Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_35C-265-2011.pdf
PDF · 88.28 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/265/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobkyne: E. K., nar.: XX.X.XXXX, bytom: E. XXX, XXX XX Y. L., Č. K., v zastúpení: JUDr. Ing. Deziderom Jančikom, advokátom, Hlavná 119, 040 01 Košice, proti žalovanému: J. K., nar.: XX.X.XXXX, bytom: L. X, XXX XX F., o zrušenie spoločného nájmu bytu súdom
rozhodol:
Súd z r u š u j e spoločný nájom žalobkyne a žalovaného k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX, na X.poschodí, vo výmere 80,48 m2, nachádzajúceho sa v F., X. L. N. Č.. X, v bytovom dome číslo súpisné: XXXX, vedenom na LV č. XXXX, k.ú.: X. Ť..
Súd u r č u j e , že po zrušení spoločného nájmu žalobkyne a žalovaného k družstevnému bytu č. XX, na X.poschodí, vo výmere 80,48 m2, nachádzajúceho sa v F., X. L. N. Č.. X, v bytovom dome číslo súpisné: XXXX, vedenom na LV č. XXXX, k.ú.: X. Ť. bude naďalej predmetný byt užívať ako jeho výlučný nájomca a člen družstva žalovaný.
Konanie o zaplatenie sumy 30.000 € titulom vyporiadania hodnoty členského podielu k predmetnému družstevnému bytu súd vylučuje na samostatné konanie, v ktorom súd rozhodne aj o trovách celého konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.8.2011 domáhala, aby súd zrušil právo spoločného nájmu k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX, na X.poschodí, vo výmere 80,48 m2, nachádzajúceho sa v F., X. L. N. Č.. X, v bytovom dome číslo súpisné XXXX, vedenom na LV č. XXXX, k.ú.: X. Ť. a aby zároveň súd určil, že po zrušení spoločného nájmu žalobkyne a žalobcu k družstevnému bytu č. XX, na X.poschodí, vo výmere 80,48 m2, nachádzajúceho sa v F. X. L. N. Č.. X, v bytovom dome č.s. XXXX, vedenom na LV č. XXXX, k.ú.: X. Ť. bude naďalej predmetný byt užívať ako jeho výlučný nájomca žalovaný. Žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného k povinnosti vyplatiť jej sumu 30.000 € titulom vyporiadania hodnoty členského podielu k družstevnému bytu č. XX, na X.poschodí, vo výmere 80,48 m2, nachádzajúceho sa v F., X. L. N. Č.. X, v bytovom dome č.s. XXXX, vedenom na LV č. XXXX, k.ú. X. Ť., ako aj žiadala priznať jej náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo uzavreté so žalovaným bolo rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 27.2.2004 sp. zn. 25C/31/2001 rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.5.2004. Za trvania manželstva sa títo spoločne stali nájomcami družstevného bytu č. XX, o výmere 80,48 m2, v F., X. L. X, č.s. XXXX, na X.poschodí, prenajímateľom ktorého bolo Územné bytové družstvo, so sídlom L. XX, XXX XX F. - Ť., IČO: 00594725. Ešte v priebehu konania rozvodu manželstva sa žalobkyňa z obavy o svoje zdravie a nezhody so žalovaným (pre jeho nekontrolované požívanie alkoholických nápojov a následne fyzické útoky) z predmetného bytu odsťahovala. Žalobkyňa odchodom z bytu k jej rodičom núdzovo riešila svoju bytovú otázku spolu s deťmi a teda žalovaný ostal užívať predmetný družstevný byt sám. Obe deti v čase rozvodu maloleté boli na čas po rozvode
zverené do výchovy a starostlivosti žalobkyni. Žalobkyňa sa zároveň domáhala vyporiadania hodnoty členského podielu, kedy žiadala zaviazať bývalého manžela, ktorý by ostal určeným jediným nájomcom bytu na finančné plnenie vo vzťahu k nej. Uvedené dôvodila tým, že v priebehu konania o zrušenie spoločného nájmu k družstevnému bytu sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - účastníkov konania vyporiadalo v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka zo zákona uplynutím lehoty, pričom o nehnuteľných veciach takto platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Žalobkyňa mala za to, že nakoľko členský podiel z titulu spoločného členstva manželov v bytovom družstve je spoločným majetkovým právom, platí analogicky aj pre toto právo po vyporiadaní BSM zo zákona režim podielového spoluvlastníctva s tým, že pri rozhodovaní o rozdelení, resp. vyporiadaní členského podielu je potrebné postupovať podľa § 142 Občianskeho zákonníka, t.j. podľa zásad uplatňujúcich sa pri rozdelení podielového spoluvlastníctva. Poukázala aj na judikatúru a rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktorý vyslovil názor, že rozhodovanie súdov o zrušení práva spoločného nájmu bytu spravidla predchádza vyporiadaniu BSM a hodnota členského podielu, ktorá pripadne tomu z manželov, ktorého spoločný nájom bol zrušený, sa vyporiada v rámci vyporiadania BSM. Pokiaľ však nebol podaný návrh na vyporiadanie BSM v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode a v uvedenej lehote nedošlo ani k vyporiadaniu BSM dohodou, platí nevyvrátiteľná domnienka vyporiadania podľa zásad uvedených v § 149 Občianskeho zákonníka a členský podiel sa stáva podielovým spoluvlastníctvom, pričom oba podiely manželov sú rovnaké. Pri vyporiadaní by sa malo postupovať podľa § 142 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa mala za to, že byt má hodnotu 60.000 €, žiadala zaviazať žalovaného k vyplateniu sumy 30.000 € titulom vyporiadania hodnoty tohto členského podielu k družstevnému bytu.
Žalovaný sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu 31.1.2013 kedy uviedol, že súhlasí s tou časťou návrhu žalobkyne, o ktorej je možné v konaní rozhodnúť, a to s časťou týkajúcou sa zrušenia spoločného nájmu k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX, na X.poschodí obytného domu č.s. XXXX, vedenom na LV č. XXXX, katastrálne územie: X.É. Ť. a s časťou týkajúcou sa určenia výlučného nájomcu, ktorého žalobkyňa žiada určiť jemu, t.j. žalovanému. O zvyšku uplatneného nároku žalovaný navrhol súdu nárok na zaplatenie sumy 30.000 € zamietnuť ako predčasný a nepriznať žalobkyni trovy konania. Vo vzťahu k nároku na vyplatenie jednej polovice členského podielu v družstve, ako majetkového práva žalovaný bol názoru, že vyporiadanie hodnoty členského podielu v družstve pred právoplatnosťou výroku o zrušení spoločného nájmu nemá oporu v súčasnom právnom poriadku, súd nemôže založiť ani určiť právoplatnosť rozsudku, jeho výrokov, nakoľko právoplatnosť ako taká nastáva vyčerpaním riadnych, resp. mimoriadnych opravných procesných prostriedkov. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 26/2010 a 3Cdo 183/2010, z ktorých oboch vyplýva, že o vyporiadaní hodnoty členského podielu možno rozhodnúť až po zrušení práva spoločného nájmu bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, a to buď dohodou alebo rozsudkom súdu. Do tej doby totiž trvá toto právo ako spoločné a nie je dovtedy ani známe, kto sa stane výlučným nájomcom bytu a teda ani nemožno stanoviť komu patrí náhrada za stratené spoločné právo.
Listom zo dňa 13.6.2013 ÚBD F. - Ť., L. XX, XXX XX F. uviedlo, že nakoľko im nie sú známe súčasné rodinné pomery bývalých manželov, za výlučného nájomcu predmetného bytu navrhujú ponechať toho z rozvedených manželov, ktorého ekonomická situácia umožní hradiť náklady spojené s užívaním bytu.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, pripojeným spisom a zistil nasledovný skutkový stav:
Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres: F., obec: F. - R. Ť., katastrálne územie: X. Ť. zo dňa 11.8.2011 súd zistil, že vlastníkom bytu č. XX, vo vchode č. X, na X.poschodí obytného domu L. X,X, postaveného na parcele č.: 3682, súpisné číslo: XXXX je Územné bytové družstvo F.A. - Ť., L. XX, XXX XX F..
Zo zápisnice o Dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 21.10.1991 súd zistil, že Územné bytové družstvo Ť., L. XX uzavrelo so žalovaným, ako členom družstva túto dohodu o dovzdaní a prevzatí bytu č. XX, na L. X, Y. F., na X.poschodí a to na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 14.10.1991 číslo: 71/6/91, kedy družstvo zobralo na vedomie, že žalovaný žije v čase uzavretia tejto dohody v manželstve so žalobkyňou, čím uzavretím tejto dohody vzniká právo spoločného užívania bytu a spoločné členstvo v družstve.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 25C/31/2001 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 27.2.2004 súd manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa 23.8.1986 rozviedol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.5.2004. Maloleté deti J. K., nar. XXXX a maloletý K. K., nar. XXXX boli na čas po rozvode manželstva zverené do výchovy a opatery matky s tým, že výživné zo strany otca nebolo určené.
Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania.
Podľa § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 712 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
Podľa § 712c ods.1 Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.
Podľa § 5 ods.1 zákona č.189/1992 Zb. z. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami, bytovú náhradu alebo prístrešie zabezpečí ten, v prospech koho sa byt vypratáva.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi účastníkmi konania vzniklo spoločné členstvo v družstve i právo spoločného nájmu bytu nachádzajúceho sa v F., na ulici L. X, číslo bytu: XX, na X.poschodí, o výmere 80,48 m2, nachádzajúci sa v bytovom dome č.s. XXXX, vedenom na LV č. XXXX, k.ú.: X. Ť., pozostávajúce z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva.
Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn.: 25C/31/2001 zo dňa 27.2.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.5.2004 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a na čas po rozvode manželstva boli maloleté deti J. K., nar. XXXX a maloletý K. K., nar. XXXX zverené do výchovy a opatery matky s tým, že výživné zo strany otca nebolo určené.
Súd na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zrušil právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania, pretože mal preukázané, že vzniklo právo spoločného nájmu bytu a taktiež aj spoločné členstvo v družstve a zároveň medzi účastníkmi konania po rozvode manželstva nedošlo k uzavretiu žiadnej dohody o ďalšom nájme predmetného bytu, čo mal súd preukázané zo zhodných vyjadrení účastníkov konania.
Pri rozhodovaní o výlučnom nájomcovi bytu a členovi družstva vychádzal súd zo súhlasných vyjadrení účastníkov konania, kedy títo zhodne uviedli a súhlasili s tým, aby po zrušení práva spoločného nájmu účastníkov k predmetnému bytu zostal žalovaný ako výlučný člen družstva a ako aj nájomník tohto družstevného bytu. Súd zároveň pri danom zrušení spoločného práva nájmu a určení, kto bude jediným nájomcom a členom družstva naďalej, vychádzal aj zo skutočnosti, že žalobkyňa opustila uvedený byt núdzovo z dôvodu manželských nezhôd a agresívneho správania sa žalovaného a keďže táto ani nežiadala priznanie bytovej náhrady súd vychádzal z toho, že uvedenú bytovú náhradu táto nepotrebuje a jej priznanie by bolo zároveň aj v rozpore s dobrými mravmi. Výrok o povinnosti byt vypratať s previazanosťou na výrok o bytovej náhrade súd nevyslovil vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa odsťahovala a v čase rozhodovania súdu uvedený byt neobývala.
Podľa § 112 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
Nakoľko v návrhu na začatie konania žalobkyne boli uvedené veci, ktoré sa na spojenie nehodili, t.j. návrh na zrušenie spoločného nájmu, ako aj určenie výlučného nájomcu a člena družstva spolu s návrhom na určenie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 30.000 € titulom vyporiadania hodnoty členského podielu k družstevnému bytu, súd v zmysle § 112 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vylúčil konanie o zaplatenie sumy 30.000 € titulom vyporiadania hodnoty členského podielu k predmetnému družstevnému bytu na samostatné konanie, v ktorom súd rozhodne aj o trovách celého konania.
Na pojednávanie konané dňa 16.6.2015 sa žalovaný nedostavil a dňa 16.6.2015 o 14,01 hod. (t.j. po pojednávaní) doručil súdu potvrdenie o jeho dočasnej pracovnej neschopnosti.
Podľa § 119 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Podľa § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Žalovaným doručené Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti neobsahovalo náležitosti v zmysle §119 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku, najmä neobsahovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav žalovaného neumožňuje jeho účasť na pojednávaní a zároveň žalovaný sa o tomto dôvode nedostavenia sa na pojednávanie dozvedel už deň vopred, čo však súdu riadne a včas
neoznámil. Súd sa o možnom dôvode na odročenie pojednávania (avšak za splnenia vyššie citovaných náležitostí) dozvedel až po samotnom pojednávaní a preto vec aj prejednal v neprítomnosti žalovaného s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti prvým dvom výrokom rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Proti tretiemu výroku rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku).