Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CbZm/23/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, proti odporkyni: N. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. D. XX, XXX XX, o zaplatenie zmenkovej sumy 924,87 eur s príslušenstvom

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 924,87 eur, úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 924,87 eur od 28.8.2010 do 26.10.2010, úrok vo výške 6% ročne zo sumy 924,87 eur od 26.10.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 3,08 eur, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

Odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2013 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu zmenkovú sumu 924,87 eur, úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 924,87 eur od 28.8.2010 do zaplatenia, zmenkový úrok vo výške 6% ročne zo sumy 924,87 eur od 26.10.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 3,08 eur a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 21.10.2009 na zmenkovú sumu 924,87 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 28.8.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 21.10.2009 na sumu 924,87 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%-ným denným úrokom od 28.8.2010. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ uhradil 0,- eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ svoj nárok uplatnil podaním návrhu na tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa Článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“).

Podľa Článku 2 odsek 1 Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii").

Podľa Článku 3 odsek 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa Článku 4 odsek 1 Nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa Článku 5 odsek 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa Článku 5 odsek 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva na návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13.

Podľa Článku 5 odsek 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Podľa Článku 7 bod 1. Nariadenia, do 30 dní doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa Článku 7 bod 3. Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

Podľa Článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že navrhovateľom uplatnený nárok spadá do rozsahu pôsobnosti Nariadenia tak, ako je tento vymedzený v Článku 2 bod 1. Nariadenia a nakoľko navrhovateľ je právnickou osobou so sídlom na území Českej republiky a odporkyňa má bydlisko na území Slovenskej republiky, je naplnená podmienka cezhraničného charakteru sporu v zmysle Článku 3 bod 1. Nariadenia. Právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie a rozhodovanie o návrhu navrhovateľa je daná na základe Článku 2 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu. Navrhovateľom uplatnený nárok súd posudzoval podľa slovenského hmotného práva, a to v súlade so Štvrtou časťou Čl. I Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“), kedy podľa ustanovenia § 92 ods. 1 forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené a podľa ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 účinky záväzných vyhlásení prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky sa spravujú právom platobného miesta, účinky ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boli urobené.

Súd postupom podľa Článku 5 ods. 2 Nariadenia vyplnil časť I vzorového tlačiva C na odpoveď a kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky s prílohami spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď doručil odporkyni dňa 24.10.2013.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení doručenom súdu 21.11.2013 uviedla, že navrhovateľ odkúpil pohľadávku od spoločnosti C., G..M..B.., a preto si má vymáhať pohľadávku od nich, nakoľko odporkyňa im nie je nič dlžná. Spoločnosť C., G..M..B.. sa naďalej nevzdáva svojich úžerníckych metód, hoci im to súd už raz zamietol. Peniaze, ktoré jej poskytli, dostali naspäť a aj časť úrokov. Úver bol od začiatku úžerou. Žiadala, aby súd „urobil s nimi poriadok“, aby svojimi metódami neprivádzali ľudí do nešťastia a nepripravovali ich o strechu nad hlavou. V prílohe písomného vyjadrenia odporkyňa predložila oznámenie o postúpení práv zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.10.2009 zo spoločnosti C., G..M..B.. na navrhovateľa (č.l. 68 spisu) a uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 5.9.2012 č.k. -11 (č.l. 69 a nasled.), ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného C., G..M..B.., proti odporkyni ako povinnému vo výške 924,87 eur na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 18.3.201 sp. zn. G. XXXXX/XX s odôvodnením, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

