Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/224/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci navrhovateľky : S.. E. U., bytom A. ulica č. X/E, G., za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky Ing. I. U., bytom L. č. XX, G., proti odporkyni : F.. D. G., bytom E. ulica č. XX, G., zastúpená JUDr. Silviou Filipovou, advokátkou, so sídlom Na vŕšku č. 2, Bratislava a advokátskou kanceláriou Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Miletičova č. 23, Bratislava, IČO : 47231157, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosiam takto

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 04.03.2013, sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že vlastníkom bytu číslo XX o výmere 439,32 m2, nachádzajúcom sa na 9. poschodí rozostavanej stavby bytového domu na A. ulici v G., postaveného na pozemkoch parcela registra „C“ č.XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 601 m2, katastrálne územie I., obec G., mestská časť J. S..

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 11.05.2011 uzatvorila s odporkyňou kúpnu zmluvu, na základe ktorej odporkyni predala byt č. XX za kúpnu cenu vo výške 1.211.333 eur, vklad do katastra nehnuteľností katastrálny úrad povolil dňa 25.05.2011, odporkyňa následne uhradila druhú časť kúpnej ceny vo výške 500.000 eur z prostriedkov obstaraných hypotekárnym úverom poskytnutých Tatra bankou. Odporkyňa ani po viacerých urgenciách neuhradila prvú časť kúpnej ceny vo výške 713.333 eur, v dôsledku čoho jej dňa 17.07.2012 navrhovateľka adresovala a doručila odstúpenie od kúpnej zmluvy. Odporkyňa sa k odstúpeniu od kúpnej zmluvy písomne nevyjadrila, predmetný byt neoprávnene zadržuje a snaží sa ho scudziť.

Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila, žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že tvrdenia navrhovateľky sú nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko plnú výšku kúpnej ceny za predmetný byt vyplatila v dvoch splátkach, o čom má príslušné listinné dôkazy, na základe čoho bola správou katastra zapísaná na príslušný list vlastníctva ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Čo sa týka tvrdenia o finančných čiastkach, ktoré F.. U. pravidelne posielal na jej účet uviedla, že úhrady v celkovej výške 38.600 eur neboli splátkami úveru, ako tvrdí navrhovateľka, ale F.. U. jej splácal pôžičku vo výške 33.194 eur, ktorú mu poskytla. Tieto úhrady boli realizované na jej účet, výšku splátok navrhol F.. U. sám a ona to akceptovala. Celková vrátená čiastka pozostáva z istiny a úrokov z omeškania. Nie je pravdou, že úver na jej osobu bol fiktívny, predmetný úver riadne splácala a spláca. Pripustila, že s odporkyňou a jej manželom uzavrela formálnu nájomnú zmluvu za tým účelom, aby sa mohli prihlásiť k trvalému

pobytu. Navrhovateľka a F.. U. v tom čase bývali a stále bývajú v byte, kde vlastníčka nesúhlasila so zriadením trvalého pobytu a preto sa rozhodla F.. U., ako dlhoročnému známemu, pomôcť. Tvrdenie, že výpoveď odoslala bezdôvodne sa nezakladá na pravde, rovnako nikdy nesúhlasila so zriadením záložného práva. Dňa 10.7.2012 poslal F.. U. na správu katastra návrh na vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú s ním mala uzatvoriť v Bratislave dňa 10.7.2012. Jej predmetom malo byť zriadenie záložného práva v prospech F.. U. z dôvodu, že plní záväzky dlžníka, ktoré plynú z úverovej zmluvy. Keďže zmluva o zriadení záložného práva ňou nebola podpísaná a nedostatky návrhu v dodatočnej lehote odstránené, rozhodla správa katastra dňa 6.9.2012 o zastavení tohto konania. K celej veci zaslala dňa 30.8.2012 vyjadrenie s tým, že o žiadnej zmluve vedomosť nemala, nikdy takú zmluvu nepodpísala a ani nemá záujem podpísať. Dňa 27.12.2012 jej bolo správou katastra zaslané rozhodnutie v konaní číslo V-XXXXX/XX o prerušení konania o návrhu na vklad záložného práva do katastra zo dňa 5.12.2012, podaného na základe zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú mala uzavrieť dňa 10.9.2012 s F.. K. S.. Záložné právo sa opäť týkalo predmetného bytu a malo byť touto zmluvou zriadené v prospech F.. K. S., pričom na tejto zmluve už figuroval aj jej podpis, napriek tomu, že takúto zmluvu nepodpísala a žiadneho F.. S. nepozná, osoba s uvedeným menom ani neexistuje. V tejto súvislosti podala správa katastra aj trestné oznámenie. Odporkyňa má za to, že je vlastníkom predmetného bytu a všetky tvrdenia zo strany navrhovateľky, snažiacej sa dokázať opak, sú nepravdivým zásahom do výkonu jej vlastníckych práv. Domnieva sa, že zo strany navrhovateľky a jej manžela sa jedná o premyslené a cielené konanie ako získať späť byt, ktorý od navrhovateľky riadne kúpila.

