Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Sp-24-2015.pdf
PDF · 87.95 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sp/24/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 proti odporcovi Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 878, za účasti S. G., bytom P. XX/XX, S. D. H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 18.februára 2015 č.k.: V 94/2015/Vs, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 18.februára 2015 č.k: V 94/2015/Vs.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím odporca ako orgán príslušný podľa § 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákona) rozhodol o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podanom dňa 19.01.2015 na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 643/2014-PTR zo dňa 20.11.2014 uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako záložným veriteľom a S. G. ako záložcom tak, že podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol.
Rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že dňa 19.01.2015 mu bol doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. S. zapísaným na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX. Preskúmaním podaného návrhu na vklad záložného práva, predloženej zmluvy o zriadení záložného práva č. 643/2014-PTR zo dňa 20.11.2014, dohody o splnomocnení uzavretej medzi S. G. ako splnomocniteľom a ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci ako splnomocnencom, ktoré tvorili prílohu podaného návrhu na vklad, s odkazom na ustanovenia § 37, § 22 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona, § 5a ods. 2, 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom, teda splnomocnenec nenadobudol hmotné právo uzavrieť v mene splnomocniteľa záložnú zmluvu, ktorá je preto tiež neplatná. Poukázal na to, že dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej predlohy, ktorej obsahom už bolo označenie splnomocnenca a bola podpísaná splnomocniteľom a splnomocnencom v rovnaký deň na rozličných miestach. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že dohoda nevznikla na základe konsenzuálnej dohody jej strán, ale bola predložená záložným veriteľom, čo vyplýva aj z ostatných identických vecí, ktoré odporca rozhodoval. Dlžník nemohol ovplyvniť obsah tejto dohody, teda bola mu odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, nekonal slobodne a vážne a takýto úkon odporuje § 37 ods. 1 OZ a je neplatný. Navyše takáto dohoda odporuje § 5a ods. 2, 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a aj z tohto dôvodu je neplatná. Odporca napokon konštatoval
rozpor tejto dohody aj s § 22 ods. 1 OZ. Predmetná záložná zmluva tak nespĺňa podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností.
Proti rozhodnutiu, ktorým odporca zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy, podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby odporca autoremedúrou napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad záložného práva k nehnuteľnostiam povolil. V prípade, že správny orgán nerozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a vklad záložného práva nepovolí, navrhovateľ žiadal, aby príslušný súd na základe podaného odvolania napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie o povolení vkladu záložného práva.
Navrhovateľ argumentoval citovaním ustanovení § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 OZ, § 32 ods. 1, 2, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, § 4 ods. 2, § 22 ods. 5, § 30 ods. 5 písm. d/, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Namietal, že Dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ a spĺňa požadované náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok a udelil združeniu plnomocenstvo. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Odporca sa obmedzil len na konštatovanie, že dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, teda nepostupoval v súlade so zákonom, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Podľa jeho názoru plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Dlžník sa pre udelenie plnomocenstva rozhodol sám, zástupca ho primerane poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a v danom rozsahu obhajovať jeho záujmy. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah, nezdôvodnil, akým konkrétnym spôsobom došlo k porušeniu § 22 ods. 2 OZ. Rozpor záujmov namietaný správnym orgánom musí reálne existovať, nestačí len konštatovať potenciálnu možnosť rozporu s odkazom na zákonné ustanovenia bez primeraného výkladu a aplikácie právnej normy. Mimo rámca dôvodov, pre ktoré odporca rozhodol, navrhovateľ vyjadril nesúhlas s hodnotením dohody o splnomocnení ako neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 52 a nasl. OZ. Navrhovateľ poukázal na to, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci (§ 3 ods. 5 v spojení s § 46 Správneho poriadku) a následne vydal nezákonné rozhodnutie.
Odporca sa vyjadril, že rozhodol na základe dostatočného a objektívneho posúdenia veci, rozhodnutie je zákonné, navrhol ho potvrdiť.
S. G. sa k odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd v Prešove podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, podaný opravný prostriedok navrhovateľa, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, konal v neprítomnosti navrhovateľa, odporcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili, S. G. a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 19.01.2015 návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 643/2014 - PTR do katastra nehnuteľností. K návrhu pripojil túto Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 20.11.2014 uzavretú medzi záložným veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom, S. G., ktorú za záložcu uzavrel na základe Dohody o splnomocnení splnomocnenec ProHelp - Združenie občianskoprávnej pomoci (ďalej len „Združenie“).
Súčasťou administratívneho spisu je Dohoda o splnomocnení podpísaná dňa 28.02.2014 splnomocniteľom vo Vranove nad Topľou, ale splnomocnencom v Bratislave . V dohode je o.i. uvedené, že tá sa uzatvára za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. č. 803402384, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených. Osoba splnomocnenca je uvedená v predtlači vopred pripravenej a vyplnenej dohody. Osobné údaje splnomocniteľa, dlžníka a identifikácia nehnuteľností sú dopísané do tlačiva rukou.
Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam a poznámkou o právach k
nehnuteľnostiam. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné a predbežné účinky podľa tohto zákona.
Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1 zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 práva k nehnuteľnostiam uvedených v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Podľa § 31 ods. 1 zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí, inak návrh zamietne.
Z uvedených zákonných citácií je zrejmé, že príslušný správny orgán je pri posudzovaní návrhu na vklad oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti právneho úkonu, ktorým dlžník, S. G., splnomocnila Združenie na uzavretie Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola podkladom pre konanie o vklade záložného práva.
Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1 OZ, prvá veta, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom.
Podľa § 151d ods. 2 OZ, prvá veta, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 151d ods. 3 OZ záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
Podľa § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 34 OZ je právny úkon prejavom vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).
Z obsahu spisu, z formy uzavretej dohody o splnomocnení je zrejmé a nesporné, že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere č. 803402384 zo dňa 28.02.2014 a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom zmluva o úvere bola uzavretá v ten istý deň ako Dohoda o splnomocnení, tá bola navyše podpísaná splnomocnencom na inom mieste ako splnomocniteľom, teda evidentne nedošlo k osobnému prerokovaniu uzavretia dohody a poučeniu o jej obsahu a následkoch a o právach splnomocniteľa. Tieto okolnosti sú napokon súdu známe aj z jeho rozhodovacej činnosti v početných obdobných prejednávaných veciach.
Obhajoba platnosti dohody o splnomocnení navrhovateľom vo vyjadrení k prerušeniu konania vyznieva paradoxne, ak tvrdí v opravnom prostriedku, že vo veci dohody sa žiadnym spôsobom „neangažoval“.
Predloženie čiastočne vyplneného návrhu dohody dlžníkovi svedčí nepochybne o tom, že splnomocnenca na zastupovanie nevyberal sám dlžník, ale poskytovateľ úveru. Týmto postupom bol znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy zo strany S. G. a bol takto porušený prejav slobodnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri realizácii právneho úkonu. Súd má za to, že splnomocniteľovi nebola daná reálna možnosť odmietnuť udelenie plnomocenstva, ak mal záujem o poskytnutie peňažného úveru. Nepravdepodobné je aj to tvrdenie, aby si splnomocniteľ sám, slobodne na základe vlastného uváženia vybral za splnomocnenca veriteľom určené Združenie so sídlom v Bratislave na to, aby výlučne bránilo záujmy splnomocniteľa a poskytovalo dlžníkovi právne poradenstvo či zastupovalo ho na rokovaniach so záložným veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Uvedenie splnomocnenca priamo v predtlači predloženej formulárovej Dohody o splnomocnení spochybňuje skutočnosť, že išlo o slobodnú vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby splnomocnenca, resp. vôbec o vôľu uzavrieť slobodne a vážne samotnú dohodu s uvedomením si možných následkov tohto právneho úkonu. Podľa názoru súdu neexistuje taká náhoda, aby všetci záložcovia z doteraz prejednávaných vecí si za zástupcu vybrali slobodne práve ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Je teda evidentné, že splnomocnenenc je už uvedený v predtlači dohody o splnomocnení.
Súd sa stotožňuje so záverom odporcu o rozpore takto udeleného plnomocenstva s ustanoveniami § 37 ods. 1 a § 39 OZ a o neplatnosti tohto právneho úkonu.
Rovnako je správny záver odporcu o rozpore tohto právneho úkonu s ustanovením § 22 ods. 2 OZ, lebo ide o neplatnosť právneho úkonu pre zrejmý rozpor záujmov splnomocniteľa a zástupcu. Ak je v predtlači textu vopred uvedená osoba splnomocnenca a zároveň je vopred uvedený tiež veriteľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom táto Dohoda o splnomocnení je v priamej súvislosti so zmluvou o úvere predložená ako formulár dlžníkovi, splnomocniteľovi, ktorého identifikačné údaje sú až následne vpísané rukou do tlačiva, súd má jednoznačne za preukázané, že ide o zrejmý konflikt záujmov splnomocniteľa a splnomocnenca a že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa, poskytovateľa úveru a záložného veriteľa zároveň.
Udelené plnomocenstvo je preto absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene S. G. uzavrelo ProHelp - Združenie občianskoprávnej pomoci.
Navyše navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal opak záverov správneho orgánu.
Po preskúmaní rozhodnutia odporcu súd zistil, že bolo vydané na základe dostatočne zisteného stavu veci a je odôvodnené v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. prvá veta o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Prešove postupom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, záložca a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.