Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-451-2014.pdf
PDF · 96.79 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/451/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Mairon, s.r.o., so sídlom Predmestská 1711/48, 010 01 Žilina, IČO: 36 425 613, zastúpeného právnou zástupkyňou Mgr. Zuzanou Karkóovou, advokátkou, so sídlom T. T. č. XX, XXX XX N., proti žalovanému: DREVODOMY RAJEC, s. r. o., so sídlom Šuja 98, 015 01 Šuja, IČO: 44 261 004, v konaní o zaplatenie úroku z omeškania, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 11/2014-75 zo dňa 12.9.2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 11/2014-75 zo dňa 12.9.2014 p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 20,02 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 8,75 %-ný úrok z omeškania ročne
- zo sumy 779,52 Eur od 19.12.2012 do 15.5.2013,
- zo sumy 379,52 Eur od 16.5.2013 do 8.7.2013,
- zo sumy 1.475,52 Eur od 2.2.2013 do 13.8.2013
- zo sumy 775,52 Eur od 14.8.2013 do 28.8.2013 a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 434,63 Eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou na okresný súd dňa 12.7.2013 domáhal toho, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.475,52 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 779,52 Eur od 19.12.2012 do 15.5.2013, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 379,52 Eur od 16.5.2013 do 8.7.2013, s úrokom z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 1.475,52 Eur od 2.2.2013 až do zaplatenia, spolu s náhradou trov konania. Na odôvodnenie svojej žaloby uviedol, že zrealizoval pre žalovaného plnenie - vykonal dielo podľa ústne uzatvorenej Zmluvy o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom. Na úhradu ceny za vykonané dielo vystavil faktúry č. 121100193 na sumu 779,52 Eur splatnú 18.12.2012 a č. 131100007 na 1.475,52 Eur splatnú 1.2.2013. Vo vzťahu ku faktúre č. 121100193 zrealizoval žalovaný dňa 15.5.2013 úhradu v sume 400 Eur a dňa 8.7.2013 úhradu v sume 379,52 Eur. Zvyšok žalovanej pohľadávky v sume 1.475,52 Eur žalovaný nezaplatil, pričom so splnením svojho peňažného záväzku sa dostal do omeškania, z ktorého titulu si žalobca uplatnil i úrok z omeškania. Z dôvodu plnenia žalovaného žalobca podaním zo dňa 19.8.2013 zobral žalobu späť v štádiu konania pred vydaním platobného rozkazu, a to v istine 700 Eur, ktorú žalovaný zaplatil po podaní žaloby dňa 13.8.2013. Ďalším podaním zo dňa 26.9.2013 žalobca zobral žalobu späť v časti zvyšnej žalovanej istiny v sume 775,52 Eur z dôvodu
úhrady tejto časti žalovanej pohľadávky po začatí konania dňa 28.8.2013. Vzhľadom k realizovaným platbám žalobca vymedzil predmet konania na zaplatenie úroku z omeškania.
