Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6P/22/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, vo veci starostlivosti o maloletú N. E., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, dieťa rodičov: matky M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom U. Č.. XXXX/XD, Č. a otca M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom G. O. Č.. XXX/X, V. I., právne zast. JUDr. Adrianou Hrdinovou, advokátkou, Vojtecha Tvrdého č. 790/13, Žilina, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd maloletú N. E., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá j e o p r á v n e n á maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej prípadný majetok.

Otec maloletej M. E., nar. XX.X.XXXX, j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej N. počnúc dňom 1.10.2014 sumou 130,- Eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred.

Zročné výživné za obdobie od 1.10.2014 do 16.6.2015 v sume 470,- Eur j e otec p o v i n n ý splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20,- Eur počnúc prvou splátku zročnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len jedna splátka.

Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou N. E., nar. XX.X.XXXX tak, že otec j e o p r á v n e n ý s maloletou N. sa stretávať každý párny týždeň od piatku od 14:00 hod. do nedele do 19:00 hod., ďalej každý nepárny týždeň od piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. v mieste trvalého bydliska maloletej N. tak, že v každom prípade j e matka p o v i n n á maloletú N. pripraviť na styk s otcom v stanovenom čase pred miestom jej bydliska, prípadne školskou družinou, ktorú navštevuje maloletá N. a otec j e p o v i n n ý v stanovenom čase maloletú N. odovzdať matke v mieste jej bydliska.

Ďalej súd u p r a v u j e styk otca s maloletou N. počas jarných prázdnin každý párny rok počas jarných prázdnin od piatku, ktorý predchádza začiatku kalendárneho týždňa jarných prázdnin od 14:00 hod. do utorka počas kalendárneho týždňa jarných prázdnin do 19:00 hod., každý nepárny rok počas kalendárneho týždňa počas jarných prázdnin od stredy od 10:00 hod. do nedele do 19:00 hod.

Počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od štvrtka, ktorý predchádza tzv. Veľkému piatku od 10:00 hod. do soboty do 19:00 hod. a každý nepárny rok od tzv. Veľkonočnej nedele od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19:00 hod., počas letných prázdnin každý párny rok vždy od 1.7. toho - ktorého roku od 10:00 hod. do 14.7. do 19:00 hod. a od 1.8. od 10:00 hod. do 15.8. do 19:00 hod., každý nepárny rok od 15.7. od 10:00 hod. do 28.7. do 19:00 hod. a od 15.8. o 10:00 hod. do 28.8. do 19:00 hod.

Počas jarných prázdnin, Veľkonočných sviatkov, letných prázdnin sa nebude rozlišovať režim úpravy styku ako v kalendárnom roku.

Počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. o 10:00 hod. do 27.12. do 19:00 hod., každý párny rok od 28.12. od 10:00 hod do 1.1. nasledujúceho roka do 19:00 hod.

Počas zimných prázdnin každý párny rok od 2.1. od 10:00 hod. do 6.1. do 19:00 hod.

Počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin sa nebude realizovať režim úpravy styku ako v kalendárnom roku.

Styk otca s maloletou sa bude realizovať tak, že v určenom termíne a hodine otec maloletú vyzdvihne v mieste jej bydliska a v určenom termíne a hodine maloletú odovzdá matke v mieste jej bydliska.

Matka maloletej j e p o v i n n á maloletú pripraviť na stretnutie s otcom a v určenom termíne a hodine ju otcovi odovzdať, resp. od neho prevziať.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 14.4.2014 matka maloletej N. E., nar. XX.X.XXXX M. E. žiadala, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletej N., pretože v čase podania návrhu boli rodičia maloletej manželmi, avšak nežijú v spoločnej domácnosti. V spoločnej domácnosti žili do konca februára 2014 a po vzájomných nezhodách matka maloletej odišla aj s maloletou N. najskôr do domácnosti svojej matky do trojizbového bytu a v priebehu konania následne získala nájomný byt, v ktorom v čase rozhodovania súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletej matka aj s dcérou býva.

