Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/23/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom JUDr. Alanom Strelákom, so sídlom advokátskej kancelárie Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 31 819 702 proti odporcovi: S. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. T. XXXX/XX, XXX XX Š. - J., štátny občan SR, o zaplatenie 624,- € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 9.6.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 624,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 19.3.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom dňa 6.11.2009 uzavrel Zmluvu o úvere č. 220092266, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 400,- € za poplatok za správu úveru vo výške 276,- €. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splatiť v 13 mesačných splátkach vo výške 52,- €. Odporca uhradil do podania návrhu celkovo 52,- €.

Následne tunajší súd návrhu navrhovateľa vyhovel a to platobným rozkazom, č. k. - 12 zo dňa 28.8.2014, ktorý sa nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk.

Súd v zmysle ustanovenia a (ďalej len „“) rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a dňa 16.6.2015 v danej veci verejne vyhlásil rozsudok. Účastníci sa nedostavili, predvolaní osobne neboli vzhľadom k tomu, že súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci bez nariadenia ústneho pojednávania podľa a oznámil na úradnej tabuli tunajšieho súdu.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o úvere č. 220092266, predžalobnou upomienkou zo dňa 12.3.2010, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 30.3.2010, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 21.4.2015, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

Súd mal zo Zmluvy o úvere č. 220092266 preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 6.11.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 400,- €, ktorý

bol poskytnutý za celkový poplatok za správu úveru vo výške 276,- €. Spolu sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 676,- € v 13 mesačných splátkach vo výške 52,- €, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN bola vo výške 37,93 %.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 12.3.2010 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 5 dní od obdržania výzvy a upozornil ho, že v prípade, ak neuhradí dlžnú sumu navrhovateľ bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky v súlade s . Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 30.3.2010 navrhovateľ oznámil odporcovi, že záväzok vyplývajúci z predmetnej zmluvy bol dňa 18.3.2010 zosplatnený.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.4.2015 uviedol, že jeho pohľadávka nie je premlčaná. Trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 19.3.2010, teda prvý deň po zosplatnení záväzku, kedy navrhovateľ mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde. Podľa navrhovateľa začala dňa 15.12.2011 premlčacia doba spočívať podľa , keďže si navrhovateľ uplatnil svoje právo na Medzinárodnom rozhodcovskom súde v Bratislave zriadenom Rozhodcovskou spoločnosťou, a.s. Uvedený rozhodcovský súd dňa 14.6.2012 vydal rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého navrhovateľ podal návrh na začatie exekučného konania súdnemu exekútorovi. Okresný súd Senica, sp. zn. - 10 zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia a následne exekučné konanie zastavil. Od doručenia žaloby rozhodcovskému súdu po deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Senica, ktorým rozhodol o zastavení exekučného konania premlčacia doba spočívala. Navrhovateľ predmetné konanie inicioval, v konaní riadne pokračoval, rovnako aj v následnom exekučnom konaní. Podľa navrhovateľa právo možno uplatniť nielen na súde ale aj pred iným orgánom, akým je rozhodcovský súd.

Zmluva o úvere, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v a nasledujúcich . Táto zmluva patrí v zmysle medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže odporca uzavrel s navrhovateľom zmluvu o úvere ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahuje aj o spotrebiteľských úveroch.

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2009 do 30.11.2009, teda ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa , zák. , veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 1.11.2008 do 28.2.2010, teda v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť a je potrebné ho zamietnuť. Je nepochybné, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 220092266 úverový vzťah. Predmetnú úverovú zmluvu predloženú v tomto konaní uzatvoril navrhovateľ s odporcom podľa a nasl. o spotrebiteľských úveroch, keďže odporca uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ. Takisto uvedenú zmluvu ako spotrebiteľskú definuje , ktorý medzi spotrebiteľské zmluvy zaraďuje všetky zmluvy bez ohľadu na právnu formu, ktoré uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže v znení účinnom od 1. mája 2014, ktorý je špeciálnym zákonom vo vzťahu k a má pred ním prednosť, zaviedol povinnosť súdu prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských zmluvách ex offo, tak súd musel posúdiť či pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná. Je nutné poukázať na to, že uvedený zákon neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k uvedenému zákonnému ustanoveniu a preto je ho potrebné aplikovať s účinnosťou od 1. mája 2014 vo všetkých konaniach. V návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 18.3.2010 sa stal splatným celý dlh. V súlade s , ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba teda začala plynúť najneskôr nasledujúci deň po dni, v ktorom bola vyhlásená splatnosť úveru, teda začala plynúť najneskôr dňa 19.3.2010, keďže z návrhu ani z príloh nie je možné určiť presný dátum splatnosti splátky, na základe ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti

úveru. Od 1.4.2015 je účinné zákonné ustanovenie, konkrétne , podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015. Uvedené použitie zákonného ustanovenia tretej vety na všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. . Súd preto aplikoval trojročnú premlčaciu dobu, ktorá uplynula predtým ako si navrhovateľ uplatnil právo na súde podaním návrhu dňa 9.6.2014, teda návrh podal v dobe, kedy pohľadávka navrhovateľa už bola premlčaná a aj keď právo navrhovateľa na úhradu pohľadávky nezaniklo, tak súd mu toto právo v súdnom konaní nemôže priznať a návrh navrhovateľa preto zamietol v celom rozsahu. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa o spočívaní premlčacej doby počas rozhodcovského a exekučného konania, keďže právo musí byť uplatnené na súde alebo u iného príslušného orgánu. Exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Navrhovateľ si teda uplatnil právo u orgánu, ktorý nemal právomoc vo veci konať a na to, aby boli splnené podmienky pre spočívanie premlčacej doby, tak musí byť právo uplatnené u orgánu, ktorý má aspoň právomoc vo veci konať, čo v prípade rozhodcovského súdu nebolo. V následnom exekučnom konaní si potom navrhovateľ uplatnil nároky priznané nulitným exekučným titulom. Ak by súd akceptoval, že si navrhovateľ uplatnil právo u príslušného orgánu, tak by musel akceptovať celé rozhodcovské konanie a teda aj samotný rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo o nároku uplatnenom v tomto konaní rozhodnuté, čo by zakladalo prekážku res iudicata.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa a odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, dvojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti (Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.