Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5T-61-2015.pdf
PDF · 92.39 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/61/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Buchvalda a prísediacich Oľgy Kristovej a Ing. Hany Petrovičovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. 6. 2015 v Bratislave rozhodol
rozhodol:
Obžalovaný:
Z. K., nar. X. XX. XXXX v I., trvale bytom I., K. ul. č. X, pomocný robotník,
j e v i n n ý , ž e
od presne nezisteného dňa na jar roku 2010 ako zamestnanec J. I., a.s., pôsobiaci ako osobný bankár poškodenej Ing. U. Č., začal od nej pri jej osobných návštevách pobočky J. I., a.s., na Herlianskej ulici č. 9 v Bratislave a tiež telefonicky požadovať peňažnú pôžičku vo výške 100.000 € pod zámienkou liečby svojho chorého otca v zahraničí, čím vyvíjal na poškodenú psychický nátlak, v dôsledku ktorého napokon dala pokyn svojmu synovi F. Č. ako spoludisponentovi na jej účte, aby previedol sumu 100.000 € na účet obžalovaného, číslo: XXXXXXXXXX, vedeného v J. I., k čomu došlo na základe prevodného príkazu zo dňa 9. 9. 2010 bezhotovostným prevodom, pričom predmetnú sumu sa obžalovaný zaviazal vrátiť do jedného mesiaca, t. j. do 10. 10. 2010, avšak k vráteniu požičaných finančných prostriedkov nedošlo, tieto nemal vôbec v úmysle použiť na liečbu svojho otca a použil ich doposiaľ nezisteným spôsobom, čím uvedeným konaním spôsobil poškodenej Ing. U. Č., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom I., E. ul. č. XA, škodu vo výške 100.000 €,
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak značnú škodu,
č í m s p á c h a l
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 3 písm. a/ Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 4 /štyri/ roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenej U. Č., nar. XX. X. XXXX, bytom I., E. ul. č. XA, vo výške 98.000 €.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 10. 4. 2015 obžalobu na Z. K. pre vyššie uvedenú trestnú činnosť s tým, že predseda senátu túto preskúmal a po oboznámení sa s listinným materiálom, nezistiac žiadne prekážky, rozhodol o nariadení termínu hlavného pojednávania.
V úvode hlavného pojednávania dňa 16. 6. 2015 prokurátor zotrval na podanej obžalobe, ktorú predniesol zhodne s písomne podanou a súčasne vylúčil možnosť uzatvorenia dohody o vine a treste s tým, že obhajkyňa k obžalobe zaujala odmietavé stanovisko, následne bola vyriešená otázka prípadného nároku na náhradu škody a sám obžalovaný, po poučení podľa zákonného ustanovenia § 34 ods. 1, 2, 3/ a § 257 ods. 2 - 8 Tr. por., urobil vyhlásenie v tom zmysle, že zo žalovaného skutku je nevinný, na ktorom základe bolo pristúpené k vykonaniu samotného dokazovania, v rámci ktorého boli vyslúchnutí obžalovaný Z. K., poškodená - svedkyňa Ing. U. Č., svedkyne Ing. B. Č., Y. Č. a svedok RNDr. F. Č., následne bol oboznámený relevantný listinný materiál, pričom na základe takto vykonaného dokazovania súd v konečnom dôsledku zistil tento skutkový stav:
Obžalovaný Z. K. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní i pred súdom na hlavnom pojednávaní uviedol, že asi v období rokov 2009 až 2010 mu poškodená Ing. U. Č. požičala tri samostatné pôžičky, prvá bola asi v roku 2009 v sume 10.000 €, ktorú riadne splatil do jedného roka aj s úrokmi, pričom istinu pôžičky a stanovený úrok uvedený v zmluve vyplatil v termíne splatenia pôžičky. Ďalšiu pôžičku si mal od poškodenej - svedkyne zobrať po splatení prvej pôžičky, bolo to do jedného roka, jednalo sa o pôžičku vo výške 75.000 € a rovnako aj túto splatil s vysokým úrokom. V roku 2010 bola poskytnutá ďalšia pôžička v sume 100.000 €, ktorú sa mu ale nepodarilo splatiť z dôvodu, že došlo ku skončeniu jeho pracovného pomeru v J. I. a k strate ďalších príjmov v súvislosti so stratou nehnuteľnosti, ktorej bol vlastníkom a ktorá sa nachádzala v Bratislave, Vyšehradská 8