Uznesením zo dňa 6.2.2014 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania s tým, že navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že je vlastníkom nasledujúcich nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, okres Bratislava III, obec Bratislava mestská časť J. S., katastrálne územie I. a to bytu č. XX nachádzajúceho sa na 8. mezaníne bytového domu na A. ulici súpisné číslo XXXXX, postavenom na parc.č. XXXX/XX o výmere 601 m2, zastavané plochy a nádvoria, vchod A. 2/E, podielovým spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení domu vo veľkosti podielu XXXXX/XXXXXX, podielovým spoluvlastníkom o veľkosti XXXXX/XXXXXX na pozemkoch parcely registra „C“ parc.č. XXXX/XX o výmere 601 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č.XXXX/XX o výmere 48 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č.XXXX/XX o výmere 36 m2 zastavané plochy, parcela č. XXXX/XX o výmere 31 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č.XXXX/XX vo výmere 43 m2 ostatné plochy, parcela č.XXXX/XX o výmere 5 m2zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XX o výmere 83 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX/XX vo výmere 8 m2 ostatné plochy.

Navrhovateľka vo vyjadrení ďalej uviedla, že výška a spôsob úhrady kúpnej ceny boli v zmysle zmluvy dohodnutá a rozdelená na dve časti, pričom prvá časť kúpnej ceny mala byť uhradená na účet predávajúcej, túto časť odporkyňa nikdy neuhradila a dostala sa tak do omeškania. Navrhovateľka využila svoje právo odstúpiť od kúpnej zmluvy, nakoľko sa odporkyňa dostala do omeškania s plnením záväzku uhradiť kúpnu cenu riadne, teda v dohodnutej výške dohodnutým spôsobom a v určenom čase. Navrhovateľka rozporuje tvrdenie odporkyne, že prvú časť kúpnej ceny uhradila v hotovosti pri podpise zmluvy jej manželovi. Z tvrdení odporkyne bez ďalšieho vyplýva, že prvá časť kúpnej ceny nebola uhradená zmysle dohodnutého v kúpnej zmluve, teda na účet navrhovateľky. Účastníčky zmluvy sa nikdy nedohodli na dodatku ku zmluve, na úhrade kúpnej ceny v hotovosti. Odporkyňa tvrdí, že hotovosť odovzdala pánovi U., ktorý však nie predávajúcim a ani nikdy nebol splnomocnený od navrhovateľky k prevzatiu kúpnej ceny. Zároveň navrhovateľka tvrdila, že doklady preukazujúce prevzatie prvej časti kúpnej ceny predložené odporkyňou nikdy nepodpísala.

Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to kúpnou zmluvou, príjmovým pokladničným dokladom, čestným prehlásením, úverovou zmluvou, potvrdeniami o vklade v banke, znaleckými posudkami, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka V. a zistil nasledovný skutkový stav.

Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že ako vlastník bytu č. XX, X. mezanín na A. ulici 2/E v G. a vlastník spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastník podielu k pozemku vo výške XXXXX/XXXXXX je vedená odporkyňa v podiele 1/1.

Dňa 21.4.2011 bola uzavretá zmluva o účelovom splátkovom úvere v medzi odporkyňou a spoločnosťou Tatra banka a.s., výška účelového úveru predstavovala sumu 500.000 eur.

