Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_5CoE-93-2014.pdf
PDF · 72.85 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/93/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného : BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou: ADVOKÁTI s.r.o. s.r.o., IČO: 336715 638, so sídlom Klariská 7, Bratislava, proti povinnému: R. X., rod. K., nar. X.X.XXXX, bytom D. ulica XXXX/XX, P. (právny nástupca pôvodného povinného J. X., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom D. ulica XXXX/XX, P.,) za účasti súdneho exekútora: Mgr. Dušan Čerešňa, so sídlom Andreja Hlinku č. 3858/1, Trnava, o vymoženie 1.451,14 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške 271,46 Eur a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 8. marca 2013, č. k. 10Er/884/2010-27, EX 175/2010, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Senica (ďalej len súd prvého stupňa“) exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Dušanom Čerešňom pod spisovou značkou EX 175/2010 zastavil.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods.1 , § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 28.2.2007, ako aj smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a citovanou judikatúrou Súdneho dvora (ES). Vecne odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu poveril vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. v Bratislave, pod č. k. sp. zn. BA0210108 zo dňa 9. júla 2010, následne preskúmal zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 12.6.2006, ako aj všeobecné obchodné podmienky a zistil, že v bode 9.2 Obchodných podmienok je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, a teda dospel k záveru, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 28.2.2007), pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa v zmysle vyššie citovaných ustanovení exekúciu zastavil. Zároveň súd prvého stupňa v závere odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že s ohľadom na naliehavý právny záujem povinného z dôvodu odstránenia rizík spojených s neprípustnou exekúciu, o trovách rozhodne samostatným uznesením.
Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie zo dňa 4.6.2013 oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, tak ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený argumentoval tým, že rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku res iudicata, a podľa ust. § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). je tak výrok právoplatného rozhodcovského rozsudku záväzný a nezmeniteľný vo vzťahu k účastníkom konania a pre všetky orgány vrátane exekučného súdu. Exekučný súd jev zmysle § 45 ods. 1 písm. c Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať výlučne súlad plnenia, na ktoré povinného zaviazal rozhodcovský súd so zákonom, resp. dobrými mravmi, pričom nedovolenosť plnenia by sa mala skúmať z hľadiska predmetu záväzku, a nie z hľadiska platnosti alebo neprijateľnosti jednotlivých ustanovení Zmluvy o úvere a Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). Vo zvyšku, vrátane posúdenia obsahu Zmluvy o úvere a VOP predstavuje právoplatný rozhodcovský rozsudok pre exekučný súd prekážku res iudicata. Oprávnený namietal, že v zmysle § 42 ods. 2 Exekučného poriadku je exekučný súd oprávnený skúmať ex offo iba súlad exekučného titulu so zákonom, tzn. formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti tohto titulu, nie vecnú správnosť, teda skutkové a právne závery exekučného titulu. Prvostupňový súd tak nebol v exekučnom konaní oprávnený skúmať povahu rozhodcovskej doložky vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Oprávnený namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci, pretože sporná rozhodcovská doložka je podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 53 Občianskeho zákonníka v súlade so zákonom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde. Poukázal tiež na povinnosť bánk ponúknuť klientom v zmysle § 93b ods. 1 a 2 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Odôvodnenie odvolania rozšíril o znenia smernice rady č. 93/13/EHS, v rôznych jazykoch, ktorými dôvodil, že slovenská verzia trpí nesprávnym prekladom, pretože podľa oprávneného sa v zmysle pôvodného znenia smernice za nekalú podmienku považuje taká rozhodcovská doložka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje aby spory, v ktorých je spotrebiteľ aktívne legitimovaný, predkladal na riešenie výlučne v rozhodcovskom konaní, ktoré nie je upravené právnymi predpismi.
Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 7.11.2013 oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že odvolanie zo dňa 4.6.2013 berie späť z dôvodu, že pohľadávka oprávneného voči povinnému bola v plnom rozsahu vymožená.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov a v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 2 písm. b) OSP) rozhodol tak, že odvolacie konanie podľa § 207 ods. 3 OSP zastavil.
Podľa § 207 ods. 2 OSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 207 ods. 3 OSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 222 ods. 1 OSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.
Podľa § 224 ods. 1 OSP ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Ako vyplýva z obsahu spisu, v prejednávanej veci dňa 7.11.2013 bolo súdu prvého stupňa doručené podanie, ktorým oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, zobral svoje odvolanie voči napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 8.3.2013, č. k. 10Er/884/2010-24 v celom rozsahu späť.
V zmysle ustanovení § 207 OSP účastník môže svoje odvolanie vziať späť a to až do doby, dokiaľ o odvolaní nebolo odvolacím súdom rozhodnuté. Späťvzatie odvolania má za následok zastavenie odvolacieho konania s tým, že ak účastník už zobral svoje odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Účinnosť späťvzatia odvolania nie je podmienená súhlasom druhej strany sporu.
Keďže oprávnený zobral svojím podaním zo dňa 26.03.2008 svoje odvolanie v celom rozsahu späť, odvolací súd odvolacie konanie z uvedeného dôvodu podľa § 207 ods. 3 OSP zastavil. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa stane právoplatným v zmysle § 222 ods. 1 OSP, ako keby k odvolaniu odporcu nedošlo.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolacie konanie zastavil, pričom vzhľadom na okolnosť, že súd prvého stupňa o trovách konania vôbec nerozhodoval, bude jeho povinnosťou s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 OSP s rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.