Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sd-31-2015.pdf
PDF · 122.28 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sd/31/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľky Z. C., nar. XX.T. XXXX, bytom P. G. č. XXX, zastúpenej opatrovníčkou X. C., nar. XX.B. XXXX, bytom P. G. č. X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č.8, o invalidný dôchodok takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 14.októbra 2014 v spojení s rozhodnutím zo dňa 09.apríla 2015 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2 písm. c/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a v r a c i a vec odporkyni na ďalšie konanie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave rozhodnutím zo dňa 14.10.2014 č. XXX XXX XXXX X zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1.
Výrok rozhodnutia stručne odôvodnila tým, že citovala ustanovenia Zákona o sociálnom poistení a to § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 poukazujúc na posudok Sociálnej poisťovne Košice, posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 25.09.2014, podľa ktorého navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona. Konštatovala, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je uvedený v pripojenom odbornom posudku o invalidite zo dňa 25.09.2014, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia a v ňom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná.
Rozhodnutie odporkyne napadla včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľka, z obsahu ktorého vyplýva, že navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. Uviedla, že od posledných predložených lekárskych nálezov sa jej zdravotný stav zhoršil, čo bol aj dôvod presťahovania sa z W. do terajšieho bydliska, kde navrhovateľka absolvuje hypoterapiu. Matka navrhovateľky musela odísť z práce, ostať s ňou doma, pretože potrebuje neustály dohľad a usmerňovanie dospelou osobou.
Ďalej poukázala na to, že nepriaznivý zdravotný stav trvá od materskej školy, pretože navrhovateľka už ako dieťa sa liečila na psychiatrickej ambulancii u MUDr. L. pre nespavosť v noci a depresiu. Na základnú školu nastúpila s odkladom, že v 4. ročníku základnej školy bola preložená do diagnostického centra pre deti s poruchami učenia a správania na Základnú školu O., W. - X. pre neschopnosť sústrediť sa a dysgrafiu, dyskalkúliu. Trpela spavosťou, uvažovalo sa o narkolepsii, podrobovala sa liečbe u neurológa, navštevovala s matkou Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva. V 12 rokoch sa
k týmto problémom pridružili straty vedomia kvalifikované ako epileptické a neskôr aj neepileptické záchvaty. Napriek tomu rodičia sa snažili, aby dcéra mala vzdelanie a aby nebola odkázaná na sociálnu pomoc, na základe čoho bola prijatá na SVŠ W. - X., pričom v škole mávala straty vedomia a záchvaty, s privolaním rýchlej lekárskej pomoci. Zo zdravotných dôvodov štúdium nebolo ukončené. Po ročnej liečbe a pobytoch na detskom neurologickom oddelení začala navrhovateľka navštevovať súkromnú školu PAMICO, odkiaľ pre straty vedomia a epileptické záchvaty musela odísť. V ďalšom období navrhovateľka bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení a v relatívne dobrom stave nastúpila do SOŠ pôšt a telekomunikácii v W. s tým, že riaditeľka školy vedela o tom, že navrhovateľka trpí epilepsiou. Na tejto škole rovnako pre časté straty vedomia a epileptické záchvaty a následné časté privolávanie rýchlej lekárskej pomoci ukončila štúdium, resp. škola ukončila dohodou s rodičmi.
Následne došlo k zmene liekov s pobytmi na neurologickom oddelení. Už aj pre diagnostikované neepileptické záchvaty sa podrobila aj hospitalizácii na Psychiatrickej klinike v W.. Následne bola preložená na odborné učilište, odbor ošetrovateľstvo, kde bola prijatá najprv do prvého ročníka, pretože na odbor ošetrovateľstvo bolo málo uchádzačov a otvárali ho až o rok, čiže navrhovateľka má ukončené 3 roky. Následne sa scenár opakoval a napriek tomu rodičia chceli, aby navrhovateľka mala aspoň výučný list. Pridružili sa aj poruchy správania, agresia, preto znova bola hospitalizovaná na psychiatrickej klinike v liečbe psychiatra. Napriek častým práceneschopnostiam, kedy navrhovateľka bola viac doma ako v škole, nastúpila v septembri 2012 do 3. ročníka a cestou domov sa zastavila u obvodnej lekárky, kde mala 4 záchvaty. Bola privolaná rýchla lekárska pomoc, kde bola umiestnená pre status epilepticus a neprebrala sa ani na oddelení KAIM, kde ju dali do thiopentálovej kómy a na tomto oddelení bola hospitalizovaná aj 17.05.2013, kde ju priviezla rýchla lekárska pomoc pre status epilepticus zo školy. V umelej kóme bola 3 dni, po prebratí z kómy jej zlyhali pľúca, zistila sa aspiračná pneumónia a znova bola napojená 2 dni na respirátor. Bola dlhodobo práceneschopná a v máji nastúpila do školy. Po týždni opäť bola trikrát privolaná navrhovateľke rýchla lekárska pomoc pre záchvaty, a preto neukončila školu s výučným listom.
Epileptické záchvaty u navrhovateľky sú aj na emočnom podklade, najmenší stres, radosť, hnev vyvoláva záchvat. Okrem toho, ak sa zdržuje v miestnosti, kde je viac ľudí, škola, obchodné centrá a autobus, začne sa jej točiť hlava, následne stráca vedomie a prichádza epileptický záchvat. V lete 2014 mala sériu záchvatov, prvý v autobuse z hypoterapie a v čase podania opravného prostriedku je zdravotný stav zhoršený, predovšetkým psychika napriek liečbe, a preto je v súčasnosti navrhovateľka v liečbe u spadového psychiatra MUDr. L..
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť v písomnom podaní zo dňa 14.04.2015 a to v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 09.04.2015. Uviedla, že podľa posudku Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 25.09.2014, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, nie je navrhovateľka invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly.
Keďže zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky podľa záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia nie je na takej úrovni, ktorá by podľa ustanovenia § 71 zákona v znení neskorších predpisov zakladala vznik invalidity, žiadosť o invalidný dôchodok bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá.
Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 16.12.2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia dňa 05.03.2015.
Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zotrval na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Posudkový lekár sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia taktiež zotrval na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, no mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
V dôsledku zmeny v posudkových záveroch bol opätovne posúdený nárok navrhovateľky na invalidný dôchodok.
V prílohe vyjadrenia odporkyňa zaslala rovnopis rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.04.2015, ktorým bola podľa ustanovenia § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 25.09.2014.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody odporkyňa žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2014 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok spolu so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.04.2015 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok ako vecne správne potvrdil.
Spolu s vyjadrením k návrhu navrhovateľka predložila aj rozhodnutie odporkyne z o dňa 09.04.2015 už uvedeného čísla, podľa ktorého k zmene výroku nedošlo.
V odôvodnení odporkyňa uviedla, že zdravotný stav navrhovateľky bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava, vysunuté pracovisko v Košiciach na základe konania o opravnom prostriedku a podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko Košice zo dňa 05.03.2015 navrhovateľka nebola uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je uvedené v odbornom posudku o invalidite zo dňa 05.03.2015, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia a v ňom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná. Týmto rozhodnutím je menené rozhodnutie zo dňa 14.10.2014 v časti odôvodnenie.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, vypočul zástupkyňu odporkyne opatrovníčku navrhovateľky, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný.
Z posudku posudkovej lekárky a prítomného ďalšieho lekára MUDr. H. X. súd zistil, že navrhovateľka bola vyšetrená posudkovou lekárkou a konštatovala tlak krvi 120/60 Torrow, navrhovateľka bola pri vedomí, správne orientovaná, pri aktívnej polohe, hlava mezocefalická, nebolestivá na poklop, orientačne bol nález neurologický v norme, bez patologického nálezu, dýchanie vezikulárne, bez vedľajších fenoménov, akcia srdca pravidelná, s frekvenciou 74/min., s ohraničenými ozvami. Na dolných končatinách nález bez opuchov.
Ďalej boli posúdené odborné nálezy predložené navrhovateľkou a to správa z hospitalizácie z I. Psychiatrickej kliniky, FN LP W., kde bola navrhovateľka hospitalizovaná od 02.11.2009 do 24.11.2009, z ktorej vyplýva, že u navrhovateľky išlo o opakované hospitalizácie na detskej neurológii pre epileptické aj neepileptické záchvaty. Po uskutočnení 24-hodiného EEG vyšetrenia pre nájdené špecifické grafoelementy boli nasadené antiepileptiká. Objektívna správa uvádza, že je orientovaná správne, je ťažšie usmerniteľná, pri zvýšenom psychomotorickom tempe, s prejavmi simplexnej, závislej osobnosti so subnormným intelektom.
V psychologickom vyšetrení je uvádzaný záver mentálna subnorma.
Neurologické vyšetrenie uvádza, že neurologický nález je negatívny, s diagnostickým záverom nevyrovnaný vývoj osobnosti, s prejavmi emočnej lability s pithiatickými rysmi, mentálna subnorma.
Z ďalšej správy z Kliniky anesteziológie a intenzívnej medicíny UNLP W. v dobe od 17.05.2013 do 18.05.2013 vyplýva, že prijatá bola pre status epilepticus z CPO, s poruchou vedomia. Podľa objektívneho nálezu bolo dýchanie vezikulárne, bez vedľajších fenoménov, akcia srdca pravidelná, bez vedľajších fenoménov, s frekvenciou 95/min. a podľa neurologického nálezu je stav bez zjavnej lateralizácie.
Z ďalšej správy z hospitalizácie a to z Neurologickej kliniky UN LP W. v dobe od 06.09.2013 do 10.09.2013 vyplýva, že bola preložená z kliniky akútnej a intenzívnej medicíny pre status epilepticus. Súčasne sa konštatuje objektívne rr. C5/8 symetrické, živé, pyramídové javy iritačne neprítomné, v Mingazziniho polohe bez poklesu, rr. L2/S2 živé, pseudoklonus nohy vľavo, Lasseque negatívny, v Mingazziniho polohe bez poklesu. Podľa EEG vyšetrenia záznam predstavuje variant normy, početné pohybové artefakty, so záverom epilepsia, koincidencia epileptických a neepileptických záchvatových prejavov.
Podľa psychiatrického vyšetrenia zo dňa 24.06.2014 bola navrhovateľka orientovaná správne, kontakt sťažený pre neprimerané správanie s uvoľnením v prejave, nekritická, sklon k dysforickým rozladám, poruchy vnímania nezistené, bez psychotických príznakov a bez suicidálnych tendencií.
Podľa psychologického vyšetrenia zo dňa 03.06.2014 a 06.06.2014 vyplýva, že v tom čase diagnostický záver konštatuje, že aktuálne mentálne schopnosti sa pohybujú v pásme hraničnej mentálnej retardácie, IQ 79, poruchy správania s dominanciou emočnej nestability, epilepsia.
Neurologické vyšetrenie z 27.05.2014 uvádza objektívny nález rr C5/8, L2/S2 symetrické, na dolných končatinách živé, pseudoklonus nohy vľavo, v Mingazziniho polohe bez poklesu, Lasseque negatívny, postoj a chôdza v norme.
Podľa interného vyšetrenia z 28.04.2014 je navrhovateľka orientovaná správne, bez lateralizácie a kardiopulmonálne je stav kompenzovaný.
Na základe uvedených nálezov ako choroba je v posudku uvedená koincidencia epileptických a neepileptických paroxyzmálnych stavov.
Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby nervového systému podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení so zaradením do kapitoly VI., oddiel A, položka 4b/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%.
Ako iné zdravotné postihnutie je nevyrovnaný vývoj osobnosti, s prejavmi emočnej lability s pithiatickými rysmi a mentálna subnorma.
Tak, ako uvádza rozhodnutie odporkyne, navrhovateľka nebola uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a to na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskoršieho predpisu.
