Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Bačovou v spore žalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Opet, s. r. o., so sídlom Hroznová 2318, Trenčín, IČO: 53 905 831, proti žalovaným: 1/ E. D., 2/ F. D., 3/ G. D., žalovaní 1/, 2/ a 3/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/, 2/, 3/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre kat. územie C., obec D., okres Trenčín, ako parcela registra „C“ parc. č. XX – záhrada o výmere 466 m2 a parcela registra „C“ parc. č. XX – záhrada o výmere 374 m2 a vyporiadava ho tak, že uvedené nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1.

II. Žalobkyňa je titulom tohto vyporiadania podielového spoluvlastníctva p o v i n n á zaplatiť náhradu za spoluvlastnícke podiely, a to žalovanému 1/ v sume 201,93 EUR, žalovanému 2/ v sume 201,93 EUR, žalovanému 3/ v sume 201,93 EUR, na účet Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovaným 1/, 2/, 3/ domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre kat. územie C., obec D., okres Trenčín, ako parcela registra „C“ parc. č. XX – záhrada o výmere 466 m2 a parcela registra „C“ parc. č. XX – záhrada o výmere 374 m2 a jeho vyporiadania tak, že uvedené nehnuteľnosti súd prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá bude povinná zaplatiť žalovanému 1/ sumu vo výške 147,85 EUR, žalovanému 2/ sumu vo výške 147,85 EUR a žalovanému 3/ sumu vo výške 147,85 EUR, z titulu náhrady na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení svojej žaloby žalobkyňa uviedla, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie C., a to žalobkyňa v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 4/7, žalovaný 1/ v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/7, žalovaný 2/ v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/7 a žalovaný 3/ v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/7. Žalobkyňa je teda väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Vzhľadom na to, že parcela č. XX sa nachádza mimo zastavaného územia obce D., nie je možné pri danom pozemku uvažovať o jeho rozdelení podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, a to z dôvodu zákazu drobenia v zmysle Ide o svahovitý pozemok, ktorý je však dobre prístupný, a aj napriek skutočnosti, že predmetný pozemok je v súčasnosti zarastený náletovými drevinami, je možné ho v budúcnosti využiť ako záhradu. Žalobkyňa uviedla, že býva v

nehnuteľnosti - rodinnom dome so súp. č. XX, zapísanom na LV č. XXX, kat. územie C., v ktorom má zriadené právo doživotného bývania a užívania. Predmetný rodinný dom je v zásade „cez cestu“ k parcele č. XX. Vzhľadom na blízkosť pozemku k domu žalobkyne by tento bol ideálnym miestom na záhradkárčenie. Pokiaľ ide o parcelu č. XX, táto sa nachádza v zastavanom území obce D.. Predmetná parcela bezprostredne susedí s rodinným domom a pozemkami, ku ktorým má žalobkyňa zriadené právo doživotného bývania a užívania. I keď ide o pozemok, ktorý je v intraviláne, a teda technicky je možné ho rozdeliť, žalobkyňa toto vyporiadanie považovala za neúčelné. Pozemok má dlhý a úzky tvar, jeho rozdelenie podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, a to súbežne s dlhšou stranou pozemku, by vytvorilo veľmi úzke a dlhé pásy, ktoré by boli reálne nevyužiteľné. V prípade jeho rozdelenia súbežne s kratšími stranami by vznikli pozemky, ku ktorým by nebolo možné dostať sa inak než súčasným zriadením vecného bremena, čo by pri už i tak úzkych pozemkoch znižovalo ich úžitkovú hodnotu. Žalobkyni sa javilo ako účelné prikázanie parcely č. XX do jej výlučného vlastníctva, a to najmä z dôvodu, že táto bezprostredne susedí s nehnuteľnosťami v jej užívaní, čím by sa vytvoril jeden funkčný celok, ktorého využitie by bolo podstatne lepšie ako pri rozdelení danej nehnuteľnosti. S cieľom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam si žalobkyňa dala vypracovať znalecký posudok č. XX/XXXX znalcom Ing. Danielom Gajdošom, ktorý určil všeobecnú hodnotu parcely č. XX vo výške 85,- EUR, a znalecký posudok č. XXX/XXXX znalcom Ing. Pavlom Rosívalom, ktorý určil všeobecnú hodnotu parcely č. XX vo výške 950,- EUR. Žalobkyňa uviedla, že disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie spoluvlastníckych podielov žalovaných v zmysle predložených znaleckých posudkov.