Vo vzťahu k procesnému postupu okresný súd uviedol, že vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ako aj jeho pôvodného právneho zástupcu. Okresný súd žiadosti právneho zástupcu žalovaného na odročenie pojednávania nevyhovel, keďže táto nevymedzovala dôležitý dôvod, len pri existencii a pri preukázaní ktorého môže súd v zmysle ust. § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie odročiť. V žiadosti o odročenie pojednávania právny zástupca žalovaného uviedol, že dôvodom o odročenie je neodkladná zahraničná pracovná cesta štatutára žalovaného, ako i právneho zástupcu žalovaného, pričom žalovaný a právny zástupca žalovaného nesúhlasia s vykonaním pojednávania bez ich prítomnosti. Okresný súd uviedol, že žalovaný, právny zástupca žalovaného i napriek poučeniu, ktoré vyplýva z predvolania na pojednávanie (č.l. 55), neuviedli deň, kedy sa žalovaný a právny zástupca žalovaného dozvedeli o dôvode, pre ktorý žiadajú pojednávanie odročiť. Vzhľadom na uvedené, ak aj pri zohľadnení časovej súvislosti odoslania žiadosti o odročenie pojednávania právnym zástupcom žalovaného deň pred termínom pojednávania, keď termín bol vytýčený na deň 12.9.2014 o 8.30 hod., a žiadosť o odročenie pojednávania bola dňa 11.9.2014 o 22.54 hod. doručená prostredníctvom elektronického podania so zaručeným elektronickým podpisom, okresný súd uzavrel, že žalovaný a právny zástupca žalovaného nepreukázali splnenie povinnosti podľa § 119 ods. 2 veta prvá O.s.p. a dôvod na odročenie pojednávania neoznámili bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedeli alebo odkedy sa o ňom dozvedieť mohli, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohli predpokladať. V nadväznosti na tieto skutočnosti a vymedzené časové súvislosti, pri zohľadnení vytýčenia termínu pojednávania v predmetnej veci s dostatočným časovým predstihom (predvolanie na termín pojednávania obdržal žalovaný dňa 17.7.2014 a právny zástupca žalovaného dňa 16.7.2014), neumožnili žalovaný a jeho právny zástupca okresnému súdu efektívne postupovať podľa § 119 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Okresný súd mal za to, že boli splnené všetky podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 536 ods. 1, § 554 ods. 1 veta prvá, § 560 ods. 1, § 407 ods. 3, § 340 ods. 2, § 369 ods. 1, § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, vo väzbe k ust. § 120 ods. 1, 3, § 132 O.s.p. skonštatoval skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby a tejto vyhovel. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že existoval právny vzťah založený ústnou zmluvou o dielo, uzavretou medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom. Podľa tejto zmluvy žalobca vykonal pre žalovaného plnenie - tlač a montáž billboardovej reklamy. Rovnako medzi účastníkmi v konaní nebola sporná skutková okolnosť realizácie úhrad ceny plnenia vyúčtovanej faktúrami č. 121100193 v sume 779,52 Eur, a to dňa 15.5.2013 v sume 400 Eur a dňa 8.7.2013 v sume 379,52 Eur a faktúry č. 131100007 v sume 1.475,52 Eur, a to dňa 13.8.2013 v sume 700 Eur a 28.8.2013 v sume 775,52 Eur. Uvedené skutkové okolnosti medzi účastníkmi v konaní ako nesporné si osvojil okresný súd podľa § 120 ods. 3 O.s.p.. Pokiaľ žalovaný v obsahu svojej procesnej obrany namietal, že plnenie žalobcu ako zhotoviteľa
- ním vykonané dielo malo vady, bolo obsahom procesnej obrany žalovaného podľa ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. toto svoje tvrdenie preukázať. K tejto dôkaznej povinnosti žalovaného okresný súd skonštatoval, že nebola splnená, pretože žalovaný na obranu vadnosti diela nepredložil žiaden dôkaz. Okresný súd preto obranu žalovaného v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodnú. Ak žalovaný nepreukázal, že dielo vykonané žalobcom malo vady, žalobca ako zhotoviteľ má právo na zaplatenie ceny za dielo, ktoré vykonal jeho riadnym ukončením a odovzdaním žalovanému ako objednávateľovi. Žalovaný cenu za dielo vyúčtovanú dvoma označenými faktúrami postupne zaplatil, pričom súčasne pri realizácii žiadnej z týchto úhrad nenamietal existenciu zvyšku záväzku, a teda nevylúčil právne dôsledky uznania zvyšku uhrádzaného dlhu podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný svoj záväzok zaplatil s omeškaním, pretože dokazovaním v tejto veci nebola preukázaná existencia osobitnej, a teda ani žalovaným tvrdenej dohody o splatnosti ceny za dielo. Žalobca vystavením dvoch označených faktúr, ktoré sa nesporne dostali do dispozičnej sféry žalovaného, vyzval žalovaného podľa ust. § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, aby mu žalovaný zaplatil cenu za dielo týmito faktúrami vyúčtovanú v lehote ich splatnosti. Ak žalovaný tak neučinil, dostal sa dňom nasledujúcim po dni splatnosti týchto faktúr do omeškania. V nadväznosti na zrealizované čiastočné úhrady ceny za dielo vyúčtovanej označenými dvoma faktúrami uplatnil žalobca dôvodne úrok z omeškania za dobu omeškania a zo základov tak, ako vyplynula z výroku rozsudku okresného súdu a v sadzbe podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka pri zohľadnení momentu vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi pred 31.1.2013.
Pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania okresný súd aplikoval ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi pre neúspech len v nepatrnej časti priznal plnú náhradu trov súdneho konania. Nepatrnú
neúspešnosť skonštatoval okresný súd v rovine procesného zavinenia žalobcu podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., a to v rozsahu úroku z omeškania 1,75 % ročne zo základu 1.475,52 Eur od 2.2.2013 do 13.8.2013 a zo základu 775,52 Eur od 14.8.2013 do 28.8.2013 v nadväznosti na uplatnenie úroku z omeškania, ako bolo vymedzené žalobcom podaním zo dňa 26.9.2013, ktorým žalobca v štádiu pred vydaním platobného rozkazu vo veci reagoval na výzvu okresného súdu zo 7.11.2013 (č.l. 32). Žalobca preto mal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pozostávajúcu zo súdneho poplatku v sume 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia celkom vo výške 434,63 Eur, ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne žalobcu.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže okresný súd vec prejednal v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti aj jeho právneho zástupcu. Týmto postupom bolo žalovanému upreté právo predkladať a označovať dôkazy. Žalovaný disponuje listinnými dôkazmi, ktoré preukazujú, že dielo vykonané žalobcom malo vady. Práve vady vykonaného diela mali za následok uzavretie dohody o zmene splatnosti ceny za dielo. I napriek riadne a včas podanej žiadosti o odročenie pojednávania okresný súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Žalovaný poukázal na čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že konanie vedené pred okresným súdom vykazuje vadu v odňatí žalovanému jeho možnosti predkladať dôkazy, preto žalovaný mal za to, že sú splnené dôvody na zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ako aj podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože došlo i k nesprávnemu priznaniu nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, a to konkrétne úkonu č. 5 označeného ako „Návrh na opravu platobného rozkazu“, ktorý podľa názoru žalovaného nie je možné považovať za úkon vo veci samej. Išlo len o opravu administratívnej chyby pri vydávaní platobného rozkazu.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/451/2014-125 zo dňa 18.05.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne a žalovanému s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 09.06.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p. krajský súd posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, ktorými žalovaný napádal odňatie možnosti konania pred súdom, ak vec bola prejednaná v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu a súčasne bola vznesená námietka v rovine trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby, ktorý bol označený ako „Návrh na opravu platobného rozkazu“, pretože žalovaný mal za to, že nejde o úkon vo veci samej.
K odvolaciemu dôvodu odňatia možnosti žalovanému konať pred súdom krajský súd uvádza, že tento nebol relevantný. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, obsiahnutými v napadnutom rozsudku za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p., preto v podrobnostiach na ne odkazuje, a to nielen v časti konštatovania splnenia procesných podmienok k prejednaniu veci bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ale aj vo vecno-právnej rovine posúdenia žalobcovho nároku ako nároku na úrok z omeškania z titulu, že žalovaný cenu diela vyúčtovanú jednotlivými faktúrami neuhradil v lehote vo faktúrach určenej ako lehota splatnosti.
