Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cpr/2/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom, v právnej veci navrhovateľa F.. Ľ. F., A.. XX. XX. XXXX, W. W. W., W. XX, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegeduš & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti odporcovi Mesto Banská Bystrica, so sídlom Banská Bystrica, Československej armády 26, IČO: 00 313 271, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer trvá, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 27. 02. 2013 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou, zo dňa 02. 10. 2012, ktorá bola daná podľa § 63 ods. 2, písm. d/, bod 2, Zák. práce je neplatná, teda, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trvá. Zároveň žiadal určiť povinnosť odporcovi, súčasného náčelníka Mestskej polície, Mesta Banskej Bystrici z funkcie odvolať.

Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas a žiadal ho zamietnuť ako nedôvodný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi konania dňa XX. XX. XXXX, s dňom nástupu do práce dňa 01. 09. 2008 s dohodnutým druhom práce a to náčelník mestskej polície, pričom pracovný pomer sa uzatvoril na dobu neurčitú.

Z menovacieho dekrétu zo dňa 28. 08. 2008 súd zistil, že Mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici na svojom zasadnutí dňa 26. 08. 2008 prijalo Uznesenie Č.. XXX/XXXX - P., ktorým v zmysle , písm. 1/ o obecnom zriadení menovalo navrhovateľa do funkcie náčelníka Mestskej polície Mesta Banská Bystrica s účinnosťou od 01. 09. 2008.

Súd zároveň vykonal dokazovanie listom, zo dňa 21. 08. 2012, označených ako vzdanie sa funkcie náčelníka Mestskej polície Banská Bystrica - oznámenie, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ oznamuje, že ku dňu 15. 10. 2012 sa vzdáva funkcie náčelníka Mestskej polície Banská Bystrica z dôvodov dlhodobo pretrvávajúcich rozporov v riadení mestskej polície a zo strany primátora mesta pociťuje neadekvátny tlak na svoju osobu a z toho dôvodu sa teda vzdáva funkcie náčelníka Mestskej polície Banská Bystrica.

Súd ďalej vykonal dokazovanie Uznesením Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici, zo dňa XX. XX. XXXX, Č.. XXX/XXXX - P. o tom, že mestské zastupiteľstvo berie na vedomie vzdanie sa funkcie náčelníka Mestskej polície v Banskej Bystrici PhDr. Ľubomíra Piterku.

Súd ďalej vykonal dokazovanie listom zo dňa 21. 09. 2012, nazvaného ako „ponuka inej vhodnej práce v zmysle § 63 ods. 2 Zák. práce“, z ktorého je zrejmé, že na základe vzdania sa funkcie náčelníka mestskej polície navrhovateľa ku dňu 15. 10. 2012, ktoré mestské zastupiteľstvo svojim Uznesením č. XXX/XXXX

- P., N. T. XX. XX. XXXX vzalo na vedomie ponúka odporca navrhovateľovi s účinnosťou od 16. 10. 2012 v zmysle § 63 ods. 2 Zák. práce inú vhodnú prácu v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce a to príslušníka mestskej polície, člena obvodu. Zároveň tento list obsahuje poučenie o tom, že v prípade, že ponúknutú prácu navrhovateľ nepríjme, bude mu daná výpoveď podľa § 63 ods. 1, písm. d/, bod 2 Zák. práce. Z uvedeného listu ďalej vyplýva, že navrhovateľ svojim podpisom potvrdzuje, že dňa 01. 10. 2012 bol oboznámený s ponukou inej vhodnej práce, pričom túto neprijíma.

Z výpovede podľa § 63 ods. 1, písm. d/ Zák. práce, zo dňa 02. 10. 2012 súd zistil, že odporca dal navrhovateľovi výpoveď z dôvodu, že dňom 15. 10. 2012 sa vzdal funkcie náčelníka mestskej polície a tým prestal spĺňať požiadavku podľa § 42 ods. 2 Zák. práce. Vzdanie sa funkcie mestského zastupiteľstvo zobralo na vedomie svojim uznesením zo dňa 21. 08. 2012. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ neprijal ponúknutú inú vhodnú prácu podľa § 63 ods. 2, písm. b/ Zák. práce, je mu daná výpoveď podľa § 63 ods. 1, písm. d/, bod 2 Zák. práce.