Navrhovateľ v písomnej odpovedi na vyjadrenie odporkyne doručenej súdu dňa 3.6.2015 poukázal na abstraktnosť a nespornosť zmenkových záväzkov. Odporkyňou uvádzané okolnosti nepovažoval za relevantné vo vzťahu k predmetu konania. Uviedol, že disponuje len indosovanou zmenkou podpísanou odporkyňou a nemá k dispozícii iné údaje alebo listiny, ktoré by mohol oznámiť alebo predložiť súdu nad rámec skutočností uvedených v návrhu. Pokiaľ odporkyňa poukazovala na uznesenie súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, uvedené nepovažoval za prekážku res iudicata vo vzťahu k uplatnenému nároku a poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej možno tento záver dovodiť, resp. na judikatúru Ústavného súdu SR a Krajského súdu v Trnave, ktorý v uznesení sp. značka z 31.5.2012 vyslovil, že neplatné rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by mohlo požívať ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, t.j. stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom. Nulitný (z pohľadu práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje. V nadväznosti na uvedené navrhovateľ označil rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený voči odporkyni za nulitný právny akt, ktorý nemôže zakladať prekážku res iudicata. Poukázal na to, že podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú súdu predložil, ako abstraktného listinného cenného papiera, v ktorom je inkorporované právo navrhovateľa. Odporkyňa voči forme a obsahu zmenky nenamietala. Navrhovateľ sa stal majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom iného právneho vzťahu. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 17 ZZŠ a z neho vyplývajúce možnosti obrany odporkyne voči uplatnenému nároku a na dôkazné bremeno v konaní o kauzálnych námietkach. Navrhovateľ citoval z judikatúry Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Banskej Bystrici a žiadal, aby súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.

V súlade s primárnou zásadou písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, kedy súd nepovažoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie a žiadna zo strán o jeho nariadenie nepožiadala, súd postupom podľa Článku 7 bod. 1 a 3 Nariadenia vydal rozsudok o navrhovateľom uplatnenej pohľadávke. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 25.5.2015.

Zo zmenky predloženej navrhovateľom spolu s návrhom na uplatnenie pohľadávky tak, ako sa táto nachádza vo fotokópii na č.l. 9 spisu vyhotovenej z originálu zmenky, ktorý je uložený v trezore Okresného súdu Žilina, mal súd zistené, že ide o vlastnú zmenku vystavenú v Žiline dňa 21. októbra 2009 odporkyňou ako vystaviteľom zmenky. Vystaviteľ zmenky sa za túto zmenku zaviazal zaplatiť pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 924,87 a zmenkový úrok 0,25% denne od 28. augusta 2010. Zmenka je splatná: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. V pravom hornom rohu je na zmenke uvedené číslo: XXXXXXXX. Na rube zmenky je uvedený text:

„Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705“. Rubopis je podpísaný konateľom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., N. Q..

Podľa Čl. I § 75 Druhá časť ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa Čl. I § 77 ods. 1 Druhá časť ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente, zročnosti, platení, postihu pre neplatenie, platení pre česť, odpisoch, zmenách, premlčaní, dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu.

Podľa Čl. I § 78 ods. 1 Druhá časť ZZŠ, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.

Podľa Čl. I § 33 ods. 1 a 2 Prvá časť ZZŠ, zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou, sú neplatné.

Podľa Čl. I § 34 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa Čl. I § 5 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Podľa ods. 2, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Podľa ods. 3, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa Čl. I § 11 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa Čl. I § 13 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený. Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa Čl. I § 14 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa článku I § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I § 20 ods. 1 a 2 ZZŠ, (1) Indosament po sročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred sročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia. (2) Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest.

Podľa Čl. I § 48 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Predmetom konania v prejednávanej veci bol navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie zmenkovej sumy 924,87 eur s príslušenstvom na základe vlastnej zmenky vystavenej odporkyňou dňa 21.10.2009 tak, ako sa táto nachádza vo fotokópii na č.l. 9 spisu. Z hľadiska formálnych náležitostí navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky v zmysle ustanovenia Čl. I § 75 Druhá časť ZZŠ a je zmenkou platnou. Zmenka bola odporkyňou vystavená na rad remitenta POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava a nedatovaným indosamentom napísaným na rube zmenky bola prevedená na navrhovateľa, čím došlo v súlade s Čl. I § 14 ods. 1 Prvá časť ZZŠ k prevodu všetkých práv zo zmenky na navrhovateľa a navrhovateľ je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k uplatnenému nároku.

