Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_9T-11-2012.pdf
PDF · 111.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9T/11/2012
Rozhodnutie
Senát Okresného súdu Dolný Kubín v zložení z predsedu senátu JUDr. Rastislava Stieranku a z prísediacich PhDr. Oľgy Váňovej a Marty Varečkovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.06.2015 v Dolnom Kubíne takto
rozhodol:
Obžalovaný
X. X., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava je vinný, že
dňa 27.10.2009 v čase od 05:30 hod. do 06:30 hod. rozbil sklenenú výplň okna na vchodových dverách farského úradu na ulici S. W. XXXX/X B. P. S. a cez takto vzniknutý otvor vošiel do budovy farského úradu, kde zo spoločenskej miestnosti zobral peniaze vo výške 1.300,- €, v izbe na I. poschodí peniaze vo výške 1.560,- €, peniaze v rôznych menách v hodnote 1.000,- €, mobilný telefón zn. Nokia N97 v hodnote 400,- €, mobilný telefón zn. Nokia E66 v hodnote 150,- € a v kancelárii na prízemí mobilný telefón zn. Nokia nezisteného typu v hodnote 36,- €, čím spôsobil:
- ThDr. Ľ. V., PhD., nar. XX.XX.XXXX odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške 3.860,- € a
- Y. D., E. P. S., H.: XXXXXXXX odcudzením mobilných telefónov škodu vo výške 586,- € a poškodením vchodových dverí škodu vo výške 18,- €, pričom obžalovaný takto konal napriek tomu, že:
- rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3T/201/2001 zo dňa 07.02.2001, právoplatným dňa 07.02.2001, bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu „Nedovolená výroba a držba omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi“ podľa § 187 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 140/1961 Zb. vo vtedy platnom znení a
- rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 2T/80/2002 zo dňa 13.01.2003, právoplatným dňa 30.04.2003, bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu „Nedovolená výroba a držba omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi“ podľa § 187 ods. 1 písm. d) zákona č. 140/1961 Zb. vo vtedy platnom znení, teda
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (vlámaním)
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,
čím spáchal
- zločin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. e) Tr. zák.
- prečin „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.,
a za to mu súd
ukladá
podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 5 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov.
Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému ThDr. Ľ. V., K.. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., T.. P. Č.. XXX, t.č. bytom P. S., S. W. Č.. XXXX/X, škodu vo výške 3.860,- €. Súd podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkazuje poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Y. D., E. P. S., W. W. S. W. Č.. XXXX/X, P. S., H.: XX XXX XXX škodu vo výške 54,- €. Súd podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkazuje poškodenú so zvyškom jej nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 10.02.2012 obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku. Takto formulovaný skutok navrhol právne kvalifikovať ako jednočinný súbeh prečinu „Krádež“ podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a prečinu „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd v rámci preskúmania obžaloby zistil, že opísaný skutok je možné právne kvalifikovať ako zločin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 , ods. 4 písm. d) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. e) Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. (Rt-116/2012). Preto postúpil vec senátu (č.l. 259), a následne na verejnom zasadnutí obžalobu predbežne prejednal (č.l. 321), vzhľadom na zmenenú právnu kvalifikáciu žalovaného skutku (§ 243 ods. 2 Tr. por.). Okresný súd Dolný Kubín vo veci už dvakrát rozhodol (č.l. 356, 471), avšak Krajský súd v Žiline odsudzujúci rozsudok okresného súdu vždy zrušil a vec mu vrátil na nové konanie (č.l. 376, 541). Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.01.2015 (č.l. 606) a 16.06.2015 (č.l. 681) okresný súd zopakoval dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 607) v zhode s prípravným konaním (č.l. 30, 180) priznal, že dňa 27.10.2009 nadránom skutočne prišiel svojím autom k miestnej rímskokatolíckej fare v P. S., kde chcel požiadať o poskytnutie peňazí. Tam mu však nikto neotváral, a preto šiel hľadať farára do neďalekého kostola. Našiel ho v spovednici a tam ho žiadal, aby mu požičal peniaze na naftu. Farár mu však odmietol požičať. Obžalovaný teda svoje auto nechal zaparkované pred farou a šiel smerom k hotelu Severan, kde požiadal taxikára, aby ho zaviezol do J. Q. s tým, že tam predá počítač a z utŕžených peňazí mu zaplatí za cestu. Po príchode do Q. však nenašiel ľudí, ktorí by mali záujem o kúpu počítača, a tak dal taxikárovi len 1,20 € a zostal v Q.. Tu napokon našiel svojich známych, ktorým počítač predal za 600,- €, a následne šiel vlakom do Ž.. Do P. S. sa po auto vrátil až neskôr, keď už bolo na polícii. Skôr preň nešiel, keďže mal problém so štartovaním a nemal benzín. Neskôr (č.l. 180) obžalovaný doplnil, že peniaze potreboval nielen na naftu, ale aj na opravu auta. Tvrdil už, že taxikárovi, ktorý ho viezol do Q., nevravel o žiadnom predaji počítača. Poškodený ThDr. Ľ. V. na hlavnom pojednávaní (č.l. 608), zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 39, 194) ako dekan - farár farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v P. S. potvrdil, že koncom októbra 2009 pred 6:00 hod. spolu s kolegami kaplánmi spovedal v miestnom kostole neďaleko fary. V tom čase prišiel za ním do spovednice neznámy muž, ktorý od neho pýtal peniaze (20,- €) s tým, že musí zaplatiť policajtom pokutu, inak mu vezmú doklady. Jeho požiadavku však poškodený odmietol. Cca o 6:30 hod. ukončil spovedanie a vracal sa pešo späť na faru. Cca 20 metrov pred ním kráčali jeho kapláni, a títo videli mladého muža ako vybieha z farskej budovy. Kaplán R. mu hneď vravel, že to bol ten istý človek, čo bol predtým pýtať peniaze v kostole. Po príchode k vchodovým dverám zbadal rozbitú sklenenú výplň. Následne kontrolou osobných vecí, ako aj interiéru farskej budovy zistil, že mnohé veci sú porozhadzované, pričom jemu boli odcudzené peniaze, a to 1.300,- € z príručnej taštičky, 1.560,- € z pracovného stola, 260,- Sk z plátennej tašky, mobilný telefón zn. Nokia nezisteného typu, Nokia E66, Nokia N67 a peniaze v rôznych menách (švédske koruny, americké doláre a poľské zloté) v celkovej sume cca 1.000,- €. Telefón značka Nokia E66 mu však bol neskôr políciou vrátený. Uviedol, že na fotkách páchateľa spoznal, teda stotožnil ho s osobou, ktorá bola u neho v spovednici. Neskôr poškodený v prípravnom konaní (č.l. 194) uplatnil nárok na náhradu škody voči obžalovanému vo vlastnom mene, a to za odcudzenú hotovosť čiastku 3.860,- € a za telefón Nokia N97 čiastku 400,- €. Zároveň uplatnil nárok na náhradu škody v mene ním spravovaného farského úradu vo výške 60,- € (20,- € za poškodenú sklenenú výplň na vchodových dverách a 40,- € za mobilný telefón Nokia nezisteného typu). Doplnil, že pri krádeži bol odcudzený aj mobilný telefón Nokia E66 v hodnote cca 150,- €, avšak tento bol farnosti policajtmi vrátený. V prípravnom konaní síce