Navrhovateľ v oznámení zo dňa 31. 12. 2012 oznámil odporcovi, že trvá na tom, aby bol naďalej zamestnávaný, pretože naďalej spĺňa požiadavku podľa § 42 ods. 2 Zák. práce.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že pracovný pomer s odporcom uzatvoril dňa 27. 08. 2008 pracovnou zmluvou, na pracovnú pozíciu náčelník Mestskej polície Banská Bystrica. Takúto pracovnú zmluvu uzatvoril potom, čo na zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici dňa XX. XX. XXXX bolo prijaté uznesenie o tom, že bol vymenovaný do funkcie náčelníka Mestskej polície Banská Bystrica, s účinnosťou od 01. 09. 2008.

Navrhovateľ uviedol, že v roku 2012 začal byť na jeho osobu ako náčelníka mestskej polície vyvíjaný nátlak zo strany primátora Mesta Banská Bystrica, ktorý vyvrcholil tým, že mu bol odobratý osobný príplatok, bol mu zmenený funkčný plat, čo navrhovateľ pociťoval ako neprimeraný psychický nátlak na svoju osobu.

Dňa 03. 08. 2012 mu malo byť doručené písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, pričom ako prvý dôvod bolo uvedené nedôsledné plnenie povinnosti riadiaceho zamestnanca a druhým dôvodom nekvalifikované podpisovanie písomnosti mesta Banská Bystrica.

Uviedol, že úkon, ktorý vykonal, a to vzdanie sa funkcie náčelníka Mestskej polície Banská Bystrica vykonal pod psychickým nátlakom a takýto právny úkon považuje za absolútne neplatný. Uviedol, že v rozhodnom období, kedy dostal aj písomné upozornenie na nedostatky svojej práce, primátor ho obviňoval za zlú personálnu politiku, dehonestoval jeho prácu, pričom pokiaľ ho on sám osobne navštívil dňa 07. 08. 2012, tento mu uviedol, že sa bude musieť vzdať funkcie náčelníka mestskej polície. Uviedol taktiež, že mal záujem o vystúpenie na mestskom zastupiteľstve, ktoré sa malo konať dňa 21. 08. 2012, kedy chcel vysvetliť takéto tlaky na jeho osobu a objasniť prácu mestskej polície. Takéto vystúpenie mu však umožnené nebolo. Pod týmito okolnosťami sa teda vzdal funkcie náčelníka mestskej polície. Uviedol však ďalej, že podľa jeho názoru malo byť vyvolané hlasovanie na mestskom zastupiteľstve, na základe ktorého mal byť odvolaný z funkcie a až následne potom mu mala byť doručená výpoveď. Pretože však z priebehu postupnosti týchto krokov takýto legálny postup nevyplýva žiadal, keďže legálnym spôsobom z funkcie náčelníka mestskej polície odvolaný nebol, aby mu bolo umožnené naďalej v tejto funkcii pracovať, pričom zároveň žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť súčasného náčelníka Mestskej polície Mesta Banská Bystrica z funkcie odvolať.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že právny úkon, vzdanie sa funkcie náčelníka Mestskej polície v Banskej Bystrici zo strany navrhovateľa je platný, pričom platnosť právnych úkonov je treba posudzovať v zmysle § 34 a nasl. Obč. zák. Uviedol ďalej, že náležitosťou platnosti právnych úkonov je aj slobodný prejav vôle a takýmto prejavom slobodnej vôle zo strany navrhovateľa bol aj tento právny úkon vykonaný.

