Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-59-2015.pdf
PDF · 102.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/59/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, vo veci starostlivosti o maloleté deti V. B., N.. XX.XX.XXXX P. Q. B., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, dieťa rodičov: matky P. A., N.. XX.XX.XXXX, A. N., V.. T.. Š. X/X, toho času W., V. Y. XXX/XX, a otca Q. B., N.. XX.XX.XXXX, A. N., V.. T.. Š. X/X, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloleté deti V. B., N.. XX.XX.XXXX a Q. B., N.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti a výchovy matky. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec maloletých detí je p o v i n n ý s účinnosťou od 01.01.2015 prispievať na výživu maloletej V. B., N.. XX.XX.XXXX sumou 50,-€ mesačne a Q. B., N.. XX.XX.XXXX sumou 50,-€ mesačne, všetko vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné pre V. B., N.. XX.XX.XXXX v sume 245,- € za obdobie od 01.01.2015 do 30.06.2015 a pre Q. B., N.. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.01.2015 do 30.06.2015 v sume 245,- € je otec p o v i n n ý platiť k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach po 10,-€ spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto výroku rozsudku o zročnom výživnom pod následkom straty výhody splátok.
Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e.
Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 16.02.2015 sa matka maloletých domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že navrhuje zveriť maloletú V. P. Q. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výšku vyživovacej povinnosti k maloletej V. vo výške 100,-€ a k maloletému Q. vo výške 100,-€ mesačne s účinnosťou od 1.1.2015. Návrh odôvodnila tým, že s otcom detí nežije v spoločnej domácnosti.
Návrh pôvodne podaný na Okresnom súde Prievidza tento súd dňa 08.04.2015 postúpil tunajšiemu súdu podľa § 105 ods. 2 O.s.p. vzhľadom k miestnej príslušnosti Okresného súdu Partizánske podľa § 88 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Otec maloletých detí sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 17.06.2015, kde vyjadril súhlas so zverením maloletých detí do starostlivosti matke, nesúhlasil s navrhovanou výškou vyživovacej povinnosti.
Rodičia maloletých detí ani kolízny opatrovník nenavrhli úpravu styku otca s maloletými deťmi rozhodnutím súdu. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, a vyživovaciu povinnosť otca určiť s prihliadnutím na vek a potreby maloletých detí, schopnosti a možnosti rodičov.
Súd vykonal pojednávanie za prítomnosti rodičov maloletých a kolízneho opatrovníka, vykonal výsluch rodičov maloletých, oboznámil podstatný obsah spisu listiny preukazujúce majetkové pomery príjmy a výdavky rodičov, oboznámil správu o šetrení pomerov v rodine maloletých a zistil nasledovný skutkový stav.
Z rodných listov maloletých vyplýva, že sú deťmi rodičov Q. B. P. P. A..
Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec maloletých bol v období od 03.09.2012 do 30.11.2012 zamestnancom Mesta Partizánske s priemerným vymeriavacím základom 342,79-€, v období od 18.10.2013 do 12.11.2013 a v období od 18.07.2014 do 30.09.2014 zamestnancom na základe dohody o vykonaní práce pre spoločnosť UNIPRASTAV, s.r.o. Čereňany, s vymeriavacím základom 138,-€ /od 18.10.2013 do 12.11.2013/ a 85,33-€ / od 18.07.2014 do 30.09.2014/. Matka maloletých detí je od 01.12.2003 zamestnancom spoločnosti SaarGummi Slovakia s.r.o., Dolné Vestenice s priemerným vymeriavacím základom za obdobie od 05/2014-04/2015 v sume 532,42-€. Z pracovného hodnotenia a potvrdenie o výške príjmu matky poskytnutého zamestnávateľom SaarGummi Slovakia s.r.o. vyplýva, že jej priemerná čistá mzda za obdobie 05/2014-04/2015 je 471,52-€.
Z čestného prehlásenia J.. J. Š. z 2.6.2015 vyplýva, že táto poskytla pre svoju dcéru - navrhovateľku zariadený trojizbový byt, ktorý je jej vlastníctvom. Navrhovateľka hradí všetky náklady spojené s užívaním bytu vrátane amortizácie spolu v sume 200,-€ mesačne.