Kúpnou zmluvou zo dňa 11.05.2011 navrhovateľka ako predávajúca previedla vlastníctvo na odporkyňu, ako kupujúcu, k rozostavanému bytu číslo XX o výmere 439,32 m2, nachádzajúceho sa na v 8. poschodí rozostavanej stavby bytového domu na A. ulici v G., postavený na pozemkoch parc. registra „U.“ č.XXXX/ XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 601 m2, katastrálne územie I., obec G., mestská časť Nové S., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu prislúchajúceho k bytu o veľkosti XXXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch parcely registra „C“ prislúchajúci k bytu vo veľkosti XXXXX/XXXXXX. Zmluvné strany sa dohodli na celkovej kúpnej cene vo výške 1.211.333 eur a kupujúca sa zaviazala uhradiť kúpnu cenu v splátkach. Prvá splátka z kúpnej ceny vo výške 713.333 eur bude uhradená na účet predávajúceho po podpísaní záložnej zmluvy o zriadení záložného práva k predmetu kúpy v prospech Tatrabanky a návrhu na vklad tohto záložného práva do katastra nehnuteľností a odovzdanie rovnopisu zmluvy s úradne overeným podpisom predávajúceho kupujúcim v piatich vyhotoveniach spolu s podpísaným návrhom na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho do katastra nehnuteľností. Druhú splátku kúpnej ceny vo výške 500.000 eur sa zaväzuje kupujúci zaplatiť prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcemu Tatra bankou a.s..

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 11.5.2011 vyplýva, že navrhovateľka prijala od odporkyne dňa 11.5.2011 sumu 713.333 eur. Ako účel je uvedená k úhrada podľa zmluvy za byt č. XX.

Dňa 19.5.2011 bol doručený katastrálnemu úradu Bratislava, Správe katastra pre Hlavné mesto Bratislava návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.5.2011.

Dňa 19.5.2011 bolo datované čestné prehlásenie Eleny Ciffrovej o tom, že dňa 19.5.2011 prevzala od F.. D. G. sumu 713.333 eur v hotovosti, ako prvú časť kúpnej ceny, podľa kúpnej zmluvy.

Z potvrdení o vkladoch za obdobie od 14. 6. 2011 do 10.7.2012 súd zistil, že F.. I. U. vložil na účet odporkyni spolu sumu 38.545 eur (13 x 2.965 eur).

Dňa 27.2.2012 odporkyňa uzatvorila nájomnú zmluvu s F.. I. U., na základe ktorej sa zaviazala prenechať jemu a S.. E. U. ako nájomcom do užívania byt č. XX o výmere 439,32 m2, ktorý sa nachádza na 9. poschodí bytového domu na A. ulici v G.. Nájom bol uzatvorený na dobu neurčitú s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu možno vypovedať bez udania dôvodu obidvoma zmluvnými stranami a výpovedná lehota bude 3 mesiace odo dňa doručenia výpovede. Nájomné za užívanie bytu bolo zmluvnými stranami dohodnuté vo výške 10 eur mesačne, v ňom nie sú zahrnuté poplatky za odber vody, spotrebu elektrickej energie a správy bytu.

Listom zo dňa 1.7.2012 navrhovateľka adresovala odporkyni odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 11.5.2011. Ďalej uvádza, že napriek viacerým urgenciám odporkyňa neuhradila prvú splátku kúpnej ceny vo výške 713.333 eur a z toho dôvodu odstupuje od kúpnej zmluvy a zároveň žiada poskytnutie súčinnosti pre navrátenie druhej časti kúpnej ceny vo výške 500.000 eur. Z podacieho lístku je zjavné, že poštová zásielka bola doručená na prepravu dňa 17.7.2012.

Dňa 10.7.2012 bola datovaná zmluva, na ktorej nebol uvedený podpis odporkyne, o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti medzi F.. I. U. ako záložným veriteľom a odporkyňou ako záložcom. Rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu zo dňa 6.9.2012 bolo zastavené konanie o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, nakoľko k návrhu na vklad bola priložená zmluvám, ktorá nie je v súlade s ustanovením § 30 ods. 5 katastrálneho zákona a tento nedostatok nebol odstránený.

Navrhovateľka, spolu s manželom, v liste zo dňa 17.7.2012 reagujú na výpoveď z nájmu bytu č. XX, ktorú prevzali dňa 29.6.2012. Uvádzajú, že boli s odporkyňou ústne dohodnutí, že v predmetnom byte uskutočnia stavebné úpravy vedúce k reálnej možnosti užívania bytu na účel dohodnutý v nájomnej zmluve. Prenajatý byt bol v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy len rozostavanou stavbou, bez elektroinštalácie, kúrenia, sociálneho zázemia, bez povrchových úprav. Nevyhnutná potreba realizácie stavebných prác sa premietla aj do výšky dohodnutého nájomného, ktoré bolo ustálené dohodou na

sumu 10 eur mesačne. Podľa ich názoru výpoveď z bytu zo dňa 29.6.2012 je založená na nepravdivých skutočnostiach. Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené 28.9.2012 sa manželia U. domáhali určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu voči odporkyni.