Odporca ďalej uviedol, že z týchto dôvodov považuje právny úkon za bezvadný, ktorý teda netrpí žiadnou vadou. V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by zo strany odporcu voči navrhovateľovi sa malo jednať o nejaké fyzické, či psychické donútenie, nedošlo vo vzťahu štatutárneho zástupcu odporcu voči navrhovateľovi k nejakým vyhrážkam, ktoré by boli formulované tým spôsobom, že by u neho vyvolali pocity strachu, a teda nebola preukázaná žiadne bezprávna vyhrážka. Okolnosti o tom, že tu existovala akási strata dôvery, resp. nedôvery k vedeniu mestskej polície sa nedá charakterizovať ako donútenie, alebo nátlak na vykonanie nejakého právneho úkonu. Odporca poukázal, že pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že dňa 07. 08. 2012 bol osobne u primátora, ktorý mu mal povedať, že sa bude musieť vzdať funkcie, takáto informácia nie je pravdivá a v tejto súvislosti predložil odporca ako doklad dovolenkový lístok štatutárneho zástupcu odporcu, teda primátora Mesta Banská Bystrica, z ktorého vyplýva, že v dňoch od 06. 08. 2012 do 10. 08. 2012, teda v priebehu týchto 5 pracovných dní čerpal dovolenku, a preto k takémuto rozhovoru nemohlo dôjsť. Právny úkon vzdania sa funkcie náčelníka mestskej polície bol doručený na sekretariát primátora dňa 21. 08. 2012, kde bolo potvrdené prijatie takejto listiny a jednalo sa o čas pred konaním mestského zastupiteľstva. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva potom štatutárny zástupca odporcu informoval o tom, že mu bolo doručené takéto vzdanie sa funkcie a následne na to mestské zastupiteľstvo prijalo Uznesením č. 564, ktorým takúto informáciu vzalo na vedomie. Z uvedeného potom vyplýva, že poslanci mesta o odvolaní navrhovateľa nerokovali. Pretože o odvolaní náčelníka mestskej polície rozhodujú poslanci ako kolektívny orgán, je preto akékoľvek vyjadrenie o tom, v akom zmysle sa mal vyjadrovať štatutárny zástupca voči navrhovateľovi je nepodstatné, pretože iba mestské zastupiteľstvo má takúto právomoc odvolať náčelníka mestskej polície. Odporca teda uviedol, že boli naplnené dôvody pre podanie výpovede podľa , , bod 2 s tým, že navrhovateľ prestal spĺňať podmienku ustanovenú v , pretože vzdaním sa funkcie ku dňu 15. 10. 2012 jeho vymenovanie stratilo účinky práve k tomuto dátumu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka P.. F. L., primátora P. W. W., z ktorého výpovede zistil, že vzhľadom na to, že bol navrhovateľovi ako náčelníkovi mestskej polície priamym nadriadeným, stretávali sa na pracovných poradách každý týždeň, pričom v priebehu času sa objavili viaceré dôvody, kedy mu vytýkal nedostatky v práci a to až do tej doby, kedy hodnotil jeho prácu ako neuspokojivú. Uviedol vo svojej výpovedi, že mal v úmysle rokovať s mestským zastupiteľstvom o odvolaní navrhovateľa na mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 21. 08. 2012. Uviedol, že aj Komisia pre dopravu, verejný poriadok a bezpečnosť vyjadrila nespokojnosť s prácou náčelníka mestskej polície s tým, že navrhovala prijať opatrenia. Svedok ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že dňa 21. 08. 2012 mu bolo do kancelárie doručené písomné vzdanie sa funkcie náčelníka mestskej polície zo strany navrhovateľa, on tento bod rokovania, teda odvolanie náčelníka Mestskej polície Banská Bystrica stiahol z programu a navrhol prijať uznesenie, v ktorom mestského zastupiteľstvo zoberie na vedomie rozhodnutie vzdať sa funkcie náčelníka mestskej polície.

Svedok vo svojej výpovedi poprel, že by akýmkoľvek spôsobom nútil navrhovateľa do takéhoto rozhodnutia, teda do toho, aby sa vzdal funkcie, pričom uviedol, že si nie je vedomý žiadneho takého správania, ktoré by mohlo u navrhovateľa vyvolať akýsi nátlak.

Podľa náčelníka obecnej polície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo.

Podľa zriadenie, postavenie a úlohy obecnej polície upravuje osobitný zákon.

Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle, smerujúci najmä k vzniku, zmene, alebo zániku tých práv, alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ak osobitný predpis ustanovuje voľbu, alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu, alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu, alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení, alebo vymenovaní.

