Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sd-1-2015.pdf
PDF · 86.45 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sd/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľky J. J., bytom S. č. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku starobného dôchodku takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 25.júla 2014 č. XXX XXX XXXX X.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania
odôvodnenie:
V preskúmavanej veci Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave dňa 25.07.2014 rozhodnutím vydaným pod č. XXX XXX XXXX X priznala navrhovateľke od 22.06.2014 starobný dôchodok v sume 408,20 eur mesačne a to podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ustanovenia § 65, § 82.
Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že Zákon o sociálnom poistení v § 65 ods. 1 v znení neskorších predpisov upravuje, že nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Pretože navrhovateľka vychovala dve deti a 55 rokov veku dosiahla 22.12.2009, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení dosiahla pripočítaním 54 kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov 22.06.2014.
Ďalej uviedla, že navrhovateľka k 22.06.2014 získala 16000 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení považujú. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.
V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia odporkyňa poukázala na spôsob určenia priemerného osobného mzdového bodu s tým, že prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 25,9418 a v rozhodujúcom období navrhovateľka úhrnom získala 10958 dní dôchodkového poistenia, teda 30,0220 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,8641 a podľa § 62 ods. 4 písm. b/
citovaného zákona k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočítava v roku 2014 18 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,8886 a ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, teda k 22.06.2014 navrhovateľka získala 16000 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 43,8357 rokov dôchodkového poistenia.
Ďalej uviedla, že aktuálna dôchodková hodnota, ktorá platila k 22.06.2014, podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 469/2013 Z.z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2014, bol 10,2524 eur. Suma starobného dôchodku, ktorá patrí za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok, je 399,40 eur mesačne a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,8886 x 43,8357 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,2524 je 399,40 eur mesačne a táto suma sa podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 8,80 eur mesačne v súlade s ustanovením §1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z.z. na sumu 408,20 eur mesačne.
Osobný list je prílohou rozhodnutia a je neoddeliteľnou súčasťou a v tejto prílohe sú vyznačené obdobia dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenia a všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body.
Rozhodnutie odporkyne napadla včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľka, z ktorého obsahu vyplýva, že žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie.
Namietala, že v období od 23.11.1989 do 17.04.1990 bola na neplatenom voľne z dôvodu, že sa starala o blízku osobu - matku, ktorá bola prevažne bezvládna. Nebola umiestnená v žiadnom zariadení ani v ústave sociálnej starostlivosti. Súčasne predložila čestné vyhlásenie o starostlivosti o matku a žiadala, aby táto doba bola uznaná za dobu dôchodkového poistenia.
Odporkyňa v písomnom podaní zo dňa 17.12.2014 poukázala na to, že navrhovateľka k návrhu na preskúmanie nepripojila žiadne listinné dôkazy, a preto je nevyhnutné doplniť dokazovanie, ktoré bolo realizované listom z 21.11.2014. Týmto listom odporkyňa požiadala Slovenskú poštu v Banskej Bystrici o predloženie dokladov o stupni bezvládnosti nebohej matky navrhovateľky.
Odporkyňa sa v ďalšom konaní k veci vyjadrila v doplňujúcom podaní zo dňa 10.04.2015. Navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Konštatovala, že na základe námietok navrhovateľky vo veci vykonala dokazovanie, pretože z obsahu dávkového spisu tvrdenie navrhovateľky nevyplýva. Preto bol zamestnávateľ navrhovateľky Slovenská pošta Banská Bystrica požiadaný o vyjadrenie k neplatenému voľnu navrhovateľky.
Slovenská pošta listom zo dňa 09.12.2014 ako bývalý zamestnávateľ navrhovateľky potvrdila, že táto čerpala v uvedenom období neplatené voľno z dôvodu ošetrovania chorej matky, ale v ich evidencii sa nenachádza doklad preukazujúci stupeň bezvládnosti jej matky.
Uvedená skutočnosť bola tiež zisťovaná prostredníctvom pobočky Sociálnej poisťovne Svidník.
Odporkyňa súčasne súdu priložil zápisnicu, ktorá bola spísaná Sociálnou poisťovňou, pobočkou Svidník 08.04.2015 v súlade s ustanovením § 189 Zákona o sociálnom poistení, v ktorom navrhovateľka uviedla, že jej matka H. T. bola v období, ktoré žiada zhodnotiť na dôchodkové účely, prevažne bezvládna, ale nevlastní žiadny doklad ani lekársky doklad, ktorým by svoje tvrdenie mohla preukázať.
Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu na preskúmanie uzavrela, že na základe uvedenej zápisnice nie je možné obdobie starostlivosti o bezvládnu matku navrhovateľky zhodnotiť a vo veci odporkyňa vykonáva ešte dokazovanie, lebo je potrebné zadovážiť vyjadrenie pobočky, či sa v archívnych záznamoch posudkovej dokumentácie nenachádza doklad, ktorý by potvrdil stupeň bezvládnosti nebohej pani T..
Odporkyňa sa k veci vyjadrila aj v písomnom podaní zo dňa 14.05.2015. Zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. Okrem iného poukázala na to, že zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení platnom do 31.12.2000 v § 9 ods. 1 stanovoval, že ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítajú sa do neho náhradné doby a to doba starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna, nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení a to najskôr od 01.januára 1976.
Odporkyňa zdôraznila, že navrhovateľka nepredložila právne relevantné doklady rozhodujúce pre započítanie doby starostlivosti o bezvládnu matku. V súvislosti s aplikáciou §9 ods. 1 písm. k/ Zákona o sociálnom zabezpečení odporkyňa zdôraznila, že obdobie starostlivosti o blízku osobu tak, ako definuje toto ustanovenie, možno započítať ako náhradnú dobu iba na základe zákonom stanovených kritérií, splnenie ktorých je nevyhnutnou podmienkou. Keďže v konaní doteraz nebolo preukázané, že matka navrhovateľky bola aspoň prevažne bezvládna, postupovala odporkyňa v súlade so zákonom, keď obdobie starostlivosti o bezvládnu matku nezapočítala do obdobia dôchodkového poistenia. Z predložených dokladov nevyplýva, žeby bola matka navrhovateľky prevažne alebo úplne bezvládna.
Na záver odporkyňa dodala, že navrhovateľka má možnosť preukázať stupeň bezvládnosti matky vlastnými dokladmi, či už rozhodnutím o poberaní dôchodkovej dávky, lekárskou správou posudkového lekára alebo predložením rozhodnutia o priznaní zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť. Z dôvodu, že sa navrhovateľke k dňu vypracovania vyjadrenia, teda k 14.05.2015 nepodarilo preukázať žiadne skutočnosti, ktoré by odporkyňu oprávňovali rozhodnúť pre navrhovateľku priaznivejším spôsobom, nie je dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, pojednával v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila telefonicky dňa 15.06.2015, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a dospel k záveru, že návrh na preskúmanie navrhovateľky nie je dôvodný.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu je nesporné, čo potvrdila aj navrhovateľka v účastníckej výpovedi uvedenej v zápisnici zo dňa 09.04.2015, ktorá s ňou bola spísaná na sociálnej poisťovni pobočke, že pri podávaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku nepredložila žiaden relevantný doklad vo vzťahu k uvedenému obdobiu.
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v § 184 ods. 1 upravuje, že dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu. (Ustanovenie § 172 ods. 4 upravuje, že predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach a § 179 ods. 1 písm. a/ bod 1. - do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v prvom stupni o dôchodkových dávkach a o zvyšovaní príplatku za štátnu službu v dôchodku podľa osobitného predpisu, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente.)
Podľa § 195 ods. 1 až 3, ktoré upravuje podklad rozhodnutia, je stanovené, že organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa ustanovenia § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení - účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Organizačná zložka sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú a organizačná zložka sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz osobitne a všetky vo vzájomnej súvislosti.