poškodený tvrdil, že páchateľa opoznal, na hlavnom pojednávaní však už nevedel uviesť, či mu bol predložený album s fotografiami možných páchateľov. Uviedol, že muž, ktorý bol od neho pýtať peniaze vyzeral tak nejako ako obžalovaný. Vzhľadom na odstup času však nevedel s istotou uviesť, či to bol on. Svedok Mgr. Q. R. na hlavnom pojednávaní (č.l. 609) v zhode s prípravným konaním (č.l. 47) potvrdil, že v predmetný deň spolu s poškodeným V. a svedkom Z. spovedali v miestnom kostole vedľa fary. Vtedy prišiel za ním priamo do spovednice obžalovaný, ktorý ho žiadal o 20,- € s tým, že ich potrebuje na zaplatenie pokuty pre policajtov. On mu peniaze odmietol dať a obžalovaný preto zo spovednice odišiel. Cca o 6:45 hod. sa s kolegom Z. vracali z kostola pešo na faru a keď prichádzali k vchodu do budovy, vybehol z dverí obžalovaný a utiekol. Svedok v prípravnom konaní potvrdil, že hneď vtedy, ako zbadal obžalovaného vybehnúť z farskej budovy a utekať preč, si bol „skoro stopercentne istý“, že je to ten istý človek, ktorý bol u neho v spovednici. Vybiehajúcej osobe síce nevidel do tváre, ale poukázal na totožnosť postavy a oblečenia vybiehajúceho muža. Obžalovaný sa u neho v spovednici zdržal pár minút. Keďže jeho požiadavka bola vzhľadom na účel spovednice nezvyčajná, opakovane sa na obžalovaného z bezprostrednej blízkosti zadíval. Spovednica bola totiž tzv. otvorená, teda išlo o miestnosť o rozmeroch 1x1,5 m, v ktorej medzi kňazom a spovedajúcou sa osobu nie je žiadna stena, či iná prekážka a obe osoby sedia vedľa seba. Aj preto konštatoval, že osoba, ktorá bola za ním v spovednici je totožná s osobou, ktorá vybiehala pred ním z budovy fary. Následne v budove fary našli porozhadzované veci. Jemu obžalovaný nič neukradol, ale vie, že dekanovi boli odcudzené nejaké veci. Svedok na hlavnom pojednávaní vysvetlil, že počas rekognície (č.l. 81) nespoznal obžalovaného na fotografiách s úplnou istotou, a preto povedal zapisujúcej policajtke „Toto by mohol byť on“ a ukázal prstom na jednu fotografiu. Svedok D. Z. na hlavnom pojednávaní (č.l. 612) potvrdil, že v ten deň sa spolu s kolegom R. vracal z kostola späť do neďalekej farskej budovy. Vo vzdialenosti cca 10 až 15 metrov zbadali vybiehať z farskej budovy muža, ktorého kaplán R. začal prenasledovať, ale nebol úspešný. Vzápätí počul, ako sa svedkovia R. a V. spolu rozprávajú o tom, že išlo o toho istého muža, ktorý bol predtým u nich v spovednici pýtať peniaze. Svedkyňa Ing. W. S. na hlavnom pojednávaní (č.l. 613) v zhode s prípravným konaním (č.l. 59) potvrdila, že pracovala v herni pri stanici v Ž., pričom dňa 30.10.2009 jej obžalovaný počas hry na automatoch ponúkol do zálohy mobilný telefón zn. Nokia E66, ktorý od neho prijala, a následne ho vydala polícii. Počas rekognície svedkyňa spoznala obžalovaného na predložených fotografiách (č.l. 84). Aj počas hlavného pojednávania svedkyňa bez zaváhania ihneď spoznala obžalovaného, čo odôvodnila tým, že to bola jediná situácia, kedy ju v herni zákazník oklamal, preto si ho tak dobre zapamätala. Svedok X. E. na hlavnom pojednávaní (č.l. 614) v zhode s prípravným konaním (č.l. 184) potvrdil, že pracoval ako taxikár, pričom koncom októbra 2009 ho pred hotelom