Podľa § 63 ods. 1, písm. d/, bod 2 Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodu, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2.

Súd na základe vykonaného dokazovania vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že navrhovateľ bol na základe prijatého Uznesenia Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici, č. XXX/XXXX N. T. XX. XX. XXXX menovaný do funkcie náčelníka Mestskej polície Banská Bystrica s účinnosťou od 01. 09. 2008. Na základe uvedeného právneho aktu potom uzatvoril navrhovateľ s odporcom pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce od 01. 09. 2008 s dohodnutým druhom práce - náčelník mestskej polície.

V tomto pracovnom zaradení zotrval až do dňa 15. 10. 2012, kedy listom zo dňa 21. 08. 2012 oznámil, že sa funkcie náčelníka Mestskej polície Banská Bystrica vzdáva a takéto vzdanie sa funkcie náčelníka Mestskej polície Banská Bystrica doručil odporcovi. Na základe uvedenej skutočnosti potom Mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici zobralo na vedomie vzdanie sa funkcie náčelníka Mestskej polície v Banskej Bystrici navrhovateľa, svojim uznesením, zo dňa XX. XX. XXXX F. Č.. XXX/XXXX.

Súd mal teda ďalej za preukázané, že pokiaľ navrhovateľ neprijal ponúknutú vhodnú prácu v zmysle § 63 ods. 2 Zák. práce, svojim vyjadrením zo dňa 01. 10. 2012 bola mu daná výpoveď podľa § 63 ods. 1, písm. d/, bod 2 Zák. práce, pretože prestal spĺňať požiadavku podľa § 42 ods. 2 Zák. práce.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ namietal tú okolnosť, že by právny úkon, vzdanie sa funkcie náčelníka mestskej polície urobil slobodne, ale takýto právny úkon vykonal práve pod psychickým nátlakom zo strany štatutárneho zástupcu odporcu, súd skúmal okolnosti platnosti právneho úkonu v zmysle § 37 Obč. zák. V tejto súvislosti súd poukazuje, že zákonným rámcom platnosti právneho úkonu je jeho sloboda a vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť pri jeho prejave, ako prejave vôle spôsobiť účinky, ktoré sú s takýmto právnym úkonom spojené.

Základnou náležitosťou vôle je vykonanie právneho úkonu slobodne a vážne. Z uvedeného možno konštatovať, že na slobodu vôle je možné pôsobiť nielen fyzickým donútením, ale aj psychickým donútením. Za fyzické donútenie sa považuje napr. použitie fyzického násilia, ktorým sa rozumie priame fyzické násilie, manifestované útokom voči konajúcemu, ale taktiež aj hrozba, a to bezprostredná fyzickým násilím.

Psychické donútenie sa potom stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v takom prípade, pokiaľ sa jedná o psychické donútenie, ktoré je protiprávne, teda vynucuje sa niečo, čo takto vynucovať nie je možné, pretože je mimo legálneho rámca právneho poriadku, o bezprávnu vyhrážku, preto potom nepôjde v takom prípade, pokiaľ sa hrozí následkami, ktoré sú v rámci legálnych možností, t. j. v rámci platného právneho poriadku. Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená v prípade, že sa jedná o neplatný právny úkon, že takéto psychické donútenie musí vzbudiť obavu z úkonu toho, kto hrozí, pričom sa vyžaduje značná intenzita pôsobenia okolnosti použitých ako bezprávne vyhrážanie sa. Na záver musí byť splnená podmienka adresnosti takéhoto psychického donútenia, to znamená, že takéto donútenie musí smerovať voči tomu, na kom sa právny úkon vynucuje.