Z potvrdenia o návšteve školy z 01.06.2015 a vyčíslenia nákladov na žiaka vyplýva, že maloletý Q. je v tomto školskom roku žiakom prvého ročníka a maloletá V. žiačkou druhého ročníka na ZŠ a MŠ Veľká okružná 1089/9 Partizánske. Náklady spojené s návštevou školy maloletého Q. boli vyčíslené na 37,20-€ a mal. V. na 55,80-€ nepočítajúc náklady na stravovanie a spojené s cestovaním do školy. Navrhovateľka vyčíslila tieto náklady zahŕňajúc stravu v školskej jedálni a výdavky na oblečenie a spojené so začiatkom školského roky vrátane školských potrieb na maloletého Q. v sume 376,51-€ ročne a V. 392,96-€ ročne.
Zo správy ÚPSVaR Prievidza, pracovisko Nováky z 05.06.2015 vyplýva, že otec maloletých je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 31.03.2015 do dňa podania správy. Pomoc v hmotnej núdzi mu bola vyplácaná od 01.02.2002 do 30.09.2002, od 01.01.2013 do 31.05.2013 a od 01.04.2015 v sume 61,60-€.
Zo správy o šetrení pomerov v rodine z 15.06.2015 vyplýva, okrem vyššie uvedených údajov, že maloleté deti sa stravujú v škole, kde matka platí na tento účel 50,-€ mesačne a za družinu 6,80-€ za obe deti. Maloletý Q. je alergik, V. je zdravá. Otec deti navštevuje nepravidelne, od 1.1.2015 prispel na ich výživu sumou 110,-€. Otec maloletých je nezamestnaný, registrovaný ako uchádzač o zamestnanie, je poberateľ dávky v hmotnej núdzi. V súčasnosti býva u svojho kamaráta.
Matka maloletých na pojednávaní uviedla, že v spoločnej domácnosti s otcom mal. detí nebýva asi od júla 2014. Odvtedy býva v byte, ktorý patrí jej matke. Matka chcela byt predať, no keďže nemali kam ísť, poskytla ho navrhovateľke s deťmi. Matka jej vypomáha, no nie finančne, nakúpi oblečenie alebo potraviny. Nie je vlastníčkou nehnuteľností ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty. Otec sa s maloletými deťmi stretáva nepravidelne, sú s navrhovateľkou v telefonickom kontakte. Styk s deťmi mu umožňuje. Pokiaľ ich navštívi, otec zvykne doniesť sladkosti. Od januára 2015 finančne prispel sumou 110,-€ v mesiaci marec 2015. V súvislosti so zdravotným stavom detí ani ich mimoškolskými aktivitami matka nemá mimoriadne výdavky.
Otec maloletých na pojednávaní uviedol, že okrem vyživovacej povinnosti k maloletému Q. P. V. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Nie je vlastníkom hnuteľných vecí a ani nehnuteľností. Po rozchode s navrhovateľkou býval u svojho kamaráta v Novákoch, kde býva aj v súčasnosti na adrese V..T.. Š. X/X. Učil sa za stolára no nemá ukončené štúdium ani výučný list. Keď v roku 2014 pracoval pre spoločnosť Uniprastav, s.r.o. mal príjem asi 2 € na hodinu, pričom odpracoval asi 160 hodín mesačne. Dokázal si tak zarobiť cca 300 € mesačne. Pracovať pre túto spoločnosť skončil dohodou, kvôli medziľudským vzťahom. Od septembra roku 2014 do odchodu do Českej republiky nikde nepracoval, ani sa nezaevidoval ako uchádzač o zamestnanie. V mesiacoch december 2014 až február 2015 pracoval v Českej republike, kde mal príjem 50 Kč na hodinu. V Českej republike dostával zálohu 1000 Kč týždenne, časť 110,-€ z výplaty 130,-€ poukázal matke detí. Potom, čo sa vrátil z Českej republiky zaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie až od 01.04.2015. Prácu si nehľadal, má psychické problémy od rozchodu ho nič nebaví. Požíva alkohol. Bol hospitalizovaný na psychiatrii v Bojniciach asi 10 dní z mesiaca máj 2015, bol mu diagnostikovaný alkoholizmus. Keďže má dlhy v zdravotnej poisťovni asi vo výške 500 € nemôže absolvovať dlhodobé protialkoholické liečenie. V súčasnosti psychiatricky liečený nie je. Uviedol, že sa v súčasnosti pohybuje v skupine ľudí požívajúcich alkohol, takouto osobou je aj jeho kamarát, u ktorého býva. Alkohol požíval aj počas spolužitia s navrhovateľkou, ale v menšej miere.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že je predmetom vzájomnej dohody rodičov, ako aj návrhom kolízneho opatrovníka, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke, pričom aj súd je toho názoru, že na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté deti je najvhodnejšie ich zverenie do osobnej starostlivosti matke. Pretože nie je nijako preukázané, že by v otázke zastupovať a spravovať majetok maloletých mali byť jednému z rodičov práva obmedzené, súd rozhodol tak, že toto právo majú obidvaja rodičia.