Pokiaľ ide o možnosti obrany odporkyne proti uplatnenému nároku z hľadiska okruhu možných prípustných námietok, súd poukazuje práve na skutočnosť, že navrhovateľom predložená zmenka bola nedatovaným indosamentom napísaným na rube zmenky prevedená prvým majiteľom zmenky na navrhovateľa. Indosament je nástrojom prevodu práv zo zmenky na nového majiteľa, ktorý indosáciou získava všetky práva zo zmenky nie ako právny nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale ako originárny nadobúdateľ týchto práv. Indosatár nadobúda zmenku ako listinu, v ktorej je inkorporovaný zmenkový záväzok a stáva sa oprávneným vykonávať práva so zmenkou spojené, t.j. najmä domáhať sa zaplatenia zmenky od osôb zmenkovo zaviazaných. Jednotliví majitelia zmenky sú od seba zásadne oddelení, čím je možnosť prenosu námietok voči povinnosti zaplatiť zmenku značne obmedzená. Výnimku predstavuje situácia, ak k indosácii zmenky dochádza po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na protest, kedy má indosament len účinky obyčajného postúpenia (čl. I § 20 ods. 1 ZZŠ), čo znamená, že nový majiteľ zmenky vstúpi do práv a povinností predchádzajúceho majiteľa, stáva sa jeho právnym nástupcom a dlžníkovi ostávajú zachované všetky námietky, ktoré mal proti predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Zároveň platí, že aj keď je majiteľ zmenky zbavený povinnosti protestovať doložkou „bez protestu“ alebo inou doložkou rovnakého významu napísanou na zmenke, indosament vyznačený na zmenke po uplynutí lehoty na protest pre neplatenie má účinky obyčajného postúpenia pohľadávky (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 25.4.2007). Podľa ustanovenia čl. I § 20 ods. 2 ZZŠ, dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest. Nakoľko v konaní nebol preukázaný opak, súd má za to, že zmenka predložená navrhovateľom bola indosovaná pred uplynutím lehoty na protest, bol tak zachovaný abstrakčný účinok indosamentu a odporkyňa preto môže voči navrhovateľovi vznášať tzv. kauzálne námietky, t.j. námietky, ktoré sa zakladajú na jej vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi zmenky, len ak bude v konaní tvrdiť a preukáže, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka (čl. I § 17 ZZŠ). O vedomom konaní na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky ide v tom prípade, ak dochádza k rubopisu zmenky len naoko, aby dlžník bol zbavený možnosti kauzálnych námietok zo vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky. Prevod zmenky indosamentom tak sleduje jediný cieľ, a to inkasovať zmenkovú sumu v dôsledku abstrakčného účinku indosamentu. Na zmenke sa ocitne bežný rubopis, hoci nie je sledovaný cieľ práva zo zmenky skutočne previesť, ale rubopisom sa sleduje práve len cieľ zbaviť dlžníka kauzálnych námietok zo vzťahu k predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Tvrdenie, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, nie je samostatnou námietkou proti zmenkovému platobnému rozkazu, preukázanie tejto okolnosti je len predpokladom pre možnosť uplatniť kauzálne námietky, svedčiace zmenkovému dlžníkovi proti predchádzajúcemu majiteľovi zmenky, aj proti indosatárovi. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť pritom zaťažuje zmenkového dlžníka. Tvrdenie o nepoctivom nadobudnutí zmenky je potrebné vztiahnuť ku konkrétnej vecnej námietke, t.j. že indosatár pri nadobúdaní zmenky vedel o možnosti práve tých okolností, o ktoré sa konkrétna vznesená vecná námietka opiera. Rozhodujúce tak je, či majiteľ zmenky pri nadobúdaní zmenky (t.j. v čase nadobúdania zmenky) vedel o možných kauzálnych námietkach dlžníka voči jeho predchodcovi a zároveň, či konal vedome (v úmysle) spôsobiť dlžníkovi škodu. Súd konštatuje, že odporkyňa v konaní neuniesla povinnosť tvrdenia ani dôkazné bremeno ohľadne splnenia podmienky pre možnosť vznášania kauzálnych (relatívnych) námietok z jej vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky v zmysle čl. I § 17 ZZŠ, a preto sa súd skutočnosťami uvedenými odporkyňou v písomnom vyjadrení doručenom súdu 21.11.2013 zaoberať nemohol. Súd však uvádza, že vzhľadom na zamietnutie žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie a jeho dôvody (neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve) rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8 zo dňa 18.3.2011 sp. zn. G. XXXXX/XX nemôže založiť