Slovenský pozemkový fond (ďalej aj „SPF“), ktorý je v zmysle zástupcom žalovaných 1/ - 3/ ako neznámych vlastníkov, sa k žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 25.02.2022, doručenom súdu dňa 07.03.2022. Slovenský pozemkový fond súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam. Súhlasil aj so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhuje žalobkyňa, a to prikázaním spoluvlastníckeho podielu do výlučného vlastníctva žalobkyne. Zastával názor, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením pozemku parc. č. XX nie je dobré možné, vzhľadom na celkovú výmeru a tvar uvedeného pozemku a v konečnom dôsledku by jeho rozdelenie nebolo ani účelné. Ďalej uviedol, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. XX rozdelením veci nie je možné, vzhľadom na skutočnosť, že predmetný pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia obce a z uvedeného dôvodu, by jeho rozdelenie bolo v rozpore s opatreniami proti drobeniu pozemkov obsiahnutými v K výške primeranej náhrady uviedol, že pri určovaní výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely nemožno výlučne vychádzať zo sumy stanovenej vo vyššie vymedzenom znaleckom posudku. Je potrebné brať ohľad na to, aká je skutočná trhová hodnotná predmetnej nehnuteľnosti. Poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššie súdu SR z 20.10.1997. Navrhol, aby žalobkyňa predložila kúpne zmluvy (Kúpna zmluva, zm.č. XX/XX a Kúpna zmluva, zm.č. XX/XX) z dôvodu preukázania kúpnej ceny, za ktorú žalobkyňa nadobudla podiely na predmetných nehnuteľnostiach, vzhľadom na to, že v zmysle vyššie uvedeného stanoviska má byť podkladom pre určenie výšky primeranej náhrady aj skutočnosť za akých podmienok (kúpnu cenu) žalobkyňa podiely na vyporiadavaných nehnuteľnostiach nadobudla. Zástupca žalovaných uviedol, že po predložení predmetných kúpnych zmlúv a následnom oboznámení sa s ich obsahom, doplní svoje vyjadrenie týkajúce sa výšky primeranej náhrady. O náhrade trov konania navrhol zástupca žalovaných rozhodnúť tak, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobkyňa na vyjadrenie zástupcu žalovaných reagovala v podaní zo dňa 11.04.2022, doručenom súdu dňa 12.04.2022, v ktorom uviedla, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.04.2019 nadobudla od C. D. a H. D. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/7 v pozemkoch, zapísaných na LV č. XXX, a to parcele registra „C“ parc. č. XX – záhrada o výmere 466 m2 a parcela registra „C“ parc. č. XX – záhrada o výmere 374 m2. Kúpna cena za prevod podielu 1/7 s C. D. bola dohodnutá vo výške 1,- EUR a s H. D. za prevod podielu 1/7 vo výške 100,- EUR. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.08.2019 žalobkyňa nadobudla od H. D. spoluvlastnícky podiel 1/7 vo vyššie uvedených nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 150,- EUR. Pokiaľ ide o výšku kúpnej ceny za spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach, ktorá je dohodnutá v predložených kúpnych zmluvách, žalobkyňa uviedla, že táto nie je dohodnutá v takej výške, ktorá by závažným spôsobom spochybňovala všeobecnú hodnotu nehnuteľností určenú v znaleckých posudkoch, ktoré boli predložené žalobkyňou pre účely určenia

výšky náhrady pre žalovaných. Žalobkyňa mala za to, že všeobecná hodnota nehnuteľností tak ako bola určená v predložených znaleckých posudkoch odráža skutočnú hodnotu predmetných nehnuteľností. Preto navrhla, aby súd vyhovel žalobe v celom rozsahu. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalobkyňa mala za to, že v prípade úspechu v konaní má nárok na priznanie nároku na náhradu trov konania, keďže podmienky pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania nie sú dané.