Výrok posudku bol odôvodnený tak, že navrhovateľka dovŕšila 23 rokov s ukončeným 3.ročníkom denného štúdia na Spojenej škole, H. X, W., odbor opatrovateľstvo. Je viac rokov sledovaná a liečená neurológom pre koincidenciu epileptických a neepileptických paroxyzmálnych stavov. V máji 2013 bola hospitalizovaná na klinike akútnej a intenzívnej medicíny pre status epilepticus grand mal, v septembri 2013 hospitalizovaná na neurologickej klinike pre status epilepticus a pri liečbe je stav stabilizovaný. Epileptický záchvat za rok 2014 nemala, objektívny neurologický nález je tiež bez známok lateralizácie, a preto je dôvodné zaradenie tak, ako je uvedené vyššie. Navrhovateľka je taktiež vedená psychiatrom a psychológom pre nevyrovnaný vývoj osobnosti s prejavmi emočnej lability, s pithiatickými rysmi a pre mentálnu subnormu. Vzhľadom na to, že psychológ dokumentoval IQ 79, v objektívnom psychiatrickom náleze je navrhovateľka orientovaná správne, bez psychotických príznakov a bez suicidálnych tendencií a pretrváva sklon k dysforickým rozladám, preto stav je posudkovo nezávažný.
Po podaní opravného prostriedku bol posudok vypracovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Košiciach a to dňa 05.03.2015. Z posudku vyplýva, že navrhovateľka aj týmto posudkovým lekárom bola vyšetrená. Výsledok je identický s posudkom Sociálnej poisťovne v Košiciach. Boli posúdené identické nálezy, ktoré súd citoval z posudku pobočky a ďalšie nálezy a to neurologické vyšetrenie zo dňa 20.11.2014, v ktorom sa konštatuje, že navrhovateľka v máji 2014 nastúpila do školy, od začiatku roka do mája nemala žiadne záchvaty, následne 3x záchvat, v júli 2014 ďalšie záchvaty a to 06.08., 12.08. a 22.08.2014, v septembri 2014 jeden záchvat, 05.10.2014 a
11.10.2014. Objektívny nález uvádza, že je pri vedomí, pri subnorme, dezorientovaná časom, s rečou v norme, pri voľnej šiji, ktorá neoponuje, nález na hlavových nervoch bol v norme, reflexy C5/8 a L2/S2 sú symetrické. Na dolných končatinách živé, s pseudoklonusom nohy vľavo, v Mingazziniho polohe bez poklesu, taxia presná, svalová sila symetrická, Lasseque negatívny, postoj a chôdza v norme.
Z neurologického vyšetrenia zo dňa 13.12.2014 vyplýva, že navrhovateľka bola správne orientovaná, pri aktívnej polohe, nebolestivej hlave na poklop, reflexy C5/8 symetrické, pyramídové javy iritačné a zánikové nie sú prítomné, s primeranou svalovou silou, reflexy L2/S2 sú symetrické, živé, pyramídové javy iritačné a zánikové neprítomné, v Mingazziniho polohe bez poklesu, Lasseque negatívny a chôdza je v norme.
Podľa psychiatrického vyšetrenia zo dňa 26.11.2014 bola navrhovateľka správne orientovaná, bez psychotických symptómov, aktuálne rezonantná, s fóbickými prejavmi, pri osobnosti nezrelej a infantilnej.
Posúdené bolo aj vyšetrenie z internej ambulancie urgentného príjmu z 13.12.2014, v ktorej sa konštatuje, že aktuálne bolo udávané, že asi 6 mesiacov bolo bezzáchvatové obdobie. V čase prijatia správna orientácia, dýchanie vezikulárne, bez vedľajších fenoménov, akcia srdca pravidelná, s frekvenciou 78/min. a laboratórny skríning až na zbytkový alkohol bol v norme.
Podľa psychiatrického vyšetrenia zo dňa 23.02.2015 sa v objektívnom náleze uvádza, že u navrhovateľky ide o stratu rešpektu pred autoritami, fajčila na ambulancii, arogantná, vulgárna voči matke, porucha osobnosti, intelektový deficit, afektívna instabilita, explozivita, opakované paroxyzmy spojené so stratou vedomia.
Aj posudkový lekár ústredia ako choroby konštatoval koincidenciu epileptických a neepileptických paroxyzmálnych stavov, nevyrovnaný vývoj osobnosti, s prejavmi emočnej lability s pithiatickými rysmi, pri mentálne subnorme.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené rovnako ako v posudku sociálnej poisťovne pobočky, boli uvedené teda choroby nervového systému, kapitola VI., oddiel A, položka 4, písmeno b/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%.
Posudkový lekár uviedol, že navrhovateľka je viac rokov v liečbe pre koincidenciu epileptických a neepileptických záchvatovitých stavov. V decembri 2013 bola hospitalizovaná pre status epilepticus. Objektívny neurologický nález je bez známok lateralizácie, bez paretických prejavov meningeálneho dráždenia, bez zjavnej dynamiky. Psychológ a psychiater hodnotí stav ako nevyrovnaný vývoj osobnosti s prejavmi emočnej lability s pithiatickými rysmi a mentálnu subnormu až ľahkú duševnú zaostalosť, IQ 79. Neepileptické záchvatové stavy sú stavy indukované psychogénne úzkosťou pri psychickej záťaži, a preto je stav zaradený tak, ako je popísané vyššie. Posudkový lekár ústredia uzavrel, že podľa doložených lekárskych nálezov sa z posudkového hľadiska nejedná o občianku invalidnú, s ponechanou 30% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s posudkovým lekárom sociálnej poisťovne pobočky pri miere poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 30%.
Z posudku sociálnej poisťovne pobočka, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodnutia, vyplýva, že posudok bol vypracovaný za účelom tzv. invalidity z mladosti.
Z výrokov preskúmavaných rozhodnutí však vyplýva, že žiadosť bola zamietnutá podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Je evidentné, že zo strany odporkyne došlo k procesnému pochybeniu, pretože je diametrálne odlišný postup pri posudzovaní zdravotného stavu poistenia na účely invalidity podľa § 70 ods. 1 a § 70 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení.
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení podmienky nároku na invalidný dôchodok v § 70 ods. 1 upravuje tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 70 ods. 2 citovaného zákona - fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18. rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktoranského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26. rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Bez ohľadu na to, či ide o invalidný dôchodok podľa ods. 1 alebo ods. 2, kritéria pre stanovenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť upravuje § 71.
Podľa odseku 1 - poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa ods. 4 - pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 5 až 8 Zákona o sociálnom poistení).
Podľa ods. 9 citovaného ustanovenia - ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné ( § 71 ods. 5 až 8 Zákona o sociálnom poistení).
Podľa ods. 10 tohto ustanovenia - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Zákon o sociálnom poistení vo vzťahu k posudzovaniu invalidity nevylučuje aplikáciu ustanovenia § 196, ktorý upravuje dokazovanie. Podľa ods. 1 - dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - organizačná zložka sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočnosti dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - účastník konania fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.
Podľa ods. 6 tohto ustanovenia - účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
Citované ustanovenia je treba vykladať aj v kontexte ustanovenia § 195 ods. 1 až 3, podľa ktorého organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
Ak teda navrhovateľka požiadala o priznanie invalidného dôchodku pre tzv. invaliditu z mladosti, podľa názoru súdu vypracované posudky posudzujú krátky časový úsek na to, aby bolo možné konštatovať, že navrhovateľka nie je invalidná na účely § 70 ods. 2.