prekážku res iudicata vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenému nároku, nakoľko ide o rozhodnutie neúčinné.

Predložená zmenka je zmenkou vystavenou na videnie (Čl. I § 33 ods. 1 Prvá časť ZZŠ), pričom v súlade s Čl. I § 34 ods. 1 veta tretia Prvá časť ZZŠ vystaviteľ zmenky určil lehotu na predloženie zmenky na platenie 4 roky od vystavenia. V konaní nebolo sporné, že zmenka bola odporkyni predložená na platenie dňa 26.10.2010, ktorým dňom nastala zročnosť zmenky (Čl. I § 34 ods. 1 veta Prvá časť ZZŠ). Súd pri ustálení dňa splatnosti zmenky vychádzal z odporkyňou nerozporovaného tvrdenia navrhovateľa, ktorý si uplatnil šesťpercentný úrok v zmysle Čl. I § 48 ods. 1 bod 2. Prvá časť ZZŠ, patriaci zmenkovému veriteľovi odo dňa zročnosti zmenky, od 26.10.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, v dôsledku čoho navrhovateľ nebol povinný skutočnosť nezaplatenia zmenky pri splatnosti overiť verejnou listinou (protestom). V priebehu konania pritom nebolo sporné, že odporkyňa v deň zročnosti záväzok z predloženej zmenky nesplnila. Súd tak považoval navrhovateľom uplatnený nárok za dôvodný v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 924,87 eur, úroku vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 924,87 eur odo dňa zročnosti zmenky 26.10.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy 3,08 eur.

V súlade s Čl. I § 5 Prvá časť ZZŠ bolo v navrhovateľom predloženej zmenke odporkyňou ako vystaviteľom zmenky ustanovené úročenie zmenkovej sumy úrokovou mierou 0,25% denne od 28.8.2010, ktorý úrok navrhovateľ požadoval do zaplatenia zmenkovej sumy. Pokiaľ ide o výšku ustanovenej úrokovej miery, táto nie je zákonom (ZZŠ) nijakým spôsobom limitovaná.