Zástupca žalovaných vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 06.05.2022, doručenom súdu dňa 10.05.2022, uviedol, že z Kúpnej zmluvy zo dňa 13.08.2019, ktorú uzatvorila žalobkyňa v právnom postavení kupujúcej s H. D. v právnom postavení predávajúceho vyplýva, že predmetom prevodu bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/7 k žalovaným nehnuteľnostiam a kúpna cena bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 150,- EUR, čo predstavuje sumu 1,25 EUR/m2. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 18.04.2019, ktorú uzatvorila žalobkyňa v právnom postavení kupujúcej s C. D. a H. D. v právnom postavení predávajúcich, vyplýva, že predávajúci C. D. svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/7 na žalovaných nehnuteľnostiach previedol za kúpnu cenu 1 euro, ktorú možno považovať za objektívne neprimerane nízku a predávajúci H. D. previedol svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/7 na žalovaných nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 100,- EUR, čo predstavuje sumu 0,85 EUR/m2. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX bola stanovená všeobecná hodnota parcely č. XX na sumu 2,03 EUR/m2 a znaleckým posudkom č. XX/XXXX bola stanovená všeobecná hodnota parcely č. XX na sumu 0,22 EUR/m2. Zástupca žalovaných zastával názor, že všeobecnú hodnotu určenú znaleckým posudkom je potrebné považovať za dolnú akceptovateľnú hranicu pri určovaní výšky primeranej náhrady, pričom je potrebné v konaní preukázať, či trhová hodnota vyporiadavaných nehnuteľnosti nie je vyššia v porovnaní so závermi znalca v znaleckom posudku. V nadväznosti na všetky vyššie obsiahnuté skutočnosti zástupca žalovaných navrhol určiť výšku primeranej náhrady nasledovne: - za ustupujúce podiely žalovaných na pozemku – parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako parcelné č. XX vo výške 2,03 EUR/ m2, a to podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX, - za ustupujúce podiely žalovaných na pozemku – parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako parcelné č. XX vo výške 1,25 EUR/m2, a to podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 13.08.2019. K náhrade trov konania zástupca žalovaných uviedol, že v predmetnej veci boli naplnené zákonné podmienky pre aplikáciu a sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú najmä v osobitnom charaktere tohto súdneho konania vzhľadom na predmet súdneho sporu, osobitosť konania voči nezistenému vlastníkovi, a špecifické právne postavenie Slovenského pozemkového fondu. V prípade tzv. nezisteného vlastníka ide o špecifický subjekt, pričom zo samotnej právnej povahy tohto špecifického subjektu, ex lege definovaného nedostatkom identifikačných údajov, priamo a logicky vyplýva nemožnosť zistenia majetkových, sociálnych, osobných, zárobkových a iných pomerov týchto subjektov. V súdnom konaní je nevyhnutné okrem špecifických okolností, ktoré viedli k súdnemu sporu a osobitosti konania voči nezistenému vlastníkovi zohľadniť v neposlednom rade aj právne postavenie účastníkov konania, predovšetkým Slovenského pozemkového fondu ako právnickej osoby, ktorá bola zriadená zákonom, a ktorá svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme v zmysle zákona a osobitných predpisov.