Opatrovníčka navrhovateľky ako dôkaz predložila vyjadrenie Odborného učilišťa, H. X, W., datované dňom 06.06.2014, s podpisom školskej psychologičky a riaditeľky školy, v ktorom sa konštatuje, že na základe výsledkov psychologického vyšetrenia ide o žiačku s aktuálnym intelektovým potenciálom v pásme ľahkej mentálnej retardácie F70, s nerovnomerne rozloženým výkonom v jednotlivých zložkách intelektu. Zo štruktúry intelektu sú lepšie výkony zaznamenané v oblasti jazykových schopností a chápania, ako aj výkon v oblasti kvantitatívneho uvažovania (počtový úsudok). Výkon v oblasti názorového myslenia výrazne znížený. Krátkodobá zraková a sluchová pamäť znížená v neprospech zrakovej, pozornosť kolíše, pracovné tempo má skôr pomalšie, závislé od náročnosti zadávanej úlohy a celková výkonnosť je oslabená. Ide o osobnosť simplexnú, extrovertne ladenú, menej rozhodnú, so zníženou toleranciou k záťaži a ľahkou unaviteľnosťou. Je v odbornej lekárskej starostlivosti neurológa pre symptomatickú epilepsiu a epileptické symptómy a adaptačné poruchy. Od detstva s častými epizáchvatmi, v poslednom období zvýrazneným, viackrát sa vyskytli aj počas vyučovacieho procesu v škole. Je žiačkou 3. ročníka v učebnom odbore opatrovateľská starostlivosť, ale nie je predpoklad získania výučného listu z vážnych zdravotných dôvodov. Zdravotné oslobodenie jej znemožňuje zavŕšiť vzdelávanie v učebnom odbore záverečnými skúškami.
Ďalej predložila aj skoršiu správu z hospitalizácie v Univerzitnej nemocnici L. L. W., I. Psychiatrickej kliniky, kde bola navrhovateľka hospitalizovaná v dobe od 13.02.2012 do 24.02.2012. Ako objektívny psychiatrický nález sa konštatuje, že v tom čase bolo u navrhovateľky vedomie lucidné, bola orientovaná auto aj alopsychicky správne, s možným kontaktom, simplexným myslením, nevýpravným, bez bludných obsahov, pri intaktom vnímaní, v popredí infantilný, ťažšie usmerniteľný prejav, s dysfóriou, emočnou labilitou, lakrimozitou, poruchami správania, afektívnymi raptami, mentálna subnorma bez suicidálnych tendencií, s DG záverom mentálna subnorma, s poruchami správania vyžadujúcimi liečbu, osobnosť dysharmonicky štrukturovaná, s prejavmi emočnej lability, s pithiatickými rysmi.
Z psychiatrického nálezu MUDr. K. L. zo dňa 23.02.2015 vyplýva záver mentálna retardácia, ľahká duševná zaostalosť, epilepsia GM opakovaný stav, epilepticus indukovaný, psychogénne vystupňovanou anxiozitou pri záťaži, anxiózne depresívna porucha, epileptické povahové zmeny.
Z nálezu toho istého psychiatra zo dňa 25.11.2014 vyplýva, že navrhovateľka je orientovaná bez psychotických symptómov, výrazne tenzná psychomotorickým nepokojom, vynucuje si možnosť fajčenia, v priebehu 5 minút vyfajčila 2 cigarety, v slovnom prejave často s vulgarizmami, uvoľnené správanie, psychologickým vyšetrením zistená mentálna retardácia, ľahká duševná zaostalosť, u simplexnej osobnosti, ťažko adaptabilnej, s odmietavým, nevypočítateľným správaním, s výraznou zaostalosťou krátkodobej zrakovej a sluchovej pamäti. Podľa dokumentácie EEG v čase záchvatu zachytené vľavo TP obrovské, bifázické, voľný, s tendenciou u generalizácii a u psychiatra je vedená ako zmiešaná anxiózne depresívna porucha už od detstva (1998 užívala Fevarin, Minithixen, posledne Citalex, Neurol, vedená tiež ako syndróm ADD porucha školských zručností, aktuálna rezonantná, agresívna v správaní, nekorigovateľná, značná explozivita typická pre epipovahové zmeny, fóbické prejavy, spáva pri svetle, disimulačné tendencie, pokusy o štúdium na 4. školách zlyhali pre opakované epilepsie, osobnosť emočne instabilná, nezrelá, infantilná, nesamostatná, dependentná na rodičoch, neschopná samostatnej existencie). V závere sa konštatuje mentálna retardácia, ľahká duševná zaostalosť, epilepsia GM opakovaný stav, epilepticus indikovaný psychogénne, s anxiozitou pri psychickej záťaži, anxiózne depresívna porucha, epileptické povahové zmeny.
