Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3C-97-2014.pdf
PDF · 98.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3C/97/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou v právnej veci navrhovateľa: W. I., R.. XX.XX.XXXX, D. I. T., H. XXX/X, zastúpeného Mgr. Karolom Vlasákom, advokátom so sídlom Trenčín, Jilemnického 2 proti odporcovi: V. K., R.. XX.XX.XXXX, D. K., I.. A. XXX/XX, T..Č.. K., S. XXX/ X, zastúpenému Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom so sídlom Myjava, M.R. Štefánika 638/56, o zaplatenie 8.950,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 1.069,78 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk jeho právneho zástupcu Mgr. Ľubomíra Kariku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 8.950,- eur, a to z titulu pôžičky vo výške 6.950,- eur a z titulu zmluvnej pokuty vo výške 2.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania. Uviedol, že ako veriteľ uzavrel s odporcom ústne zmluvu o pôžičke vo výške 7.150,- eur, ktoré finančné prostriedky použil odporca na kúpu motorového vozidla formou leasingu. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá do konca roka 2009. Odporca požičané peniaze v dohodnutej lehote splatnosti nevrátil, a to napriek výzvam. Svoj záväzok však nepopieral, a preto dňa 03.12.2010 uzavreli dohodu o uznaní a úhrade záväzku. V nej odporca uznal svoj záväzok vo výške 7.150,- eur a dohodli sa na tom, že dlh bude splácať mesačne splátkami do 03.07.2013, ako aj na zabezpečení záväzku formou zmluvnej pokuty vo výške 2.000,- eur, ak odporca svoj záväzok nesplní do 01.07.2013. Odporca podľa dohody zaplatil iba prvú splátku vo výške 200,- eur, ostatné splátky neuhradil, na jeho výzvy na vyrovnanie záväzku nereagoval. Úroky z omeškania si uplatnil navrhovateľ z každej jednotlivej splátky odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti. Uplatnil si aj náhradu trov konania.
Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť z dôvodu, že mu navrhovateľ nepožičal žiadne peniaze a z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku. Vyhlásenie o uznaní záväzku označil za zmätočné, pretože je v ňom uvedené, že odporca uznáva záväzok z titulu poskytnutia finančnej zálohy a tiež aj záväzok z pôžičky.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne X. J., oboznámením dohody o uznaní a úhrade záväzku zo dňa 03.12.2010, výzvy na úhradu zo dňa 08.04.2014, zmluvy o úvere na nákup vozidla a záložnej zmluvy zo dňa 01.03.2007 a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ sa predmetným návrhom domáha od odporcu vrátenia pôžičky vo výške 6.950,- eur, zmluvnej pokuty vo výške 2.000,- eur, ako aj zaplatenia úrokov z omeškania. V návrhu uviedol, že odporcovi poskytol pôžičku vo výške 7.150,- eur na kúpu osobného motorového vozidla formou leasingu.
Dohodli sa na splatnosti pôžičky do konca roka 2009. Keďže odporca v dohodnutej dobe peniaze nevrátil, svoj záväzok však nepopieral, uzavreli „dohodu o uznaní a úhrade záväzku“, v ktorej sa odporca zaviazal dlh zaplatiť v mesačných splátkach v dohodnutej výške a dobe splatnosti do 03.07.2013 a zaviazal sa zaplatiť aj zmluvnú pokutu 2.000,- eur, ak záväzok nesplní do 01.07.2013.
