Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/73/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov- matka: F. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Š., L. XXXX/X, a otec: Z.. B. N., nar. XX.X.XXXX, bytom W. Z.- Č., O. X, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 28.2.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.3.2014, domáhal zníženia výživného na maloleté dieťa zo sumy 120 eur mesačne na 40 eur mesačne, a to i spätne k februáru 2013. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho príjem vo výške 4200 Kč mu neumožňuje platiť výživné vo výške 120 eur mesačne, ktoré má aktuálne určené, takže mu zbytočne rastie dlh na výživnom. K návrhu otec pripojil aj kópiu dohody o pracovnej činnosti, z ktorej vyplýva, že otec do práce nastúpil dňom 10.7.2013, pracovný čas mal dohodnutý v rozsahu 20 hodín týždenne a odmenu mal stanovenú vo výške 90 Kč za hodinu, z čoho vyplýva, že mesačný príjem otca za ideálnych podmienok (t.j. pri odpracovaní všetkých dní v mesiaci) predstavuje sumu 7200 Kč (t.j. 20 x 90 x 4) a nie 4200 Kč, ako to tvrdí otec v návrhu. Otec ďalej k návrhu pripojil potvrdenia o úhrade výživného na maloleté dieťa vo výške po 40 eur za jún, júl, august, október a december 2013 a za január a február 2014.

Matka sa k návrhu otca písomne nevyjadrila.

Súd v súlade s ustanovením prejednal vec v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý bol o jednotlivých termínoch pojednávaní riadne upovedomený, a ktorý s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti súhlasil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, ďalej vypočutím matky maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka a prostredníctvom dožiadaného českého súdu i vypočutím otca maloletého dieťaťa, oboznámením sa s obsahom pripojených spisov č. k. , a najmä č. k. , pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Maloleté dieťa žije s matkou, do starostlivosti ktorej bolo zverené rozsudkom č. k. -35 zo dňa 7.9.2006, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené. Naposledy bolo výživné na maloletého určené rozsudkom č. k. -55 zo dňa 18.6.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -73 zo dňa 18.11.2010, a to vo výške 120 eur mesačne. V čase poslednej úpravy výšky výživného, t.j. pred približne piatimi rokmi, bol maloletý žiakom 1. ročníka základnej školy, v súčasnosti maloletý navštevuje 6. ročník základnej školy. Podľa tvrdení matky

sú potreby maloletého primerané jeho veku. Maloletý je zdravý a školu navštevuje v mieste svojho bydliska, takže matka v tejto súvislosti nemá zvýšené výdavky na starostlivosť o maloletého (napríklad na cestovné). Pomery maloletého, sa podľa vyjadrení matky na pojednávaní dňa 26.5.2015, od poslednej úpravy výšky výživného podstatne nezmenili, čo znamená, že výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého sa nezvýšili, ale ani neznížili.

Matka maloletého je zamestnaná, pričom výška jej priemerného mesačného príjmu predstavuje sumu okolo 773,26 eur. Okrem toho matka poberá prídavky na dve maloleté deti, spolu vo výške 47,02 eur. Zo mzdy sa jej však zráža čiastka vo výške od 280 eur do 500 eur, a to titulom exekúcie, podľa výšky jej príjmu v daný mesiac. Podľa tvrdení matky ide o exekúcie, ktoré platí namiesto otca maloletého. Matka žije s dvoma maloletými deťmi a so svojím otcom, ktorý je už toho času dôchodca, a ktorý poberá dôchodok vo výške 350 eur, v prenajatom 3-izbovom byte v Šali, pričom jej výdavky na bývanie predstavujú sumu okolo 400 eur mesačne. Okrem maloletého B. sa matka osobne stará ešte o jedno maloleté dieťa, a to o maloletú L. N., nar. X.X.XXXX, ktorej otcom však nie je navrhovateľ v tejto veci, a na ktorú má matka určené výživné vo výške 26 eur, ktoré jej však otec maloletej neplatí. S návrhom na zníženie výživného matka nesúhlasila, čo odôvodnila najmä tým, že od poslednej úpravy výšky výživného vo výške 120 eur uplynulo už 5 rokov, pričom otec výživné v takto určenej výške riadne platil len do januára 2013, po uvedenom čase jej otec na maloletého prispieval len nepravidelne a aj to iba v sume 40 eur.