Ak teda navrhovateľka požiadala o priznanie invalidného dôchodku na účely § 70 ods.2 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, potom povinnosťou posudkových lekárov sociálneho poistenia bolo posúdiť jej invaliditu dôsledne a precízne vzhľadom na znenie tohto ustanovenia, teda aj na základe skorších lekárskych nálezov posúdiť, či navrhovateľka sa stala invalidnou pred dovŕšením 18.roku veku.
Podľa názoru súdu posudkoví lekári v predmetnej veci takto nepostupovali (ale ani odporkyňa) a posudzovali aktuálny zdravotný stav navrhovateľky, naviac z citovaných nálezov odborného lekára psychiatra vyplýva a súdu sa tak javí, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky by malo byť psychiatrické ochorenie navrhovateľky, pretože sami posudkoví lekári sociálneho poistenia konštatujú sporadický výskyt epileptických záchvatov, pričom vychádzajúc z psychického stavu navrhovateľky dochádza aj k neepileptickým záchvatom. Pretože posudky posudkových lekárov sociálnej poisťovne pobočky a ústredia sú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, potom tak, ako súd aj v iných rozsudkoch konštatoval, posudky musia byť odôvodnené tak, aby zodpovedali ustanoveniu § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, v ktorom sa jednoznačne vyžaduje, aby odôvodnenie obsahovalo aj správne uváženie.
Vzhľadom na uvedený stav odôvodnenie posudkov je veľmi stručné a súd sa s týmito posudkami v žiadnom prípade nemôže stotožniť. Ak teda posudkoví lekári sú toho názoru, že navrhovateľka nebola invalidná v čase pred dovŕšením 18.roku veku, potom mali jednoznačne odbornými závermi vyvrátiť tvrdenia uvedené v návrhu na preskúmanie rozhodnutia vo vzťahu k možnosti navrhovateľky absolvovať školu zodpovedajúcu jej inteligenčným schopnostiam a neukončenie ani jedného zo začatých štúdií je v dôsledku lenivosti navrhovateľky alebo iných objektívnych faktorov. Z dostupných informácií je zrejmé, že inteligenčný kvocient, na ktorý v posudkoch kladú dôraz posudkoví lekári, je len jedným z mnohých faktorov, ktoré ovplyvňujú úspech osobnosti a jeho celkovú inteligenciu. Psychológmi bolo zistené, že v skutočnosti IQ prispieva k úspešnosti v živote iba 20 % a v 80% percentách tu hrajú úlohu iné vplyvy a podľa najnovších výskumov rozhodujúcou je emocionálna inteligencia, teda EQ.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti aj podľa názoru súdu s poukazom na psychiatrický nález MUDr. K. L. sa javí, že IQ 79 u navrhovateľky nemôže byť rozhodujúcim kritériom a jej schopnosť podávať systematicky pracovný výkon by mala byť posúdená osobou nezávislou, a teda znalcom z odboru psychiatrie za účasti konzultanta z oblasti psychológie.
Po preskúmaní rozhodnutí odporkyne v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku súd dospel k záveru, že odporkyňa vo veci rozhodla na základe nedostatočne zisteného stavu veci, a preto podľa § 250j ods. 2 písm. c/ v spojení s ustanovením § 250l ods.2 a § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutia zrušil a vracia vec odporkyni na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je nevyhnutné vo veci ustanoviť znalca z odboru psychiatrie a schopnosti navrhovateľky na účely ustanovenia § 70 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení majú byť posúdené týmto nezávislým znalcom. Len po takto doplnenom dokazovaní bude môcť odporkyňa vo veci správne a zákonne rozhodnúť.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka, ktorá mala v konaní úspech, si trovy konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.