Na preukázanie svojho tvrdenia predložil navrhovateľ listinný dôkaz s názvom „dohoda o uznaní a úhrade záväzku“ zo dňa 03.12.2010, ktorá je podpísaná ním ako veriteľom, odporcom ako dlžníkom a svedkyňou X. J.O.N.. Z „dohody“ vyplýva, že odporca „uznáva záväzok uhradiť sumu 7.150,- eur voči veriteľovi za účelom poskytnutia finančnej zálohy vo výške 7.150,- eur za titulom pôžičky pre vlastnú potrebu vo výške 7.150,- eur.“. V bode II. odporca ako dlžník uznáva záväzok voči veriteľovi vo výške 7.150,- eur a zaviazal sa túto sumu uhradiť do 03.07.2013 v dohodnutých mesačných splátkach, ktorých výška a doba splatnosti vyplýva z tabuľky uvedenej v dohode. V bode III. sa odporca zaviazal, že v prípade ak uvedenú sumu nezaplatí do 01.07.2013, zaplatí veriteľovi - navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- eur. Prvá splátka je splatná do 20.12.2010 a ostatné do 3. dňa príslušného mesiaca. Ak splátka nebude zaplatená v deň splatnosti, bude si veriteľ účtovať úroky 0,5 % za každý deň omeškania zo splátkovej dlžnej sumy.
Ďalší listinný dôkaz predložený navrhovateľom, je zmluva o úvere na nákup vozidla a záložná zmluva uzavretá dňa 01.03.2007 medzi spoločnosťou Z. K., O..I.., zastúpenou W..S.. O. I..W..V.. a W. I. - I. z ktorej vyplýva, že na základe žiadosti navrhovateľa o úver na zakúpenie ojazdeného vozidla zn. V. O. P. XX bol poskytnutý navrhovateľovi úver v sume 129.500,- Sk (4.282,01 eura) na zaplatenie kúpnej ceny vozidla 185.000,- Sk (6.140,87 eura) s tým, že časť kúpnej ceny 55.500,- Sk (1.825,66 eura) bola zaplatená v hotovosti. Navrhovateľ sa zaviazal úver splácať v 36-tich mesačných splátkach po 6.752,60 Sk (224,14 eura) vrátane nákladov na havarijné poistenie a na poistenie zodpovednosti, pričom prvá splátka bola splatná 07.04.2007 a posledná 07.03.2010. Súčasne uzavrel navrhovateľ s veriteľom na zabezpečenie záväzku záložnú zmluvu, ktorej predmetom je osobné motorové vozidlo.
Z výpovede navrhovateľa vyplýva, že odporcovi pôžičku vo výške 7.150,- eur poskytol tým spôsobom, že za neho splácal leasingové splátky na motorové vozidlo, ktoré vlastnícky patrilo odporcovi a výlučne on motorové vozidlo používal. Ako začínajúci podnikateľ odporca nemal finančné prostriedky na jeho zakúpenie, a preto uzavrel leasingovú zmluvu on a „kúpil auto na seba“. Uviedol, že s odporcom ako živnostníci spolupracovali, ich spolupráca nebola založená na žiadnych formálnych zmluvách. Podľa jeho vyjadrenia boli s odporcom dohodnutí tak, že mesačné splátky leasingu bude platiť navrhovateľ a odporca mu bude splátky mesačne refundovať. Peniaze mu takto dával do augusta 2008, potom platiť prestal napriek tomu, že ho navrhovateľ vyzýval. Odporca z 36 splátok zaplatil 16 a teda 20 splátok mu dlhuje. Ďalej uviedol, že potom odporca vozidlo predal, lebo bolo celkom zničené a peniaze si ponechal, nevedel sa vyjadriť k tomu, za akú cenu, ani komu. On len vybavil formality na polícii a poisťovni. Poukázal na to, že viackrát odporcu vyzýval na zaplatenie dlžných splátok a keďže k tomu nedošlo, uzavreli uvedenú písomnú dohodu. Jednu splátku na základe splátkového kalendára podľa dohody mu odporca poslal.