V tejto súvislosti súd konštatuje, že v prejednanom prípade na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by slobodná vôľa navrhovateľa v prípade, právneho úkonu a to vzdania sa funkcie náčelníka mestskej polície bola nejakým spôsobom oslabená v tom zmysle, že by k takémuto právnemu úkonu bol donútený fyzickým, či psychickým nátlakom. Okolnosti fyzického nátlaku boli v konaní vylúčené tým spôsobom, že navrhovateľ ani takéto okolnosti netvrdil, svoj návrh podával z dôvodu psychického donútenia zo strany štatutárneho zástupcu odporcu. Takéto okolnosti však v konaní taktiež preukázané neboli. Navrhovateľ v tomto prípade neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by v konaní mali potvrdiť jeho tvrdenia o tom, že zo strany štatutárneho zástupcu odporcu takáto bezprávna vyhrážka bola voči nemu použitá. Za bezprávnu vyhrážku nie je možné považovať ani okolnosť postupu štatutárneho zástupcu odporcu v tom zmysle, že pokiaľ bol nespokojný s prácou navrhovateľa, použil legálne možnosti, v súvislosti s jeho osobným ohodnotením, resp. upozorneniami na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré mohlo vyústiť do podania návrhu na jeho odvolanie z funkcie náčelníka mestskej polície, prostredníctvom Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici. Štatutárny zástupca odporcu v konaní vypočutý ako svedok akýkoľvek nátlak zo svojej strany, či už na navrhovateľa,

resp. ktoréhokoľvek zamestnanca odporcu vylúčil a krok navrhovateľa smerujúci ku vzdaniu sa funkcii náčelníka mestskej polície považoval len za logické vyústenie vzniknutej situácie.

Súd na základe uvedeného potom právny úkon navrhovateľa, ktorý smeroval k vzdaniu sa funkcii náčelníka mestskej polície považoval za platný a účinný.

Na základe uvedeného potom súd konštatuje, že správnym postupom odporcu bolo ponúknuť navrhovateľovi inú vhodnú prácu, keďže takýmto prejavom vôle, ktorý vyjadril právnym úkonom, vzdaním sa funkcie náčelníka mestskej polície bolo jeho právo na inú vhodnú prácu, ktorú však svojim vyjadrením zo dňa 01. 10. 2012 neprijal. Súd konštatuje, že v danom prípade nebol potrebný ďalší právny krok v tom zmysle, že by navrhovateľa bolo potrebné z funkcie náčelníka mestskej polície odvolať prostredníctvom mestského zastupiteľstva odporcu, pretože on sám vyjadril vôľu nezotrvať v tejto funkcii. Takýto prejav vôle navrhovateľa, ktorým prezentoval, že nemá záujem ďalej zotrvať vo funkcii náčelníka Mestskej polície v Banskej Bystrici sám o sebe teda vyvolal právne účinky, ktorých následkom bolo, že prestal spĺňať podmienky ustanovené v § 42 ods. 2 Zák. práce. Písomné vzdanie sa funkcie náčelníka mestskej polície je podľa súdu dostatočným a určitým prejavom vôle nezotrvať v tejto funkcii a tento jednostranný právny úkon vyvoláva právne účinky, ktoré nie je potrebné potvrdzovať nejakým iným ďalším úkonom. Z výkladu opaku by potom vyplývalo, že pokiaľ mestské zastupiteľstvo v akomkoľvek prípade náčelníka mestskej polície neodvolal, teda musí vo svojej funkcii zotrvať, čo by bolo v rozpore s prípadnou slobodnou vôľou subjektu rozhodnúť sa, či v takejto funkcii zotrvá, resp. z nej odstúpi. Súd vychádzal z toho, že nie je možné nikoho nútiť, aby zotrvával vo funkcii, ktorú nemieni vykonávať, napriek tomu, že orgánom, ktorý má oprávnenie na odvolanie, z takejto funkcie tento krok nevykoná.

Na základe takýchto skutkových a právnych záverov rozhodol Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 17. 10. 2013 pod č.k. -158. Na odvolanie navrhovateľa rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 29. 10. 2014 pod č.k. -202, ktorý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva, že okresný súd urobil správny skutkový a právny záver o tom, že navrhovateľ tým, že doručil odporcovi svoje oznámenie sa vzdal funkcie náčelníka mestskej polície a vyvolal nezvratné účinky uvedeného jednostranného právneho úkonu. Dôsledkom doručenia tohto jednostranného úkonu bolo, že prestal spĺňať podmienky pre výkon funkcie obsadzovanej voľbou v mestskom zastupiteľstve. Mestské zastupiteľstvo by vzdanie sa funkcie navrhovateľa nemohlo nijakým svojím rozhodnutím zvrátiť.

Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia okresného súdu bola povinnosť súdu vykonať záver o existencii navrhovateľovi ponúkaného voľného pracovného miesta v rámci organizačnej štruktúry mestskej polície, ale aj o existencii voľného pracovného miesta na pozícii vedúci odboru sociálnych služieb. Z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici potom vyplýva, že pre splnenie ponukovej povinnosti nebolo potrebné ponúknuť navrhovateľovi všetky vhodné voľné pracovné miesta, ale postačovalo jedno z viacerých, to však za predpokladu, že by zo strany odporcu nešlo o takú ponuku, o ktorej by vopred vedel, že ju navrhovateľ nebude môcť prijať.

Po rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici navrhovateľ svojím návrhom doručeným súdu dňa 19. 12. 2014 žiadal rozšíriť svoj nárok o nárok na náhradu mzdy v zmysle .

Súd takémuto návrhu na pripustenie zmeny žalobného návrhu vyhovel a rozhodol uznesením zo dňa 18. 02. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 02. 2015.

Následne súd vyzval obe sporné strany na predloženie resp. označenie ďalších dôkazov na preukázanie tvrdení poskytnutých v konaní. Navrhovateľ na uvedenú výzvu nereagoval, odporca predložil do konania svoje vyjadrenie zo dňa 27. 03. 2015 spolu s listinnými dôkazmi, ktorými súd vykonal dokazovanie.

Z vyjadrenia a z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že z organizačného poriadku Mestskej polície v Banskej Bystrici účinného od 01. 08. 2011, platného v čase uskutočnenia ponukovej povinnosti odporcu, bol počet funkčných miest „príslušníkov mestskej polície - člen obvodu východ a západ“ - 55, pričom z menného zoznamu všetkých členov obvodu východ a západ ako príslušníkov mestskej polície v tomto období je uvedený počet 43. Odporca teda uviedol, že v čase rozhodnom bolo u odporcu voľné

miesto príslušníka Mestskej polície v Banskej Bystrici - člena obvodu. Toto voľné miesto malo byť aj v čase po uplynutí výpovednej doby u navrhovateľa, pričom nešlo len o dočasne uvoľnené miesto.

Odporca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ získal odbornú spôsobilosť na plnenie úloh príslušníka obecnej polície, čo preukazoval Osvedčením vydaným Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky zo dňa 25. 02. 2009 s tým, že navrhovateľ v roku 1992 absolvoval Strednú odbornú školu Policajného zboru SR v Pezinku, čím dosiahol základné policajné vzdelanie.

Zároveň predložil do súdneho spisu životopis navrhovateľa, ktorý bol predložený ním samotným s tým, že z neho vyplýva, že navrhovateľ taktiež získal odbornú spôsobilosť podľa vtedy platného o súkromných bezpečnostných službách.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení potvrdil skutočnosť, že v čase vykonania ponukovej povinnosti mal voľné aj funkčné miesto vedúceho odboru sociálnych služieb, ktoré zostalo neobsadené po podaní výpovede predchádzajúcej zamestnankyni, ktorej pracovný pomer skončil dňa 31. 08. 2012.

