Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/250/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o. so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368 zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát proti odporcovi O. J. nar. XX.XX.XXXX bytom O.e v konaní o zaplatenie 327,21 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 200 Eur s 5,5% úrokom z omeškania ročne od 23.09.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 18,94 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 08.04.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 327,21 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca dňa 22.08.2013 uzatvorili Rámcovú zmluvu a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 200 Eur na dobu do 22.09.2013. Odporca v postavení spotrebiteľa sa zaviazal vrátiť celkovú sumu 262,21 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vo výške 62,21 Eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 22.09.2013.

Zmluva bola uzatvorená ako zmluva na diaľku v elektronickej forme prostredníctvom osobného účtu odporcu vedeného na internetovej stránke navrhovateľa, ktorý navrhovateľ zriadil odporcovi na základe ním vyplnených osobných údajov. Navrhovateľ žiadosť odporcu o úver akceptoval a následne finančné prostriedky vo výške 200 Eur odporcovi poukázal. Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 Eur za poplatky vynaložené pri korešpondencii.

Odporca sa k predmetu konania nevyjadril, napriek tomu, že mu bol návrh spolu s uznesením na vyjadrenie doručený dňa 20.04.2015.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 22.08.2013 súd zistil, že odporca požiadal o poskytnutie úveru vo výške 200 Eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke a zaviazal sa vrátiť úver v celkovej výške 262,21 Eur so splatnosťou 22.09.2013. Celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 62,21 Eur, RPMN 366.2%. Súd sa oboznámil s Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

Z výpisu z účtu súd zistil, že dňa 22.08.2013 bola odporcovi poukázaná suma 200 Eur.

Navrhovateľ predložil súdu Upomienky zo dňa 27.09.2013, 06.10.2013, 19.10.2013, 20.10.2013.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. §1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Zz o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.04.2014 /ďalej zákon/, Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. §2 písm. a, d, zákona, Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. §9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. §11 ods. 1 zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa ust. §1 zák. č. 266/2005 Zz o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení účinnom do 12.06.2014 /ďalej zákon o službách na diaľku/, Tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

Podľa ust. §2 písm. a,d,e, zákona o službách na diaľku, Na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.

Podľa ust. §4 ods. 1 písm. b, zákona o službách na diaľku, (1) Dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o b) finančnej službe, a to uvedením 1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby, 2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu, dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom, 3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie je zárukou budúcich výnosov, 4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo ním nie sú vyberané, 5. doby platnosti poskytnutých údajov, 6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby, 7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa účtujú.

Podľa ust. §8 zákona o službách na diaľku, Práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

Po posúdení veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah založený uzavretím zmluvy na diaľku, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy upravujúce spotrebiteľské vzťahy.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. §52. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. Tento právny predpis v ust. §1 ods.2 definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Veriteľom v zmysle ust. §2 písm. b, zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom podľa ust. §2 písm. a, zákona je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý navrhovateľom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Navrhovateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra) a nebolo preukázané, aby úver poskytol odporcovi za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.

V zmysle zmluvných dojednaní účastníkov bol odporca povinný splatiť úver 200 Eur spolu so spracovateľským poplatkom v lehote do 22.09.2013. Z výpisu z účtu navrhovateľa mal súd za preukázané, že odporcovi bola dňa 22.08.2013 poukázaná suma 200 Eur na účet uvedený v žiadosti o poskytnutie úveru. V konaní nebolo preukázané, že odporca poskytnutú sumu navrhovateľovi v lehote splatnosti t. j. do 22.09.2013 vrátil. Odporca sa k predmetu konania nevyjadril, nenamietal spornosť uplatnenej pohľadávky, z uvedeného dôvodu súd pri rozhodnutí vychádzal iba z listinných dôkazov predložených navrhovateľom.

Nakoľko v konaní bolo preukázané, že odporca pohľadávku navrhovateľa vo výške 200 Eur titulom nesplatenej istiny neuhradil, súd v tejto časti vyhovel žalobnému návrhu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

V zmysle ust. §54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo

si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. §3 nar. vlády SR č. 87/1995 Zz, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa zistenia súdu, výška úrokovej sadzby platná k prvému dňu omeškania 23.09.2013 bola 0,5%, teda zvýšená o 5 percentuálnych bodov je 5,5%.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 5,5% ročne od 23.09.2013 do zaplatenia.

Nakoľko si navrhovateľ uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške zákonom prípustnej, počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti pohľadávky, súd mu priznal nárok vo výške ním uplatnenej z priznanej sumy 200 Eur, nakoľko mal za preukázané, že odporca bol v omeškaní, nakoľko ku dňu splatnosti úveru neuhradil dlh v stanovenom rozsahu, teda v rozsahu nesplatenej istiny.

