Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-3C/9/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobkyne A. B. C., nar.XX.XX.XXXX, XXX XX D. XX zastúpenej JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom, so sídlom Mlynská 26, 040 01 Košice proti žalovanej D. E., F. G., nar.XX.XX.XXXX, G. XXX/XX, XXX XX H. zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, so sídlom Karpatská 804/10, Svidník o zaplatenie X.XXX,-eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 7.000,-eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy X.XXX,-eur I. XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. 2. Žalobu odôvodnila tým, že v roku 2016 požiadala o pomoc pri realizácii opravy strechy rodinného domu súpisné číslo XX v katastrálnom území D. manžela žalovanej, pána B. E., ktorý koncom roku 2016 pristúpil k oprave strechy rodinného domu s tým, že úprava strechy bola realizovaná manželom žalovanej od konca roku 2016 až do 01.05.2017. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že za realizáciu opravy strechy predmetného rodinného domu si manžel žalovanej žiadal uhradiť zálohové platby, ktoré mali byť poukázané na bankový účet žalovanej v celkovej sume 7.000,-eur. Tvrdila, že táto suma bola postupne uhrádzaná na bankový účet žalovanej takto : dňa 16.10.2016 vo výške 1.000,-eur, dňa 20.03.2017 vo výške 2.000,-eur a dňa 17.04.2017 vo výške 4.000,-eur z čoho platba v sume 1.000,-eur zo dňa 16.10.2016 bola poukázaná na bankový účet kamaráta žalovanej, ktorému boli s manželom dlžní finančné prostriedky. V žalobe žalobkyňa ďalej uviedla, že manžel žalovanej spolu so svojim bratom C. E. realizovali v dňoch 20.03.2017-31.03.2017 kompletnú rekonštrukciu, ktorá spočívala v odkrytí strechy, vo výmene pozábrannej fólie, sklenej vaty a doplnení chýbajúcich komponentov, odkvapy a plechovanie štítov, následne v apríli 2017 -2-

z dôvodu Veľkonočných sviatkov realizáciu prác prerušili, pričom dňa 26.04.2017 prostredníctvom komunikačnej služby Viber pán B. E. žalobkyňu informoval, že opravu strechy prídu dokončiť od 01.05.2017. Dňa 01.05.2017 na stavbu aj dorazili pán A. J. a neznámy pán A., ktorých vyslal na stavbu manžel žalovanej za účelom dokončenia opravných prác, avšak nakoľko v nadmernej miere holdovali alkoholu a práce prebiehali veľmi pomaly, voči ich správaniu sa žalobkyňa ohradila a požiadala ich aby zo stavby odišli, pričom v dňoch 25.09.2017 až 03.10.2017 manžel žalovanej spolu s bratom C. a neznámym tesárom J. realizovali dostavbu chýbajúcich podhľadov. Už v tom čase boli podľa tvrdenia žalobkyne upozornení na to, že strecha po nimi vykonanej rekonštrukcii v prednej časti preteká, čoho boli