Dňa 24.10.2012 bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení, ktorú podal F... I. U.. Zo zápisnice vyplýva, že dňa 11.5.2011 uzavrela jeho manželka s odporkyňou kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k rozostavanému bytu č. 35, k podpísaniu kúpnej zmluvy predchádzala dohoda medzi ním a odporkyňou, ktorá spočívala vo výbere úveru na jej meno a to z dôvodu dokladovania príjmov, nakoľko on a jeho manželka taký príjem nemal. Pri podpise zmluvy sa vybavil úver vo výške 500.000 eur, ktorý osobne splácal. Celkovo vyplatil sumu 38.650 eur. Okrem toho platil poistku a iné výdavky. Vo februári 2012 podpísali nájomnú zmluvu na predmetný byt, dohodli sa, že v byte budú prebiehať stavebné úpravy. V byte boli vykonané práce, vrátane dodávky materiálu vo výške 217.000 eur, ktoré hradil on s manželkou. Na stretnutí v apríli 2012 sa s odporkyňou dohodli, že úver prevezme pán Dolinský. Neskôr mu odporkyňa povedala, aby jej zaplatil 30.000 z titulu údajnej pôžičky. Na rokovaniach, kde sa s odporkyňou dohodli, že mu byt predpíše boli aj Ing. Šulík a Mgr. Ruffíni. Podľa neho odporkyňa vedela, že do bytu investoval peniaze. Uviedol, že do augusta 2012 uhrádzal všetky náklady a splátky úveru on, neskôr ich uhrádzala pravdepodobne odporkyňa.

Zo zápisnice zo dňa 29.11.2012 Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava 1 z výsluchu odporkyne súd zistil, že táto uviedla, že predmetný byt kúpila na základe ponuky I. U., ktorý jej dlhoval peniaze z titulu pôžičky, požičala mu v roku 2009 milión slovenských korún, on jej peniaze nevrátil a tak ho v roku 2010 vyzvala na vrátenie. Nakoľko peniaze nebol schopný vrátiť, prišiel s návrhom na odpredaj predmetného bytu s tým, že na následnom predaji je možné získať finančný prospech, z ktorého by sa vykryla a jeho dlžoba voči nej. Na základe toho došlo k prevodu vlastníckeho práva kúpnou zmluvou zo dňa 11.5.2011. Zmluvu osobne priniesol, po podpise bola zmluva odovzdaná banke za účelom poskytnutia úveru na zaplatenia časti kúpnej ceny. Úver splácala sama. U., ktorý jej dlhoval peniaze a po realizácii prevodu bytu sľúbil okamžité vrátenie dlžnej sumy, začal vkladať peňažné prostriedky v mesačných splátkach. Peniaze, ktoré jej posielal na účet považovala za splácanie pôžičky. U. ju žiadal, aby byt prepísala na neho, povedala, že keď ho zaplatí, tak mu ho predá za rovnakých podmienok. Ďalej uviedla, že prvá splátka bola zaplatená v hotovosti v sume 713.330 eur v deň podpisu zmluvy, na Zámockej ulici, o čom jej pán U. vystavil príjmový pokladničným doklad zo dňa 11.5.2011. Nakoľko sa jej nezdal takýto doklad primeraný, požiadala ho, aby doložil ešte čestné prehlásenie predávajúceho. Sumu nepreviedla na účet predávajúceho, nakoľko ju o to požiadal U. a zároveň sľúbil úhradu dlžnej sumy. Sumu neuhradila predávajúcej, nakoľko počas celého procesu s ňou rokoval výlučne jej manžel. U.iadala, aby jej vyplatil dlh z peňazí, ktoré mal v hotovosti, na čo jej povedal, že peniaze vloží na účet a vysporiada aj svoje iné dlžoby.

Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že napriek tomu, že kúpna zmluva bola zavkladovaná, nebola jej uhradená prvá splátka kúpnej ceny vo výške 713.330 eur. Nie je vlastníčkou bytu, ani neobdržala finančné prostriedky, ktoré mala dostať za predaj. Podľa jej názoru pri akejkoľvek zmene zmluvných podmienok je potrebné písomnou formou tieto dodatky zakotviť. Vyjadrenie odporkyne, že zaplatila kúpnu cenu v hotovosti nie sú pravdivé, rovnako ako nie sú pravdivé tvrdenia, že splátku kúpnej ceny zaplatila jej manželovi, nakoľko manžela ani písomne, ani ústne nesplnomocnila, aby prevzal od odporkyne túto čiastkou. Žiadne doklady potvrdzujúce skutočnosť prevzatia kúpnej ceny nikdy nepodpísala a ani nemala v úmysle podpísať, nakoľko prvá splátka mala byť splatená formou prevodu na bankový účet špecifikovaný v článku 2 zmluvy. Navrhovateľka pripustila, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy sa s odporkyňou nestretla, ani s ňou osobne nikdy nejednala, všetky podmienky kúpnej zmluvy dohadoval manžel a odporkyňu vidí prvýkrát na súdnom pojednávaní. Navrhovateľka zároveň potvrdila, že to nie je prvýkrát, čo takto predávala nehnuteľnosť, nikdy s tým nebol problém, štandardne manžel vybavoval takéto veci. Na otázku, či podpísala čestné prehlásenie navrhovateľka uviedla, že nie. Ďalej uviedla, že dohoda medzi jej manželom a odporkyňou bola uzatvorená v tom zmysle, že predmetný byt do jedného roku odporkyňa buď vráti, alebo prevedie na inú osobu, prípadne doplatí prvú splátku kúpnej ceny a predmetný byt si ponechá. Uviedla, že manžel bol oprávnený uzatvárať dohody týkajúce sa bytu za ňu.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že s manželom navrhovateľky uzatvorila už v minulosti viaceré kúpnopredajnej zmluvy, ako aj zmluvy o pôžičke, ktoré boli uhrádzané v hotovosti, takže táto transakcie

nebola nejakým spôsobom mimoriadna. Upozorňovala, že navrhovateľka nepožadovala zaplatenie sumy, až po dlhom čase, žiadne výzvy jej predtým neboli doručované. Čo sa týka odovzdania peňazí uviedla, že sa stretli s pánom U., dohodli sa na termíne 11.5.2011 a uvedenú sumu U. prevzal v hotovosti. Nakoľko pri tom nebola prítomná navrhovateľka, tak požiadala pána U. o čestné prehlásenie, že uvedenú sumu navrhovateľka prevzala. Toto čestné prehlásenie jej pán U. následne doručil. Odovzdanie peňazí prebehlo v kancelárii na L. v Bratislave. Pri predaji bytov v bytovom dome, kde sa predávalo viacero bytov pánovi U., asistoval V. V., ktorý bol od začiatku aj o predaji tohto bytu informovaný. Odporkyňa potvrdila, že pri inom predaji bytu, kde predajcom bola pani U. a kupujúcim spoločnosť, ktorej je konateľka, prebehla bez toho, aby sa s navrhovateľkou stretla, všetky úkony zabezpečoval pán U. a tiež sa jednalo o platbu v hotovosti. Odporkyňa uviedla, že už v minulosti mala s pánom U. podobné aktivity a aj v tomto prípade sa zaviazal, že prinesie čestné prehlásenie podpísané manželkou a tak aj učinil. Prijatie sumy jej pán U. potvrdil na príjmový pokladničný doklad, ktorý jej však nepostačoval a preto žiadala aj o doloženie čestného prehlásenia od navrhovateľky. Pán U. celé roky vystupoval v mene pani U. vo všetkých transakciách a nikdy sa nepreukazoval plnomocenstvom od svojej manželky. Hotovosť, ktorú odovzdala pánovi U. si požičala v ten deň a osobne odovzdala pánovi U.. Peniaze odovzdala zviazané, on si ich neprepočítaval, zvyšok peňazí, ktoré neboli zviazané si fyzicky prepočítal. Odporkyňa uviedla, že čestné prehlásenie jej doručil až neskôr po 19. máji, presne si nespomína kedy.