Otec maloletého dieťaťa v súčasnosti taktiež pracuje, a to na základe dohody o pracovnej činnosti, pričom výška jeho mesačného príjmu predstavuje sumu okolo 7500 Kč, čo je asi 273,71 eur. Uvedenú prácu otec vykonáva od júla 2013, predtým pracoval u iného zamestnávateľa, a to do 31.12.2012, kde jeho príjem dosahoval výšku okolo 23 500 Kč, t.j. asi 857,63 eur, a kde bol jeho pomer síce ukončený na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom, avšak len preto, že pristúpenie na dohodu sa otcovi z finančného hľadiska oplatilo viac. Od bývalého zamestnávateľa otec dostal v decembri roku 2012 odstupné vo výške 128 247 Kč, čo predstavuje asi 4680,38 eur. Príjem zo zamestnania vo výške 7500 Kč pritom, podľa vyjadrenia otca, predstavuje jediný zdroj jeho mesačného príjmu. Zdravotný stav otca je dobrý, takže v tejto súvislosti otec nemá zvýšené výdavky. Otec je fajčiar, denne fajčí okolo 5 až 6 cigariet s tým, že si kupuje najlacnejší tabak a cigarety si potom vyrába sám. Otec žije sám na ubytovni, okrem maloletého Patrika nemá iné vyživovacie povinnosti. Jeho mesačné výdavky predstavujú 2000 Kč na bývanie, 4000 Kč na stravu, 500 Kč na ošatenie, čo spolu činí sumu vo výške 6500 Kč. Otec má okrem toho uzavretú leasingovú zmluvu, nakoľko si zaobstaral automobil, ktorý mu však následne odobrali, keďže nebol schopný pravidelne splácať jednotlivé leasingové splátky. Otcovi v tejto súvislosti vznikol dlh, z ktorého časť, vo výške 119 606 Kč, čiastočne uhradil z odstupného od bývalého zamestnávateľa, a z ktorého zvyšnú časť dosiaľ spláca vo výške po 1000 Kč mesačne. Okrem toho má otec aktuálne dlh na výživnom vo výške 2640 eur. Otec sa s maloletým nestýka od roku 2005, kedy odišiel zo Slovenska do Českej republiky, čo otec odôvodňuje tým, že mu návštevy maloletého na Slovensku neumožňovala a ani neumožňuje jeho finančná situácia.

Matka bola vypočutá na pojednávaní dňa 4.12.2014, kedy uviedla, že s návrhom na zníženie výživného na maloleté dieťa nesúhlasí, čo odôvodnila predovšetkým tým, že od poslednej úpravy výšky výživného v sume 120 eur uplynulo už 5 rokov, pričom otec výživné v takto určenej výške riadne platil len do januára 2013, po uvedenom čase jej otec na maloletého prispieval len nepravidelne a aj to iba v sume 40 eur. Svoj nesúhlas so znížením výživného matka opätovne vyjadrila na pojednávaní dňa 26.5.2015, kedy zároveň uviedla, že jej pomery ako ani pomery maloletého dieťaťa sa od poslednej úpravy výšky výživného nezmenili.

Kolízny opatrovník, v konaní zastupujúci záujmy maloletého dieťaťa, na pojednávaní dňa 26.5.2015 navrhol súdu návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Podľa názoru kolízneho opatrovníka je výška naposledy určeného výživného primeraná veku maloletého dieťaťa, ktoré je navyše teraz o 5 rokov staršie, než bolo v čase poslednej úpravy výšky výživného. Kolízny opatrovník navyše poukázal i na to, že otec sa o maloletého v podstate nijako nezaujíma, a že okrem výživného sa na jeho výchove žiadnym iným spôsobom nepodieľa. Naopak matka sa o maloletého riade stará. Podľa kolízneho opatrovníka je v tejto veci bezpredmetné, že otec musí splácať leasing vo výške 1000 Kč mesačne, nakoľko maloleté dieťa nemôže doplácať na nezodpovedné správanie sa rodiča, ktorý si na seba zobral viac povinností, než je schopný reálne plniť.

