Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15Csp-50-2022.pdf
PDF · 93.02 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/50/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica 1, IČO: 45 018 201, proti žalovanej: C. W., B.. XX.XX.XXXX, X. T. T., o zaplatenie 288,95 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 234,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 88,99 eur od 24.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 58,99 eur od 24.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 56,40 eur od 26.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 15,00 eur od 24.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 15,00 eur od 24.1.2020 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 54,57 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, v ktorom by žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 234,38 eur s príslušenstvom, zmluvnú pokutu vo výške 54,57 eur a nahradiť mu trovy konania.
2. V dôvodoch návrhu žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný program služieb. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Za poskytnuté služby právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúry, ktoré žalovaná nezaplatila riadne a včas. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku vymáhanú v tomto konaní na žalobcu. Žalobcom uplatnený nárok predstavuje dlžnú sumu za nezaplatené faktúry vo výške 234,38 eur a zmluvnú pokutu vo výške 54,57 eur. Zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej a jej výšku vypočítal so zohľadnením doby viazanosti zmluvy odo dňa porušenia zmluvnej povinnosti do ukončenia zmluvy alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb. Ďalej si žalobca v žalobe uplatnil aj zákonný úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr.
3. V upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica súd rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 5Up/673/2022 zo dňa 20.05.2022, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní. Platobný rozkaz bol preto v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. zrušený a spis bol postúpený dňa 26.07.2022 na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku na tunajší súd.
4. Žaloba ako aj ostatné listinné dôkazy boli žalovanej doručované zákonným spôsobom. Žalovaná sa k žalobe ani k ostatným listinným dôkazom nevyjadrila.
5. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 prvá veta CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
7. S poukazom na citované ustanovenia CSP, súd vo veci, keďže išlo o drobný spor, nenariaďoval ústne pojednávanie a rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia pojednávania bolo zverejnené zákonným spôsobom. Na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 16.11.2022 sa strany sporu nezúčastnili.
8. Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené zo strany žalobcu do konania a zistil tento skutkový a právny stav.
9. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (právny predchodca žalobcu) uzavrela dňa 04.12.2018 so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (č.l. 19-21), predmetom ktorej bolo pre žalovanú sprístupnenie a poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb s programom služieb Áno M. V zmluve bola medzi stranami dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov. Žalovaná sa zmluvne zaviazala, že po dobu viazanosti bude využívať služby právneho predchodcu žalobcu a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby s tým, že za porušenie záväzku sa považuje aj nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vznikne právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty s tým, že vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná ku dňu porušenia záväzku viazanosti podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti až do dňa porušenia záväzku viazanosti podľa zmluvy, pričom vzorec je v tomto bode zmluvy riadne uvedený. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v sume 120,00 eur.
10. Faktúrami č. 8241952057 (č.l. 13-14), č. 8244129784 (č.l. 8-9), č. 8246362299 (č.l. 9-10), č. 8248572597 (č.l. 10-11) a č. 8250797564 (č.l. 11-12) boli žalovanej vyfakturované poskytnuté služby za obdobie od 08.08.2019 do 07.12.2019 v celkovej sume 234,38 eur, z ktorých si žalobca uplatnil celú vyfakturovanú sumu. Faktúrou č. 8266172093 (č.l. 12-13) bola žalovanej vyfakturovaná zmluvná pokuta vo výške 54,57 eur. Túto si žalobca uplatnil v plnej výške.
11. Listom zo dňa 07.10.2019 (č.l. 17) právny predchodca žalobcu žalovanú upozornil na dlh, k tomuto dátumu vyčíslený na sumu 88,99 eur, za nezaplatenú faktúru č. 8241952057.
12. Listom zo dňa 26.08.2020 (č.l. 14-15) právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby od zmluvy odstupuje.
13. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 12.11.2021 medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom, bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania postúpená na žalobcu. O postúpení pohľadávky právny predchodca žalobcu žalovanú oboznámil listom zo dňa 10.01.2022 (č.l. 16). Postúpená bola pohľadávka titulom dlhu z faktúr č. 8241952057, č. 8244129784, č. 8246362299, č. 8248572597, č. 8250797564 a č. 8266172093 v sume 288,95 eur.