Odporca ďalej poukázal na záver vyjadrení v rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. , z ktorého vyplýva, že v prípade existencie viacerých voľných pracovných miest ako vhodnej práce podľa si zamestnávateľ splní povinnosť podľa tohto ustanovenia vtedy, ak zamestnancovi ponúkne jedno z voľných vhodných pracovných miest, t. j. nie je povinný ponúknuť zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta. Odporca teda ponúkol navrhovateľovi takéto voľné pracovné miesto príslušníka Mestskej polície Banská Bystrica - člen obvodu ako prácu vhodnú podľa , teda pozíciu, v ktorej už predtým nadobudol prax. Zo žiadnej skutočnosti v rámci konania nevyplynulo, že by ponuku práce príslušníka Mestskej polície - člen obvodu bola takou ponukou, o ktorej by odporca vopred vedel, že by ju navrhovateľ nemohol prijať. Voľné pracovné miesto spĺňalo podmienky inej vhodnej práce z dôvodov, že zodpovedalo zdravotnej spôsobilosti navrhovateľa, táto ponúknutá práca bola v mieste výkonu práce v obvode mesta Banská Bystrica, zároveň bolo prihliadnuté na schopnosti navrhovateľa a jeho kvalifikáciu, pretože spĺňal predpoklady výkonu príslušníka Mestskej polície podľa zákona o obecnej polícii a zároveň mal 12 rokov praxe výkonu daného druhu práce, teda príslušníka mestskej polície. Navrhovateľ však ponúknutú prácu neprijal. Tým si odporca splnil svoju povinnosť podľa . Z týchto dôvodov odporca teda uvádzal, že úlohou súdu v rámci dokazovania je zistiť, či bola zo strany zamestnávateľa splnená ponuková povinnosť podľa , teda zaoberať sa tým, či ním ponúknuté pracovné miesto je vhodnou prácou pre zamestnanca podľa a nie zisťovať prečo zamestnávateľ ponúkol zamestnancovi práve uvedené voľné pracovné miesto a nie iné voľné pracovné miesto u zamestnávateľa.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojej výpovedi na pojednávaní opätovne uviedol, že podľa jeho názoru neboli splnené podmienky pre výpoveď podľa po tom, čo teda navrhovateľ mal prestať spĺňať podmienky, kedy navrhovateľ poukázal na ustanovenie , ktoré považoval za kogentné ustanovenie a podľa ktorého odporca bol povinný dodržiavať a v rámci tohto konania naplnené nebolo. Jedná sa o to, že v danom prípade sa jedná o verejnú funkciu a vzdaniu sa takejto funkcie musí nasledovať ďalší krok, ktorým je zvolanie obecného zastupiteľstva, na ktorom mal byť navrhovateľ odvolaný.

V tejto súvislosti poukázal na analógiu s inými funkciami ako je funkcia prokurátora resp. generálneho prokurátora alebo policajta. Zároveň poukazoval na paralelu podľa ohľadne mechanizmu odvolávania a zániku člena dozornej rady v obchodnej spoločnosti. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nebola splnená podmienka ohľadne ponúkanej vhodnej práce, pretože odporca nepostupoval v súlade so zákonom, kedy takáto práca mala byť ponúkaná v zmysle , najmä čo sa týka schopnosti, kvalifikácie, ktorá má byť teda primeraná duševným schopnostiam ale aj zručnostiam, ktorú navrhovateľ nadobudol.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že v konaní preukázal, že ponúknutá práca, ponúknuté pracovné miesto pre navrhovateľa spĺňalo všetky podmienky, o čom predložil do súdneho spisu listinné dôkazy. Zároveň uviedol, že navrhovateľ v konaní netvrdí, ani nepreukazuje, že ponúknuté pracovné miesto nebolo pre neho vhodnou prácou. Uviedol, že podmienky pre prijatie navrhovateľa k takémuto pracovnému miestu boli splnené, keďže mal kvalifikáciu, dlhoročnú prax ako príslušník Mestskej polície.

Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Podľa , práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca podľa odseku 3, musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnávateľ je povinný prihliadnuť aj na to, aby táto práca bola pre zamestnanca vhodná vzhľadom na jeho schopnosti a kvalifikáciu.