a následne došlo k zablokovaniu a predaju akcií obžalovaného z J. I. a k zablokovaniu všetkého jeho majetku exekútorom, ako aj J. I.. Obžalovaný uviedol, že finančné prostriedky si od poškodenej požičal s tým, že ich do jedného mesiaca vráti aj s úrokmi, jednalo sa pritom o bezúčelovú pôžičku - poškodená v tom čase vedela, že obžalovaný mal otca chorého na rakovinu, ktorý bol liečený ambulantne v Národnom onkologickom ústave na leukémiu a zomrel zhruba rok po pôžičke, pričom najhorší zdravotný stav mal asi dva týždne pred smrťou, kedy ho bolo nutné hospitalizovať. Obžalovaný uviedol, že sa so svojim otcom kontaktoval len sporadicky, nakoľko bol rozvedený s jeho matkou. Dôvodom rozvodu bolo, že otec obžalovaného mal vzťah s inou ženou a odvtedy sa vzťahy v rodine a s ním zhoršili, pretože to vnímali tak, že ich opustil. Z výpovede obžalovaného vyplýva, že práve v tomto období došlo k jeho najväčším finančným problémom, a teda aj k problémom so splatením jeho pôžičky, príčinou ktorých problémov nemala byť liečba jeho otca, ale skutočnosť, že obžalovaný si požičiaval peniaze, ktoré už neskôr nevládal splácať, v dôsledku čoho vyhlásil osobný bankrot. Prvým správcom bol JUDr. Z. R., ktorý bol správcom tri alebo päť mesiacov, potom bol súdom ustanovený nový správca. Po ukončení pracovného pomeru v J. I. obžalovaný nastúpil na základe jeho subjektívneho psychického stavu a na doporučenie lekára na liečenie - liečil sa na patologické hráčstvo a z toho dôvodu mal stratiť kontakt s poškodenou Ing. U. Č., nakoľko bol hospitalizovaný na uzatvorenom oddelení bez telefonických kontaktov a jediný kontakt mal len so svojou matkou. Obžalovaný sa liečil v nemocnici v Banskej Bystrici na psychiatrickom oddelení pre liečbu závislostí, pričom na tomto oddelení bol obžalovaný hospitalizovaný v marci a apríli roku 2011, pričom počas hospitalizácie malo dôjsť zo strany poškodenej Ing. U. Č. k telefonickým vyhrážkam matke obžalovaného, v dôsledku čoho bolo podané trestné oznámenie, ktoré však bolo zamietnuté, poškodená sa mala matke obžalovaného vyhrážať s tým, že na obžalovaného pošle holé lebky. Obžalovaný následne podal na poškodenú trestné oznámenie za úžeru, nakoľko vyhodnotil, že predmetné úroky boli neprimerane vysoké, pričom tiež uviedol, že z rodiny poškodenej pozná len jej syna F., ktorého pozná len zo svojho pôsobenia v banke a ďalších rodinných príslušníkov nepozná a ani sa s nimi osobne nekontaktoval. Obžalovaný bol v minulosti za poškodenou na chate v Senci, na Seneckých
jazerách z dôvodu, že táto potrebovala niečo pracovne riešiť ohľadom jej spoločnosti a zároveň sa spolu rozprávali aj o možnosti pôžičky. Obžalovaný tiež uviedol, že peniaze si požičiaval za účelom osobnej potreby, aby zakúpil nejaké akcie a následne mohol splatiť nejaké pôžičky. Počas osobného bankrotu obžalovaný spolupracoval so správcom konkurzu od samotného začiatku, uviedol veriteľov, ktorých mohol kontaktovať a uspokojiť ich zo zaisteného majetku, pričom z finančných prostriedkov, ktoré mal k dispozícii, vyplatil časť svojich dlhov.