aj osobne svedkami, keďže v čase upozornenia na tento fakt pršalo a strecha v ich prítomnosti zatekala. Uviedla, že dňa 06.10.2017 sa pán B. E. spolu s klampiarom dostavili na obhliadku chybne opravenej strechy, zbalili lešenie a iné náradie uschované v garáži žalobkyne a prisľúbil, že sa strechu vrátia opraviť. Podľa tvrdenia žalobkyne v žalobe však k odstráneniu vád pri rekonštrukcii strechy nedošlo ani na jar 2018, pričom dňa 26.04.2018 žalobkyňa pána E. opätovne prostredníctvom komunikačnej siete Viber vyzvala k dokončeniu opravy strechy a k odstráneniu vád a taktiež mu boli zaslané fotografie preukazujúce neustále zatekanie strechy. Žalobkyňa ďalej uviedla, že naposledy sa pokúsila kontaktovať s pánom E. a jeho manželkou dňa 07.05.2018, aby jej tá vrátila finančné prostriedky v sume 7.000,-eur poukázané na jej účet, no neúspešne, následne dňa 13.02.2019 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom- pokusom o zmier vyzvala žalovanú o vrátenie dlžnej sumy 7.000,- eur v lehote do 25.02.2019, na čo ale žalovaná nijako nereagovala a peňažné prostriedky žalobkyni doposiaľ nevrátila. Poukazujúc na a žalobkyňa žiadala, aby k povinnosti zaplatiť jej sumu 7.000,-eur a úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne od 26.02.2019 do zaplatenia zaviazal žalovanú súd.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila a spolu s ňou predložila potvrdenia o úhrade a pokus o zmier zo dňa 13.02.2019.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne prostredníctvom odporu proti súdom vydanému platobnému rozkazu tak, že žalobkyňou uplatnený nárok neuznáva, považuje ho za nedôvodný v celom rozsahu a vzniesla námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na jej strane. Uviedla, že so žalobkyňou sa nikdy osobne nestretla a neuzatvorila s ňou žiadnu zmluvu, či už písomnú alebo ústnu o vykonaní diela, predmetom ktorej mala byť oprava strechy a v odbore stavebníctva ani ako fyzická, ani ako právnická osoba nikdy nepôsobila. Tvrdila, že od žalobkyne nikdy neprijala žiadne finančné prostriedky. To že žalobkyňa zaslala sumu 6.000,-eur na jej bankový účet nevylučuje, ale tieto finančné prostriedky neboli určené jej a preto si ich ani neponechala, čo by nemalo byť sporné, nakoľko aj sama žalobkyňa v žalobe uviedla, že platby za realizáciu opravy strechy si žiadal jej manžel z čoho jasne vyplýva, komu boli finančné prostriedky určené a jej bankový účet slúžil len ako platobné miesto. Nemali by tak podľa žalovanej existovať pochybnosti o tom, že ona nie je nositeľom žiadnej subjektívnej -3- povinnosti vplývajúcej z hmotného práva, ktorá sa akýmkoľvek spôsobom týka žalobkyne. Žalovaná uviedla, že nie je jej jasné, z akého právneho titulu požaduje žalobkyňa zaplatenie sumy 7.000,-eur. Poukázala tiež na to, že zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa nepopiera, že k vykonaniu prác/opráv na streche jej rodinného domu došlo, pričom celý žalobný návrh sa týka jej manžela, jeho brata a prác/opráv, ktoré mali vykonávať, postupu pri realizácii týchto prác/opráv, preto jej nie je jasné, prečo v žalobe figuruje ako žalovaná ona, keď z odôvodnenia žaloby je zrejmé, že meritum žaloby sa jej netýka a k tvrdeniam v žalobe, o ktorých ani nemá vedomosť sa nevie ani vyjadriť. Vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jej strane žiadala žalobu zamietnuť.

5. Žalobkyňa v písomnej replike trvala na žalobe. V tomto konaní je podľa nej jednoznačne pasívne legitimovanou žalovaná, nakoľko finančné prostriedky vo výške 7.000,-eur boli vyplatené na bankový účet žalovanej za práce, ktoré mal vykonať jej manžel. K tvrdeniam žalovanej, že ona do kontaktu so žalobkyňou nikdy neprišla uviedla, že v kontakte so žalobkyňou bol manžel žalovanej, ktorý aj vykonával rekonštrukčné práce na dome žalobkyne, preto voči tomuto tvrdeniu žalovanej nemá výhrad a súhlasí s ním, avšak finančné prostriedky vyžiadané manželom žalovanej boli odosielané práve na účet žalovanej, čo podľa žalobkyne svedčí o tom, že žalovaná v konaní jednoznačne je pasívne legitimovaná. Podľa žalobkyne by sa s názorom žalovanej o nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie dalo súhlasiť jedine v prípade, ak by si žalobkyňa uplatňovala náhradu škody za nesprávne vykonané dielo, poprípade by požadovala dokončenie prác v primeranej dodatočnej lehote, a práve preto žalobkyňa jednotlivé konania oddelila a nárok na náhradu škody si bude uplatňovať v inom konaní, kde bude žalovaným manžel žalovanej. V tomto konaní ide výlučne iba o vrátenie vyplatenej sumy, ktorá bola poukázaná na osobný účet žalovanej, preto nie je podľa žalobkyne dôvod na pochybnosti o pasívnej vecnej legitimácii žalovanej v tomto konaní. 6. Žalovaná písomnú dupliku nepodala. 7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktorom žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na žalobe v celom rozsahu trvala. Uviedla, že k dôvodom žaloby nemá čo doplniť, nakoľko uviedla všetky skutočnosti a predložila všetky dôkazy. Podľa žalobkyne právnym dôvodom na základe ktorého malo dôjsť k vzniku tvrdeného záväzku žalovanej je to, že na účet žalovanej boli vyplatené