V čase začatia konania maloletá navštevovala materskú školu v Č. a matka špecifikovala výdavky dcéry na poplatky spojené s návštevou materskej školy a ďalšie výdavky, ktoré následne špecifikovala na pojednávaní pred súdom. V priebehu konania a to najmä po rozhodnutí o návrhu matky o predbežnom opatrení, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej N. sumou 100,- Eur mesačne, bol zo strany otca podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia o úprave styku otca s maloletou.

Pokiaľ súd v predbežnom opatrení zaviazal otca maloletej M. E. prispievať na maloletú N. sumou 100,- Eur mesačne, takéto predbežné opatrenie vydal na základe prejednania veci na pojednávaní dňa 23.9.2014, kedy vypočul matku a na základe jej údajov, že v čase rozhodovania súdu matka maloletej nebola zamestnaná a otec od konca februára 2014 až do júna 2014 prispieval na výživu maloletej 50,- Eur mesačne, následne od júna 2014 jej prestal prispievať, pretože údajne započítal do výživného sumu, ktorá podľa tvrdenia matky mala byť použitá na iné účely podľa dohody rodičov a od začiatku otec argumentoval tým, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletej takou sumou, ako v predbežnom opatrení súd rozhodol. V odvolacom konaní proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení namietal otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, že súd poprel zásadu iura novit curia, pretože procesne konal nezákonne, keď pojednával v neprítomnosti riadne ospravedlnených účastníkov konania. K takejto námietke súd na zdôvodnenie uvádza, že súd pojednávanie nariadil na deň 23.9.2014, predvolanie na pojednávanie v tom čase nie právne zastúpený otec prevzal dňa 16.9.2014 a 22.3.2014 právna zástupkyňa, ktorú si zvolil otec dňa 16.9.2014, zaslala súdu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, keď žiadala pojednávanie vo veci odročiť.

Súd na pojednávaní konanom dňa 23.9.2014 nerozhodoval vo veci samej, ale rozhodoval na návrh matky o predbežnom opatrení na určenie výživného, ktoré predbežné opatrenie v zmysle ustanovenia §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého predbežné opatrenie nariadi súd na návrh a návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu. V zmysle §-u 75 ods. 2 O.s.p. ide aj o otázku potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v jeho záujme. Teda súd v postupe, ktorý vo veci zvolil na pojednávaní 23.9.2014 rozhodne nekonal v úmysle porušiť zákon, ale chrániť záujem maloletého dieťaťa. Samotná tá skutočnosť, že rodičia dieťaťa nie sú rozvedení a že súd nemal osvedčené nebezpečenstvo, že by dieťaťu hrozila bezprostredná ujma, súd zaujal stanovisko, že matka aj s dieťaťom odišla zo spoločnej domácnosti, je ťažko možno konštatovať, keďže nebolo vykonané dokazovanie v rozvodovom konaní, či matka s dcérou odišla svojvoľne alebo mala na to vážne dôvody, tak ako to tvrdí v odvolaní odporca - otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Súd aj

vzhľadom na ďalšie vyjadrenia a stanoviska zo strany otca, ktorý na jednej strane spochybňuje výšku potrieb maloletej a ďalšie dôležité skutočnosti v jej záujmy, na druhej starne zveličuje odňatie práv jemu ako rodičovi, ktorý najmä sa snažil dokazovať situáciu na jeho strane, ktorá mu znemožňuje prispievať vo vyššej výške na výživné ako 50,- Eur.

Súd na návrh matky a návrh otca na úpravu styku s maloletou rozhodoval o určení výšky výživného a úprave styku otca s maloletou.

