Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4C-159-2013.pdf
PDF · 78.89 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/159/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobkyne: maloletá U. L. A., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, v zastúpení Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, proti žalovanému: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. O., U. rad XXX, štátny občan SR, za účasti vedľajšej účastníčky: Q. A., matka maloletej, nar. XX.XX.XXXX, bytom P., C. XXX, štátny občan SR, o určenie otcovstva a úhradu osobných potrieb, sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Maloletá žalobkyňa prostredníctvom kolízneho opatrovníka žalobou zo dňa 25.06.2013 sa domáhala určenia otcovstva, a to z toho dôvodu, že žalovaný otcovstvo k maloletému dieťaťu neuznal. Vedľajšia účastníčka - matka sa so žalovaným zoznámila v roku 2008, následne po dvoch týždňoch ju žalovaný vyhľadal a nasťahovala sa k nemu a žila s ním od januára do júna 2008 v spoločnej domácnosti spolu s jeho otcom. Mala už v apríli podozrenie, že je tehotná, lekára vyhľadala v júni a tento potvrdil tehotenstvo. Potom sa od žalovaného odsťahovala, pretože začal piť a drogovať, ale žalovaný sa jej tehotenstvu tešil. Jedine žalovaný môže byť otcom maloletej U. L., nakoľko v čase rozhodnom pre jej počatie, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, nemala známosť s nikým iným, intímnu známosť udržiavala len so žalovaným. Zároveň žiadala, aby súd maloletú U. L. zveril jej do osobnej starostlivosti a otca zaviazal na platenie výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Okrem toho žiadala, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť jej titulom úhrady časti nákladov na zakúpenie detskej výbavičky vo výške 100,00 eur.
Žalovaný podľa oznámenia Obecného úradu Bátorove Kosihy, polície Bátorove Kosihy, ako aj podľa oznámenia otca U. P., žije v Prahe bez uvedenia konkrétnej adresy už niekoľko rokov, preto mu súd v konaní ustanovil opatrovníka, a to jeho sestru B. P..
Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie na úvahe súdu, aj keď spočiatku žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom vedľajšej účastníčky ako aj kolízneho opatrovníka, ako aj oboznámením sa s písomnými dôkazmi, a to žalobou, rodným listom maloletého dieťaťa, úradným záznamom, uznesením z 05.08.2013, lustráciou v REGOB, v UEV, v Sociálnej poisťovni, správou Obec Bátorove Kosihy, OO PZ Bátorove Kosihy, odpoveďou znalkyne, správou Obec Bátorove
Kosihy, uznesením o ustanovení opatrovníka z 18.06.2014, dožiadaním na Okresný súd Komárno zo 17.02.2015, zápisnicou o výsluchu otca žalovaného, pripojeným spisom tunajšieho súdu č. k. 17Po/5/2009 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Vedľajšia účastníčka porodila dňa XX.XX.XXXX maloleté dieťa, U. L.. V čase rozhodnom pre počatie maloletého dieťaťa, a to od 28.03.2008 do 26.07.2008, žili vedľajšia účastníčka so žalovaným v spoločnej domácnosti, ako aj s otcom žalovaného. Žalovaný podľa tvrdenia vedľajšej účastníčky mal vedomosť o jej tehotenstve, ale v júni 2008 sa vedľajšia účastníčka od žalovaného odsťahovala, odvtedy ho nevidela a nebola s ním vôbec v kontakte. Žalovaný otcovstvo k maloletému dieťaťu neuznal, o maloleté dieťa sa vôbec nezaujímal.
Vedľajšia účastníčka podľa svojho tvrdenia, v čase rozhodnom pre počatie maloletého dieťaťa, neudržiavala intímne styky okrem žalovaného s nikým iným, podľa jej tvrdenia môže byť otcom maloletého dieťaťa len žalovaný. Okrem nej vedia túto skutočnosť preukázať otec žalovaného a jeho sestra.
Súd vypočul v konaní otca žalovaného - U. P., prostredníctvom dožiadaného súdu v Komárne, ktorý vypovedal, že nevie na akej adrese žalovaný býva, podľa neho je bezdomovec v Prahe. Mal vedomosť o tom, že sa vedľajšej účastníčke narodila maloletá žalobkyňa, aj potvrdil, že chvíľu, veľmi krátko, vedľajšia účastníčka žila v spoločnej domácnosti s jeho synom, ale nevedel o tom, že čaká dieťa, dozvedel sa o tom až po jeho narodení. S maloletou žalobkyňou neudržiava kontakt, s vedľajšou účastníčkou sa stretol pred výsluchom, ale dieťa nevidel. Nebol ochotný podrobiť sa krvnej skúške a uviedol, že nebude platiť výživné na maloleté dieťa namiesto svojho syna.
Ustanovená opatrovníčka žalovaného - B. P., sa nedostavila na výsluch ani na dožiadaný súd, ani na pojednávanie konané na tunajšom súde.
Súd urobil dotaz na znalkyňu z odboru genetiky RNDr. Evu Ferákovú, PhD., ktorá súdu oznámila, že znalecké dokazovanie sa dá vykonať aj porovnaním DNA matky dieťaťa a prvostupňových príbuzných predpokladaného otca dieťaťa (otec, matka, súrodenci). Hodnota pravdepodobnosti otcovstva je však o niekoľko rádov nižšia ako pri priamom určení na základe vyšetrenia biologického otca dieťaťa.
Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. 1,2/ Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Súd mal za to, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo určené, kto je jeho biologickým otcom. Bolo preukázané, že matka maloletého dieťaťa v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa, t. j. od 28.03.2008 do 26.07.2008, udržiavala intímne styky so žalovaným, navyše žalovaný o tehotenstve vedľajšej účastníčky vedel. Súd však pri rozhodovaní o určení otcovstva nemohol vykonať žiadny iný dôkaz na určenie otcovstva, mal k dispozícii len tvrdenie vedľajšej účastníčky o tom, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa s nijakým iným mužom okrem žalovaného intímny styk neudržiavala. Súd nemohol vykonať znalecké dokazovanie analýzou DNA za účelom zistenia biologického otca dieťaťa, nakoľko podľa oznámenia znalca je potrebné vykonať krvnú skúšku okrem matky a dieťaťa aj priamemu príbuznému domnelého biologického otca. Keďže u žalovaného nebolo možné vykonať krvnú skúšku, súd za účelom zabezpečenia tohto dôkazu požiadal otca žalovaného na poskytnutie biologického materiálu, ale otec žalovaného odmietol sa podrobiť znaleckému dokazovaniu, uviedol, že nie je ochotný zúčastniť sa krvnej skúšky. Matka žalovaného zomrela v roku 2007 a jeho sestra B. P. nemala záujem sa dostaviť ani na
pojednávanie, teda súd nemohol nariadiť znalecké dokazovanie analýzou DNA vzhľadom na nedostatok biologického materiálu od priamych príbuzných domnelého otca.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že pobyt žalovaného sa nepodarilo súdu vypátrať, maloletá žalobkyňa ani vedľajšia účastníčka v konaní nevedeli oznámiť adresu žalovaného, nebolo možné zabezpečiť iným spôsobom odber biologickej vzorky od žalovaného a vzhľadom na to, že vedľajšia účastníčka ako aj maloletá žalobkyňa nevedeli v konaní preukázať, že žalovaný je otcom maloletého dieťaťa, pretože neuniesli dôkazné bremeno a ani nepriamymi dôkazmi nebolo bez pochyby preukázané, že žalovaný je biologickým otcom maloletého dieťaťa, súd žalobu z tohto dôvodu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1/ O.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.