Žalobkyňa v podaní zo dňa 09.11.2022, doručenom súdu dňa 10.11.2022, uviedla, že všeobecná hodnota nehnuteľností určená znaleckými posudkami zodpovedá ich aktuálnej trhovej a skutočnej hodnote. Namietala ako nepreukázané tvrdenia o tom, že má ísť o dolnú hranicu pri určení výšky primeranej náhrady. Toto tvrdenie nie je absolútne ničím podložené. Ak zástupca žalovaných tvrdí, že je potrebné preukázať či hodnota nehnuteľností nie je vyššia, nič mu nebránilo v tom túto skutočnosť v konaní preukázať, čo sa však nestalo. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalobkyňa mala za to, že v prípade úspechu v konaní má nárok na priznanie nároku na náhradu trov konania.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 16.11.2022, na ktoré sa dostavili žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne a zástupca žalovaných 1/ - 3/. Nedostavili sa žalovaní 1/ - 3/. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd podľa (ďalej len „“) spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných 1/ - 3/.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o parcelu reg. „C“ parc. č. XX, žalobkyňa súhlasí s cenou navrhnutou zástupcom žalovaným v jeho písomnom vyjadrení zo dňa

06.05.2022, a to vo výške 1,25 EUR za 1 m2. Mal za to, že súd by nemal prihliadať na nové vyjadrenie zástupcu žalovaných a predložené listinné dôkazy, ktoré zástupca žalovaných predložil až na dnešnom pojednávaní, a to s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania. Vzhľadom na skutočnosť, že zástupca žalovaných súhlasí so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam uvedeným v žalobe, a to ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalobkyne, ako i s poukazom na aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania, navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, kat. územie C., obec D., okres Trenčín, a to parc. reg. „C“ parc. č. XX vo výmere 466 m2 a parc. reg. „C“ parc. č. XX vo výmere 374 m2 a vyporiadal ho tak, že predmetné nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá bude povinná zaplatiť žalovanému 1/ sumu vo výške 201,93 EUR, žalovanému 2/ sumu vo výške 201,93 EUR a žalovanému 3/ sumu vo výške 201,93 EUR, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. A zároveň, aby súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

Zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj so spôsobom vyporiadania, ktorý navrhuje žalobkyňa. Zároveň uviedol, že podáva nové písomné vyjadrenie, ktorým mení svoje predchádzajúce stanovisko uvedené vo vyjadrení zo dňa 06.05.2022 ohľadom výšky primeranej náhrady, a navrhuje doplniť dokazovanie predložením stanoviska oddelenia pre tvorbu cien SPF. Zástupca žalovaných tvrdil, že spornou je výška náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných, ako to uviedol na základe dokumentov vo svojom novom písomnom vyjadrení zo dňa 16.11.2022, ktoré predložil súdu krátkou cestou na pojednávaní. Zároveň žiadal, aby súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Na liste vlastníctva č. XXX, kat. územie C., obec D., okres Trenčín sú ako spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva ako pozemok parcely registra „C“ parc. č. XX – záhrada o výmere 466 m2, umiestnený v zastavanom území obce, a pozemok parcely registra „C“ parc. č. XX – záhrada o výmere 374 m2, umiestnený mimo zastavaného územia obce, zapísaní: žalobkyňa v podiele 4/7, žalovaný 1/ v podiele 1/7, žalovaný 2/ v podiele 1/7, žalovaný 3/ v podiele 1/7. Ohľadom žalovaných 1/, 2/, 3/ je poznačená správa Slovenského pozemkového fondu.

Oznámením o zápise správy fondu do LV č. XXX zo dňa 16.02.2021 Slovenský pozemkový fond oznámil žalobkyni, že na základe jej žiadosti o doplnenie správy SPF k vlastníkom evidovaným na LV č. XXX v kat. území C. pod A., A. B. A. a predložených listín, bola správa fondu k uvedeným vlastníkom doplnená.

V znaleckom posudku č. XXX/XXXX zo dňa 04.11.2021, vypracovanom znalcom Ing. Pavlom Rosívalom, bola stanovená všeobecná hodnota parcely registra „C“ parc. č. XX na sumu 950,- EUR (jednotková hodnota predmetného pozemku 2,03 EUR/m2).

V znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 25.10.2021, vypracovanom znalcom Ing. Danielom Gajdošom, bola stanovená všeobecná hodnota parcely registra „C“ parc. č. XX na sumu 85,- EUR (jednotková hodnota predmetného pozemku 0,22 EUR/m2).

Z Kúpnej zmluvy zo dňa 13.08.2019, ktorú uzatvorila žalobkyňa v právnom postavení kupujúcej s H. D. v právnom postavení predávajúceho, vyplýva, že predávajúci predal žalobkyni svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/7 na žalovaných nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 150,- EUR, čo predstavuje 1,25 EUR/m2.

Z Kúpnej zmluvy zo dňa 18.04.2019, ktorú uzatvorila žalobkyňa v právnom postavení kupujúcej s C. D. a H. D. v právnom postavení predávajúcich, vyplýva, že predávajúci C. D. predal žalobkyni svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/7 na žalovaných nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 1,- EUR, a predávajúci H. D. D. predal žalobkyni svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/7 na žalovaných nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 100,- EUR.

Podľa (ďalej len „“) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „“) ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

Podľa , o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „“) register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

Podľa fond nakladá s pozemkami uvedenými v a , ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.

Podľa fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom ().

Podľa ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.

Podľa fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených v a . Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ak o ňu požiada; to platí aj pre náhrady prijaté fondom na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Náhradu nie je možné previesť na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti.

Podľa , , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k pozemku parcela registra „C“ parc. č. XX – záhrada o výmere 466 m2 a k pozemku parcela registra „C“ parc. č. XX – záhrada o výmere 374 m2, zapísaným na LV č. XXX. Uvedené nehnuteľnosti sa nachádzajú v kat. území C., obec D., okres Trenčín. Z výpisu z uvedeného listu vlastníctva mal súd za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených pozemkov, a je teda splnená procesná podmienka vecnej legitimácie vzhľadom k tomu, že podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo.

Právo na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva z a vychádza zo zásady, že nikoho proti jeho vôli nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníctve. Uvedené ustanovenie neurčuje len výpočet spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ale zároveň stanovuje aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Prvým spôsobom je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a prichádza do úvahy len tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Ako druhý spôsob zákon stanovuje prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Druhý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva však prichádza do úvahy len v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, pričom súd prihliada na účelné využitie veci (napr. bytovú odkázanosť, užívanie alebo do úvahy prichádzajúce budúce užívanie spornej nehnuteľnosti a pod.) a na veľkosť podielov. A ako posledný spôsob je zakotvený nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku podľa veľkosti podielov, ktorý možno aplikovať vtedy, ak vec žiaden zo spoluvlastníkov nechce a preto ju nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich za primeranú náhradu.

V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Na to, aby mohla byť vec reálne rozdelená, musí byť v zmysle judikatúry súdov deliteľná nielen z technického hľadiska, ale toto rozdelenie musí byť dobre možné aj z ďalších hľadísk, najmä z funkčného, teda aby veci vzniknuté delením mohli ich vlastníkom ďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu. Súd dospel k záveru, že reálne rozdelenie pozemku parc. č. XX – záhrada o výmere 374 m2 v danom prípade nie je možné, vzhľadom na to, že predmetný pozemok sa nachádza mimo zastavaného územie obce, a z uvedeného dôvodu by rozdelenie pozemku bolo v rozpore s opatreniami proti drobeniu pozemkov obsiahnutými v Zákaz drobenia pozemkov je zákonom zadefinovaný v tom smere, že na základe na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve nemôže vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako 3000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok. Poľnohospodárskou pôdou sa v zmysle ustanovenia o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozumie produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. V zmysle tejto definície je poľnohospodárskym pozemkom aj pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností evidovaný ako záhrada. Čo sa týka pozemku parc. č. XX – záhrada o výmere 466 m2, mal súd za to, že v danom prípade nie je vzhľadom na výmeru predmetného pozemku, jeho dlhý a úzky tvar, a počet podielových spoluvlastníkov, rozdelenie pozemku dobre možné a ani účelné.