predmetné peňažné prostriedky, táto ich prijala, nie je teda pravdou tvrdenie, že bola len platobným miestom, keďže išlo o jej účet, bola vlastníčkou účtu na ktorý boli dané prostriedky poukázané, preto z uvedeného dôvodu domáha sa žalobkyňa ich vrátenia. Uviedla, že vykonanie úhrad preukázala predloženými potvrdeniami, a to je skutočnosť, ktorá zakladá existenciu dlhu žalovanej a to, akú mala žalovaná dohodu s manželom žalobkyňu podľa jej vyjadrení ani nemusí zaujímať a nezaujíma, nie je to pre spor podstatné. Má za to, že žalovaná je v spore vecne pasívne legitimovaná. 8. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrvala na svojom nesúhlasnom stanovisku k žalobe. Trvala na tom, že nie je v spore vecne pasívne legitimovaná, keďže z obsahu žaloby a tvrdení žalobkyne je zrejmé komu boli určené peniaze, ktoré mala -4- poukázať a že žalovaná bola len platobné miesto, lebo peniaze boli určené jej manželovi, ktorý mal vykonávať predmetné práce. Vo vzťahu k argumentačnej logike žalobkyne v súvislosti s vecnou pasívnou legitimáciou poukázala na to, že sama žalobkyňa tvrdí, že sumu 1000,- eur nepoukázala žalovanej. Považuje preto žalobu z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie za nedôvodnú v celom rozsahu. Neexistuje podľa nej žiadny právny úkon, na základe ktorého by jej mohol vzniknúť dlh. Samotná žalobkyňa si podľa nej odporuje v rámci argumentácie v tom, že sama tvrdí, že suma 1000,- eur poukázaná bola na iný účet, zároveň sama tvrdí, že nejaké práce manželom žalovanej boli vykonávané a vykonané, teda ak by súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú vrátiť žalobkyni celú danú sumu, došlo by k bezdôvodnému obohateniu práve na strane žalobkyne. Navrhla žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. 9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení strán v priebehu sporu a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých dôkazov označených a predložených stranami do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Takými boli len žalobkyňou predložené potvrdenia o úhradách a pokus o zmier zo dňa 13.02.2019. 10. K vykonanému dokazovaniu súd uvádza, že nakoľko nejedná sa tu medzi žalobkyňou a žalovanou o spor s ochranou slabšej strany, ale o klasický kontradiktórny spor, žiadne iné dôkazy ako tie, ktoré strany samé do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania navrhli súd vzhľadom na vykonať nemohol a nesmel. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou. zvýšil procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzil aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov. Povinnosť tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení zaťažuje sporové strany. V konaní ako je toto preto súd môže vykonať len tie dôkazy, ktorých vykonanie strany navrhli ( čo v zmysle platí aj pre výsluch strán, ktorého vykonanie je rovnako možné len na návrh strany sporu). Procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle ust. pre rozhodnutie vo veci bola tu len a výlučne na stranách sporu. V klasickom sporovom konaní, pre ktoré platí dispozičný a prejednací princíp, princíp kontradiktórnosti a koncentrácie a ( s nimi spojený) princíp formálnej pravdy a v ktorom súd má vec rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní ( ) súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“ či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje – uzavrie proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa tak v konkrétnom prípade môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou sporového konania ukončené ako dôsledok ( procesná sankcia) nedostatočnej procesnej aktivity strany sporu ( k tomu bližšie pozri Veľký komentár k autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2016, z ktorého súd citoval, strana 798, výklad k ). -5- 11. Aj podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k „Jedným z hlavných cieľov predkladateľa bolo zabezpečiť dôslednú koncentráciu procesu a dôležitou obsahovou zmenou, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu, je i zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami v prípadoch procesnej pasivity. Pre prípad, že strana lehotu zmešká a úkon neurobí, stratí možnosť úkon urobiť neskôr ( tzv. procesná preklúzia)“. teda v porovnaní s predošlým procesným predpisom zásadným zvýraznením kontradiktórnosti konania a zásady formálnej pravdy ( viď napr. článok 8 a 9 základných princípov), výslovným zakotvením princípu koncentrácie konania, zákazom pre súd vykonávať dôkazy, ktoré strany nenavrhli, či výslovnou úpravou, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy ( ) jasne zvýšil nároky na