Poškodená - svedkyňa Ing. U. Č. uviedla, že požičala obžalovanému opakovane peniaze, predchádzajúce pôžičky vždy riadne a včas splatil a čo sa týka poslednej pôžičky v sume 100.000 €, túto poskytla obžalovanému, ktorý ju žiadal na údajné zabezpečenie liečby pre svojho chorého otca, pričom ona vedela, že jeho otec je chorý s tým, že obžalovaný ju aj ubezpečoval, že sa nemusí obávať, že by jej pôžičku nevrátil, keďže jeho otec je bohatý človek. Poškodená poukázala na to, že obžalovaný od počiatku ako dôvod predmetnej pôžičky uvádzal, že musí zabezpečiť starostlivosť o chorého otca, avšak čo sa týka predchádzajúcich pôžičiek, ktoré obžalovanému poskytla, v ich prípade účel neuvádzal. Čiastku 100.000 € mala na účte, obžalovaného poznala ako slušného človeka, jej samej zomrel človek na rakovinu a takýmto spôsobom chcela zachrániť človeka, obžalovaného považovala za schopného a vôbec neuvažovala nad tým, že by jej danú pôžičku nevrátil, a to toho dôvodu, že predchádzajúce pôžičky z jej strany boli obžalovaným riadne a včas vrátené. O tom, že obžalovaný má napožičiavané peniaze aj od ďalších osôb sa dozvedela od riaditeľa J. I., ale nevedela presne uviesť, kedy to bolo, následne sa skontaktovala s JUDr. E. s tým, že vec sa riešila cez J. I., s obžalovaným vôbec nekomunikovala a nebola na žiadnom súdnom konaní v tejto veci. Poškodená mala vedomosť o osobnom bankrote obžalovaného a jej pohľadávka bola prihlásená, pričom obžalovanému požičiavala peniaze vždy s tým, že jej tento sľúbil vrátiť nejakú čiastku navyše, pričom z požičanej sumy 100.000 € jej obžalovaný vrátil len 2.000,-€. Poškodená zdôraznila, že nikomu inému okrem obžalovaného peniaze nepožičiavala a o chorobe - rakovine otca obžalovaného vedela priamo z jeho rozprávania.
Svedkyňa Ing. B. Č. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní i pred súdom na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný bol jej osobným bankárom, často hľadal poškodenú Ing. U. Č., a to najmä telefonicky za účelom požičania peňazí, ale aj za účelom vyplývajúcim zo vzťahu osobného bankára. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný jej pri jednom rozhovore spomínal, že má vážne chorého otca a z toho vyvodila, že chcel pôžičku na jeho liečbu, pričom v tom čase nevedela, že obžalovaný je gambler, to sa dozvedela neskôr po tom, ako ho vyhodili z banky, takisto až dodatočne /od manžela/ sa dozvedela o tom, že mala byť poskytnutá nejaká pôžička obžalovanému a zároveň sa dozvedela aj to, že pôžička sa od obžalovaného nevracia, teda svedkyňa nevedela o tom, že sa nejaká pôžička pripravuje, ani o skutočnosti, že už nejaká bola poskytnutá, o tom sa dozvedela až v čase, kedy mala byť pôžička vrátená, no nebola. Od nej osobne nikdy obžalovaný nepožadoval žiadne peniaze, takisto nikdy nechcel, aby niekoho v rodine požiadala, aby mu poskytol pôžičku.