Preto súd pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva druhým zákonným spôsobom, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V danom prípade je zrejmé, že zo sporových strán jedine žalobkyňa prejavila záujem o prikázanie predmetných nehnuteľností v celosti do jej výlučného vlastníctva. Žalobkyňa taktiež býva v nehnuteľnosti – rodinnom dome súp. č. XX, zapísanom na LV č. XXX, ktorý je cez cestu k parcele č. XX, pričom tento pozemok by chcela využívať na záhradkárčenie. Zároveň parcela č. XX susedí s nehnuteľnosťami v užívaní žalobkyne, čím by sa vytvoril jeden funkčný celok. Žalobkyňa má teda najlepšie predpoklady pre účelné využitie nehnuteľností. Pokiaľ ide o násilné správanie sa jednej strany sporu k druhej, v konaní takéto

správanie nielenže nebolo preukázané, ale nebolo ani tvrdené. Po vyhodnotení všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že sú dané dôvody na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam, a to prikázaním predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. Zástupca žalovaných s takýmto spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva súhlasil.

Z uvedených dôvodov súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre kat. územie C. a vyporiadal ho tak, že tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne.

Primeranou náhradou sa rozumie príslušný podiel všeobecnej ceny z celého podielového spoluvlastníctva, ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej celej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Žalobkyňa pri určení primeranej náhrady vychádzala zo znaleckých posudkov, kde v znaleckom posudku č. XX/XXXX určil znalec všeobecnú hodnotu parcely č. XX (374 m2) vo výške 85,- EUR (jednotkovú hodnotu 0,22 EUR za 1 m2), a v znaleckom posudku č. XXX/ XXXX určil znalec všeobecnú hodnotu parcely č. XX (466 m2) vo výške 950,- EUR (jednotkovú hodnotu 2,03 EUR za 1 m2). Zástupca žalovaných vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2022 navrhol určiť výšku primeranej náhrady nasledovne: - za ustupujúce podiely žalovaných na pozemku parc. č. XX vo výške 2,03 EUR/m2, a to podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX, - za ustupujúce podiely žalovaných na pozemku parc. č. XX vo výške 1,25 EUR/m2, a to podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 13.08.2019.