Po rozhodnutí druhostupňového súdu, ktorý zrušil predbežné opatrenie, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej N. sumou 100,- Eur mesačne do vykonania ďalšie dokazovania a rozhodnutia vo veci samej, keď považoval rozhodnutie za neodôvodnené a nepreskúmateľné, súd pôvodne určil termín pojednávania na 30.4.2015, ktorý na žiadosť právnej zástupkyne otca bol preložený na 28.4.2015. Na uvedenom pojednávaní boli rodičia maloletej vypočutí ako účastníci konania, na ktorom matka k otázke príjmových a majetkových pomerov otca uvádzala, že pokiaľ ide o príjem jej manžela a otca maloletej N., nevie, z akých dôvodov všetok majetok je prevedený na meno matky manžela, pretože rodinný podnik, firma, ktorú vlastní, aj rodinný dom, ktorý nadobudli spoločne s manželom za trvania manželstva, bol prevedený na jeho matku. V čase, kedy ich vzťahy v manželstve boli usporiadané, argumentovali tým, že v prípade, ak by došlo k nejakým podnikateľským neúspechom, že exekučne by najmenej bola postihnutá jeho matka, preto všetky tieto aktíva previedli na jej meno. V súčasnej dobe je údajne vedený otec maloletej N. ako nezamestnaný, avšak matka maloletej nevidí dôvod, prečo by mal byť nezamestnaný, pretože okrem firmy, ktorú vlastnili, rodinného domu a ďalšieho trojizbového bytu, ktorý má jej manžel, všetko prenajímajú, vidí toto správanie sa ako účelové správanie práve v tomto období, kedy sú vzťahy medzi nimi ako manželmi tak vyhrotené, že vedú k súdnym sporom.

Matka tvrdila, že v otázke stretávania sa otca s maloletou nemá vôbec žiadne problémy, nerobí otcovi žiadne problémy, aby sa s maloletou N.Š. stretával a tým, že sa jeden krát stalo, že prišla jej priateľka a nemohla ísť na stretnutie s otcom, ináč neboli vôbec žiadne problémy v tejto oblasti, maloletá sa riadne s otcom stretáva. Teda odvtedy nie sú vôbec žiadne problémy v otázke stretávania sa maloletej N. so svojim otcom.

V čase pojednávania dňa 28.4.2015 matka maloletej uvádzala, že bývajú v jednoizbovom prenajatom byte, kde nájomné a elektrická energia predstavujú mesačne platbu 180,- Eur, okrem toho bola nútená kúpiť si na splátky práčku, pretože nemala so sebou žiadne veci, ktoré tvorili jej pôvodnú domácnosť, keď žila s otcom maloletej. Za družinu a stravu v škole v školskej družine podľa počtu dní v mesiaci platí N. 26,- až 30,- Eur. N. bola v ostatnom čase niekoľko krát chorá, preto bolo potrebné zabezpečovať podľa predpisu lekára lieky, ktoré v časti doplácala. Mesačne strava matky s dcérou predstavuje okolo 150,- Eur, snaží sa šetriť, ale aj tak je táto položka najväčšia z bežných položiek, pretože nemôže šetriť na strave pre dcéru.

Od októbra 2014 do marca 2015 bola matka maloletej evidovaná ako nezamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Č., poberala príspevok v nezamestnanosti vo výške 214,- až 221,- Eur mesačne, o čom súdu predložila potvrdenie Sociálnej poisťovne z 28.4.2015 o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, ktoré potvrdenie preukazovala jej ústne tvrdenie. Za obdobie od 1.10.2014 do 31.3.2015 jej bolo vyplatené 1.299,30 Eur. V čase pojednávania už matka bola zamestnaná v spoločnosti G. A., A..P..U.., so sídlom v P., vykonáva prácu od 1.4.2015 ako predavačka, jej dohodnutý pracovný úväzok je 20 hodín týždenne a mzdové podmienky predstavujú základnú mesačnú mzdu 190,- Eur podľa odpracovanej doby v príslušnom kalendárnom mesiaci. Matka uvádzala, že od podania návrhu až doposiaľ otec plnil vyživovaciu povinnosť po 50,- Eur mesačne s výnimkou obdobia, kedy bol predbežným opatrení zaviazaný prispievať sumou 100,- Eur, za obdobie do zrušenia predbežného opatrenia 6x prispel na výživu maloletej N. po 100,- Eur a hneď po doručení rozhodnutia krajského súdu opäť začal prispievať iba po 50,- Eur mesačne počnúc mesiacom apríl 2015.

Vzhľadom na to, že otec maloletej od nej, teda od matky potreboval podpísať nejaký doklad a to pre daňové účely, sľúbil jej a poskytol jej finančnú čiastku 100,- Eur v banke a ďalších 100,- Eur previedol na jej účet, ktoré potrebovala na zakúpenie nejakej súčasti nábytku, výslovne boli dohodnutí, že to nemá byť finančná čiastka na výživné, ale nakoniec si túto sumu aj tak započítal do výživného.

