Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-41-2015.pdf
PDF · 83.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-38Rob/172/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., sídlo: Mlynská č. 31, Košice, IČO: 44 483 767, zastúpená advokátom: JUDr. Marek Hrouda, sídlo: Krmanova č. 16, Košice, proti žalovanému: Miroslav Chovanec - MIC- SLOVAKIA, IČO: 40 408 370, sídlo: Humenská č. 24, Košice, v konaní o zaplatenie 1.143,79 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.119,96 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% z dlžnej sumy ročne od 20.8.2014 do zaplatenia.
II. Žalobu o zaplatenie 23,83 eur zamieta.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 235,18 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu advokátovi JUDr. Marekovi Hroudovi. Trovy konania v časti 68,50 eur predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 166,68 eur predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalobcu.
IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 11.11.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.143,79 eur titulom zaplatenia ceny za dodávku el. energie do odberného miesta na Z.. F. Č.. XX a na T. H. Č.. X X. M. a to podľa Zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 5100909006C zo dňa 1.4.2010. Žalobca taktiež požadoval žalovaného zaviazať aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,50% z dlžnej sumy ročne od 20.8.2014 do zaplatenia. Žalobca si tiež uplatnil aj právo na nahradenie trov tohto konania.
Žalovaný sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil (predvolanie a ostatné písomnosti boli žalovanému doručené v súlade s §48 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj bez stanoviska žalovaného účastníka konania.
Žalobca na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 5100909006C zo dňa 1.4.2010 v období od 1.1.2013 do 19.8.2013 dodal žalovanému ako podnikateľskému subjektu do dohodnutého miesta odberu Z.. F. Č.. XX a na T. H. Č.. X X. M. elektrickú energiu v celkovej hodnote 2.119,96 eur, pričom z
tejto čiastky doposiaľ žalobcovi neuhradil sumu 1.119,96 eur. Na úhradu ceny dodanej elektriny vyzval žalobca žalovaného týmito svojimi faktúrami: č. 7234137208 vystavenou na sumu 674,35 eur a splatnou dňa 5.6.2013 (odberné miesto Z.. F. Č.. XX) a č. 7200127236 vystavenou na sumu 445,61 eur a splatnou dňa 4.9.2013 (odberné miesto T. Č.. X). Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z citovaných faktúr žalobcu a zo Zmluvy o o združenej dodávke elektriny č. 5100909006C zo dňa 1.4.2010.
Žalobca svojimi faktúrami č. 7810085096 (zo dňa 19.7.2012 na sumu 11,00 eur) a č. 7810088936 (zo dňa 16.10.2013 na sumu 4,83 eur) vyzval žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania za oneskorenú úhradu svojich faktúr č.: 7410957335, 7481094894, 7488001629 a 7498030369. Listami zo dňa 3.3.2013, 24.5.2013 a 23.6.2013 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2,00 eurá, 3,00 eurá a 3,00 eurá. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaných faktúr a listov žalobcu.
Podľa § 26 ods 1 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (Základné zmluvné vzťahy na trhu s elektrinou): „Zmluvou o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu.“
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 340 Obchodného zákonníka je dlžník povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve a ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobca ako dodávateľ elektriny žalovanému ako odberateľovi elektriny podľa Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike dodával elektrinu do dohodnutých odberných miest. Na tento zmluvný vzťah je na mieste aplikovať § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko ide o vzťah medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti, pričom zmluva
o dodávke elektriny nie je v Obchodnom zákonníku špeciálne upravená a v uzavretej zmluve boli práva a povinnosti účastníkov dostatočne upravené. Na základe citovaného vzťahu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie odmeny za dodávku elektrickej energie do dohodnutého miesta a žalovanému ako odberateľovi vznikla povinnosť túto odmenu zaplatiť, pričom žalovaný doposiaľ túto svoju povinnosť nesplnil v časti zaplatenia 1.119,96 eur.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka (platného v čase vzniku omeškania): „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.“
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
Dňa 7.6.2013 a dňa 5.9.2013 (prvý deň omeškania žalovaného s uhradením pohľadávky - faktúr žalobcu) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 0,50% ročne, z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi voči žalovanému podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania vo výške 8,50% z dlžnej sumy ročne a to od vzniku omeškania do zaplatenia.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci: „Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.“
Ďalej podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku: „Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.“
Žalobca v tomto konaní žiadal tiež, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi: 1. 11,00 eur a 4,83 eur titulom úroku z omeškania za oneskorenú úhradu svojich faktúr č.: 7410957335, 7481094894, 7488001629 a 7498030369 a 2. 2,00 eurá, 3,00 eurá a 3,00 eurá titulom nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd nemohol takejto požiadavke žalobcu vyhovieť a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal dostatočne existenciu takýchto svojich nárokov voči žalovanému a v tomto smere ani nenavrhol vykonanie žiadneho konkrétneho dôkazu.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé iba to, že pôvodný žalobca zaslal žalovanému svoje listy zo dňa 3.3.2013, 24.5.2013 a 23.6.2013, ktorými vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie zmluvných pokút a tiež z neho vyplýva skutočnosť, že vystavil faktúry na uhradenie úroku z omeškania za oneskorenú úhradu svojich faktúr č.: 7410957335, 7481094894, 7488001629 a 7498030369. Iné skutočnosti o dôvodnosti uplatnených nárokov z obsahu týchto listinných dôkazov bez ďalších dôkazov nie je možné vyvodiť.
V tejto súvislosti (nezvládnutie dôkazného bremena žalobcu) súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca bol súdom riadne poučený podľa vyššie citovaného §120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, pričom toto poučenie si prevzal dňa 6.5.2015.
Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku: „Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.“
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalobca mal vo veci neúspech iba v pomerne nepatrnej časti. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 68,50 eur podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a v náhrade trov právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 2 úkony právnej pomoci v hodnote po 61,41 eur (prevzatie zastúpenia a spracovanie a podanie žaloby), plus 2 x režijný paušál po 8,04 eur, plus príslušná daň z pridanej hodnoty (20% z: 2 x 61,41 eur + 2 x 80,4 eur). To všetko v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.