Podľa , a , príslušník obecnej polície môže plniť úlohy obecnej polície podľa tohto zákona iba vtedy, ak má úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a získal odbornú spôsobilosť príslušníka obecnej polície. Odbornú spôsobilosť získa príslušník obecnej polície absolvovaním odbornej prípravy príslušníkov obecnej polície a úspešným vykonaním skúšky odbornej spôsobilosti pred odbornou komisiou Policajného zboru. Príslušník obecnej polície môže opakovať skúšku iba raz na opravnej skúške. Ak príslušník obecnej polície nevykoná opravnú skúšku, môže vykonať novú skúšku až po opakovanom absolvovaní odbornej prípravy. Dátum a miesto vykonania skúšky a opravnej skúšky určuje ministerstvo. Odbornú spôsobilosť spĺňa aj príslušník obecnej polície, ktorý získal vzdelanie v študijnom odbore bezpečnostná služba na strednej škole alebo na vysokej škole.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal teda za preukázané, že pre platnosť výpovede zo strany zamestnávateľa sa vyžaduje nielen realizácia ponuky inej aspoň jednej pre zamestnanca vhodnej práce, ale aj preukázanie jej odmietnutia zamestnancom. Tieto okolnosti v konaní mal súd za preukázané a z takéhoto záveru vyplýva, že zamestnávateľ už nemal žiadnu ďalšiu povinnosť ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu. Súd má v konaní za preukázané, že odporca si splnil svoju ponukovú povinnosť, keď z niekoľkých voľných pracovných miest vhodných pre navrhovateľa mu ponúkol jedno takéto pracovné miesto, podľa názoru odporcu ale aj súdu miesto, ktoré sa najviac približovalo k dosiahnutému vzdelaniu teda kvalifikácie, ale aj praxe navrhovateľa, teda člena obvodu príslušníka Mestskej polície Banská Bystrica. Takúto povinnosť si odporca splnil, keď teda z niekoľkých voľných pracovných miest ponúkol takéto miesto pre navrhovateľa. Takéto pracovné miesto podľa názoru súdu zodpovedalo kvalifikácii navrhovateľa, spĺňalo podmienky ustanovené v . Pokiaľ navrhovateľ takúto pracovnú pozíciu odmietol, odporca si tým splnil aj túto ďalšiu hmotnoprávnu podmienku pre výpoveď. Tak ako z dikcie ustanovenia vyplýva nie je možné dedukovať povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, ktoré má k dispozícii. Stačí ak zamestnávateľ ponúkne zamestnancovi len jedno pre neho vhodné pracovné miesto z viacerých u zamestnávateľa voľných pracovných miest, ktoré by boli pre neho vhodné.

V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané skutočnosť, žeby sa zo strany odporcu jednalo o takú ponuku pracovného miesta, o ktorej by vopred vedel, že ju navrhovateľ nebude môcť prijať. Takýto záver je podľa názoru vylúčený, a preto aj podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici súd uzatvára, že pre splnenie ponukovej povinnosti nebolo teda potrebné ponúknuť navrhovateľovi všetky vhodné voľné pracovné miesta, ale postačovalo jedno z viacerých, kedy bol splnený predpoklad o tom, že zo strany odporcu sa nejednalo o takú pracovnú pozíciu pre navrhovateľa, ktorú by už vopred mohol odmietnuť.

V konaní bolo preukázané, že pracovné miesto člena Mestskej polície obvodu východ resp. západ bolo miestom voľným, a to jednak z organizačného poriadku Mestskej polície v Banskej Bystrici a tak isto z menného zoznamu príslušníkov Mestskej polície v Banskej Bystrici v čase ponukového konania.

Z tohto dôvodu preto súd ani ďalšie dokazovanie, ktoré navrhol navrhovateľ v tom smere, že sa malo jednať len o imaginárne pracovné miesto, z ktorého by bol neskôr prepustený nenariadil a takéto dokazovanie nevykonal, pretože ho považoval za nadbytočné. Listinné dôkazy tak ako ich predložil

v konaní odporca, považoval súd za relevantné tak dostatočným spôsobom, že umožňovalo na ich podklade po vykonaní dokazovania vo veci rozhodnúť.

Súd mal teda preukázané, že v danom prípade odporca splnil obe hmotnoprávne podmienky pre platnosť výpovede z jeho strany a to jednak realizáciu ponuky, vhodnej práce, ale aj taktiež preukázanie odmietnutia takejto pracovnej pozície zo strany navrhovateľa. Z tohto dôvodu preto súd návrhu navrhovateľa vyhovieť nemohol a tento zamietol ako nedôvodný.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle tak, že navrhovateľovi ako účastníkovi v spore neúspešnému právo na náhradu trov konania súd nepriznal a odporca úspešný v konaní bol, avšak právo na náhradu trov konania nežiadal. Z uvedeného súd potom rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. ( , ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.