Severan okolo 7:00 hod. v taxíku zobudil obžalovaný, ktorý ho žiadal o odvoz do J. Q.. Svedok potvrdil, že obžalovaný žiaden počítač pri sebe nemal, ani mu o ňom nič nespomínal. Tohto muža videl už večer predtým, keď v miestnej herni v P. S. hral na automatoch, pričom keď prehrával a nemal už peniaze, ponúkal na predaj mobilný telefón. Obžalovaný mu tvrdil, že za cestu do Q. mu zaplatí peniazmi, ktoré bude mať od tamojších známych. Obžalovaný ho však nežiadal, aby ho zaviezol do centra mesta, ale do mestskej časti V., kde ho vysadil pri skladoch. Nikto ho tam však nečakal. Obžalovaný mu sľúbil, že peniaze za odvoz mu donesie na druhý deň. Doteraz tak však neučinil. Jednoznačne určil, že tým zákazníkom bol obžalovaný. Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov: Zo zápisnice o ohliadke miesta činu (č.l. 98), vrátane pripojenej fotodokumentácie (č.l. 100), mal súd preukázaný stav interiéru budovy miestnej fary, vrátane poškodených vchodových dverí a porozhadzovaných vecí. Zo zápisnice o ohliadke motorového vozidla (č.l. 109), vrátane pripojenej fotodokumentácie (č.l. 112), mal súd preukázané, že pred budovou fary sa nachádzalo dňa 27.10.2009 odstavené motorové vozidlo zn. V. XXX, ev. č. I.-XXXAS, ktoré javilo známky poškodenia, malo pootvorené strešné okno a otvor po chýbajúcom zadnom bočnom okne bol len prelepený lepiacou páskou. Zo zápisnice o prehliadke predmetného motorového vozidla (č.l. 126), vrátane pripojenej fotodokumentácie (č.l. 132), mal súd preukázané, že v predmetnom motorovom vozidle, do ktorého sa policajti dostali cez chýbajúce zadné okno, sa nenašli žiadne veci majúce súvis so žalovaným skutkom. V čase zadržania dňa 29.10.2009 (č.l. 20) mal obžalovaný pri sebe viaceré listinné dôkazy. Išlo o dva cestovné lístky (č.l. 143) kupované dňa 28.10.2009 večer oprávňujúce na jednosmernú jazdu vlakom z V. O. cez Ž. do obce S.. Ďalej mal obžalovaný pri sebe viaceré pokladničné bločky (č.l. 144) preukazujúce kúpu rôzneho tovaru (zväčša oblečenia) dňa 27.10.2009 v celkovej sume 366,80 €. Zo zmlúv o pripojení (č.l. 146 - 155) mal súd preukázané, že majiteľom odcudzených mobilných telefónov zn. Nokia E66 a zn. Nokia N97 bola Y. D., E. P. S..
Z odborného vyjadrenia (č.l. 156) mal súd preukázané, že všeobecná hodnota odcudzených mobilných telefónov bola 150,- € (Nokia E66), 400,- € (Nokia N97) a 36,- € (Nokia nezist. typu). Napokon z tohto vyjadrenia je preukázané, že náklady na opravu poškodených vchodových dverí boli cca 18,- €. Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 405), vrátane rozhodnutí o priestupkoch (č.l. 197, 248, 279, 284, 287), mal súd preukázané, že obžalovaný je páchateľom množstva priestupkov proti majetku. Tieto zväčša spáchal podvodným konaním, kedy pod rôznymi zámienkami vylákal od iných osôb finančnú hotovosť, ktorú doteraz nevrátil. V takom konaní pokračoval aj po spáchaní teraz posudzovaného zločinu (č.l. 287). Z odpisu registra trestov, vrátane pripojených súdnych spisov, mal súd preukázané, že obžalovaný je recidívnym páchateľom mnohých trestných činov, pričom v minulosti bol opakovane odsúdený aj za spáchanie zločinu (OS BA V č. 3T/201/2001; OS BA I č. 2T/80/2002). Naposledy bol vo výkone trestu odňatia slobody pred spáchaním žalovaného skutku v r. 2006, keď vykonával trest odňatia slobody vo veci OS Bratislava 5 č. 3T/201/2001. Momentálne vykonáva súhrnný trest odňatia slobody vo veci Okresného súdu Námestovo č. 4T/122/2011, ktorý mu bol uložený aj za trestné činy vo veci č. 4T/64/2009 a č. 4T/64/2011. Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Z vykonaných dôkazov je preukázané, že obžalovaný dňa 27.10.2009 včas ráno prišiel na svojom motorovom vozidle pred budovu miestnej fary s úmyslom vypýtať si od farára peniaze. Z tohto dôvodu zvonil pri vchodových dverách, ale nikto mu neotváral. Preto šiel kňaza hľadať neďaleko fary do kostola. Tu vstúpil do priestorov spovedníc a pýtal od spovedajúcich kňazov (V., R.) peniaze na úhradu údajnej pokuty pre policajtov. Oslovení kňazi jeho (pre nich) nezvyčajnú požiadavku odmietli splniť a peniaze mu neposkytli. Takýto priebeh udalostí obžalovaný ani nespochybňuje, akurát uvádza, že peniaze nežiadal na úhradu pokuty, ale na chýbajúce palivo do auta, resp. na jeho opravu. V tomto smere sú však jeho tvrdenia zjavne lživé, keďže na vozidle prišiel pred budovu fary a vozidlo riadne zaparkoval. Nič teda nenasvedčuje problému s došlým palivom či iným ťažkostiam. Obžalovaný potvrdil, že neskôr si zaistené vozidlo prevzal od policajtov, pričom žiadne problémy z odvozom vozidla už neuvádzal. Napokon na hlavnom pojednávaní obžalovaný aj sám priznal, že išlo z jeho strany len o zámienku s cieľom vylákať peniaze (č.l. 607). Ďalší priebeh žalovaného skutku už obžalovaný popiera, teda odmieta spáchanie krádeže vlámaním do neďalekej fary. V tomto smere je usvedčujúcou výpoveď svedka R., ktorý už v prípravnom konaní tvrdil, že osoba, ktorú videl vybiehať z farskej budovy a ktorú vzápätí naháňal, bola totožná s osobou, ktorú krátko predtým videl z bezprostrednej blízkosti v priestoroch otvorenej spovednice. Spontánne vyjadrenie svedka R. ohľadom identity páchateľa zaznamenal aj svedok Z.. Svedok R. spomenul, že vybiehajúcu osobu identifikoval aj podľa postavy a oblečenia. Nemožno prehliadať poznámku svedka o tom, že v spovednici si obžalovaného osobitne všímal, keďže tento sa na neho obrátil s nezvyčajnou požiadavkou. Vzhľadom na odstup času (6 r. po čine) je akceptovateľné, že pred súdom si už svedok R. nedokázal spomenúť na identitu páchateľa. Rovnako poškodený V. potvrdil, že jeho kolegovia kapláni, ktorí sa z kostola vracali na faru skôr, zbadali vybehnuvšieho obžalovaného, pričom mu hneď vraveli, že to bola tá istá osoba, ktorá bola krátko predtým pýtať peniaze v spovednici. Hoci poškodený tvrdí, že na fotografiách spoznal obžalovaného, v spise sa nenachádza zápisnica o rekognícii obžalovaného poškodeným. Tu však treba uviesť, že výpoveď poškodeného ohľadom identifikácie páchateľa ani nebola pre objasnenie veci potrebná. Poškodený totiž nevidel obžalovaného vybiehať z vykradnutej fary. Obžalovaného by teda mohol akurát stotožniť s osobou, ktorú videl u seba v spovednici. Táto skutočnosť však nie je sporná, pretože obžalovaný nepopiera kontakt s poškodeným v danom čase a mieste, on len popiera, že sa následne šiel vlámať do fary. Poškodený V. teda nie je svedkom, ktorý by usvedčoval obžalovaného z konania nad rámec tvrdení obžalovaného a svedka R.. O účasti obžalovaného na predmetnom vlámaní však okrem výpovede očitého svedka R. svedčí aj reťaz ďalších (nepriamych) dôkazov:
- krátko pred vlámaním prišiel autom pred faru, v ktorej zanedlho došlo k vlámaniu
- najskôr pri vchodových dverách do fary zvonil a komunikáciou s kňazmi v spovedniciach sa utvrdil v tom, že v budove fary nikto nie je
- motív na vlámanie mal, keďže potreboval peniaze, ktoré krátko predtým pýtal od kňazov
- mal pri sebe ukradnutý mobilný telefón, ktorý ponúkal svedkyni S. na predaj.