V čase rozhodovania súdu maloletá navštevovala základnú školu, navštevovala krúžok mažoretiek, za ktorý jej zaplatila polročný poplatok 8,- Eur. Pokiaľ vystupujú mimo miesta bydliska, je potrebné ešte dcére dať nejaké finančné prostriedky, či už na náklady rôznych kostýmov, ktoré pri vystúpeniach potrebujú, prípadne na iné výdavky. Navštevuje školskú družinu, v ktorej platí mesačný poplatok 7,- Eur, stravu v školskej jedálni vzhľadom na počet dní od 20,- do 22,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o ošatenie, záleží od obdobia, na ktoré potrebuje ošatenie, pretože pokiaľ ide o zimné oblečenie, toto jej vydrží na viac sezón, ale letné oblečenie a obutie má kratšiu životnosť. V čase, keď matka pracovala ako brigádnička, tak maloletá dcéra sa stravovala v školskej jedálni a pokiaľ bola doma, tak jej stravu pripravovala doma.

Matka uvádzala, že aj pokiaľ vykonávala prácu, išlo o brigádnickú činnosť alebo teda dohodu o vykonaní práce, stále je evidovaná na Úrade práce, pretože má záujem nájsť si iné vhodnejšie zamestnanie.

Otec uvádzal, že pokiaľ ide o ich rodinnú firmu, ktorú založili otec s matkou, pracoval tam iba ako konateľ, v súčasnej dobe pracuje iba dve hodiny denne, pretože podnikanie v tejto firme je podľa jeho tvrdenia stratové. Podniká v oblasti ubytovania a reštauračných služieb, ide o O. V., ktorý sa nachádza v I.. Predložil súdu daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 spoločnosti obchodné meno I. - Y., A..P..U.., so sídlom G. O., V. I., z ktorého vyplýva, že daňové priznanie podával ako spoločník a podľa účtovnej závierky dlhodobý hmotný majetok predstavuje 105.546,- Eur a hospodársky výsledok za predmetné zúčtovacie obdobie je mínusový. Zo mzdových listov za obdobie január až december 2014 priemerná čistá mesačná mzda je vykazovaná priemerne mesačne vo výške 153,97 Eur a v roku 2015 za obdobie januára ž marec 94,83 Eur. Ďalšie dôkazy otec maloletej nepredložil a to aj napriek tomu, že v odročujúcom uznesení z pojednávania 16.6.2015 bola uložená povinnosť otcovi, aby v súdom stanovenej lehote predložil doklady preukazujúce hospodárenie firmy, v ktorej pracuje, v oblasti príjmov, výdavkov, finančný denník na preverenie opodstatnenosti tvrdenia otca. Otec nepredložil finančný denník, ale predložil iba daňové priznanie za obdobie roku 2014 a mzdový list za rok 2014 a 2015. Aj pri samotnom vyhodnocovaní možností a schopností na strane otca pozornosti súdu neunikli skutočnosti, ktoré sú vo vzájomnom rozpore a protirečení. Z jednej strany otec tvrdí, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletej N. vyššou sumou, pretože je zamestnancom firmy a poberá mesačne sumy, tak ako vyplývajú zo mzdového listu za roku 2014 a za mesiace január až marec 2015. Na druhej strane uvádza, že v súčasnej dobe pracuje iba dve hodiny denne, pretože podnikane vo firme je stratové, i keď ide o podnikanie s ubytovacími a reštauračnými službami, argumentuje daňovým priznaním. Na druhej strane tvrdí, že zo svojho príjmu rodičom, v ktorých dome a spoločnej domácnosti býva a ktorí sú dôchodcovia, prispieva na domácnosť 100,- Eur, na stravu 80,- Eur. V čase, keď má maloletú dcéru N. cez víkend u seba, tak jej uhrádza stravu a iné výdavky, pokiaľ sú spolu, tieto výdavky predstavujú okolo 50,- Eur. Okrem toho má osobné výdavky, aby mal z čoho žiť, oblečenie, hygienu okolo 50,- Eur mesačne. Tiež tvrdenie, že oblečenie a potrebné veci, ktoré má N. na oblečenie v čase, keď je u neho v I., jej kupuje a tieto veci nosí iba u neho. Na druhej strane namietal, keď súd žiadal preveriť finančné hospodárenie firmy jeho rodičov a preukázať, že ide o stratovú firmu, pretože kontakt podnikateľský a rodinný je zjavný z výpovedí otca maloletej a preto súd pre zachovanie objektívnosti schopností a možností otca považoval za potrebné predložiť doklady, z ktorých i keď nejde o firmu patriacu otcovi maloletej N., ak v skutočnosti je situácia negatívna, aby túto hospodársku situáciu preukázal, tak odporca ako aj jeho právna zástupkyňa aj napriek odročujúcemu uzneseniu zo 16.6.2015, kde takáto povinnosť predložiť v lehote 10 dní okrem iných dokladov preukazujúcich hospodárenie firmy aj finančný denník, odignorovali, ani sa k takejto možnosti objektívneho preukazovania stavu situácie v rodine odporcu, s ktorou je úzko podnikateľský spätý, preukázal. Na druhej strane však výdavky, ktoré špecifikoval a ktoré uhrádza jednak v spojení s domácnosťou jeho rodičov a nákladov, ktoré na neho pripadajú, ako aj ďalších výdavkov v čase starostlivosti o maloletú N., keď je v jeho bydlisku, zásadne prevyšujú príjmy, ktoré na základe mzdových listov otec maloletej preukázal. Teda je jednoznačnejšie, že tvrdenia matky o účelovosti prevodu nehnuteľností v spojení s hospodárením firmy a aktívami, bolo účelové, pretože ako sama matka maloletej uvádzala, keď žili v spoločnej domácnosti, celý tento areál podnikania riadil otec maloletej spoločne so svojimi rodičmi, najmä matkou, oni ako rodina bývali v dome, ktorý patril do tohto areálu a v súčasnej dobe otec tvrdí diametrálne odlišné skutočnosti, teda z takéhoto postoja v priebehu niekoľkých mesiacov, odkedy prestali žiť ako manželia v spoločnej domácnosti, svedčia o tom, že ide o účelové správanie sa, aby matku „potrestal“ za to, že si dovolila opustiť spoločnú domácnosť aj s maloletou N..

