepreskúmateľné rozhodnutie pre nedostatok dôvodov a vrátil toto na opätovné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa s poukazom práve na rozhodujúce zdravotné postihnutie, ako aj s poukazom na iné zdravotné postihnutia, ktoré sú u navrhovateľa na základe odborných lekárskych nálezov preukázané.
Podľa názoru súdu sa posudkoví lekári v dôsledku jednostranného zaoberania sa psychiatrickými vyšetreniami, nezaoberali sa aj inými zdravotnými postihnutiami u navrhovateľa, ktoré s poukazom na odborné lekárske nálezy z neurológie a interného vyšetrenia navrhovateľ predložil.
S poukazom na vyššie uvedené citované ustanovenia preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom v ďalšom konaní je potrebné, aby sa sociálna poisťovňa a jej posudkoví lekári zaoberali dôslednejšie posúdením komplexne zdravotného stavu a to opätovne, v rozsahu ako naznačil vyššie súd, pričom je ich povinnosťou jednoznačne riadiť sa ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ako aj právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.
Úlohou súdu nie je nahrádzať postup a výkon posudkových lekárov čo sa týka samotného posúdenia, toto nie je v kompetencii súdu, avšak v prípade, že je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie, tak takéto rozhodnutie súd zruší.
O náhrade trov konania krajský súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a aj vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v konaní úspešnýi náhradu trov konania si neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§250s O.s.p.).