Súd posudzoval jednotlivé zmluvné podmienky dohodnuté v zmluve, ohľadne ktorých si navrhovateľ uplatnil nárok a to poplatok za poskytnutie úveru vo výške 62,21 Eur čo zodpovedá RPMN 366,2% a poplatok za upomienku vo výške 65 Eur.

Čo sa týka RPMN, v samotnej zmluve bolo uvedené, že Vyhláškou MF SR č. 289/2010 je ohlásená priemerná hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.03.2013 vo výške 418%. Navrhovateľ si uplatnil nárok na RPMN 366,2%. Súd mal však zo svojej činnosti vedomosť o tom, že za rovnakých podmienok uzavretá zmluva na poskytnutie pôžičky 200 Eur tým istým navrhovateľom pri odmene 62,21 Eur obsahovala údaj o RPMN 2326.1%; konanie bolo vedené na tunajšom súde č. . Z uvedeného dôvodu ako aj z dôvodu, že takáto výška RPMN spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, súd považoval túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú.

Ohľadne poplatkov súd aj s poukazom na rozhodovaciu prax súdov EÚ (Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu z 21.júna 2006 č. ) dospel k záveru, že sú neprijateľné. Poplatok môže prichádzať do úvahy iba vtedy, keď zaň klient dostane pridanú hodnotu, resp. nejakú službu, s tou však musí súhlasiť a musí si ju vyžiadať. Administratívna agenda - spracovateľský poplatok a poplatok za upomienky sú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa. Vrchný krajinský súd s poukazom na Občiansky zákonník rozhodol, že neprimerané znevýhodnenie spotrebiteľa je dané nielen vtedy, ak je zmluvná podmienka nejasná a nezrozumiteľná ale aj v prípade, ak je zmluvná podmienka nezlučiteľná s podstatnými princípmi právnej úpravy, od ktorej sa odchyľuje alebo ak sa podstatné práva a povinnosti vychádzajúce z povahy zmluvy obmedzuje tak, že je ohrozené dosiahnutie účelu spotrebiteľskej zmluvy. Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok v súlade s rozhodovacou líniou je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy. Spracovateľský poplatok pokrýva aktivity navrhovateľa pri poskytnutí úveru v súvislosti s jeho činnosťou a nie v záujme klienta a ani podľa zákonných predpisov za takýto úkon navrhovateľovi odplata nepatrí, keďže takýto poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za úver. Rovnako aj poplatky za upomienky zasielané spotrebiteľovi, na ktoré niet zákonného nároku, nemôžu patriť banke v prípade, ak si táto uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie.

Ak v zmluvných ustanoveniach upravený spracovateľský poplatok predstavuje odmenu za poskytnutie úveru, tak predstavuje navýšenie spotrebiteľského úveru poskytnutého z pôvodnej sumy 200 Eur na sumu 262,21 Eur, čo v percentuálnom vyčíslení predstavuje podľa zmluvy ročnú percentuálnu mieru nákladov 366,2%. Nakoľko súd vyhodnotil navýšenie úveru o spracovateľský poplatok, premietnuté do RPMN 366,2% ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, z uvedeného dôvodu nárok navrhovateľa na spracovateľský poplatok vo výške 62,21 Eur zamietol. Rovnako z dôvodov uvedených vyššie a zároveň z dôvodu, že zaslanie upomienok odporcovi v konaní nebolo preukázané, súd nárok navrhovateľa na poplatok za upomienku vo výške 65 Eur, zamietol.

Nakoľko súd zamietol návrh ohľadne sumy 127,21 Eur, zamietol aj návrh ohľadne príslušenstva z predmetnej sumy.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Úspech navrhovateľa predstavuje suma 200 Eur (61%) a neúspech suma 127,21 Eur (39%); súd teda priznal navrhovateľovi nárok na 22% (61-39) jeho nákladov a to sumu 4,29 Eur titulom súdneho poplatku (22% zo sumy 19,50 Eur) a sumu 14,65 Eur ako trovy právneho zastúpenia 22% zo sumy 66,58 Eur, ktoré boli vyčíslené v zmysle vyhl. č. 655/2004 Zz, nasledovne:

I, odmenu za právne zastúpenie v zmysle §10 vyhl. č. 655/2004 Zz vo výške 66,58 Eur za právne úkony: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žalobného návrhu, odmena za 1 úkon bola priznaná vo výške 24,90 Eur a režijný paušál 2x8,39 Eur.

V zmysle §149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Keďže predmet konania neprevyšuje nárok nad sumu 1000 Eur, súd podľa ust. §200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej OSP/ a ust. §115a ods. 2 OSP, rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.