V takýchto prípadoch je súd povinný prihliadať k celkovej majetkovej situácii povinného, k spôsobu jeho bývania, vlastníctvu, spôsobu jeho života a životného štýlu, pretože aj domáhania sa styku s dieťaťom

niekoľko krát týždenne, keď z miesta svojho bydliska dochádza motorovým vozidlom do miesta, kde v súčasnej dobe žije maloletá N., sú náklady nie zanedbateľné.

Aj stanoviská súdov pri podnikateľoch vykazujúcich straty je treba dôsledne zvažovať možnosti takéhoto podnikateľa a často potom je pri rozhodovaní vychádzané zo stavu pred začatím podnikania a v tom prípade následného konštatovania rizika, do ktorého vstupuje takýto podnikateľ a následne argumentuje pri plnení povinností, najmä v otázke plnenia vyživovacej povinnosti.

Samotný otec maloletej sa vyjadroval vo svojej výpovedi, že vzhľadom na nízke príjmy z podnikania mu pomáhajú rodičia (i keď podnikateľské aktivity sú oficiálne vedené na nich) a na druhej strane je zjavné, že všetky tieto aktivity prinajmenšom spolu podnikaním s rodičmi zabezpečuje otec a teda ak tieto podnikateľské aktivity vykazujú straty, možno konštatovať, že na strane otca sú neprimerané riziká, ktoré v tejto oblasti vykazuje, ktoré môžu poškodiť jeho schopnosti a možnosti prispievať na výživu svojej dcéry.