F.. Z. U., vedľajší účastník na strane navrhovateľky uviedol, že s odporkyňou sa v roku 2011 dohodol, že byt kúpi, rozoberie úver z Tatrabanky a do ukončenia fixácie bude určená osoba pokračovať v úvere, alebo odporkyňa vyplatí kúpnu cenu, alebo sa byt predá. Zo začiatku byt predávali za sumu 1,3 milióna, nedal sa však predať. Odporkyňa mala zaplatiť prvú časť kúpnej cenu, ktorú nezaplatila, so ziskom sa mali deliť. O byt, v ktorom bývali s manželkou a ktorý vložil do podnikania prišli v dražbe a preto sa dohodli, že sa nasťahujú do bytu na A., o čom odporkyňa vedela. Byt bol predaný ako nedokončená stavba, dohodli sa, že byt budú dokončovať, aby sa lepšie zhodnotil a predal, o čom odporkyňa vedela. V januári sa nasťahovali do bytu, spravila sa nájomná zmluva s odporkyňou na zriadenie trvalého pobytu v tomto byte. V máji 2012 našiel pokračovateľa úveru pána Dolinského, s ktorým sa odporkyňa stretla. Keď malo prísť k podpisu, odporkyňa nebrala telefón, splátky úveru platil od mája 2011, platil ich odporkyni na účet. Odporkyňa tvrdila, že malo ísť o pôžičku, čo však nie je pravda, na vkladových listoch je uvedený variabilný symbol a to je klientské číslo dlžníka z predmetného úveru, ktoré mal od odporkyne. Splátky boli určené úverovou zmluvou. V auguste 2012 prestal splácať splátky úveru na to odporkyňa dala výpoveď z nájmu byt, zrušila trvalý pobyt, v novembri 2013 dala vypnúť elektriku. Tvrdil, že dňa 11.5.2011 sa s odporkyňou nestretol, tom čase bol služobne v Košiciach, nakoľko 6.5.2011 mal úraz, chodil po lekároch, hrozilo mu znehybnenie zápästia pravej ruky, práceneschopný bol niekoľko mesiacov, pokladničný blok zo dňa 11.5.2011 nemohol vypísať, lebo mal zlomenú ruku a v tom čase nebol v Bratislave, predložený doklad nie originál, ale kópia. Pokladničný doklad nevypisoval, ani ho nepodpísal. Uviedol, že nemá vedomosť, že by mal voči odporkyni dlh, neskôr uviedol, že pôžičku, ktorú mal vrátil, nemá o tom doklad. Znenie kúpnej zmluvy vypracovával jeho zamestnanec, odporkyňa ho pripomienkovala, potom sa vyjadrovala jeho manželka a konečné znenie odsúhlasené oboma stranami sa podpísalo. Ďalej uviedol, že ústne boli dohovorení, že zmluva bola spravená pre banku, kde odporkyňa brala úver, ale dohoda bola iná.

Svedok V. V. vo svojej výpovedi uviedol, že sa zúčastnil projektu, ktorý realizoval na H., predaj bytov, mal kontakt so všetkými vlastníkmi nehnuteľností. S odporkyňou sa zoznámil prostredníctvom pána U., nakoľko predával aj nehnuteľnosť na L.. Nehnuteľnosť bola vo vlastníctve pani U., pán U. ju zastupoval a on predaj sprostredkoval tak, že ho zoznámil s odporkyňou. Väčšinu zmlúv robila jeho kancelária aj tento prípad bol štandardný, on robil dozor, aby zmluvy a úkony, ktoré súvisia s predajom nehnuteľnosti boli v poriadku. Dozeral, aby mala zmluva všetky náležitosti, aby boli dohodnuté platobné podmienky. Na časť bytu si odporkyňa brala hypotekárny úver a časť sa vyplácala v hotovosti. Na to, aby banka uvoľnila úver, musela byť zmluva podpísaná a zaplatená prvá časť kúpnej ceny. Kúpna zmluva sa podpisovala niekedy v máji roku 2011, presne si nepamätá a následne s jedným exemplárom zmluvy sa išlo do banky na doloženie zmluvy k čerpaniu úveru. Podľa jeho názoru k odovzdaniu peňazí došlo na Zámockej ulici v máji pri podpise zmluvy, aj on sa tam v tom čase zdržoval. Na L. pani U. nebola, bol tam iba pán U., ktorý riešil všetku agendu navrhovateľky, ona sa na procese nezúčastňovala, nestretol ju po celý čas čo riešili predaj. Odovzdanie prostriedkov nevidel osobne, ale vzhľadom k tomu, že sa dlho poznali nepredpokladal, že by bolo K., aby sa toho zúčastnil a keď sa vrátil, opýtal sa, či všetko prebehlo tak ako má, a odpovedali, že áno. Pripomenul, že o prevzatí treba mať doklad, aby banka uvoľnila finančné prostriedky, potvrdenie o prevzatí prostriedkov, vtedy povedali, že si to vyriešia. Rokovaní bolo viacero,