Z výpovede svedkyne Y. Č. vyplýva, že táto vedela, že obžalovaný bol ich bankár v J. I. - toto vie od svojho otca F. Č., s ktorým bola jedenkrát v J. I. a tam komunikovala s nejakým pracovníkom, no nevedela presne, či to bol obžalovaný, alebo niekto iný. Ďalej uviedla, že osobne obžalovaného nepozná a ani sa s ním nestretla, v minulosti s ním jedenkrát telefonovala, lebo potrebovala vedieť svoj IBAN a ďalšie čísla k jej účtu a to bola jediná jej komunikácia s obžalovaným. K samotnej pôžičke vie uviesť len toľko, že jej babka, poškodená Ing. U. Č. požičala obžalovanému peniaze kvôli chorobe jeho otca alebo niečomu podobnému, že jej mal pôžičku vrátiť, no neskôr nedvíhal telefón a akoby sa vyparil. Mala vedomosť o tom, že pôžička bola vo výške 100.000 €, pričom toto všetko vie len z rozprávania svojej babky a rodičov, ktorí žijú spolu v jednom dome a spolu sa o tom zhovárali.
Svedok RNDr. F. Č. vypovedal, že o obžalovanom vie uviesť, že pracoval v J. I. a robil osobného poradcu alebo bankára firme G., s.r.o., a tiež jeho mame, poškodenej Ing. U. Č., spomína si, že niekedy v minulosti ho obžalovaný žiadal o pôžičku, no už si nepamätal v akej výške, pričom mu ju odmietol dať, na čo sa ho obžalovaný opýtal, či by mu neposkytla pôžičku jeho mama, poškodená Ing. U. Č., čo následne tiež odmietol. Svedok si nepamätal, či bol obžalovaný za jeho mamou osobne alebo jej telefonoval, myslí si však, že obžalovaný bol za ňou niekoľko rokov dozadu v Senci, a ak sa tam stretli, tak sa dohodli na pôžičke, pretože si spomína, že mu mama povedala, aby obžalovanému poskytol peniaze, s čím nesúhlasil, no ona trvala na tom, aby mu peniaze poskytol. Na základe toho mal potom previesť z maminho účtu, číslo ktorého si už nepamätá, na účet obžalovaného sumu okolo 100.000 €, no nepamätá
si to už presne, pričom od obžalovaného žiadal, aby bola zmluva v písomnej podobe, čo obžalovaný dodržal. Svedok nevedel presne uviesť, dokedy mal obžalovaný vrátiť jeho mame požičanú sumu, no malo to
byť v nejakom skorom termíne, nakoľko jej však túto sumu nevrátil, tak ho neskôr jeho mama opakovane žiadala, aby jej peniaze vrátil, no bez úspechu a doposiaľ nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný nejakú sumu vrátil. O zdravotnom stave otca obžalovaného nevedel svedok nič uviesť, je to pre neho neznámy človek, nič o ňom nevie, spomenul si ale, že podľa tvrdenia obžalovaného mal mať rakovinu, čo mu mal obžalovaný spomínať v práci, no s odstupom času si nie je istý, či to vie priamo od obžalovaného alebo od svojej mamy. Svedok ďalej uviedol, že bol prítomný pri stretnutí obžalovaného s jeho mamou, bol za ňou niekoľkokrát v práci, no nevedel, o čom sa bavili, myslel si, že o firemných veciach. O tom, či sa obžalovaný stretol s jeho dcérami nemá vedomosť, no nemyslí si, že mohlo dôjsť k ich stretnutiu. Obžalovaný si mal údajne v minulosti požičať aj nejakú inú sumu, nevie v akej výške, ale vie, že ju splatil.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s celým relevantným listinným materiálom /vrátane zmluvy o pôžičke, príkazu na úhradu, urgencie, výzvy na zaplatenie dlhu/, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne, a to na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom v konečnom dôsledku dospel k nasledovným záverom:
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že obžalovaný Z. K. podvodným spôsobom vylákal od poškodenej Ing. U. Č. pôžičku vo výške 100.000 €, a to pod zámienkou údajnej potreby finančných prostriedkov na zabezpečenie liečby svojho chorého otca v zahraničí, čo nezodpovedalo skutočnosti, pričom predmetnú sumu sa zaviazal vrátiť do jedného mesiaca, t. j. do 10. 10. 2010, avšak k vráteniu požičaných finančných prostriedkov nedošlo, tieto nemal vôbec v úmysle použiť na liečbu svojho otca a použil ich doposiaľ nezisteným spôsobom, čím uvedeným konaním spôsobil poškodenej Ing. U. Č. škodu vo výške 100.000 €, čím z jeho strany došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 3 písm. a/ Tr. zák., a to po stránke objektívnej i subjektívnej. Súd poukazuje na skutočnosť, že pri danom trestnom čine sa objektívne vyžaduje, aby páchateľ niekoho uviedol do omylu, alebo niečí omyl využil - základom tohto trestného činu je teda subjektívna kategória