14. Výzvou zo dňa 04.03.2022 (č.l. 16) žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie dlhu, ktorý k tomuto dátumu vyčíslil na sumu 315,90 eur. Zároveň žalovanú upozornil na možné vymáhanie dlhu súdnou cestou, v prípade, že dlh nezaplatí.
15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
16. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
17. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
20. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
23. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
24. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
25. Súd mal v konaní preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa zákona o elektronických komunikáciách. Zmluvu súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, nakoľko žalovaná zmluvu podpísala ako fyzická osoba nepodnikateľ s uvedením trvalého pobytu, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu, a teda v predmetnom zmluvnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ podľa ust. § 52 ods. 4 OZ. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanej verejné služby so zvoleným programom služieb. V zmluve sa žalovaná zaviazala, že bude riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie zvolených služieb. Žalovaná si nesplnila svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť za poskytnuté služby vyúčtované faktúrami č. 8241952057, č. 8244129784, č. 8246362299, č. 8248572597, č. 8250797564, čím porušila zmluvné podmienky. Z titulu nezaplatených faktúr si žalobca uplatnil pohľadávku 234,38 eur, t.j. v celej fakturovanej výške. Súd konštatuje, že žaloba v tejto časti bola podaná dôvodne.
26. Žalobou si žalobca uplatnil aj pohľadávku vo výške 54,57 eur z titulu zmluvnej pokuty, ktorá bola žalovanej vyúčtovaná faktúrou č. 8266172093. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa v zmluvách dohodli, že žalovaná po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu a po celú dobu viazanosti bude využívať služby právneho predchodcu žalobcu a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Porušením záväzku, ktorým je aj nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, vznikne právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola v zmluve dohodnutá v sume 120,00 eur s tým, že jej výška bude vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie. Faktúrou č. 8266172093 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej zmluvnú pokutu v sume 54,57 eur, v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok kedy zohľadnil dobu viazanosti, počas ktorej žalovaná dodržala zmluvné povinnosti. K nároku zo zmluvnej pokuty súd poznamenáva, že žalovaná si slobodne bez nátlaku vybrala právneho predchodcu žalobcu ako dodávateľa služieb a sama si vybrala službu, ktorú jej právny predchodca žalobcu poskytoval. Od týchto skutočností sa odvíjala aj dohodnutá výška zmluvnej pokuty a žalovaná svojim správaním, t.j. výberom ponúkaných služieb, sama ovplyvnila výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Súd má za to, že práva a povinnosti žalobcu a žalovanej netrpí nerovnováhou v ujme spotrebiteľa, je primeranou sankciou a súčasne aj paušalizovanou náhradou škody za nesplnenie povinnosti spotrebiteľa platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Zmluvná pokuta patrí k zákonným prostriedkom zabezpečenia práva žalobcu a jej dojednanie v tomto prípade bolo v súlade s ust. § 544 ods. 1 OZ. Súd konštatuje, že žaloba aj v tejto časti uplatneného nároku bola podaná dôvodne.
27. Súd má ďalej preukázané, že pohľadávka vymáhaná v tomto konaní bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok platne postúpená na žalobcu, čím sa žalobca stal aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky.
28. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná dlžnú sumu uhradila, žalovaná žiadnym spôsobom nevyužila prostriedky procesnej obrany a listinné dôkazy doložené do konania ani skutkové tvrdenia neboli zo strany žalovanej rozporované, súd má za to, že žalobca prostriedkami procesného útoku preukázal dôvodnosť podanej žaloby v časti uplatneného nároku z nezaplatených faktúr ako aj v časti nároku zo zmluvnej pokuty. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
29. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
30. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný podľa tohto zákona platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Žalobca si v žalobnom návrhu okrem nároku na zaplatenie istiny uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr. Keďže výška úroku z omeškania a spôsob jeho uplatnenia boli uplatnené v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., súd aj tento nárok žalobcovi priznal, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr.
33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci, priznal proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu.
37. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodovať o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.