O výške vyživovacej povinnosti súd rozhodol tak, že určil výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletým vo výške 50,-€ mesačne na každé z detí, s tým, že otec maloletých bude výživné poukazovať k rukám matky maloletých vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Súd vychádzal z toho, že otec má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, pričom bez ohľadu na jeho schopnosti a možnosti je v súčasnosti výška vyživovacej povinnosti v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, čo je suma 27,13-€ na nezaopatrené dieťa teda spolu 54,26-€. Je prirodzené, že počet vyživovacích povinností sa musí odraziť vo výške výživného, pretože aj náklady rodiča, ktorému sú deti zverené do starostlivosti, na výživu zverených detí podstatne rastú. Súd nemá za to, že nie je v schopnostiach a možnostiach otca maloletých detí plniť si vyživovaciu povinnosť k deťom vo vyššej výške ako je suma vyživovacej povinnosti v minimálnom zákonnom rozsahu. Bolo preukázané, že hoci je otec maloletých nezamestnaný, a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, je tak jeho vlastným pričinením nie objektívnou nemožnosťou sa zamestnať, na čo má vplyv aj požívanie alkoholu otcom detí. Takého počínanie nemôže byť vykladané v neprospech maloletých detí a na ťarchu druhého rodiča, ktorý tak nedajúc tomu príčinu v svojom konaní, musí vynakladať vyššie náklady na výživu detí. Z tohto dôvodu súd určil výšku vyživovacej povinnosti otca vychádzajúc z jeho predpokladaného obvyklého príjmu primeraného jeho schopnostiam a ponukám na trhu práce, ako aj doterajším zárobkom v čase keď pracoval. Súd tak má za to, že otec je schopný zamestnať sa a dosiahnuť príjem cca 350-400,-€ mesačne, z čoho súd považuje výživné spolu v sume 100,-€ za primerané schopnostiam a možnostiam otca, hoci nie jeho reálneho príjmu v súčasnosti, čo je však stav ním zavinený. Bolo preukázané, že v súvislosti s výživou maloletých detí matka nemá mimoriadne výdavky, ktoré by nebolo možné označiť ako bežné, primerané veku detí. Matka detí je zamestnaná, má príjem na úrovni cca 470,-€ mesačne. Býva u svojej matky, pričom súd poukazuje na to, že matke detí na jednej strane s nákladmi na domácnosť vypomáha aj stará matka detí, hoci paradoxne navrhovateľke účtuje amortizáciu spojenú s využívaním zariadeného bytu.
Výšku výživného nad rozsah určený, do sumy navrhovanej matkou, súd nepovažoval za dôvodnú, nie tak z dôvodu, že by výška výživného nezodpovedala potrebám detí, ale z dôvodu, že by presahovala z dlhodobého hľadiska schopnosti a možnosti otca detí dosiahnuť príjem, ktorý by v navrhovanej výške otcovi platiť výživné umožňoval a pritom mal aj primerané (na životnej úrovni detí) prostriedky na svoju obživu.
Pretože bolo preukázané, že rodičia nežili v spoločnej domácnosti už v dobe od 1.1.2015, matka sa o deti osobne starala, a tak bremeno vyživovacej povinnosti bolo na matke detí, súd rozhodol aj o zročnom výživnom za obdobie od 1.1.2015 do 30.06.2015, teda za šesť mesiacov. Matka uviedla, že otec zaplatil na výživu detí v tomto období sumu 110,-€. Preto súd zo sumy 300,-€ (50,-€ x6 mesiacov) na každé dieťa odpočítal polovicu sumy 110,-€ a tak určil sumu zročného výživného na sumu 245,-€. Súd toto zročné
výživné umožnil otcovi platiť v splátkach vzhľadom k jeho súčasnej finančnej situácii po 10,-€ mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade nesplatenia čo i jednej splátky.
Pretože nik z účastníkov nežiadal úpravu styku otca s maloletými deťmi súd rozsah styku otca s maloletými deťmi neupravil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).