Podľa ods. l , rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa , prvá veta o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa až 5 o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa nie je dôvodný. Súd síce má za preukázané, že na strane otca maloletého dieťaťa došlo od poslednej úpravy k zmene pomerov, keďže u svojho nového zamestnávateľa zarába o 16 000 Kč menej, než zarábal u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa (t.j. 23 500 Kč - 7500 Kč = 16 000 Kč), avšak pri určovaní výšky výživného súd neprihliada iba na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ale rovnako súd skúma odôvodnené potreby oprávneného, v tomto prípade maloletého dieťaťa, ktoré sa od poslednej úpravy výšky výživného, čo bolo pred zhruba piatimi rokmi, nijako podstatne nezmenili, čo znamená, že i keď sa nezvýšili, nedošlo ani k ich zníženiu. Od bývalého zamestnávateľa navyše otec dostal v decembri roku 2012 odstupné v celkovej výške 128 247 Kč, čo je približne 4680,38 eur, z tejto sumy však otec nepoukázal maloletému nijakú finančnú čiastku nad rámec určeného výživného, práve naopak, otcovi z nej bola zrazená suma vo výške 119 606 Kč, za účelom čiastočnej úhrady jeho dlhu z leasingovej zmluvy, ktorý otec dodnes spláca vo výške po 1000 Kč mesačne. Otec teda celé odstupné použil výlučne vo svoj prospech a vo svojom záujme. V zmysle citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine posledná veta súd pri určovaní výšky výživného prihliada, okrem iného, aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba povinný berie, a na ktoré samozrejme oprávnený, najmä ak sa jedná o maloleté dieťa, nemôže doplácať. Súd preto síce berie na vedomie, že otec je povinný na základe leasingovej zmluvy splácať dlh, v bližšie neurčenej výške, mesačne po 1000 Kč, avšak tento výdavok otca, súd nevníma ako odôvodnený výdavok, ktorý by zakladal nárok otca dožadovať sa zníženia výživného. Ako fajčiar, má navyše otec výdavky, ktoré nie je nutné vynaložiť, a ktoré preto dávajú otcovi istý priestor, kde by mohol peniaze ušetriť. Pri určovaní výšky výživného má súd v zmysle ustanovenia § 62 ods. 4 zákona o rodine ďalej prihliadať aj na to, v akej miere sa ktorý z rodičov podieľa na osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. V rámci svojich výpovedí sa pritom obaja rodičia zhodli na tom, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka, keďže otec sa s maloletým od roku 2005, kedy odišiel zo Slovenska, ani raz nestretol. Otec túto okolnosť odôvodňuje tým, že mu jeho finančná situácia neumožňuje a ani v minulosti neumožňovala cestovať za maloletým na Slovensko, čo však súd nepovažuje za celkom presvedčivý argument, keďže u svojho bývalého zamestnávateľa mal otec do 31.12.2012 mesačný príjem vo výške 23 500 Kč, ktorý mu cestu za maloletým na Slovensko, aj keď len nepravidelne, v prípade záujmu určite umožňoval. Pri posudzovaní návrhu otca na zníženie výživného na maloletého preto súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec sa na výchove maloletého v podstate inak než výživným nepodieľa, a nepodieľal sa na nej ani v minulosti, keď mu podľa názoru súdu

jeho príjem umožňoval, aby maloletého prišiel aspoň občas navštíviť. Z výpovede otca má navyše súd za preukázané, že jeho zdravotný stav je dobrý, v tomto smere teda otec netrpí nijakými obmedzeniami, a že pokiaľ ide o jeho vzdelanie, otec dosiahol vysokoškolský titul Bc., podľa názoru súdu preto otec disponuje schopnosťami, ktoré by mu pri vynaložení väčšej aktivity na trhu práce umožnili dosahovať aj vyššie príjmy, napríklad, keby si otec našiel prácu, primeranú jeho vzdelaniu, respektíve, keby si popri svojej súčasnej práci, ktorej rozsah je len 20 hodín týždenne, našiel ešte iné zamestnanie, prípadne si privyrábal brigádnicky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia má súd zato, že nielen s ohľadom na aktuálne pomery otca, ale aj s ohľadom na pomery maloletého, ktorý má právo na výživné od oboch rodičov, a ktorého potreby sa od poslednej úpravy výživného neznížili, práve naopak, je tu predpoklad, že budú s pribúdajúcim vekom maloletého rásť, je aktuálne určená výška výživného na maloleté dieťa adekvátna.

Súd teda s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia ods. l písm. a) , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.