Svedkyňa Ing. S. označila bez váhania obžalovaného ako osobu, ktorá jej ponúkla ako zálohu za prijatú pôžičku mobilný telefón, ktorý bol pri spáchaní žalovaného skutku ukradnutý poškodenému. Je teda preukázané, že obžalovaný krátko po krádeži disponoval vecou pochádzajúcou z tejto krádeže. Okrem toho je preukázané, že obžalovaný krátko po vlámaní (v ten istý deň) nakupoval v Ž. väčšie množstvo tovaru a mal pri sebe aj doklady o kúpe tovaru. Obžalovaný sa síce bránil poukazovaním na skutočnosť, že na kúpu tovaru použil peniaze z predaja notebooku, taxikár, ktorý ho k „záujemcom o kúpu“ viezol (svedok E.), však uviedol, že obžalovaný žiaden notebook pri sebe nemal a doviezol ho na jeho pokyn mimo centra mesta, kde ho nikto nečakal. Rovnako tento svedok potvrdil, že v ten večer pred činom videl obžalovaného v miestnej herni, ako prehráva a ponúka na predaj mobil (nie notebook). Nie je logické, prečo sa o predaj notebooku nepokúsil už v P. S., ale šiel za tým účelom taxíkom až do iného okresu. Nemožno tiež prehliadať, že obžalovaný si neprišiel po zaparkované auto, hoci mu v tom nič nebránilo. Ak by totiž aj bolo pokazené, či bez paliva, mohol na kúpu paliva, či opravu vozidla použiť peniaze, ktoré údajne získal na J. z predaja notebooku (600,- €). Namiesto toho však obžalovaný šiel z J. úplne iným smerom (Ž., V.Ž. O.) a svoje auto (s vybitým zadným okno a pootvoreným strešným oknom) zanechal nechránené na parkovisku v P. S.Í.. Po auto sa vrátil až po výzve zo strany policajtov. Takéto konanie obžalovaného (pokiaľ by nebol páchateľom) by bolo nanajvýš nelogické. Vzhľadom na doteraz uvedené dôkazy možno jednoznačne konštatovať účasť a vinu obžalovaného na spáchaní žalovaného skutku. Súd však na základe vykonaných dôkazov upravil opis priebehu skutku uvedený v podanej obžalobe tak, aby tento lepšie zodpovedal preukázanému priebehu (§ 163 ods. 3 Tr. por.) a zároveň, aby totožnosť skutku zostala zachovaná. Opis skutku najmä doplnil o skutočnosť, že obžalovaný takým konaním spáchal zločin už opätovne. Oproti podanej obžalobe súd upravil aj právnu kvalifikáciu žalovaného skutku. V zmysle judikovaných stanovísk Najvyššieho súdu SR č. Rt-116/2012 a č. Rt-11/2015 totiž platí, že ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu „Krádež“ podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. e) Tr. zák. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu. Zároveň súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval aj ako jednočinný súbeh s prečinom „Poškodzovanie cudzej veci“ v zmysle § 194 ods. 1 Tr. zák., keďže bolo preukázané a obvyklé, že priestory budovy fary slúžili aj ako obytné priestory pre slúžiacich kňazov, pričom je preukázané, že obžalovaný neoprávnene vstúpil a kradol aj v takýchto priestoroch farskej budovy. Pri rozhodovaní o druhu trestu súd vychádzal z všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov (§ 34 ods. 1 Tr. zák.) prihliadajúc pritom na riadne naplnenie účelu trestu. Obžalovaný bol v minulosti viackrát odsúdený za spáchanie trestného činu, a to nielen majetkovej povahy. Viackrát mu bol uložený trest odňatia slobody ako najprísnejší z trestov, pričom takto uložený trest opakovane vykonal. V čase spáchania tohto zločinu obžalovanému dokonca plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Námestovo sp.zn. 5T/198/2008 (č.l. 224). Je zrejmé, že ani výkon predchádzajúcich trestov, ba ani hrozba možného ďalšieho výkonu trestu odňatia slobody, nebola pre neho dostatočne motivujúcim faktorom k zmene jeho správania sa. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ďalšie správanie sa obžalovaného, ktorým počas plynutia tejto skúšobnej doby páchal priestupky. Súd teda uložil obžalovanému najprísnejší z trestov - trest odňatia slobody. Vzhľadom na nižšie uvedenú úpravu do úvahy prichádzajúceho rozpätia trestnej sadzby (jej zvýšenie) neprichádzalo podmienečné odloženie výkonu tohto trestu do úvahy. V danom prípade neboli splnené podmienky pre uloženie súhrnného trestu, keďže žalovaný skutok nie je vo viacčinnom súbehu so žiadnym z činov, za ktoré už bol obžalovaný odsúdený. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že vo veci Okresného súdu Námestovo sp.zn. 4T/64/2009 bol prvým odsudzujúcim rozhodnutím už trestný rozkaz, ktorý bol obžalovanému doručený (vyhlásený) dňa 17.06.2009. Hoci tento trestný rozkaz bol neskôr v dôsledku podaného odporu zrušený, možno naň pri zisťovaní súbehu pre účely uloženia súhrnného trestu naďalej prihliadať ako na tzv. pretínajúce odsudzujúce rozhodnutie (Rt-57/1977; Rt-50/1978; Rt-29/2000-ČR; rozh. NS ČR č. 3 Tz 43/2000; rozh. NS ČR č. 4 Tz 247/2001). Pri rozhodovaní o výmere trestu súd v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zistil pritom, že na strane obžalovaného niet žiadnej poľahčujúcej okolnosti. Oproti tomu tu však existuje priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., keďže obžalovaný už bol v minulosti za trestný čin odsúdený a také odsúdenie nie je zahladené (OS NO č. 5T/198/2008). Okrem toho tu existuje ešte
ďalšia priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov. Súd však napokon kvôli prevažujúcemu pomeru (2:0) priťažujúcich okolností neupravoval podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. trestnú sadzbu určenú v osobitnej časti Trestného zákona, pretože do úvahy prichádzala aplikácia § 38 ods. 5 Tr. zák. Súd totiž zistil existenciu osobitnej priťažujúcej okolnosti - opätovné spáchanie zločinu. Rozsudkami Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3T/201/2001 a Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/80/2002 bol obžalovaný opakovane (2x) uznaný vinným zo spáchania trestného činu „Nedovolená výroba a držba omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi“ podľa § 187 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 31.12.2005, pričom tento trestný čin v zmysle § 437 Tr. zák., v spojení s § 11 Tr. zák. vykazuje znaky zločinu. V tejto súvislosti súd v rámci predbežnej otázky (§ 7 Tr. por.) riešil, či tieto odsúdenia nie sú zahladené. Trest uložený za takýto trestný čin rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3T/201/2001 obžalovaný vykonal až po spáchaní žalovaného zločinu, a tak v čase jeho spáchania nemohlo byť toto odsúdenie zahladené. Trest uložený za druhý takýto trestný čin rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/80/2002 bol vykonaný dňa 14.08.2004. Počas nasledujúcej doby piatich rokov však obžalovaný neviedol riadny život, keďže v tomto období spáchal nielen množstvo priestupkov (č.l. 340), ale aj úmyselné trestné činy (č.l. 224; spis OS NO sp.zn. 4T/64/2009). Z toho vyplýva, že v čase spáchania žalovaného skutku (27.10.2009) nebolo žiadne z odsúdení za zločinové veci ešte zahladené. Súd teda pri určení výmery ukladaného trestu aplikoval § 38 ods. 5 Tr. zák. a nie § 38 ods. 4 Tr. zák. Vzhľadom na opätovné spáchanie zločinu súd dolnú hranicu trestnej sadzby určenej v osobitnej časti Trestného zákona (3 až 10 rokov) zvýšil až o polovicu, a následne ukladal obžalovanému úhrnný trest v takto upravenom rozpätí trestnej sadzby (6,5 až 10 rokov). Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri polovici do úvahy pripadajúcej trestnej sadzby, pričom prihliadol najmä na doterajší život obžalovaného. Súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného zločinu, t.j. v dobe od 27.10.1999 do 27.10.2009, bol obžalovaný opakovane vo výkone trestu odňatia slobody pre iné úmyselné trestné činy (zločiny). Súd zároveň uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému ThDr. V., a to v rozsahu odcudzených peňazí. Ohľadom ním požadovanej náhrady škody za odcudzený mobilný telefón zn. Nokia N97 však súd nerozhodol, keďže tento telefón bol podľa zmluvy z č.l. 151 kúpený pre iný subjekt (farnosť). V tejto časti preto okresný súd odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody voči obžalovanému na občianske súdne konanie. Oproti tomu súd priznal uplatnený nárok poškodenej Y. D., E. P. S. takmer v plnom uplatnenom rozsahu, keďže výška takto spôsobenej škody bola preukázaná podľa odborného vyjadrenia. V zostávajúcej časti súd odkázal poškodenú cirkev s jej nárokom na náhradu škody voči obžalovanému na občianske súdne konanie.
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (vlámaním)
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.