Krajský súd sa nestotožňuje s odvolacou argumentáciou žalovaného, že prejednaním veci v jeho neprítomnosti mu bolo odňaté právo označovať a predkladať dôkazy. Vo vzťahu k uvedenému sa upriamuje pozornosť na dĺžku sporového konania, ktoré začalo doručením žaloby na Okresný súd v
Žiline dňa 12.07.2013. Žalovaný od momentu doručenia platobného rozkazu č.k. 11Rob/334/2013-38 zo dňa 12.12.2013 spolu so žalobou, a to dňa 16.12.2013 (doručenka č.l. 39 spisu), až do rozhodnutia veci okresným súdom dňa 12.9.2014, mal v uvedenom časovom horizonte vytvorený priestor na plnenie svojej dôkaznej povinnosti, t.j. označovať a predkladať dôkazy k tejto sporovej právnej veci. Dôkaznú povinnosť žalovaného nie je možné zužujúco vzťahovať len na nariadený termín meritórneho pojednávania. Žalovaný predsa mal možnosť do spisu predkladať dôkazy na svoje tvrdenie od momentu doručenia platobného rozkazu vydaného okresným súdom spolu so žalobou, t.j. odo dňa 16.12.2013. Ak sa žalovaný bránil vadnosťou diela a dohodou účastníkov konania o zmene splatnosti ceny diela oproti tej, ktorá vyplývala z jednotlivých faktúr, tak na uvedené tvrdenie bol žalovaný nositeľom dôkaznej povinnosti. Ak túto dôkaznú povinnosť nesplnil, uvedené sa premietlo do zodpovednosti žalovaného za výsledok súdneho konania, a to rozhodnutia, ktoré vyznelo v neprospech žalovaného.
Okresný súd vytýčil termín pojednávania na deň 12.9.2014. Obsahom predvolania, ktoré bolo doručené tak žalovanému, ako aj jeho právnemu zástupcovi (č.l. 55, č.l. 54 rub spisu doručenky od žalovaného a jeho právneho zástupcu), bolo poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ako aj poučenie podľa ust. § 119 O.s.p.. I napriek poučeniu a doručenia predvolania na termín pojednávania na deň 12.9.2014, a to právnemu zástupcovi žalovaného dňa 16.07.2014, žalovanému dňa 17.07.2014 (doručenky na č.l. 54 rub spisu), žalovaný ani jeho právny zástupca nepostupovali v zmysle zákonných podmienok, ktoré vyplývali z ust. § 119 ods. 1, 2 O.s.p.. I napriek včasnosti doručenia termínu pojednávania, t.j. v dostatočnom časovom predstihu, žiadosť o odročenie pojednávania z titulu tvrdenej neodkladnej zahraničnej pracovnej cesty žalovaného (štatutárneho orgánu žalovaného), ako i právneho zástupcu žalovaného zaslali okresnému súdu dňa 11. septembra 2014 o 22.54 hod.. K žiadosti o odročenie pojednávania, ktorá sa nachádza na č.l. 62 spisu tak, ako správne skonštatoval okresný súd v zmysle ust. § 119 ods. 2 O.s.p., žalovaný ani jeho právny zástupca neuviedli, kedy sa o dôvode pre odročenie pojednávania dozvedeli a v konečnom dôsledku tento dôvod pre odročenie pojednávania - neodkladná služobná cesta štatutárneho orgánu žalovaného a jeho právneho zástupcu zostala len v rovine tvrdenia, nebola pred okresným súdom ani vo vyvolanom odvolacom konaní preukázaná. Naviac, krajský súd konštatuje, že zahraničná služobná cesta nie je ani dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania, keď vzhľadom k včasnosti doručenia termínu pojednávania, a to právnemu zástupcovi žalovaného dňa 16.07.2014 a žalovanému dňa 17.07.2014, mohlo dôjsť v rámci reálnych možností k usporiadaniu pracovných povinností tak, aby sa žalovaný a jeho právny zástupca dostavili na nariadený termín pojednávania dňa 12.9.2014.
Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že boli splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Dôvod neodkladnej služobnej cesty ako dôvod pre odročenie pojednávania jednak nebol preukázaný zo strany žalovaného, ani jeho právneho zástupcu a v zmysle ust. § 119 ods. 1 a 2 O.s.p. ani nebolo preukázané, že išlo o dôležitý dôvod, preto postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom v žalovaným namietanej nemožnosti splniť si svoju dôkaznú povinnosť, keď túto nie je možné viazať len na nariadený termín pojednávania. Žiadne z práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva žalovanému, nebolo odňaté, pretože žalovanému a ani právnemu zástupcovi žalovaného nič nebránilo, aby do spisového materiálu označovali a predkladali dôkazy na obranu vadnosti diela a tvrdenej dohody o zmene splatnosti ceny diela. Ak v rovine tohto tvrdenia svoju dôkaznú povinnosť žalovaný nesplnil, tak správne postupoval okresný súd, pokiaľ žalobe žalobcu o zaplatenie úroku z omeškania vyhovel. Ak žalovaný nepreukázal inú dobu splatnosti, než ktorá vyplývala z jednotlivých faktúr, tak okresný súd správnym spôsobom ustálil aj začiatok omeškania žalovaného so splnením peňažného záväzku, a to zaplatenia ceny diela, ktorá žalovaným bola uhradená, avšak nedošlo k úhrade požadovaného úroku z omeškania, o ktorom rozhodol napadnutým rozsudkom okresný súd.
V konečnom dôsledku okresný súd postupoval zákonným spôsobom, keď za aplikácie ust. § 114 ods. 1 O.s.p. bol povinný pojednávanie pripraviť tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. K naplneniu uvedeného zákonného postupu v zmysle ust. § 114 ods. 1 O.s.p. mal okresný súd splnené všetky zákonné podmienky, t.j. podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď vec mohol prejednať v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Uvedený postup okresného súdu rešpektoval aj ust. § 6 O.s.p., podľa ktorého súdy postupujú v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
Z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. krajský súd v podrobnostiach odkazuje na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje. Práve v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré vyplývajú už z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje.
Nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaného, ktorý sa vzťahoval k námietke trov právneho zastúpenia, ak odmena bola priznaná aj za úkon „Návrh na opravu platobného rozkazu“. Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sa jednalo o úkon uskutočnený vo veci samej, za ktorý prináležala odmena tak, ako ju v rámci náhrady trov právneho zastúpenia priznal okresný súd. Z úkonu „Návrhu na opravu platobného rozkazu“ zo dňa 17.12.2013 (č.l. 40 spisu) bolo zrejmé, že toto podanie malo väzbu k veci samej, a preto zaň oprávnene prináležala tarifná odmena. Ani v tomto smere nebol zistený nesprávny postup okresného súdu.
K úplnosti je potrebné poukázať na to, že ak žalovaný podaním zo dňa 09.02.2015 uskutočnil žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v zmysle ust. § 30 O.s.p., tak k uvedenej žiadosti došlo už v štádiu, keď spisový materiál bol predložený Krajskému súdu v Žiline, podaním okresného súdu zo dňa 11.12.2014. O tejto žiadosti rozhodoval krajský súd podľa ust. § 30 O.s.p. v spojení s ust. § 138 ods. 1 O.s.p.. Výsledkom konania krajského súdu o žiadosti žalovaného o ustanovenie advokáta, bolo uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/451/2014-120 zo dňa 15.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.04.2015, ktorým žalovanému nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom k nesplneniu zákonného predpokladu pre ustanovenie advokáta žalovanému v zmysle ust. § 30 O.s.p., keď jeho pomery neodôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v celom rozsahu, nebol zákonný priestor pre ustanovenie advokáta žalovanému, a tým krajský súd mal splnené podmienky k prejednaniu odvolania žalovaného. Krajský súd dodáva, že pokiaľ v zmysle ust. § 30 O.s.p. u žalovaného neboli predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, tak potom nemohol byť odkázaný ani na Centrum právnej pomoci.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý sa k doručenému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. pre priznanie trov odvolacieho konania sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to podanie návrhu a ich vyčíslenie v zákonom stanovenej lehote. Právna zástupkyňa žalobcu s účasťou na verejnom vyhlásení rozsudku si uplatnila a vyčíslila trovy odvolacieho konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Tieto boli priznané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby - účasť na verejnom vyhlásení rozsudku, podľa ust. § 13a ods. 4 citovanej vyhlášky 16,60 Eur : 2 = 8,30 Eur + 8,39 Eur režijný paušál + 20% DPH = 3,33 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania zodpovedali sume 20,02 Eur, ktoré v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.