aktivitu strán sporu, ktoré výlučne samé sú zodpovedné za „svoj“ výsledok sporu. Súd vzhľadom na zásadu rovnosti strán a nestrannosti súdu nemôže ( napr. na pojednávaní alebo v rámci postupu podľa ) nahrádzať pasivitu žalobcu a nesplnenie jeho povinností ( uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno), a už vôbec nie oznámiť mu koho má žalovať, alebo aké tvrdenia alebo dôkazy má ešte uviesť, alebo predložiť, aby bol v spore úspešný. 12. Skutkové tvrdenia a návrhy strán na vykonanie dôkazov sú v zmysle prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré v zmysle možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Súd preto nemohol prihliadať na tvrdenia a dôkazy žalobkyne predložené až po záverečných návrhoch a po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania. Nesúhlasné stanovisko žalovanej k žalobe s námietkou o nedostatku jej vecnej pasívnej legitimácie bolo v konaní uplatnené ešte v apríli 2019 a tak niet najmenších pochýb, že žalobkyňa mala v konaní dostatočný časový priestor na uvedené reagovať a uviesť skutkové tvrdenia a označiť, či predložiť na ne dôkazy. Tento priestor mala aj na pojednávaní v priebehu ktorého sa súd niekoľkokrát prítomných pýtal, či chcú niečo k veci dodať, či majú ďalšie vyjadrenia alebo návrhy. Obidve strany v konaní boli právne zastúpené. Preto ak žalobkyňa až po vyhlásení dokazovania za skončené chcela predkladať súdu listiny ( faktúry a príjmový pokladničný doklad, že si strechu musela dať opraviť niekomu inému nanovo), súd vzhľadom na ust. tieto žalobkyňou navrhnuté dôkazy nevykonal. Uznesením o vyhlásení dokazovania za skončené súd síce viazaný nie je, avšak to, čím viazaný je a čo musí rešpektovať sú vyššie uvedené zákonné princípy a zásady, ktoré v danom prípade neumožňovali dokazovanie doplniť. Len pre úplnosť súd uvádza, že ako bude zrejmé z ďalšej časti tohto odôvodnenia, ani vykonanie uvedených dôkazov by na výsledku sporu absolútne nič nezmenilo, nakoľko žaloba žalobkyne by musela byť zamietnutá v celom rozsahu tak či tak. 13. Už na základe skutočností, ktoré medzi stranami neboli sporné totiž súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobe žalobkyne proti žalovanej nemožno vyhovieť ani sčasti. 14. Nebolo medzi stranami sporné, že o pomoc pri realizácii opravy strechy rodinného domu žalobkyňa požiadala manžela žalovanej B. E., ktorý aj pristúpil k oprave strechy, ktorú podľa tvrdenia žalobkyne v žalobe realizoval od konca roku 2016 až do 01.05.2017. Rovnako nebolo sporné, že platby, ktoré mali byť poukázané na bankový účet žalovanej mali byť realizované práve za realizáciu opravy strechy manželom žalovanej, o čom nemôže byť pochýb, keďže tak to tvrdila sama žalobkyňa v žalobe. Rovnako sama žalobkyňa v žalobe uviedla, že sumu 1.000,-eur nepoukázala na účet žalovanej, ale na bankový účet kamaráta žalovanej. -6- 15. Preto ak žalobkyňa argumentujúc tým, že oprava strechy manželom žalovanej nebola vykonaná riadne domáha sa nároku na vrátenie zaplatených peňažných prostriedkov na žalovanej, v konaní nemohla byť úspešná. 16. Žalobkyňa v žalobe citovala podľa ktorého dlh musí byť splnený riadne a včas. 17. Z akého dôvodu by ale práve žalovanej mal voči žalobkyni vzniknúť dlh však žalobkyňa nepreukázala. Bola to pritom práve žalobkyňa, kto v konaní niesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, že nejaký dlh, a to práve na strane žalovanej, ktorý by jej táto mala plniť tu je. Toto bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesla, naopak, z tvrdení žalobkyne a z ňou predložených dôkazov je zrejmé, že sama žalovaná voči nej žiaden dlh nemá.

18. Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

19. Právne dôvody vzniku záväzkov, teda právne skutočnosti, na základe ktorých dochádza k vzniku záväzkov vymedzuje všeobecná úprava záväzkového práva v tak, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Žiaden takýto dôvod vzniku záväzku vo vzťahu k žalovanej žalobkyňa nepreukázala. Na otázku súdu na pojednávaní, že na základe akej právnej skutočnosti, akého právneho dôvodu resp. titulu malo dôjsť k vzniku tvrdeného záväzku žalovanej právny zástupca žalobkyne uviedol, že tým dôvodom je to, že na účet žalovanej boli vyplatené predmetné peňažné prostriedky, táto ich prijala, nie je teda pravda tvrdenie, že bola len platobným miestom, keďže išlo o jej účet, na ktorý boli dané prostriedky poukázané, preto z uvedeného dôvodu domáha sa ich vrátenia.

21. V zmysle zásady iura novit curia žalobca nie je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, nebolo preto povinnosťou žalobkyne právny dôvod vzniku záväzku žalovanej výslovne právne pomenovať. Bolo však jej povinnosťou ho preukázať, a to sa nestalo. Neunesenie dôkazného bremena nie je vadou žaloby, ktorá by bránila o nej konať, ale ide o nedostatok, ktorý bráni žalobe vyhovieť. Z tvrdení žalobkyne a z ňou predložených listinných dôkazov je zrejmé, že na strane žalovanej žiaden záväzok na vrátenie peňažných prostriedkov nevznikol. Už z nesporných tvrdení strán je totiž zrejmé, že peňažné prostriedky poukázané na účet žalovanej ( suma 6.000,-eur) a na účet tretej osoby ( 1.000,-eur) neboli určené žalovanej, táto nebola ich adresát. Neboli jej poukázané ani omylom, či nedopatrením, alebo bez právneho dôvodu, ale tieto boli určené a ich adresátom bol manžel žalovanej, nie žalovaná, a existoval aj právny dôvod ich poukázania, lebo tieto mali slúžiť na úhradu prác vykonávaných manželom žalovanej pre žalobkyňu na základe dojednania žalobkyne a manžela žalovanej. Preto aj prípadná požiadavka na vrátenie týchto peňažných prostriedkov alebo ich časti ( ak na to existuje dôvod ) mohla a mala smerovať len a výlučne na manžela žalovanej, nie na žalovanú.

22. V danom prípade žalobkyňa v súvislosti s opravou strechy rodinného domu bola v právnom vzťahu s manželom žalovanej, nie so žalovanou. Preto záväzok žalovanej -7- z právneho úkonu ( zmluvy) tu nie je, nakoľko zaviazaný zo zmluvy so žalobkyňou bol manžel žalovanej. Požiadavka na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré podľa tvrdenia žalobkyne boli zálohovými platbami na úhradu prác týka sa práve daného záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a manželom žalovanej, čo je absolútne zrejmé, keďže sama žalobkyňa uvádza, že dôvodom prečo žiada peňažné prostriedky späť je to, že práce manžel žalovanej nevykonal riadne. Aj v pokuse o zmier zo dňa 13.02.2019 ( č.l.4 spisu) je výslovne uvedené že suma 7.000,-eur pozostáva z čiastkových súm, zaplatených za opravu strechy manželom žalovanej a že dôvodom, pre ktorý sa žiada jej vrátenie je to, že cit. “oprava strechy nebola vykonaná podľa dohody a teda mu neprislúcha žiadna odmena a zálohové platby, ktoré som poukázala na Váš bankový účet, boli zaplatené neodôvodnene“.

23. Na strane žalovanej nemôže ísť ani o záväzok zo spôsobenej škody. Žalobkyňa nepreukázala, ani netvrdila porušenie žiadnej právnej povinnosti žalovanou, tvrdila len porušenie právnej povinnosti manželom žalovanej. Žalovaná žiadnu právnu povinnosť neporušila, preto nemôže zodpovedať za prípadné vady v oprave strechy ani škody tým spôsobené. Sama žalobkyňa v replike potvrdila vyjadrenie žalovanej z odporu proti platobnému rozkazu, že žalobkyňa so žalovanou vôbec neprišla do kontaktu, že neuzatvorili spolu žiadnu zmluvu, že právny vzťah titulom opravy strechy tu bol medzi žalobkyňou a manželom žalovanej, že žalovaná na žiadnych prácach sa nepodieľala, preto ak by tu mal byť nárok na náhradu škody, tak opäť len voči manželovi žalovanej, prípadne inej osobe ktorá sa na prácach podieľala.