Odporca zhodne ako navrhovateľ uviedol, že s navrhovateľom ako živnostníci spolupracovali v oblasti stavebníctva a na podnikanie potrebovali motorové vozidlo, ktoré zakúpil na leasing navrhovateľ. Podľa ich pôvodnej dohody mal auto používať on a po splatení ceny vozidla, sa mali dohodnúť. Motorové vozidlo používal výlučne on, navrhovateľ ho nepoužíval, parkoval ho na adrese svojho bydliska, zabezpečoval jeho servis. Podľa dohody mal za používanie vozidla navrhovateľovi mesačne platiť 6.900,- Sk (229,03 eura). Nevedel sa vyjadriť k tomu, či to bola suma zodpovedajúca mesačnej leasingovej splátke. Navrhovateľovi takto zaplatil za 5 mesiacov, následne sa motorové vozidlo pokazilo. Navrhovateľ na jeho žiadosť o vrátenie vozidla do autobazáru nereagoval, preto dal sám na vlastné náklady vozidlo opraviť, pričom oprava stála 70.000,- - 80.000,- Sk (2.323,57 - 2.655,51 eura). Nežiadal od navrhovateľa preplatenie nákladov. Do vozidla investoval z toho dôvodu, aby ho mohol používať, pretože ho navrhovateľ odmietol vrátiť predajcovi. V roku 2007 alebo 2008 sa s navrhovateľom ako podnikatelia rozišli a na naliehanie navrhovateľa, aby mu dal peniaze za poskytovanie vozidla, mu v roku 2008 dal 60.000,- Sk (1.991,63 eura), o čom nemá žiaden doklad. Auto potom používal až do roku 2010, po autohavárii ho so súhlasom navrhovateľa predal na náhradné diely za 150,- alebo 200,- eur.
Dohodu o uznaní a úhrade podpísal pod nátlakom navrhovateľa, ktorý sa mu vyhrážal, že mu spôsobí komplikácie v súvislosti s jeho odchodom do J., kde mal odcestovať v máji 2011. Po uzavretí dohody poslal navrhovateľovi jednu splátku vo výške 200,- eur a ďalšie splátky mu neposlal, pretože auto rozbil.
Navrhovateľ poprel, že vyvíjal na odporcu nátlak, aby dohodu podpísal, i keď uviedol, že v čase podpisu dohody pravdepodobne vedel o tom, že odporca chce odcestovať do cudziny, chcel mať pred jeho odchodom dohodu podpísanú. Nátlak navrhovateľa na odporcu nebol preukázaný ani výpoveďou svedkyne X. J., ktorá je partnerkou navrhovateľa a kamarátkou odporcu a ktorá predmetnú dohodu tiež podpísala. Svedkyňa nevedela uviesť, kedy k podpisu došlo, vedela, že odporca dlhoval navrhovateľovi nejaké peniaze, nejaké splátky a navrhovateľ požadoval od odporcu, aby mu ich vrátil. K podrobnostiam uzavretia dohody sa nevedela vyjadriť. Raz bola prítomná odovzdávania peňazí medzi účastníkmi, nevedela sa vyjadriť k tomu, či to bolo pred podpisom dohody.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Uznanie dlhu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je jednostranným právnym úkonom dlžníka adresovaným veriteľovi na zabezpečenie jeho pohľadávky. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§34 a nasled. Občianskeho zákonníka) je na jeho platnosť nevyhnutná písomná forma (§40 ods. 1 Občianskeho zákonníka), vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Ak má mať právne dôsledky v podobe pretrhnutia premlčania (§110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonník), je potrebné, aby došlo k uznaniu dlhu tak čo do dôvodu, ako aj výšky. Určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky musí byť daná už samotným obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno už urobený takýto prejav vôle dopĺňať, meniť, či dokonca ho nahrádzať. Nepostačuje, aby bol jasný dôvod uznávaného dlhu ako aj jeho výška dlžníkovi, ktorý úkon robí a jeho veriteľovi, ktorému je adresovaný. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať žiadne pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Dlžník teda v uznaní dlhu musí uviesť veľmi jasným, zrozumiteľným a určitým spôsobom dôvod vzniku záväzku a výšku, v akom ho uznáva. Jedine za splnenia týchto predpokladov dochádza k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky trvania dlhu, teda len v prípade uznania dlhu spĺňajúceho podmienku určitosti prejavu vôle dlžníka je procesným dôsledkom uznania presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Iba v tomto prípade má veriteľ uľahčenú pozíciu v spore tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase uznania a dôkazné bremeno sa presúva na odporcu, ktorý ako dlžník má povinnosť preukázať, že dlh nevznikol, resp. že zanikol.