Podľa §-u 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej ako závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič neplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Práve neochota preukazovania príjmov rodičmi vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť k ustanoveniu §-u 63 Zákona o rodine došlo z dôvodu domnienky upravenej v tomto uzákonení. Pri výkone závislej činnosti je preukázanie výšky príjmu jednoduchšie, avšak z podnikateľskej činnosti okrem dobrovoľného preukázania predložením dokladov o výške príjmu, súd aj v tom to prípade narazil na neochotu preukázania skutočnej výšky príjmu zo strany otca, vykazovania straty a snahu „tlačiť“ príjem čo najnižšie a tým minimalizovať svoju vyživovaciu povinnosť aj za situácie, keď na druhej strane, keď otec túto zásadu opomenul, špecifikoval svoje výdavky vo výške, ktorá nezodpovedala preukázaným príjmom, teda je logicky zjavné, že nedal do súladu svoje tvrdenia o výške príjmu so svojim záujmom znížiť výživné na čo najnižšiu mieru.

Z výpovede samotného otca maloletej, ktorý nepopiera alebo tvrdí, že mu vypomáhajú jeho rodičia na jednej strane, na druhej strane on sám ako rodič nie je ochotný prispievať na výživu a potreby svojej maloletej dcéry, u ktorej je preukázateľné, že zo strany matky je príjem vo výške minimálneho príjmu a náklady spojené s bývaním a inými potrebami sú v takej výške, že skutočne na jej strane sú závažné problémy zadovážiť pre maloletú a pre samotnú matku všetky najnevyhnutnejšie životné potreby.

Zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z §-u 63 ods. 1 je edičná povinnosť, t. j. povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie majetkových pomerov. Ide o širšie vymedzenie ako pri povinnosti prvej a keďže požadované podklady sa týkajú celkových majetkových pomerov, nielen príjmov povinného. Za takéto poklady možno považovať aj príjmy týkajúce sa z podnikateľských aktivít na strane rodičov otca maloletej, o ktorej skutočnosti niet pochybností, že v minulosti spoločne podnikali, teda v čase, keď matka s maloletou žili v spoločnej domácnosti s otcom, že mali slušné príjmy z tejto podnikateľskej činnosti, že objekty, za pomoci ktorých túto podnikateľskú činnosť vykonávali, stále existujú a podľa vyjadrenia obecného úradu z miesta bydliska nie je známe, že by tieto objekty prenajímali nejakým iným fyzickým alebo právnickým osobám. Teda iba samotné tvrdenie, že podnikanie je stratové. Na základe edičnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia §-u 63 ods. 1 Zákona o rodine je nie postačujúce a tretou povinnosťou je povinnosť sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu umožniť súdu zistiť ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie. V dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu sa uvádza § 23 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. z., ktorý upravuje zákonnú licenciu na sprístupnenie údajov, ktoré sú predmetom daňového tajomstva pre potreby súdneho konania.

Vzhľadom na zisťované okolnosti je oprávnená aj požiadavka voči druhému rodičovi, aby podľa svojich znalostí poskytol informácie o majetkovej podstate povinnej osoby, častiach majetku, ktoré nie sú predmetom verejných registrov. V súdenom prípade na strane matky maloletej nie je možné takto postupovať, pretože otázka vyživovacej povinnosti nie je jedinou spornou otázkou medzi rodičmi maloletej, medzi rodičmi prebieha rozvodové konanie, ktoré ovplyvňuje celkový vzťah v širšej rodine otca maloletej a preto matka maloletej zjavne nemá prístup k takýmto informáciám, ktoré by ona sama mohla súdu poskytnúť. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky (IÚS51/97), ktorý riešil