24. V danom prípade nemôže ísť na strane žalovanej ani o bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne, a to z nasledovných dôvodov.

25. Podľa a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

27. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby o určité majetkové hodnoty bez toho, aby bol na to daný právny dôvod ( napr. záväzkový alebo vecnoprávny). Na základe ustanovení zákona o bezdôvodnom obohatení nemožno riešiť prípady, keď povinnosť plniť je daná na základe osobitného ustanovenia zákona alebo inej právnej povinnosti ( R 26/1975, viď aj. I. Fekete, M. Feketeová.: , Prehľadný komentár, Bratislava, EPOS 2012, komentár k strana 525 ). V zhode s tým aj judikatúra rozlišuje medzi nárokmi z bezdôvodného obohatenia podľa a nárokmi, keď je povinnosť plniť daná na základe osobitného ustanovenia zákona. Nárok z titulu zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie môže byť opodstatnený iba vtedy, ak povinnosť vydať prijaté plnenie nie je súčasťou iného právneho titulu.

28. Pri posúdení, či ide o bezdôvodné obohatenie je preto treba vychádzať z povahy právneho úkonu, z okolností, za ktorých k nemu došlo, úmyslu sledovaného správaním sa účastníkov, z toho, aký bol skutočný právny dôvod platieb vykonaných medzi účastníkmi, prečo -8- z plánovaného právneho úkonu zišlo, či a kedy odpadol právny dôvod, pre ktorý k plneniu došlo a podobne. Bezdôvodné obohatenie je subsidiárny právny inštitút, ktorého aplikácia je vylúčená, ak je daný právny vzťah regulovaný osobitnými zákonnými normami.

29. Keďže v tomto prípade peňažné prostriedky odoslané na účet žalovanej neboli určené jej, ale jej manželovi a bol tu právny dôvod ich poskytnutia, a to úhrada za manželom žalovanej vykonávané práce určená manželovi žalovanej, žalobkyňa sa nemôže na žalovanej domáhať vydania bezdôvodného obohatenia titulom plnenia bez právneho dôvodu. Právny dôvod poskytnutého plnenia tu bol, plnenie nebolo adresované žalovanej a navyše k bezdôvodnému obohateniu v prípadoch plnenia bez právneho dôvodu dochádza už v momente, keď sa plnilo, hoci na to nebol žiaden právny dôvod, čo opäť nie je tento prípad, keď je zrejmé, že v momente keď sa plnilo žalobkyňa nárok na vrátenie peňazí nemala a sama požiadavku na vrátenie peňazí vyvodzuje až z toho, že manžel žalovanej nevykonal riadne dohodnuté práce. Ak by bola žalovaná pasívne vecnou legitimovanou titulom plnenia bez právneho dôvodu, čo ale nie je, potom nárok na vydanie takého plnenia by žalobkyni vznikol hneď po jeho poskytnutí, nie až potom, keď manžel žalovanej nevykonal riadne dojednané práce, ako tvrdí žalobkyňa.

30. „Len ten z manželov, ktorý bol účastníkom zmluvy, podľa ktorej si strany poskytli vzájomné plnenia, môže byť aj účastníkom záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia ku ktorého vzniku došlo v dôsledku neplatnosti zmluvy ( a ktorého obsahom sú vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán k vráteniu na základe zmluvy poskytnutého plnenia; - viď JUDr. Jaroslav Krajčo, pre prax, komentár s judikatúrou, vydavateľstvo EUROUNION, Bratislava 2015, komentár k , strana 1921 a tam citované rozhodnutie NS ČR ).

31. Povinným vydať plnenie bez právneho dôvodu je adresát tohto plnenia ( opätovne viď JUDr. Jaroslav Krajčo, pre prax, komentár s judikatúrou, vydavateľstvo EUROUNION, Bratislava 2015, komentár k , strana 1947 a tiež tam citované rozhodnutie NS ČR ), ktorým tu nebola žalovaná, nakoľko plnenie jej nebolo určené. Plnenie bolo adresované jej manželovi, preto ani na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaná nemôže byť pasívne vecne legitimovaná, lebo aj povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie by nestíhala žalovanú, ale jej manžela.