Listina, ktorú ako dôkaz na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia predložil navrhovateľ, je podľa jej obsahu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka jednostranným právnym úkonom odporcu, ktorý mal smerovať k uznaniu dlhu. Tento právny úkon však nespĺňa uvedené náležitosti, pretože prejav vôle odporcu je neurčitý a nezrozumiteľný, nie jasný dôvod dlhu, teda nie je zrejmé, aký záväzok má odporca voči navrhovateľovi a nejasná je aj jeho výška. V bode I listiny odporca uznáva záväzok „za titulom poskytnutia finančnej zálohy vo výške 7.150,- eur za titulom pôžičky pre vlastnú potrebu vo výške 7.150,- eur“, čo vzbudzuje dojem, že dlh vznikol z dvoch záväzkov: vrátenie finančnej zálohy - záväzok z bezdôvodného obohatenia (§451 a nasl., § 498 Občianskeho zákonníka), resp. zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. V II. bode listiny je síce jasne formulovaná výška dlhu 7.150,- eur aj prísľub odporcu dlh zaplatiť formou splátok, absentuje však uvedenie dôvodu tohto dlhu, teda či týmto dôvodom je vrátenie zálohy alebo vrátenie pôžičky. Pre túto neurčitosť, resp. nezrozumiteľnosť považuje súd uznanie dlhu za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje svojím obsahom zákonu. Nemôže s ním teda byť spojená právna domnienka o existencii dlhu odporcu voči navrhovateľovi ku dňu, kedy bolo uznanie dlhu urobené.
Na navrhovateľovi tak spočívalo dôkazné bremeno preukázať existenciu dlhu. V návrhu tvrdil, že odporcom uznaný dlh vznikol z ústne uzavretej zmluvy o pôžičke vo výške 7.150,- eur, ktorú mal splatiť do konca roka 2009 a z ktorej finančné prostriedky použil odporca na kúpu auta. Z jeho výpovede však vyplýva, že peniaze odporcovi v skutočnosti neodovzdal a za pôžičku považoval platby leasingových splátok na motorové vozidlo, ktoré kúpil on a ktoré dal v rámci spolupráce v podnikaní do užívania odporcovi. Odporca mu mal tieto splátky mesačne refundovať. Odporca existenciu pôžičky poprel. Podľa jeho tvrdenia používal v rámci podnikateľskej spolupráce osobné motorové vozidlo, ktoré bolo vlastníctvom navrhovateľa a za jeho užívanie platil úhradu, na vlastné náklady dal vozidlo opraviť. Výpoveďou účastníkov, ale aj predloženou úverovou zmluvou bolo preukázané, že vlastníkom motorového vozidla bol navrhovateľ. Navrhovateľ ako podnikateľ s obchodným menom W. I. - I. sa stal vlastníkom motorového vozidla momentom jeho kúpy, nejednalo sa teda o leasingovú zmluvu. Na zaplatenie kúpnej ceny vozidla použil sčasti finančnú hotovosť a časť hradil úverom.
Z citovaného ustanovenia §657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda veriteľa a dlžníka o prenechaní veci (reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Pokiaľ k odovzdaniu nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 325/2009, zo dňa 30.06.2010). Samotný vznik pôžičky, teda okrem uzatvorenia zmluvy o pôžičke, predpokladá aj ďalší úkon, ktorým je prenechanie (odovzdanie) predmetu pôžičky.
Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré ako rozhodné musia byť preukázané, ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena, vyplýva z hmotného práva, teda z uvedeného zákonného ustanovenia. Žalujúci veriteľ má povinnosť preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke, ako aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.
Navrhovateľ sa domáha v tomto konaní vrátenia peňazí z poskytnutej pôžičky, existenciu ktorej odporca popiera, teda popiera skutočné odovzdanie peňazí veriteľom. Na navrhovateľovi ako veriteľovi spočívalo dôkazné bremeno preukázania existencie pôžičky.
Navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol, nepreukázal poskytnutie pôžičky odporcovi vo výške 7.150,- eur, peniaze ani reálne nikdy odporcovi neodovzdal, preto medzi účastníkmi právny vzťah z pôžičky nevznikol. Súd preto návrh zamietol v celom rozsahu, teda aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, pretože ak nebola odporcovi uložená z uvedených dôvodov povinnosť plniť dlh, nevznikol navrhovateľovi ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd zdôrazňuje, že dohoda o zmluvnej pokute uzavretá podľa §544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka je akcesorickým záväzkom, a preto jej existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok, v tomto prípade na nepreukázaný záväzok zo zmluvy o pôžičke. Nemohla byť dojednaná dodatočne.
Ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu je aj tá skutočnosť, že uplatnený nárok je premlčaný. Pretože zo strany odporcu nedošlo ku kvalifikovanému uznaniu dlhu, nenastali právne dôsledky plynutia premlčacej doby, teda jej pretrhnutia podľa §110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Na uplatnený nárok sa vzťahuje preto všeobecná premlčacia doba, ktorá je podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za predpokladu, že by sa začiatok jej plynutia odvíjal od splatenia úveru navrhovateľom, teda od 07.03.2010 (v tento deň mal uhradiť poslednú splátku úveru) začala by najneskoršie plynúť dňa 08.03.2010 a uplynula dňa 08.03.2013. Ak navrhovateľ uplatnil svoj nárok na súde dňa 25.04.2014, urobil tak po jej uplynutí a odporca sa úspešne dovolal v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní úspešnému odporcovi, ktorý si náhradu trov konania
uplatnil a vyčíslil podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. súd priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia advokátom vo výške 1.069,78 eura, a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, účasť na pojednávaní dňa 14.04.2015 a dňa 16.06.2015) á 253,94 eura za jeden úkon, teda celkom 761,82 eura. Odmena za zastupovanie a iné úkony právnych služieb bola priznaná v súlade s § 9, § 10 ods. 1, § 14 ods.1 písm. a), c), vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v čase úkonu právnej služby. V súlade s § 15, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov súd priznal právnemu zástupcovi režijný paušál v súvislosti s vyššie uvedeným úkonmi vo výške 24,82 eura (1 úkon v roku 2014 - 8,04 eura, 2 úkony v roku 2015 á 8,39 eura). Ako hotové výdavky advokáta súd priznal v rámci náhrady trov konania náhradu cestovných výdavkov v zmysle § 15, §16 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov účinnej v čase úkonu právnej služby za použitie osobného motorového vozidla v celkovej výške 15,65 eura (cesta osobným motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 14.04.2015 z Myjavy do Nového Mesta nad Váhom a späť uplatnené v rozsahu 1 - základná náhrada 57 km á 0,183eura = 5,22 eura, náhrada za spotrebované pohonné látky pri priemernej spotrebe 5,2 l/100 km - x 1,185 eura = 1,76 eura, cesta osobným motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 16.06.2015 z Myjavy do Nového Mesta nad Váhom a späť - základná náhrada 57 km á 0,183eura = 10,43 eura, náhrada za spotrebované pohonné látky pri priemernej spotrebe 5,2 l/100 km - x 1,198 eura = 3,55 eura). Náhrada za stratu času bola priznaná v súlade s § 15, § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v čase úkonu právnej služby spolu vo výške 83,88 eura (za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 14.04.2015 (len v rozsahu 1) a 16.06.2015 z Myjavy do Nového Mesta nad Váhom a späť - 4 polhodiny x 13,98 eura : 2 + 4 polhodiny x 13,98 eura). Trovy právneho zastúpenia predstavujú 891,48 eura a po zvýšení o 20 % DPH (178,30 eura) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky sú celkové trovy právneho zastúpenia 1.069,78 eura.
Náhradu trov konania je povinný navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (§ 149 ods.1, § 160 ods.1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1,2,3 O. s. p.).