prípad sťažovateľa, ktorý namietal nerešpektovanie čl. II. ods. 3, čl. IV. ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako aj čl. VIII. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom súdu, ktorý od neho v konaní o výživné na maloleté deti požadoval predloženie opisu daňového priznania a peňažné denníky, čo podľa neho nemá oporu v zákone, výzve súdu nevyhovel, za čo mu bola uložená poriadková pokuta. Ústavný súd nesúhlasil s takýmto názorom sťažovateľa a otázku posúdenia výživného pre maloletých považoval za vec voľnej úvahy súdu a závisiacej od posúdenia možností a schopností povinnej osoby a odôvodnených potrieb oprávnenej osoby. V prípade podnikateľského subjektu súd nemá inú možnosť, ako tieto okolnosti posúdiť práve z daňového priznania v spojení s peňažnými denníkmi za príslušné kalendárne obdobie a v súvislosti s takto vykonaným dokazovaním nemožno hovoriť o nejakom porušovaní základných práv, avšak otec maloletej odignoroval výzvu súdu, ktorá mu bola uložená a právna zástupkyňa aj napriek tomu, že priamo pri ukladaní tejto povinnosti namietala, že ide o doklady, ktoré sa netýkajú priamo otca, nakoniec sama odignorovala potrebu riadneho preukázania skutočného príjmu otca. Súd potom vychádzal zo zákonnej domnienky výšky príjmu ako prostriedku objektivizácie príjmov povinného a tak ako už vyššie ohodnotil, dal do vzájomného pomeru na jednej strane tvrdenia otca o tom, aké má skutočné výdavky, ktoré ničím nepreukázal a nepredložil a na druhej strane preukázal mzdovými listami príjmy, ktoré nezodpovedajú ani minimálnej mzde. Teda z takto zámerne zastieraných objektívnych údajov o výške príjmu po tom súd vychádzal zo zákonnej domnienky výšky príjmu s prihliadnutím na činnosť, ktorá za krátke obdobie sa stala na strane otca maloletej „stratová a nevýnosná“ a preto otec podľa vlastného uvedenia nie je schopný prispievať na výživu maloletej vyššou sumou ako 50,- Eur mesačne, i keď výška príjmu matky je na hranici hmotnej núdze. Výška príjmov matky od 1.10.2014 do 31.3.2015 bola preukázaná potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka Č. z 28.4.2015 a z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom G. A., A..P..U.. so sídlom P. a matkou maloletej, z ktorej je zjavné, že príjem matky predstavuje sumu 190,- Eur mesačne.

Podľa §-u 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa §-u 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

V súdenom prípade rodičia maloletej N. E. nežijú v spoločnej domácnosti, matka maloletej požiadala o jej zverenie do osobnej starostlivosti a otec túto skutočnosť v podstate nenamietal. Súd preto maloletú N. E., nar. XX.X.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok.

Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo záverov vykonaného dokazovania, ktoré vo vyššie uvedenom odôvodnení podrobne vyhodnotil a dospel k záveru, že maloletá N. má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a zo strany matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, že je vyživovacia povinnosť v podstatnej časti plnená osobnou starostlivosťou o maloletú. Súd preto pri rozhodovaní o výške výživného považoval výživné vo výške 130,- Eur mesačne za primerané schopnostiam a možnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletej, ktorá už aj v mladšom školskom veku okrem nákladov na výživu, oblečenie, školské potreby má pestrú záujmovú činnosť, ktorá rozvíja jej ďalšie osobnostné črty a preto súd bol toho názoru, že rodičia by mali všestranne napomáhať takémuto rozvoju maloletej. Na základe všetkých týchto skutočností považoval výživné vo výške 130,- Eur mesačne za primerané schopnostiach a možnostiam otca a potrebám maloletej. Zročné výživné súd vypočítal v súlade s návrhom, keď v období od 1.10.2014, kedy bol návrh na určenie výživného matkou podaný na súd, do 16.6.2015 súd vychádzal z výživného vo výške 130,- Eur, započítal do splneného výživného jednotlivé sumy výživné, ktoré otec uhrádzal na výživu maloletej v častiach po 50,- Eur mesačne v období, keď matka podala návrh na určenie výživného do rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení a následne potom po rozhodnutí súdu o predbežnom opatrení, keď Krajský súd v Žiline zrušil prvostupňové rozhodnutie, opäť platil otec výživné po 50,- Eur. Teda za sledované obdobie prispieval po 50,- Eur

mesačne, odkedy matka žiadala určiť výživné 6x po 100,- Eur a následne od apríla 2015 do rozhodnutia súdu po 50,- Eur, keď súd do plnenia vyživovacej povinnosti započítal aj sumy 2x po 100,- Eur, ktoré podľa tvrdenia matky mali byť použité na iný účel ako výpomoc alebo pôžička pre matku na zariadenie domácnosti, avšak otec takýmto spôsobom nepostupoval, žiadna písomná dohoda o výživnom medzi rodičmi maloletej nebola uzatvorená, preto súd túto sumu započítal do plneného výživného v období od 1.10.2014 do rozhodnutia súdu 16.6.2015. Zročné výživné potom predstavuje v tomto období sumu 470,- Eur, ktorú sumu súd zaviazal otca splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20,- Eur pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len jedna splátka.