32. Ani nárokov zo zrušenej zmluvy sa nemôže žalobkyňa domáhať na žalovanej, lebo ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, reštitučná povinnosť každého z účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal stíha len účastníkov takej zmluvy, čo tu žalovaná nebola. Účastníkom zmluvy bol jej manžel. Ak by žalobkyňa žiadala od žalovanej plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, potom aj podľa všeobecnej úpravy v by aj žalobkyňa musela vracať to čo dostala ( tu hodnotu prác) a to samozrejme nemôže vrátiť žalovanej, lebo žalovaná pre ňu žiadne práce nerobila, čo opäť potvrdzuje záver o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovanej.

33. Tu žalobkyňa svoj nárok vyvodzuje z vadne vykonaných prác manželom žalovanej. Pokiaľ ide o nároky z vád diela, nárokov z vád samotného diela sa možno domáhať len podľa právnej úpravy zodpovednosti za vady. Ustanovenie o odstúpení od zmluvy o dielo je ustanovením špeciálnym, ktoré vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení o vrátenie bezdôvodného obohatenia ( podporne rozhodnutie NS ČR ). -9- . Súd v tejto súvislosti podporne poukazuje napr. na Veľký komentár k autorov Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. – 880, 2. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2019. 1724 s. z ktorého cit. “Právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva v tom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných reparačných ustanovení. Ak je právnym dôvodom vzniku majetkovej nerovnováhy iná právna skutočnosť kontraktného či deliktného charakteru, právna úprava bezdôvodného obohatenia sa neuplatní. A contrario sa právna úprava bezdôvodného obohatenia uplatní výlučne vtedy, ak nerovnováha v majetkovej sfére subjektov

