Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9P-242-2022.pdf
PDF · 83.03 KB
Case nature
Subarea
9P/242/2022
Uznesenie
Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti K.: C., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, deti rodičov: matky H. K., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. A. E. XX, Z., zast. JUDr. Štefanom Bugalom, nar. 03.10.1950, bytom Juraja Fándlyho 32, Trnava a otca F. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. A. E. XX, Z., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Otec F. K., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého C. výživným vo výške 110 Eur mesačne a na výživu maloletého J. výživným vo výške 110 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc vydaním neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 9P/198/2022 v časti o rozvod manželstva.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Súd p o u č u j e účastníkov, že môžu podať na súd návrh na začatie konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, pričom účastníkmi konania vo veci samej budú maloleté deti a rodičia maloletých detí. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím vo veci samej.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.11.2022 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do rozvodu manželstva zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, zaviazal otca prispievať na výživu maloletého C. sumou 250 Eur mesačne a na maloletého J. sumou 150 Eur mesačne a uhradiť matke nedoplatok na zročnom výživnom od 01.09.2022 do 31.10.2022 v sume 800 Eur.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 31.08.2022 podal manžel návrh na rozvod manželstva, k tomuto návrhu sa navrhovateľka pripája, nakoľko aj ona chcela podať návrh na rozvod manželstva. Z manželstva sa im narodili dve maloleté deti, synovia: C., vyše 6 ročný a J., vyše 4 ročný. Navrhovateľka sa o ne stará sama, pretože manžel odišiel zo spoločnej domácnosti po tom, ako zdôvodňoval neprítomnosť doma enormným výkonom práce. Dôvodom však bola jeho známosť s inou ženou, s ktorou teraz žije. Vzhľadom na to, že otec si neplní rodičovské povinnosti k maloletým deťom, a to ani najzakladanejšiu, vyživovaciu, neprispieva na domácnosť, je jeho chovaním ohrozený chod rodiny. Navrhovateľka je zamestnaná v obchode a má pohyblivo mesačne podľa odpracovaných hodín okolo 650 Eur, otec maloletých detí zarába ako šofér okolo 1300 až 1500 Eur. Žijú v rodinnom dome, na ktorý splácajú hypotéku. Navrhovateľka platí stravu, družinu pre školáka C. a tiež škôlku pre J.. Jej príjem nepokryje ani náklady spojené s bývaním a dennou potrebou pre ňu a deti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
nemôže navrhovateľka, v záujme maloletých detí, čakať na rozhodnutie súdu v základnom konaní, a preto podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Zo súdneho registra tunajšieho súdu, súd zistil, že na návrh manžela je na tunajšom súde vedené konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí pod sp.zn. 9P/198/2022, ktoré nie je právoplatne skončené. Vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manžel navrhuje, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 100 Eur mesačne na každé z detí a styk otca s maloletými deťmi bol neupravený.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 C.s.p., tento však nie je taxatívne daný.
7. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
11. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
12. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
13. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
14. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
15. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Pri prijímaní takéhoto opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Rozhodné skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú rozhodné skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými, a teda umožňujú záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Zároveň neodkladné opatrenie nariadi súd len za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy a je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď súd o neodkladnom opatrení rozhoduje. Posúdenie bezodkladnosti úpravy pomerov je na úvahe súdu, pričom je potrebné starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré pre účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia môžu nastať.
19. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade ochrana maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
20. Súd po oboznámení sa s návrhom a jeho prílohami dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný len čiastočne. Súd nemal za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, čo sa týka dočasného zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Z návrhu nevyplýva, že by otec chcel maloleté deti zo starostlivosti matky odobrať, alebo že by nejakým spôsobom zasahoval do výkonu jej rodičovských práv. Matka neosvedčila ani netvrdila, že by otec spochybňoval výkon jej osobnej starostlivosti o maloleté deti. Maloleté deti sú vo faktickej starostlivosti matky, otec proti jej starostlivosti nenamieta a nie je preto potrebná predbežná urýchlená úprava výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti, a teda ani dôvod na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky neodkladným opatrením.
21. Vzhľadom na skutočnosť, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie i bez preukazovania tvrdených skutočností, keď sa javí pravdepodobné, že otec na výživu maloletých detí neprispieva, súd čiastočne vyhovel návrhu matky a zaviazal otca k plneniu jeho zákonnej vyživovacej povinnosti, avšak len v nevyhnutnej miere, t.j. v rozsahu, aby boli zabezpečené najzákladnejšie potreby maloletých detí. Inak nie je možné postupovať, pretože v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu schopností a možností povinného rodiča a ani rozsahu všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa, čo sú základné východiská pri priznávaní výživného v konaní vo veci samej. Navrhovateľka požadovala od otca maloletých detí výživné na maloletého C. vo výške 250 Eur mesačne a na maloletého J. vo výške 150 Eur mesačne. Súčasne žiadala aj zročné výživné v sume 800 Eur, a to spätne od 01.09.2022 do 31.10.2022. Neodkladným opatrením však môže súd v súlade s ust. § 366 C.m.p. nariadiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Zároveň platí, že neodkladným opatrením môže súd upraviť pomery účastníkov výlučne do budúcnosti a nie spätne a to bez ohľadu na to, že by, ako je tomu aj v danom prípade v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine podľa hmotného práva, bola daná možnosť priznania nároku na výživné už odo dňa začatia súdneho konania, prípadne aj spätne za splnenia zákonných podmienok. Podľa konštantnej judikatúry napríklad R 20/1980 alebo R 53/1964 neodkladné opatrenie je možné nariadiť s účinkami ex nunc od vydania neodkladného opatrenia (Uznesenie Krajského súdu Trnava sp.zn. 25CoP/15/2018 zo dňa 20.03. 2018.)
22. Suma 110 Eur mesačne na každé maloleté dieťa, ktorou súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí, zodpovedá podľa názoru súdu výživnému určenému v nevyhnutnej miere, keďže ide o sumu, ktorá približne korešponduje so sumou životného minima na maloleté dieťa. Suma životného minima pre maloleté dieťa je stanovená zákonom č. 601/2003 Z. z. v platnom znení v spojení s Opatrením MPSVaR SR č. 227/2022 Z. z. a to vo výške 107,03 Eur. Súd prihliadol pri určení výživného v jeho nevyhnutnej miere ku skutočnosti, že obaja dosahujú príjem - matka podľa svojich tvrdení okolo 650 Eur mesačne a otec podľa lustrácie v SP dosahuje v súčasnom zamestnaní vymeriavací základ na úrovni okolo 1600 Eur, čo môže zodpovedať čistému príjmu okolo 1200-1300 Eur. Súd je toho
názoru, že súdom určenou výškou výživného bude zabezpečené, aby výživa maloletých detí nebola ohrozená, určeným výživným spolu s dávkou štátu - prídavkom na dieťa bude pokrytá výživa maloletých detí v nevyhnutnej miere, a to s ohľadom na vek maloletých detí a tomu zodpovedajúce potreby. Vo zvyšnej časti požadovaného výživného, ktoré súd nepovažoval za výživné v nevyhnutnej miere a v časti uplatňovaného zročného výživného, súd návrh matky vzhľadom na vyššie uvedené ako nedôvodný zamietol.
23. Záverom súd poznamenáva, že pokiaľ rodičia maloletých detí spolu nežijú, má každý z nich možnosť podať návrh vo veci samej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, v ktorom súd rozhodne o výške výživného nie len v nevyhnutnej miere ako aj o komplexnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, a to na základe riadne vykonaného dokazovania, pričom prvoradým hľadiskom bude najlepší záujem maloletého dieťaťa. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení neprejudikuje prípadné rozhodnutie vo veci samej. Súd vo výroku poučil účastníkov o možnosti podať návrh vo veci samej.
24. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, trojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).