Navrhovateľka síce odporkyni predložila čestné vyhlásenie, v ktorom tvrdí, že za namietané obdobie sa starala o bezvládnu matku, avšak aj podľa názoru súdu tento dôkaz vzhľadom na charakter skutočnosti, ktorú je treba v konaní preukázať, je čestné vyhlásenie neakceptovateľné.
Zákon o sociálnom poistení v § 197 ods. 1 upravuje, že organizačná zložka sociálnej poisťovne môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania a podľa ods. 2 tohto ustanovenia čestné vyhlásenie organizačná zložka sociálnej poisťovne nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem, alebo ak by tým bola poručená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.
Vzhľadom na obdobie, v ktorom navrhovateľka sa údajne starala o svoju bezvládnu matku a to od 23.11.1989 do 17.04.1990, je v zmysle § 270 Zákona o sociálnom poistení treba aplikovať príslušný hmotnoprávny predpis platný v tomto období, čo bol zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 17.04.1990 v ustanovení § 9 ods. 1 písm. k/ upravoval, že ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítajú sa do neho tieto náhradné doby a to doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom zdravotníckom zariadení a to najskôr od 01.01.1976.
Citovaný právny predpis súčasne v § 70 ods. 1 upravoval, že ak je dôchodca trvale taký bezvládny, že potrebuje, aby ho ošetrovala a obsluhovala iná osoba, zvyšuje sa mu dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov pri čiastočnej bezvládnosti o 200,-- Kčs mesačne, b/ pri prevažnej bezvládnosti o 400,-- Kčs mesačne, c/ pri úplnej bezvládnosti o 600,-- Kčs mesačne.
Vyhláška č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonával Zákon o sociálnom zabezpečení v ustanovení § 36 ods. 1 upravovala, že čiastočne bezvládny je dôchodca, ktorý potrebuje dlhodobo pomoc inej osoby pri niektorých nevyhnutných životných úkonoch, napr. pri umývaní, česaní a obliekaní. Za čiastočne bezvládneho sa vždy považuje občan prakticky nevidomý. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - prevažne bezvládny je dôchodca, ktorý potrebuje okrem pomoci uvedenej v odseku 1 pravidelnú pomoc inej osoby pri hlavných životných úkonoch, napr. pri chôdzi a pri výkone fyziologickej potreby. Za prevažne bezvládneho sa vždy považuje občan úplne nevidomý a podľa odseku 3 tohto ustanovenia - úplne bezvládny je dôchodca, ktorý úplne stratil schopnosť sebaobsluhy, potrebuje sústavné ošetrovanie a je odkázaný trvalo na pomoc inej osoby pri všetkých životných úkonoch.
Pretože posúdenie odkázanosti na pomoc inej osoby realizovali posudkoví lekári sociálneho zabezpečenia, povinnosťou navrhovateľky bolo buď rozhodnutím o zvýšení dôchodku jej nebohej matky pre čiastočnú alebo úplnú bezvládnosť predložiť listinný dôkaz, resp. predložiť posudok vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho zabezpečenia, čo sa nestalo.
Aj podľa názoru súdu navrhovateľka v konaní žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukázala, že obdobie od 23.11.1989 do 17.04.1990 ako náhradnú dobu je treba započítať ako dobu dôchodkového poistenia.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť v súlade so zákonom postupovala odporkyňa, ak uvedené obdobie do obdobia dôchodkového poistenia nezapočítala.
Z uvedeného dôvodu preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ak vecne správne potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspech nemala a odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Tak, ako odporkyňa, aj súd považuje za potrebné poukázať na to, že pokiaľ navrhovateľka dodatočne zabezpečí hodnoverný listinný doklad, teda rozhodnutie právnej predchodkyne odporkyne o zvýšení dôchodku jej nebohej matky pre bezvládnosť alebo predloží posudok o jej bezvládnosti, odporkyňa na základe týchto dôkazov môže v konaní aj sporné obdobie započítať do dôchodkového poistenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.