V časti úpravy styku otca s maloletou N. súd vychádzal z ustanovenia §-u 36 ods. 1 Zákona o rodine, keď pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd bral do úvahy kritériá, z ktorých je potrebné upozorniť na kritérium rozhodnutia súdu až v druhoradom riešení, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

Súd je toho názoru, že pôvodná ústna dohoda rodičov, na základe ktorej sa otec s maloletou N. stretával počas víkendov od piatku do nedele v každom druhom týždni, nebola nedostatočnou, avšak vzhľadom na požiadavky otca o čo najširší kontakt s maloletou súd zvažoval všetky možnosti, keď otec požadoval styk aj v niektorý pracovná deň v týždni, v ktorom sa nestretne s maloletou N. počas víkendu, s čím matka nesúhlasila, pretože argumentovala tým, že maloletá N., ktorá chodí do školy a do školskej družiny, odkiaľ v týždni chodieva ešte na záujmovú činnosť, by bola veľmi zaneprázdnená, pretože po stretnutí s otcom a po príchode domov by bolo potrebné počas týždňa sa pripravovať na školské povinnosti na druhý školský deň po stretnutí a argumentácia zo strany otca prostredníctvom jeho právnej zástupkyne bola taká, že sú toho názoru, že je potrebné, aby si po vyučovaní oddýchla od školských povinností a pripravovala sa až po príchode domov zo stretnutia s otcom. Vzhľadom na to, že styk otca s maloletou N. prebieha počas víkendov tak, že si ju príde vyzdvihnúť do školskej družiny, odíde s ňou do miesta bydliska a privezie ju v nedeľu večer, nie je v prípade stretnutia počas týždňa vhodná a preto súd upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený sa s maloletou N. otec stretávať každý párny týždeň od piatku od 14:00 hod. do nedele do 19:00 hod., v nepárny týždeň od piatku od 15:00 hod. do 18:00 hod. v mieste trvalého bydliska maloletej N. tak, že v každom prípade je matka povinná maloletú N. pripraviť na styk s otcom v stanovenom čase pred miestom jej bydliska, prípadne školskou družinou, ktorú maloletá navštevuje a otec je povinný v stanovenom čase maloletú N. odovzdať matke v mieste jej bydliska. Súd upravil styk otca aj počas jarných prázdnin, počas Veľkonočných sviatkov, počas Vianočných sviatkov, tak ako je to presne špecifikované vo výrokovej časti rozsudku. Rovnako počas zimných prázdnin, ktoré budú závisieť od toho, kedy, v ktorom dátume budú tieto prázdniny určené, každý párny rok od 2.1. od 10:00 hod. do 6.1. do 19:00 hod. Počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin sa nebude realizovať režim úpravy styku v kalendárnom roku. Rovnaká povinnosť odovzdať v presne určenom čase maloletú N. v mieste bydliska matky je zahrnutá aj počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin.

Vzhľadom na takúto pomerne širokú úpravu styku otca s maloletou súd však nevylúčil na základe dohody rodičov, aby si rozšírili, prípadne iným spôsobom upravili dohodu o stretávaní sa otca s maloletou N.. Táto verzia úpravy styku rozsudkom súdu prichádza do úvahy vtedy, ak sa rodičia nedohodnú na inom spôsobe alebo zmene úpravy styku otca s maloletou až do prípadného iného rozhodnutia súdu o úprave styku.

Súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka nepreukázala, že jej vznikli trovy konania a je v záujme výkonu rodičovských práv otca, aby otázka výchovy, výživy a styku otca s maloletou bola upravená, tak aby nedochádzalo ku konfliktom a nezhodám medzi rodičmi a pokiaľ mu vznikli trovy právnym zastúpením, súd konštatoval, že bolo to na rozhodnutí otca maloletej, ktorý sa rozhodol pre právne zastúpené, nebolo to zapríčinené výslovne negatívnym správaním sa matky dieťaťa, pretože aj pred rozhodnutím súdu bol styk otca s maloletou realizovaný a otázka výživného závisela od tvrdení a preukázania tvrdení najmä zo strany otca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP). Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).