Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoP-47-2022.pdf
PDF · 72.45 KB
Case nature
Subarea
9CoP/47/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: R. U., nar. XX.XX.XXXX, G. U., nar. XX.XX.XXXX, D. U., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov, matky: C. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. E. XX/X, U., zastúpenej: JUDr. Pavol Grácˇik, advokát so sídlom N. XX, M. a otca: D. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. R. XX, S. - S., t. cˇ. ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, o návrhu navrhovateľov - starých rodičov maloletých detí J. U. a L. U. na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 30P/23/2022-111 zo dňa 18. augusta 2022, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1) Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina zamietol návrh starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali úpravy styku s maloletými deťmi. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 2 ods. 1 CMP, § 112 ods. 1, 2, § 113 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 2, čl. 5, § 25 ods. 5 Zákona o rodine, keď konštatoval, že neexistuje dôvod, ani žiadna naliehavá potreba pre okamžitý zásah súdu, čím neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dňa 05.07.2022 nadobudol právoplatnosť výrok I. rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 24.05.2022, sp. zn. 53P/25/2022, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Matka zmenou pobytu a administratívnym prehlásením trvalého pobytu zákonným spôsobom zmenila pobyt maloletých detí. Z návrhu starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva potreba bezodkladnej úpravy pomerov, túto neosvedčili a súd ju ani žiadnym spôsobom v predmetnom prípade nevzhliadol. Nejedná sa o skutočnosť, ktorú by bolo nevyhnutné riešiť vydaním neodkladného opatrenia, keď neodkladné opatrenie môže bytˇ vydané iba v prípade absolútnej naliehavosti vzniknutej situácie, ak ju nie možné riešiť iným spôsobom. Z vyjadrenia matky vyplýva, že nenastala situácia, kedy by odmietla starým rodičom stretnutie s deťmi, napríklad v mieste teraz už trvalého pobytu maloletých detí v U.. Riešenie úpravy styku maloletých detí s blízkymi osobami, pokiaľ nedôjde k dohode s rodičmi, by malo bytˇ predmetom konania, v ktorom súd rozhoduje vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia, kedy by súd určil styk maloletých detí s blízkymi osobami, by muselo bytˇ odôvodnené skutočnou potrebou naliehavej úpravy s možným následkom ohrozenia života, zdravia či priaznivého vývoja maloletých detí. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP.
2) Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhovatelia - starí rodičia maloletých detí. Dôvodili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Žiadali, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a určil im styk s maloletými deťmi. Po svojvoľnom odchode matky z miesta spoločného bydliska rodičov a maloletých detí, t. j. zo S. do U., matka úplne pretrhla všetky väzby maloletých detí nielen s otcom, ktorému neumožnila ani jeden telefonát tak, ako je to určené neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina cˇ.k. 53P/25/2022, ale aj so starými rodičmi, súrodencami otca, bratrancami a sesternicami maloletých detí a zároveň aj s príslušníkmi matkinej rodiny (matkinou sestrou a jej deťmi ako aj starou matkou zo strany matky). Maloleté deti vyrastali?v dennodennej prítomnosti starých rodičov a súčasné násilné a bezdôvodné odlúčenie realizované matkou nie je v záujme maloletých detí, ktoré prichádzajú o svojich najbližších príbuzných len kvôli nezmyselným rozmarom matky, ktorá si našla nového partnera. Jedinou možnosťou proti takémuto konaniu matky je zásah súdom inštitútom neodkladného opatrenia.
3) Kolízny opatrovník k odvolaniu starých rodičov uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
4) Matka k odvolaniu navrhovateľov uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a žiadala ho potvrdiť. Navrhovatelia vo svojom návrhu neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a súd nemohol konať inak, ako návrh zamietnuť. Rozhodnutie vychádza so spoľahlivo zisteného skutkového stavu. S tvrdeniami navrhovateľov nesúhlasila a poukázala na svoje predošlé vyjadrenia, kde popísala, aké vzťahy panujú medzi ňou a navrhovateľmi. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že k zmene pobytu maloletých detí došlo zákonným spôsobom, nakoľko jej boli zverené do osobnej starostlivosti. Z vyjadrení navrhovateľov je zrejmé, že títo neustále na ňu útočia, vymýšľajú si situácie, ku ktorým nedošlo, prípadne došlo, ale diametrálne odlišným spôsobom, než aký prezentujú, klamstvami sa ju snažia neustále očierňovať a zdiskreditovať. Je nemysliteľné, aby mali maloleté deti autoritatívne nariadené stretávanie sa s takýmito ľuďmi, ktorí neustále útočia na ich matku a v ktorých prítomnosti sa maloleté deti necítia bezpečne a ani pohodlne čo samé vypovedali.
5) Otec sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
7) Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Je celkom výnimočným opatrením a súd pri rozhodovaní musí vždy prihliadnuť na to, aby prípadným vyhovením návrhu nedošlo k neprimeranému zásahu do práv dotknutých osôb. Na tieto okolnosti je potrebné obzvlášť prihliadať pri rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých detí, kde súd prihliada v prvom rade na ich záujmy, a teda musí zvažovať, či bez takéhoto rozhodnutia hrozí ujma práve na ich strane.
8) Podľa ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
9) Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď návrh navrhovateľov zamietol. V tejto súvislosti i odvolací súd zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia je celkom výnimočný a prichádza do úvahy len v prípadoch, kedy by bol život, zdravie alebo zdravý vývoj maloletých detí v ohrození. To však nie je daný prípad, keďže nebol potrebný okamžitý zásah súdu a za daných okolností nie je dôvod na úpravu styku navrhovateľov s maloletými deťmi formou neodkladného opatrenia.
10) Pokiaľ navrhovatelia namietali, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci, je potrebné uviesť, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, toto dokazovanie teória práva označuje ako osvedčovanie. Osvedčovaním sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Z povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. V danom konaní
ani odvolací súd nemal osvedčené, že je potrebné v záujme maloletých detí upraviť styk s navrhovateľmi a ani to, že by to vyžadovali pomery v rodine, navyše keď maloleté deti sa samé pred ÚPSVaR Prievidza vyjadrili, že so starkými zo S. nechcú byť.
11) Toto rozhodnutie neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a riešenie úpravy styku maloletých detí s blízkymi osobami, pokiaľ nedôjde k dohode s rodičmi, by malo byť predmetom konania, v ktorom súd vykoná náležité dokazovanie, na základe ktorého rozhodne vo veci samej.
12) O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).