Čl. I § 5 Prvá časť ZZŠ pripúšťa pri zmenkách splatných na videnie alebo na určitý čas po videní úročenie zmenkovej sumy úrokovou mierou uvedenou na zmenke. Pri zmenkách s iným zákonom predpokladaným časom splatnosti (datozmenky splatné určitý čas po dátume vystavenia a fixné zmenky splatné v určitý deň) úročenie zmenkovej sumy prípustné nie je a úroková doložka na takýchto zmenkách by platila za nenapísanú. V prípade zmeniek splatných určitý čas po dátume vystavenia alebo v určitý deň je ich splatnosť vopred známa a je možné prípadné úroky do splatnosti zmenky (pokiaľ existuje kauzálny dôvod na úročenie časti zmenkovej sumy) vopred vypočítať a do zmenkovej sumy zahrnúť, čo v prípade vistazmenky vopred možné nie je, nakoľko pri vystavení nie je známy čas jej splatnosti. Čl. I § 5 ods. 3 Prvá časť ZZŠ vymedzuje dobu úročenia vistazmenky odo dňa vystavenia zmenky alebo od iného dňa na zmenke uvedeného, výslovne však nestanovuje, dokedy možno úroky požadovať a uvedené priamo nevyplýva ani z ustanovenia Čl. I § 48 ods. 1 bod 1. Prvá časť ZZŠ. Vzhľadom na povahu a účel úročenia vistazmenky v zmysle Čl. I § 5 Prvá časť ZZŠ, ktorý úrok nie je možné považovať za dôsledok nezaplatenia zmenky pri splatnosti, je podľa názoru súdu dôvodné tento úrok počítať len do dňa splatnosti zmenky; po splatnosti zmenky sa úrok stane súčasťou postihovej sumy a možno požadovať zmenkový úrok v zákonom stanovenej výške 6% ročne do jej zaplatenia. Postihové nároky majiteľa zmenky po splatnosti zmenky, ktoré môže majiteľ zmenky požadovať v prípade nezaplatenia zmenky pri splatnosti a ktoré „prirastajú“ k zmenkovému záväzku po splatnosti zmenky až do jeho zaplatenia, výslovne vyplývajú z ustanovenia Čl. I § 48 ods. 1 bod 2., 3. a 4. ZZŠ (šesťpercentné úroky odo dna zročnosti, trovy protestu, podaných správ a ostatné trovy a odmena vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške) a ich rozširovanie považuje súd za neprípustné. Súčasné uplatnenie úroku podľa Čl. I § 5 Prvá časť ZZŠ pri vistazmenkách a zákonného úroku 6% ročne od splatnosti zmenky do zaplatenia by bolo nedôvodným „zvýhodnením“ vistazmeniek oproti zmenkám splatným určitý čas po dátume vystavenia alebo v určitý deň, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s účelom ustanovenia Čl. I § 5 Prvá časť ZZŠ.

S poukazom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy 924,87 eur od dátumu uvedeného na zmenke 28.8.2010 do dňa splatnosti zmenky 26.10.2010 a v časti požadovaného úroku vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy 924,87 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky 27.10.2010 do zaplatenia zmenkovej sumy návrh zamietol.

Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol súd podľa Článku 16 veta prvá Nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, v spojení s ustanovením § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Pre potreby rozhodnutia o náhrade trov konania súd vyčíslil:

1. hodnotu predmetu konania, ktorého sa navrhovateľ domáhal (5.241,19 eur):

- zmenková suma 924,87 eur,

- úrok 0,25% denne zo sumy 924,87 eur od 28.8.2010 do zaplatenia vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku 16.6.2015: 4.055,55 eur,

- úrok 6% ročne zo sumy 924,87 eur od 26.10.2010 do zaplatenia vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku 16.6.2015: 257,69 eur,

- zmenková odmena 3,08 eur. 2. hodnotu predmetu konania v časti, v ktorej bol navrhovateľ úspešný (1.324,37 eur):

- zmenková suma 924,87 eur,

- úrok 0,25% denne zo sumy 924,87 eur od 28.8.2010 do 26.10.2010: 138,73 eur

- úrok 6% ročne zo sumy 924,87 eur od 26.10.2010 do zaplatenia vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku 16.6.2015: 257,69 eur,

- zmenková odmena 3,08 eur. 3. hodnotu predmetu konania v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý (3.916,82 eur)

- úrok 0,25% denne zo sumy 924,87 eur od 27.10.2010 do zaplatenia vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku 16.6.2015 4. čistý úspech na strane odporkyne 2.592,45 eur (3.916,82 eur - 1.324,37 eur), ktorý vo vzťahu k hodnote predmetu konania, ktorého sa navrhovateľ domáhal, predstavuje 49,46%.

Vzhľadom na zistenú mieru úspechu v konaní odporkyni svedčí právo na náhradu 49,46% trov konania potrebných na účelné bránenie práva. Nakoľko však podľa ustanovenia § 151 ods. 1 veta prvá OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a v prejednávanej veci odporkyňa návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodala, rozhodol súd tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Podľa Článku 15 ods. 1 Nariadenia, rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok. Nevyžaduje sa zloženie záruky.