Čo sa týka stanovenia výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných na pozemku – parcela registra „C“ parc. č. XX – záhrada o výmere 466 m2, súd vychádzal z toho, že zástupca žalovaných vo vyjadrení zo dňa 06.05.2022 akceptoval cenu navrhnutú žalobkyňou 2,03 EUR/m2, s takto určenou výškou náhrady sa stotožnil a nemal k nej žiadne výhrady. Strany sa na uvedenej cene zhodli, a teda došlo k zhode v skutkových tvrdeniach ohľadom tejto skutočnosti. Čo sa týka pozemku – parcela registra „C“ parc. č. XX – záhrada o výmere 374 m2, právny zástupca žalobkyne na pojednávaní (ešte pred jeho otvorením) uviedol, že žalobkyňa súhlasí s cenou navrhnutou zástupcom žalovaných v jeho vyjadrení zo dňa 06.05.2022 vo výške 1,25 EUR za 1 m2. Keďže žalobkyňa súhlasila s cenou, ktorá bola vo vzťahu k pozemku parc. č. XX navrhnutá zo strany zástupcu žalovaných, došlo medzi stranami k zhode v skutkových tvrdeniach aj ohľadom tejto skutočnosti. Súd uvádza, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, súd považuje za nesporné ( ). Súd zároveň poukazuje aj na to, že v zmysle ust. veta druhá súd neprihliada na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli. Zástupca žalovaných až na pojednávaní začal rozporovať výšku náhrady, s odkazom na svoje nové písomné vyjadrenie zo dňa 16.11.2022 s prílohami, pričom zmenu svojho stanoviska k výške primeranej náhrady, nové písomné vyjadrenie s prílohami (mapa časti I. C., zmluva o zriadení vecného bremena, inzeráty na odpredaj pôdy), na ktoré sa v tejto súvislosti odvolával, prezentoval a predložil súdu až na pojednávaní dňa 16.11.2022. Súd preto v súlade s vo veci aplikoval , t. j. sudcovskú koncentráciu konania, a to vo vzťahu k vyjadreniu zástupcu žalovaných ohľadom výšky primeranej náhrady na pojednávaní, ako aj vo vzťahu k novému písomnému vyjadreniu zástupcu žalovaných zo dňa 16.11.2022 s prílohami. Na tieto prostriedky procesnej obrany súd neprihliadal, pretože neboli predložené včas, pričom zástupca žalovaných ich mohol predložiť skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd zároveň poukazuje na to, že o sudcovskej koncentrácii konania a o tom, aké sú jej následky bol zástupca žalovaných v konaní poučený osobitne - vo výzve na vyjadrenie zo dňa 04.05.2022 (č. l. 47 spisu). Popretím princípov sudcovskej koncentrácie by súd zasiahol do práva druhej sporovej strany, ktorá si svoje povinnosti predkladať skutkové tvrdenia a navrhovať dôkazy riadne a čas splnila.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd pri určení výšky primeranej náhrady vychádzal vo vzťahu k pozemku parc. č. XX z ceny 2,03 Eur za 1 m2 (podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX) a vo vzťahu k pozemku par. č. XX z ceny 1,25 EUR za 1 m2 (podľa kúpnej zmluvy zo dňa 13.08.2019), ktoré súd považoval za primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaných. Spoluvlastníckemu podielu každého žalovaného o veľkosti 1/7 na parcele par. č. XX zodpovedá výmera 66,57 m2 a hodnota tohto

podielu na predmetnej parcele predstavuje 135,14 EUR (66,57 m2 x 2,03 EUR). Spoluvlastníckemu podielu každého žalovaného o veľkosti 1/7 na parcele par. č. XX zodpovedá výmera 53,43 m2 a hodnota tohto podielu na predmetnej parcele predstavuje 66,79 EUR (53,43 m2 x 1,25 EUR). Preto súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť náhradu za spoluvlastnícke podiely, a to žalovanému 1/ v sume 201,93 EUR, žalovanému 2/ v sume 201,93 EUR, žalovanému 3/ v sume 201,93 EUR. Lehotu na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícke podiely, 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku, určil súd v zmysle .

Súd zamietol návrh zástupcu žalovaných na doplnenie dokazovania predložením stanoviska oddelenia tvorby cien SPF, a to s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, nakoľko uvedený návrh nebol zo strany zástupcu žalovaných vznesený včas. Zástupca žalovaných návrh na vykonanie tohto dôkazu produkoval až na pojednávaní, nič mu však nebránilo, aby ho podal už skôr, pričom v prípade pripustenia tohto dôkazu by pojednávanie muselo byť odročené. Preto súd uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a predmetný návrh na doplnenie dokazovania týmto dôkazom zamietol.

Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Žalobkyňa mala v konaní úspech, keďže súd jej žalobe vyhovel a podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a vyhovel aj navrhovanému spôsobu vyporiadania prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. Preto by žalobkyňa mala nárok na náhradu trov konania. Súd však žalobkyni voči žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v charaktere konania, ktorým je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v rámci ktorého hociktorý spoluvlastník môže podať návrh na súd, ale najmä v tom, že žalovaní sú tzv. neznámi vlastníci a v konaní ich zastupuje Slovenský pozemkový fond. Túto činnosť Slovenský pozemkový fond vykonáva vo verejnom záujme ( ) a zastupuje záujmy neznámych vlastníkov tak, aby neutrpeli ujmu na svojich právach. Nebolo by preto spravodlivé, aby v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich zo zákona, mal Slovenský pozemkový fond za neznámeho vlastníka znášať trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).