odporkyňa mala podpísané zmluvy aj na iné byty. Svedok uviedol, že pán U. mal úraz, mal sadru na malíčku, keď prevzal peniaze odišiel preč. Svedok potvrdil, že zabezpečoval predaj viacerých bytov pána U., asi 70 % bytov predal v tejto nehnuteľnosti. Pán U. postavil nehnuteľnosť, bytový dom, ako developer, zabezpečoval aj developerský úver na tento projekt spolu s ním. Stretol sa s tým, že pri predávanej nehnuteľnosti vo vlastníctve pani U. nekomunikoval s pani U., aj on konkrétne kupoval garážové státie v podzemí tejto nehnuteľnosti, ktorého sa navrhovateľka nikdy nezúčastnila, všetko zabezpečoval jej manžel.

Zo znaleckého posudku č. 3/2013, ktorého zadávateľom bola odporkyňa, posudok vypracovaný Ing. Elenou Blahovou, znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika súd zistil, že predmetom posudku bola listina, čestné prehlásenie Heleny Ciffrovej zo dňa 19.5.2011 a bola preskúmaná nedeštruktívnymi metódami skúmania, pričom v závere znalec uvádza, že neboli zistené žiadne charakteristické znaky, ktoré by svedčili o použití niektorej z metód technického falšovania. Skúmaním spornej listiny neboli zistené žiadne stopy po dopisovaní, prepisovaní, odstraňovaní, respektíve dodatočnom vkladaní textov alebo ich častí. Zistenia svedčia o tom, že predmetný podpis bol vyhotovený ručne použitím písacieho prostriedku, teda v žiadnom prípade nejde o reprodukciu podpisu a na jeho vyhotovenie nebola použitá žiadna z metód technického falšovania. Skúmaním podpisu neboli zistené žiadne znaky, ktoré by svedčili o použití mechanického falšovania. Textové zápisy na spornej listine v čestnom prehlásení zo dňa 19.5.2011 boli vyhotovené na zariadení pracujúcom na princípe elektrostatického nánosu práškového tonera na papier. Sporný podpis vyhotovený na meno Ciffrová bol vyhotovený ručne písacím prostriedkom s guľôčkovým hrotom, s náplňou pasty modrej farby.

Zo znaleckého posudku č. 10/2014 znalca Mgr. Miroslava Koutného, znalca z odboru písmoznalectvo, ktorého úlohou bolo zistiť, či podpis na čestnom vyhlásení zo dňa 19.5.2011 je pravý podpis E. U. vyplýva, že analýzou sporného podpisu pomocou technických prostriedkov neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu podpisu. V okolí podpisu sa nevyskytujú stopy po predtlačených, obkreslených ťahoch, respektíve po ich mechanickom odstraňovaní. To znamená, že sporný podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Podpis na čestnom prehlásení zo dňa 19.5.2011 je pravým podpisom E. U..

V zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Platné odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností má za následok zánik záväzkoprávneho vzťahu, ktorý takouto zmluvou vznikol, nemá však za následok zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností. Odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim nie je samo o sebe dôvodom pre obnovenie vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Ak dôjde k sporu je na strane predávajúceho z kúpnej zmluvy daný naliehavý právny záujem na určení, že po zániku právneho vzťahu z kúpnej zmluvy je opäť vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú kúpnou zmluvou previedol na kupujúceho (rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn.3Cdo/151/1996). Pri odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľností sa táto zmena sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom, pričom záznamovou listinou je príslušné rozhodnutie súdu. Navrhovateľka preto nepochybne má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ustanovenia dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon adresovaný druhej zmluvnej strane, ktorého účinky nastávajú jeho doručením do dispozičnej sféry druhej zmluvnej strany. Pre účinnosť odstúpenie od

zmluvy sa nevyžaduje súhlas adresáta, príslušné právne účinky však môže vyvolať len platné odstúpenie od zmluvy.

Úlohou súdu preto bolo posúdiť, či odstúpenie navrhovateľky od kúpnej zmluvy je platné. umožňuje odstúpiť od zmluvy v prípade, ak je to účastníkmi dohodnuté, čo nie prejednávaný prípad. Navrhovateľka tvrdila, že dôvodom pre odstúpenie od zmluvy je omeškanie odporkyne s plnením, dôvodom je nezaplatenie prvej splátky kúpnej ceny v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy.