Podľa článku 18 ods. 1 Nariadenia, odporca je oprávnený požiadať o preskúmanie rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu príslušný súd alebo tribunál členského štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný, ak: a) i) tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky alebo predvolanie na ústne pojednávanie bolo doručené spôsobom bez potvrdenia o doručení do vlastných rúk, ako stanovuje článok 14nariadenia (ES) č. 805/2004, a ii) doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v dostatočnom predstihu, aby si mohol pripraviť obhajobu, alebo b) odporcovi zabránila vo vznesení námietky voči pohľadávke vyššia moc alebo výnimočné okolnosti bez zavinenia na jeho strane za predpokladu, že koná bez zbytočného odkladu.

Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia, ak súd alebo tribunál zamietne preskúmanie na základe toho, že sa neuplatňuje žiaden z dôvodov uvedených v odseku 1,rozsudok zostáva v platnosti. Ak súd alebo tribunál rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov ustanovených v odseku 1, rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je neplatný.

Podľa článku 21 ods. 1 Nariadenia, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tejto kapitoly, sa vykonávacie konanie riadi právom členského štátu výkonu. Rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa vykonáva za tých istých podmienok ako rozsudok vydaný v členskom štáte výkonu.

Podľa článku 21 ods. 2 Nariadenia, strana, ktorá požaduje výkon, predloží: a) kópiu rozsudku, ktorá spĺňa potrebné podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti, a b) kópiu tlačiva uvedeného v článku 20 ods. 2 a v prípade potreby jeho preklad do úradného jazyka členského štátu výkonu alebo ak je v tomto členskom štáte niekoľko úradných jazykov, do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov konania súdu alebo tribunálu v mieste, v ktorom sa o výkon žiada, v súlade s právom tohto členského štátu, alebo do iného jazyka, ktorý členský štát výkonu uviedol ako prijateľný. Každý členský štát môže uviesť iný úradný jazyk alebo úradné jazyky inštitúcií Európskej únie ako vlastný, ktorý môže akceptovať v konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Obsah tlačiva D prekladá osoba, ktorá je kvalifikovaná na prekladanie v jednom z členských štátov.

Podľa článku 21 ods. 3 Nariadenia, od strany, ktorá požaduje výkon rozsudku vydaného v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu v inom členskom štáte, sa nevyžaduje, aby mala: a) oprávneného zástupcu alebo b) poštovú adresu v členskom štáte výkonu inú, ako je adresa súdneho exekútora príslušného na výkon rozsudku.

Podľa článku 21 ods. 4 Nariadenia, od strany, ktorá v jednom členskom štáte žiada o výkon rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v inom členskom štáte, sa nevyžaduje žiadna záruka, kaucia ani vklad akéhokoľvek druhu z dôvodu, že je cudzím štátnym príslušníkom alebo že nemá bydlisko alebo pobyt v členskom štáte výkonu.

Podľa článku 22 ods. 1 Nariadenia, výkon sa na návrh odporcu príslušným súdom alebo tribunálom v členskom štáte výkonu zamietne, ak je rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu nezlučiteľný s predošlým rozsudkom vydaným v ktoromkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine za predpokladu, že: a) sa predošlý rozsudok týkal toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami; b) bol predošlý rozsudok vydaný v členskom štáte výkonu alebo spĺňa podmienky potrebné na jeho uznanie v členskom štáte výkonu a c) nezlučiteľnosť nebola a nemohla byť vznesená ako námietka v konaní súdu alebo tribunálu v členskom štáte, ktorý vydal rozsudok v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 22 ods. 2 Nariadenia, v členskom štáte výkonu sa za žiadnych okolností nesmie skúmať vecná stránka rozsudku vydaného v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 23 Nariadenia, ak jedna strana napadla rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu alebo ak je takéto napadnutie stále možné, alebo ak strana podala návrh na

preskúmanie v zmysle článku 18, príslušný súd alebo tribunál, alebo iný orgán v členskom štáte výkonu môže na návrh strany, proti ktorej sa výkon žiada: a) obmedziť vykonávacie konanie na ochranné opatrenia; b) podmieniť výkon poskytnutím takej záruky, akú stanoví, alebo c) za výnimočných okolností vykonávacie konanie prerušiť.