- omyl, nezhoda predstavy poškodeného s objektívnou realitou, ktorá má pôvod v páchateľovom úmyselnom aktívnom (uvedenie do omylu) alebo pasívnom, omisívnom konaní (využitie omylu), teda v danom prípade obžalovaný aktívne pôsobil na poškodenú a uviedol ju do omylu - poškodená sa mylne domnievala, že požičané peniaze budú použité na liečbu otca obžalovaného a že budú vrátené v dohodnutej mesačnej lehote, pričom súd poukazuje na fakt, že obžalovaný poznal svoje osobné pomery, takisto svoje majetkové možnosti /vrátane dlhov/, sám priznal svoju hráčsku závislosť /gamblerstvo/, ktoré okolnosti v spojitosti s falošnou zámienkou pôžičky a evidentne krátkou dobou splatnosti /1 mesiac/ nasvedčujú tomu, že nemožno spochybňovať naplnenie aj subjektívnej stránky žalovaného zločinu - obžalovaný už v čase pôžičky konal v úmysle peniaze nevrátiť alebo nevrátiť ich v dohodnutej lehote, prípadne /v najlepšom prípade/ konal s vedomím, že peniaze nebude môcť vrátiť v dohodnutej lehote.
Popri jednoznačných listinných dôkazoch, súd poukazuje predovšetkým na usvedčujúce výpovede poškodenej Ing. U. Č. a svedkov Ing. B. Č., Y. Č. a RNDr. F. Č., ktorých výpovede si neprotirečia, korešpondujú navzájom, v spojitosti s ktorými dôkazmi potom vyznieva obrana obžalovaného účelovo, nelogicky a nevieryhodne a podľa názoru súdu predstavuje len výraz snahy zbaviť sa trestnej zodpoved-
nosti. V súvislosti s obranou obžalovaného súd upozorňuje na fakt, že to bol on, kto požiadal o pôžičku, poskytol a potvrdil nepravdivé údaje a v konečnom dôsledku pôžičku ani nesplatil, pričom podľa vierohodných tvrdení poškodenej Ing. U. Č. obžalovaný od počiatku ako dôvod pôžičky uvádzal potrebu finančných prostriedkov pre zabezpečenie starostlivosti o chorého otca, čo sa ukázalo byť lžou, teda poškodená bola uvedená do omylu ohľadom účelu pôžičky a takisto v otázke lehoty jej vrátenia / splatenia/.
Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu, viny obžalovaného a právnej kvalifikácie jeho konania, súd pristúpil k úvahám o možnom trestnoprávnom postihu menovaného podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pričom zvážil všetky relevantné okolnosti, prihliadol na spôsob počínania obžalovaného a jeho následok, pohnútku, zištný motív, zavinenie /vo forme priameho úmyslu/, absenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 36 a § 37 Tr. zák., pričom bolo
takisto prihliadnuté na osobu obžalovaného, na jeho doterajší spôsob života, ako i na jeho pomery a možnosti nápravy s tým, že súhrn vyššie uvedených okolností a faktorov viedol súd k presvedčeniu, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť primeraným nepodmienečným trestom odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej sadzby, a to so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, pričom súd je toho názoru, že takto uložený trest môže v danom konkrétnom prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák.
O otázke povinnosti nahradiť spôsobenú škodu súd rozhodol v zmysle zákonného ustanovenia § 287 ods. 1 Tr. por., a to s poukázaním na riadne a včas uplatnený nárok.
S poukázaním na odôvodnenie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s presvedčením, že rozhodnutie o vine, treste i o náhrade škody je v plnom súlade s riadne vykonaným a vyhodnoteným dokazovaním.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.