Súd sa nezaoberal rôznymi tvrdeniami navrhovateľky a vedľajšieho účastníka o dojednaniach s odporkyňou, týkajúcich sa predmetného bytu, ktoré navyše v konaní neboli preukázané. Súd sa zaoberal predovšetkým posúdením, či bola prvá časť kúpnej ceny vyplatená, alebo nie a či odstúpenie od zmluvy z dôvodu nezaplatenia časti kúpnej ceny bolo platné.

Podľa sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť účastníkov konania, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. Pre sporové občianske konanie platí prejednávacia zásada, čo znamená, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je vecou účastníkov konania. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na účastníkovi, ktorý je v právnom postavení navrhovateľa. To znamená, že navrhovateľ je povinný označiť, respektíve predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok.

Ak účastník konania svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom dôkazné bremeno spočívalo a ktorý sa tak dostal do dôkaznej núdze, pretože neponúkol alebo nevedel súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu.

Súd návrh na určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam zamietol z dôvodu, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a v konaní nepreukázala, že kúpna cena nebola zaplatená.

Naopak súd považoval za preukázané, že navrhovateľka podpísala čestné prehlásenie zo dňa 19.5.2011, v ktorom potvrdila, že toho dňa prevzala od odporkyne sumu 713.333 eur v hotovosti, ako prvú časť kúpnej ceny, v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy.

Listinnými dôkazmi a to predloženými znaleckými posudkami Ing. Eleny Blahovej, znalkyne z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika č. 3/2013, súd považoval za preukázané, že čestné prehlásenie E. U. zo dňa 19.5.2011 je autentické, nefalšované. Znalkyňa skúmaním spornej listiny nezistila žiadne stopy po dopisovaní, prepisovaní, odstraňovaní, dodatočnom vkladaní textov alebo ich častí, zistenia svedčia o tom, že predmetný podpis bol vyhotovený ručne použitím písacieho prostriedku, teda v žiadnom prípade nejde o reprodukciu podpisu a na jeho vyhotovenie nebola použitá žiadna z metód technického falšovania. Skúmaním podpisu neboli zistené žiadne znaky, ktoré by svedčili o použití mechanického falšovania. Zo znaleckého posudku č. 10/2014 znalca Mgr. Miroslava Koutného, znalca z odboru písmoznalectvo, bolo preukázané, že podpis je pravým podpisom E. U..

Navrhovateľka ničím nespochybnila predmetné znalecké posudky, aj preto súd nepovažoval za potrebné znalecké dokazovanie za účelom pravosti podpisu na inom listinnom dôkaze, príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 11.5.2011, ktorý navrhovala navrhovateľka.

Prijatie peňazí nepriamo potvrdil aj svedok V., ktorého vo veci navrhovala vypočuť práve navrhovateľka. Vykonaným dokazovaním ma súd za preukázané, že spôsob prevzatia peňazí, v hotovosti, prostredníctvom manžela navrhovateľky, nebol výnimočný, naopak sama navrhovateľka uviedla, že ju vo veciach predaja bytov zastupoval jej manžel, potvrdil to aj svedok Ruffini, ktorý uviedol, že aj v jeho prípade, keď kupoval garážové státie, rokoval iba s jej manželom, navrhovateľku nestretol.

Na záver súd považuje za potrebné zdôvodniť aj skutočnosť, že posledné pojednávanie bolo vedené v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlňovala a žiadala pojednávanie odročiť z dôvodu, že požiadala o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Navrhovateľka bola po

istú dobu v konaní zastúpená advokátkou, neskôr žiadala o ustanovenie zástupcu z radov advokátov súd, pričom súd jej adresoval poučenie, že je potrebné obrátiť sa na Centrom právnej pomoci. Poučenie navrhovateľka prevzala dňa 15.5.2015, súd vo veci konal dňa 16.6.2015, je teda zrejmé, že navrhovateľka mala dostatočný časový priestor sa na Centrom právnej pomoci obrátiť, avšak ku návrhu na odročenie pojednávania nedoložila žiaden dôkaz, ktorým by preukázala, že tak urobila a Centrom právnej pomoci o jej žiadosti rozhodol. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania a vo veci rozhodol bez prítomnosti navrhovateľky. Vedľajší účastník svoju neprítomnosť ospravedlnil o odročenie pojednávania nežiadal.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, preto súd rozhodol o povinnosti navrhovateľky nahradiť úspešnej odporkyni trovy konania vo výške 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté v zmysle ustanovenia , po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.