Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Ek/507/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: A. B., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Nové Zámky, o vymoženie 3.034,97 Eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia 2.573,- Eur podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamieta.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.03.2024 domáhal od povinného vymoženia 3.034,97 Eur, na základe exekučného titulu – výkaz daňových nedoplatkov C. D. E. F. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 29.09.2017, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 29.09.2017 (ďalej aj ako „Exekučný titul“).

2. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

3. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.

4. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2003 ak je vykonaný úkon na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať a vymáhať najneskoršie do dvadsiatich rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

5. . Podľa 85 ods. 4 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“) právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

6. Podľa 165 ods. 1 Daňového poriadku právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len ako „“) opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá, ak odsek 3 neustanovuje inak (ďalej len „obdobie pandémie“) a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona.

8. Podľa na účely opatrení podľa a 4, , až 12, až 18a, až 24a, až 24h, , a 24o, , 34 a , a a sa obdobie pandémie považuje za skončené 30. septembra 2020 a na účely opatrení podľa , i a sa obdobie pandémie považuje za skončené 31. decembra 2020.

9. Podľa počas obdobia pandémie sa prerušuje plynutie lehoty na zánik práva vyrubiť daň, plynutie lehoty, v ktorej sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku, a plynutie lehoty na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok.

10. S uplynutím času ako objektívnej právnej skutočnosti, je exekučný súd povinný na preklúziu prihliadať z úradnej povinnosti. Preklúzia predstavuje zánik práva, ktoré nebolo uplatnené v zákonom stanovenej lehote. Na to, aby bolo možné prijať záver o tom, že došlo k zániku subjektívneho práva, musia nastať dve skutočnosti súčasne, a to jednak uplynutie prekluzívnej lehoty a opomenutie uplatnenia práva v tejto lehote. Prekludované právo zaniká ex lege, teda priamo zo zákona, pričom je irelevantné, z akého dôvodu veriteľ svoje právo v rámci prekluzívnej lehoty neuplatnil. Keďže právnym následkom márneho uplynutia prekluzívnej lehoty, počas ktorej nebolo právo uplatnené, je zánik tohto subjektívneho práva veriteľa a teda zaniká nárok veriteľa na jeho vymoženie, bolo úlohou exekučného súdu sa zaoberať, okrem iného, aj otázkou, či sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie nedomáha práva na vymoženie takých nárokov, ktoré zanikli z dôvodu preklúzie a teda, či nejde o právo prekludované.

11. Ustanovenie § 85 ods. 4 Daňového poriadku upravuje dĺžku prekluzívnej lehoty tak, že táto uplynie po dvadsiatich rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Daňový nedoplatok tak zanikne dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Pre určenie dňa zániku daňového nedoplatku je rozhodujúce určenie dňa, v ktorom došlo k zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Skutočnosťou určujúcou začiatok plynutia lehoty je skončenie kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, t.j. pre rozhodnutia č. 91992/2001 zo dňa 14.12.2001 (daňový nedoplatok vo výške 243,98 Eur, splatný dňa 04.01.2002), č. 92125/2001 zo dňa 14.12.2001 (daňový nedoplatok vo výške 305,74 Eur splatný dňa 21.01.2002), č. 92128/2001 zo dňa 14.12.2001 (daňový nedoplatok vo výške 113,75 Eur splatný dňa 21.01.2002), č. 92129/2001 zo dňa 14.12.2001 (daňový nedoplatok vo výške 789,18 Eur splatný dňa 21.01.2002), č. 92127/2001 zo dňa 20.12.2001 (daňový nedoplatok vo výške 774,34 Eur splatný dňa 01.02.2002), daňový nedoplatok vo výške 346,01 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4.štvrťrok 2001, splatná dňa 25.01.2002, ktoré vznikli v roku 2002 je to 31.12.2002. Lehota skončí 20 rokov po tomto dátume a skončenie nastalo uplynutím 31.12.2022, teda dňa, ktorý sa svojím číselným označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. V súvislosti s plynutím prekluzívnej lehoty však nemožno opomenúť ustanovenie , v dôsledku ktorého sa jej plynutie prerušilo počas obdobia pandémie. S poukazom na a na účely opatrenia uvedeného v citovaného zákona, bolo obdobie pandémie vymedzené na obdobie od 12.03.2020 do 30.09.2020, t.j. 203 dní, teda o túto dobu sa predĺžilo plynutie prekluzívnej lehoty v zmysle Lehota v zmysle uvedeného ustanovenia, ktorá by v prípade neexistencie opatrení počas pandémie Covid-19 uplynula už dňa 31.12.2022, sa predĺžila o dobu jej neplynutia v zmysle vyššie uvedeného, teda o 203 dní, tak uplynula dňa 22.07.2023 a týmto dňom právo na vymáhanie sumy 2.573,- Eur vyrubenej na základe vyššie uvedených rozhodnutí zaniká. Na základe uvedených skutočností súd z úradnej povinnosti prihliadol na márne uplynutie prekluzívnej lehoty.

12. Súd pre úplnosť dodáva, že je potrebné pod „nariadením výkonu rozhodnutia“ v prípade núteného výkonu správneho rozhodnutia v exekúcii podľa Exekučného poriadku, rozumieť začatie exekučného konania (t. j. podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, doručenie návrhu na vykonanie exekúcie

súdu). Preto pokiaľ by oprávnený v lehote do 22.07.2023 podal návrh na vykonanie exekúcie súdu, zachovalo by si toto rozhodnutie spôsobilosť byť exekučným titulom v plnom rozsahu. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. KSNR/25CoE/275/2015 zo dňa 18.05.2016 podľa ktorého takýto výklad zodpovedá aj právnej zásade „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým). „Ak má oprávnený niesť zodpovednosť za neustráženie si svojho práva, potom musí byť ustráženie tohto práva závislé od jeho vôle po celú dobu danú mu zákonom k dispozícii. Iba oprávnený môže svojím konaním predísť účinkom uplynutia prekluzívnej lehoty, po ktorej exekučný titul stráca materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia.“

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená a to z dôvodu, že lehota na vymáhanie časti daňových nedoplatkov uplynula ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti 2.573,- Eur zamietol.

14. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie neuplatnil trovy exekučného konania a zároveň je oprávnený oslobodený od platenia súdneho poplatku v zmysle v spojení s o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania iba oprávnený a navyše oprávnenému preukázateľne žiadne trovy konania ani nevznikli, v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu súd výrok o trovách exekučného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.02.2017, sp. zn. ) a preto o trovách konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.