súkromnoprávnych vzťahov vznikla v dôsledku absencie relevantného právneho dôvodu...Uvedené platí mutatis mutandis i o súbehu bezdôvodného obohatenia so zodpovednosťou za škodu.“ 35. Žalobkyňa preto zákonný postup platný pre prípady uplatňovania nárokov z vadne vykonaných prác manželom žalovanej nemôže obchádzať tým, že sa bude vrátenia peňazí zaplatených titulom ceny či záloh za dané práce domáhať od žalovanej, ktorej dané peniaze neboli určené, o čom boli všetci zainteresovaní uzrozumení a ktorá pre žalobkyňu žiadne práce nevykonávala. Išlo by okrem iného o neprípustné duplicitné uplatňovanie jedného nároku, keďže v prípade osobitného uplatnenia nárokov z vadne vykonaných prác vo vzťahu k manželovi žalovanej by vôbec nebolo zrejmé, aká časť takého nároku už bola takto uspokojená ( vrátaním plnenia priamo žalovanou ). Možnosť odstúpiť od zmluvy o dielo ak je zrejmé, že dielo nebude vykonané riadne a ak zhotoviteľ neupraví nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote ( ) je osobitnou úpravou odstúpenia a nárokov s ním spojených a nemožno tak vôbec aplikovať všeobecnú právnu úpravu bezdôvodného obohatenia. Žalovaná za nároky z vád vykonaných prác nezodpovedá, tie sa týkajú vzťahu medzi žalobkyňou a manželom žalovanej, žalovaná tu nie je pasívne vecne legitimovaná ( čo je logické, keďže voči nej ani žalobkyňa nemôže plniť svoje reštitučné povinnosti v prípade odstúpenia od zmluvy, tie môže plniť len voči manželovi žalovanej, ktorý práce vykonával). Súd podporne opäť poukazuje na ustálené názory právnej teórie a súdnej praxe ( opäť viď Veľký komentár k autorov Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. – 880, 2. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2019. 2401 s. podľa ktorých cit“ Ak odstúpil objednávateľ platne od zmluvy o dielo, nemôže sa domáhať náhrady škody spočívajúcej v zmenšení jeho majetku, ku ktorému došlo v súvislosti s vynaložením preukázateľných nákladov na odstránenie vád diela, ale len vyporiadania zo zaniknutej zmluvy o dielo z titulu tohto odstúpenia. Náhrady škody sa možno domáhať, len pokiaľ ide o ďalšiu škodu, ktorá vznikla porušením povinnosti zo zmluvy, a to nad rámec uvedeného vyporiadania“). 36. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené sa preto súd plne stotožňuje s tvrdením žalovanej, že v spore nie je vecne pasívne legitimovaná. Žiaden právny dôvod, na základe ktorého by priamo žalovanej vznikol dlh voči žalobkyni tu nie je. Akékoľvek nároky súvisiace s tým, že manžel žalovanej nevykonal riadne vykonané práce pri oprave strechy domu žalobkyne, ako to -10- táto tvrdí, bolo potrebné uplatňovať výlučne voči manželovi žalovanej, nie voči žalovanej. Ak by platil názor žalobkyne, potom napriek zaplateným úhradám za práce na účet žalovanej by sa manžel žalovanej stále mohol domáhať ich zaplatenia na žalobkyni s odôvodnením, že mu zaplatené nebolo. Rovnako tak je zrejmé, že ani žalovaná nemohla by žalovať žalobkyňu o zaplatenie daných platieb ( ak by tieto neboli v dohodnutých termínoch žalobkyňou riadne zaplatené ), lebo ani na to nebola by vecne legitimovaná. Vecne legitimovaným by na to bol len jej manžel. 37. Navyše sama žalobkyňa uviedla a preukázala ( viď potvrdenie o úhrade sumy 1.000,-eur na rube č.l.4 spisu), že sumu 1.000,-eur ani nepoukázala žalovanej, ale tretej osobe. Preto ak pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej vyvodzovala v spore z toho, že na účet žalovanej boli vyplatené predmetné peňažné prostriedky, tak potom vo vzťahu k sume 1.000,-eur toto sama vyvrátila. Preto v časti o zaplatenie sumy 1.000,-eur, ktorá sa do sféry dispozície žalovanej nikdy nedostala žalovaná nemohla byť pasívne vecne legitimovaná ani na základe tých tvrdení žalobkyne, ktorými sama argumentovala. V každom prípade je ale zo všetkých potvrdení o úhrade zrejmé, že dôvodom platieb bola platba za strechu, čo je v nich výslovne uvedené, pričom nie je sporné, že platba za strechu bola určená a jej adresátom bol manžel žalovanej, nie žalovaná, preto ak podľa žalobkyne nárok na zaplatenie ceny za „strechu“ manželovi žalovanej nevznikol, potom nárok na vrátenie peňazí, či ich časti môže si uplatňovať len voči manželovi žalovanej, ale nie voči žalovanej. 38. Súd v tejto súvislosti podporne poukazuje napr. na rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp.zn.39C/37/2019 ktorý za obdobných skutkových okolností dospel k rovnakým záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie osoby, na ktorej účet boli prevedené peniaze, ktorých adresátom nebola a ktoré boli určené niekomu inému a na poskytnutie ktorých bol právny dôvod medzi žalobcom a touto treťou osobou, ktorej boli určené.

39. Vzhľadom na vyššie uvedený záver súdu o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovanej by ani tvrdenia žalobkyne uvedené až po skončení dokazovania a dôkazy predložené na ich preukázanie, na ktoré prihliadané byť nemohlo, a síce že musela si žalobkyňa strechu dať urobiť potom niekomu inému nanovo a zaplatila za to 17.000,-eur nič nezmenili na nedôvodnosti žaloby voči žalovanej a výsledku sporu, keďže aj tieto tvrdenia a dôkazy môžu mať význam len vo vzťahu k manželovi žalovanej ako realizátorovi opravy strechy na základe dojednania so žalobkyňou. Vzhľadom na zjavný nedostatok

vecnej pasívnej legitimácie žalovanej nebolo potrebné sa ďalej bližšie zaoberať záväzkovým vzťahom medzi žalobkyňou a manželom žalovanej a tým, či strecha bola alebo nebola opravená riadne a podobne, keďže už na základe tých skutočností a tvrdení, ktoré medzi stranami neboli sporné a ktoré uvádzala sama žalobkyňa bola zrejmá nedôvodnosť jej žaloby vo vzťahu k žalovanej. 40. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súdu neostávalo iné, než žalobu žalobkyne proti žalovanej v celom rozsahu zamietnuť. 41. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s a . V danom prípade plný úspech v spore mala žalovaná, keďže žaloba proti nej bola v celom rozsahu zamietnutá, preto podľa jej vznikol nárok na priznanie plnej náhrady -11- trov konania. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s o nároku na náhradu trov konania rozhodol v druhom výroku tohto rozsudku tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Svidník. V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

-12-

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.